slovnik

Dôležitosť tohto okamihu

Keďže sme začali nový rok, cítil som, že by bolo pre nás osožné, keby sme hovorili o zmene.

V západnom symbolizme máme starú tradíciu symbolizovať výmenu jedného roka za druhý, ako starého človeka, ktorý predstavuje predošlý rok a odovzdáva svoje povinnosti novorodenému dieťaťu. Hoci v posledných desaťročiach sa mytológia západnej kultúry viac a viac ignoruje, vo svojom lone nesie dôležitý význam, ktorý pochádza zo starodávnej ezoterickej tradície. Je to vzťah medzi Mesiacom a Saturnom.

otec-cas-sprevadza-novy-rok

Mesiac a Saturn

Starý muž tejto novoročnej tradície predstavuje Saturn, starovekého Boha, ktorého pôvodné meno je Kronos, boh času, Boh smrti. Kronos je symbolicky stelesnený ako starý muž, ktorý nesie kosu. Predstavuje prechod z jednej fázy do druhej; predstavuje čas a zmenu. Je siedmou zo siedmich primárnych planét v ezoterických tradíciách.

V ezoterických znalostiach na mnohých miestach po celom svete, existuje sedem základných zákonov alebo síl, ktoré sú symbolizované a opísané rôznymi spôsobmi, a tie končia Saturnom. Začínajú Mesiacom.

sedem planet-anjeli

Mesiac je planetárny vplyv, ktorý vytvára, iniciuje, začína. Fyzicky ovplyvňuje počatie, narodenie, stvorenie. Preto je v západnej mytológii predstavovaný ako dieťa, novorodenec.

Je zaujímavé, že v tomto období  nového roka oslavujeme aj slávnosti súvisiace so smrťou a zmŕtvychvstaním, a to konkrétne 25. decembra, čo je symbolické obdobie, v ktorom oslavujeme narodenie Krista nielen v kresťanskej tradícii, ale aj vo viacerých starovekých náboženstvách. Slnečný Boh sa narodil 25. decembra. Ten zrod, ktorý prináša svetlo do sveta, je možný cez Saturn, smrť.

Cykly narodenia a smrti

Vidíme tento cyklus narodenia a smrti vo všetkom, cyklus, ktorý je nevyhnutný, cyklus, ktorý je samotným základom prírody. Smrť otvára bránu k životu a vidíme to pri vzniku akéhokoľvek živého tvora. Pre každú živú bytosť, ktorá sa objaví, musí prísť smrť. Celý kurz o smrti a jej tajomstvách sme dali preto, aby sme pochopili, že na to, aby sme mali život, musíme mať smrť a báť sa smrti znamená byť nevedomí. Smrť je dôležitou súčasťou procesu života.

Smrťou sa meníme. Ako som spomenul v tomto kurze, nikto z nás by nebol nažive, keby nebolo smrti. Najjednoduchším príkladom toho je, že aby ste prežili tento deň, musíte zabiť. Niečo musí zomrieť, aby si ty žil. Musíte prijať do svojho organizmu minerály, vodu, rastliny a možno aj zvieratá. Zabijete ich, zničíte ich, skonzumujete ich a ony zomrú, aby ste vy mohli žiť. To je základ života: každý dych, ktorý vdychujete, každý kúsok potravy, ktorý požívate, zakaždým, keď žujete a prehĺtate, zabíjate, ničíte, vytvárate život pre váš organizmus. Dokonca aj pitím vody zabíjate organizmy v nej.

Tento proces je nevyhnutný. Ak chcete byť nažive, musíte zabiť, ale samozrejme musíte vedieť, ako zabiť v súlade s prírodou, ako s vašou vnútornou prírodou, tak s prírodou okolo vás. To je dôvod, prečo sa musíme naučiť jesť zodpovedne a úctivo. Musíme sa naučiť, ako jesť a brať len to, čo musíme na prežitie, aby sme nebrali viac, ako potrebujeme, toto je starodávna cesta, spôsob, ktorý sa v spoločnosti vytratil. Teraz chceme brať viac než to, čo potrebujeme, a hromadiť to, alebo si dopriavať a vychutnávať, alebo sa pokúšame mať z toho zisk. Preto máme veľkú nerovnováhu nielen v našej spoločnosti, ale aj v našom tele. Preto mávame nadváhu, rozvíjame žravosť, spôsobujeme si veľa zdravotných problémov kvôli tejto tendencii chcieť viac, ako potrebujeme. V zásade ide o mylné pochopenie života a smrti.

V gnostickej tradícii sa snažíme hlboko pochopiť skutočnú povahu, objektívnu pravdu o živote a smrti - čo sú skutočne, nie nábožensky, nie filozoficky, ale prakticky, práve teraz. Náš okamih momentálnej existencie je riadený zákonmi a na udržanie našej existencie musíme pracovať v súlade s týmito zákonmi. V gnostickej tradícii skúmame zákony prírody v našom tele, v našich mysliach, v našom prostredí.

Správny pohľad

Na dokončenie tejto štúdie potrebujeme konkrétny pohľad. Musíme mať vedomie, ktoré je schopné venovať pozornosť a je schopné vidieť veci tak, ako skutočne sú - nie tak, ako chceme, aby boli, alebo ako si želáme, aby boli, alebo dúfame, že budú, ale ako skutočne sú. Toto je vzácna vlastnosť. Nie je to niečo, čo človek zdedí;  je to pohľad, ktorý človek musí rozvíjať a vedieť, ako ho zvládnuť.

Aby sme začali rozvíjať tento pohľad, začnime tu a teraz, keď sme v tele, uvažujúc o povahe tela, v ktorom žijeme, a začnime skúmať vzťah medzi vnímajúcim a tým, čo je vnímané. Zvyčajne ide o vzťah, ktorý považujeme za samozrejmosť a nikdy neanalyzujeme. Predpokladáme, že to, čo vnímame, je skutočné, pravdivé a platné. Nikdy nepochybujeme o vnímajúcom. Nikdy neanalyzujeme a neštudujeme, ako vnímajúci vníma, a to je príčina nášho utrpenia. Toto je koreň nášho utrpenia: náš nedostatok vedomostí o vnímaní.

Vedomé poznanie

V sanskritskej terminológii sa tento nedostatok vedomostí o našom vnímaní nazýva avidjá (avidya). Vo väčšine prekladov ázijských písiem avidjá je preložená ako neznalosť. Ale keď sa pozrieme hlbšie na etymológiu termínu avidjá, vidíme niečo veľmi zaujímavé.

Prvé je písmeno a. Tento znak "a" je predponou, ktorá v sanskrite, keď je pripojená k inému slovu, znamená "bez" alebo "chýba".

Vidjá môže byť preložené mnohými rôznymi spôsobmi, ale v rámci tejto prednášky najdôležitejšie je, že to znamená "poznanie". Vidjá neznamená knižné znalosti, teoretické alebo filozofické vedomosti, znamená vedomé poznanie, poznanie, ktoré človek zažil, poznanie, ktoré je nezvratné, inými slovami dharma, pravda, niečo, čo je skutočné.

Vidjá je odvodené zo starovekého Proto-Indo-európskeho koreňa u̯eid , čo znamená "vidieť" alebo "vedieť." Z tohto slova pochádza aj slovo Véda, ktoré odkazuje na najstaršie písma hinduizmu.

Teda, a-vidjá znamená "bez videnia" alebo "bez vedenia."

Takže toto slovo avidjá je trochu podobné jeho anglickému prekladu neznalosti, pretože aj v nevedomosti vidíme podobnú konštrukciu. Vidíme predponu I (ja), po ktorej prichádzajú tri písmená, 'gno'. Tá predpona je rovnaké 'gno', ktoré vidíme v slove gnóza. Takže to I znamená chýba, niečo chýba, bez. Takže "ignorovať" je nedostatok vedomostí.

Keď povieme "ignorovať", zvyčajne používame slovo ignorovať ako niečo úmyselné, napríklad "moje dieťa ma veľmi znervózňuje, takže ho ignorujem". To je úmyselná voľba. Avšak, keď použijeme termín avidjá a nevedomosť, zvyčajne, keď väčšina ľudí študuje písma a filozofiu, môžeme predpokladať, že táto neznalosť znamená nedostatok svojvôle. Predpokladáme, že to znamená, nedostatok vzdelania, nedostatok výučby, ale v skutočnosti sa jedná o úmyselný nedostatok vedomostí, a dokážeme to tým, že analyzujeme naše terajšie správanie.

Zámerne sa vyhýbame tomu, aby sme videli pravdu. Zámerne, úmyselne sa vyhýbame faktom. To je veľmi poľutovaniahodné,  pretože to skutočne preukazuje, že neznalosť, avidjá, je príčinou nášho utrpenia. Vyhýbame sa realite nášho života a namiesto toho sa držíme na sny, nádeje, dobré úmysly, fantázie; vyhýbame sa pravde, vyhýbame sa faktom. Snažíme sa zakryť to, čo je jasne pred našou tvárou, odvrátiť pozornosť a nevidieť podstatné fakty.

Všetci máme vlastné mechanizmy, na ktoré sa spoliehame, aby sme sa vyhli skutočnej realite nášho života. Každý má svoj vlastný spôsob. Možno tvrdíme, že sme príliš zaneprázdnení, možno tvrdíme, že máme príliš veľa povinností, musíme sa starať o našu rodinu, musíme šetriť alebo zarábať peniaze, musíme urobiť toto, musíme urobiť tamto a tak "nemáme čas", alebo možno sa obhajujeme hovoriac, že svet je už príliš poškodený a "nič sa s tým nedá robiť, je to beznádejné", alebo hovoríme: "všetko je v rukách božích, nie v mojich."

Máme veľa výhovoriek, vysvetlení, odôvodnení. Máme veľa návykov a správanie, ktorým sa vyhýbame pravde. Niektorí z nás si dajú tričko duchovnosti a tvrdia: snažíme sa zo všetkých síl, sme "duchovní" ľudia. Niektorí z nás si oblečú tričko politiky, obchodu a tvrdia: to oblečenie, ktoré nosíme, sú naše snahy, náš spôsob, akým sa pokúšame priblížiť k realite a vyriešiť tajomstvo pravdy a života.

Niektorí z nás sa vyhýbajú pravde priamou účasťou na rôznych záujmoch v živote: získavajú vzdelanie, dosahujú výsledky a úspechy, hromadia majetok alebo chcú zbohatnúť.

Buďte k sebe čestní a úprimní a opýtajte sa sami seba na otázku: skutočne ste pochopili, že zomriete? Odzrkadľuje vaše správanie skutočné vedomé pochopenie toho, že príde čas smrti a nebude to podľa vášho plánu? Žijete svoj život každý deň plne využívajúc príležitosť žiť tak, aby ste sa pripravili na chvíľu smrti? Sú všetky vaše aktivity zamerané na prípravu na tento nezvratný koniec? Koľko času a energie strácate ľahkomyseľným, či dokonca škodlivým správaním?

Tieto otázky sa nám nepáčia, pretože odhaľujú miesta v našich životoch, na ktoré sa nechceme pozerať, a odhaľujú návyky a tendencie, ktorých sa nechceme vzdať, ale skutočnosťou je, že: zomrieme, je to nevyhnutné a stane sa to nečakane.

Kvôli tomuto sme urobili kurz o smrti, ale je tu aj ďalší dôvod. Nie je to len preto, aby sme ako jednotlivci mohli začať tréning na sebe v každom okamihu, ale aj preto, aby sme boli pripravení transformovať náš zážitok poznania toho, čo sa má stať spoločnosti.

Tréningom si udržujeme vedomie v takej pozícii, že keď príde smrť, nebudeme sa čudovať, nebudeme zaskočení, budeme pripravení a schopní premeniť túto skúsenosť v niečo pozitívne, miesto niečoho desivého. Je to možné. Niektorí to dokázali, dá sa to, ale človek musí byť vyškolený. Skutočne,  musíte to trénovať, nikto vás to nemôže naučiť, pretože nikto okrem vás nevidí všetky zložitosti vašej mysle.

Učíme sa byť schopní transformovať šok smrti transformáciou všetkých našich iných skúseností. Nemali by sme byť nikdy ničím prekvapení, ale vždy pripravení na čokoľvek.

Toto školenie je naozaj veľmi dôležité nielen pre transformáciu zážitku smrti, ale aj pre transformáciu zážitku života. Život nepôjde podľa nášho plánu. Dúfam, že počuť to nie je pre vás príliš šokujúce. Tí o niečo starší, si to začínajú uvedomovať o niečo viac, ale mládež má dar, nádhernú mladú nádej. Možno je to trochu naivné, ale tá im dáva obrovskú energiu skúsiť to. Zatiaľ čo starší, ktorí to skúšali a zlyhali a čelili výzvam života a nepredvídateľnosti života, sa často vzdávajú a len rezignovane pozorujú svet v zúfalstve.

Musíme dbať na slová nášho učiteľa Ježiša:

Predpoveď skazy chrámu

Znamenia konca

Príchod Syna človeka

Poučenie z figovníka

Výzva bedliť

-          Matúš 24

K tomu, aby sme prebudili vedomie a vzkriesili sa z utrpenia, potrebujeme veľmi špecifický tréning.

Tréning

Tento výcvik musí byť pozorný a prítomný, nepretržite bdelý v každom momente, nielen ako príprava na okamih smrti, ale aj ako mechanizmus, nástroj, ktorý nám umožňuje transformovať proces života. Táto technika, táto zručnosť sa stáva viac a viac dôležitá, pretože život je stále ťažší a ťažší, a naďalej to tak bude pokračovať. Život nebude jednoduchší. Fakty to potvrdzujú.

Musíme pochopiť, že my nie sme myseľ. Keď analyzujeme vzťah medzi vnímajúcim a vnímaným, musíme vidieť, že nie sme toto telo. Toto je fyzické telo, ktoré máme všetci, a aj keď medzi nami existujú malé rozdiely, štrukturálne, fyzicky a psychologicky, máme tieto základné faktory, ktoré potrebujeme pochopiť, analyzovať a študovať a do hĺbky vedieť, ako fungujú.

Prvým je uvedomiť si, že vnímajúci nie je telo, vnímajúci nie sú očné buľvy, nie sú to uši, nie je to myšlienka. Môžete vnímať bez myslenia, môžete vnímať bez očí, bez uší, bez chuti, bez dotyku; vnímanie stále existuje. Koreňom vnímania je Vedomie, poznanie, existencia, stav bytia. Toto vedomie alebo stav bytia má mnoho, mnoho stupňov, nekonečné úrovne, nielen nekonečne zužujúce a obmedzené, ale rovnako tak nekonečne expanzívne a vnímavé. Naša úroveň vedomého vývoja je veľmi, veľmi malá, oveľa menšia než predpokladáme. Vedomie je schopnejšie, než si dokážeme predstaviť, ale bez tréningu nemôžeme naplniť jeho potenciál.

Sebapozorovanie

Tento tréning začína tu a teraz, v tejto chvíli, začínajúc si uvedomovať seba samého, pozorujúc telo. Sledujte vzťah medzi vnímajúcim a vnímaným. Telo nie je vnímajúci, pretože ho vnímame. Navyše, vnútri tela existuje veľa, veľa detailov a systémov a všetky jeho funkcie. V skutočnosti to všetko zlučujeme ako "mozog", a nazývame ho motoricko - inštinktívno - sexuálny mozog. V skutočnosti ide o centrum činnosti, ktoré má tri hlavné časti: motorické centrum, inštinktívne centrum a sexuálne centrum.

Tri mozgy alebo tiez pat centier

Tri mozgy alebo tiež päť centier

Sú to tri "stroje", ktoré fungujú v tele a plnia svoje úlohy, aby sme mohli existovať. Motorické centrum nám umožňuje chodiť, robiť veci, hovoriť, jesť, jazdiť na bicykli a chodiť do práce. Inštinktívne centrum riadi základné funkcie nášho života: jesť, prežiť. Sexuálne centrum v nás poháňa všetku energiu nielen reprodukčnú, ale aj duchovnú. Náš duchovný a sexuálny život je zakorenený v sexuálnom centre.

Ak si uvedomujeme, že sme v tele, je to začiatok uvedomovania si tohto centra, tohto mozgu: ako funguje naše telo od ľahko pozorovateľného až po ťažko pozorovateľné. Je ľahké sledovať chôdzu, používať ruky a nohy, osvojovať si rôzne pozície, keď stojíte a sedíte, je to veľmi jednoduché,  a aj tak to nerobíme. Zvyčajne nevieme, že sme v tele. Zabúdame na telo a myseľ je úplne rozptýlená. Sebapozorovanie musí zahŕňať uvedomenie si tela, jeho pozorovanie.

Potom sa naučíme pozorovať myšlienky. Nazývame to intelektuálny mozog alebo intelektuálne centrum. Takže sa naučte uvedomovať si, že myslenie nie je vnímajúci, a to ani preto, že môžete vnímať myšlienku. Myšlienka nevníma. Myšlienka je koncept, nie je to vnímanie. Myšlienka je záznam, obraz, pamäť, teória, predstava.

Teraz pozorujeme dva mozgy: motoricko - inštinktívno - sexuálny mozog a intelekt, mozog, ktorý je v lebke. No máme toho viac, pretože máme aj emócie, pocity, túžby, strachy a úzkosti, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s fyzickými vnemami a nie sú výlučne spojené s logickými myšlienkami, ale vnímame a cítime ich v našom srdci. Takže sa musíme naučiť pozorovať tretí mozog, emocionálne centrum.

Emocionálne centrum nie je vnímajúci, rovnako ako ani intelekt a ani telo. Neberte si len moje slová, pozorujte sa. Vnímajte tieto centrá v sebe a začnete vidieť, že vy nie ste nimi. Ste ten, kto vníma. Vaša pravá prirodzenosť je hlboko vo vnútri vnímania, ale vaše vnímanie je zahmlené týmito tromi.

Subjektívne vnímanie

Vaše vnímanie je neustále zahmlievané impulzmi, ktoré vychádzajú z vášho tela, z vášho motoricko - inštinktívno - sexuálneho centra. Vaše vnímanie je zahmlené impulzmi, citmi a pocitmi v tele: cítite sa unavený, rozjarený, hladný, smädný, chcete ležať, chcete behať, chcete jesť, nechcete toto jedlo chcete tamto jedlo, chcete mať sex, nechcete mať sex, chcete prežiť, chcete zomrieť. Všetky tieto impulzy vznikajú takmer náhodne, chaoticky, bez akejkoľvek vedomej kontroly. To zahŕňa množstvo rôznych závislostí, napríklad závislosť na jedle, látkach, sexe, TV, internete, práci, zisku, nakupovaní, pozornosti, atď. Tiež závislosť na psychologických procesoch, ktoré sa hlboko zakoreňujú v tele. Niektorí z nás sú tak závislí od určitých foriem zábavy, že závislosť je v tele, pretože telo prežíva pocit, ktorý tento druh zábavy vytvára. Napríklad pornografia, seriály, rôzne športy, veľmi agresívne aktivity, ako videohry alebo súťažné športy, ktoré sú dosť agresívne. Môžu nás zaujímať na úrovni mysle, môžeme mať radi pocity, ktoré v našom srdci vytvárajú, ale závislosť na nich je v tele.

Naše vnímanie veľmi zahmlieva tiež pocit, ktorý zažívame v mysli, teórie, pojmy. Možno nám celý život bola podsúvaná myšlienka alebo filozofia, že "život je taký" a keď začneme zisťovať, že život nie je taký, máme konflikt. Všetci sme vyrastali v určitej kultúre a boli vychovávaní tak, aby sme videli život určitým spôsobom, a keď zisťujeme, že život nie je taký, máme vnútorný konflikt a trpíme. Možno vám bolo povedané, že v živote ide o to, získať manželského partnera, dom, deti, auto, prácu, úsporný balíček, a keď dovŕšite šesťdesiatpäť rokov, odísť do dôchodku a žiť na pláži, a ak to nie je podľa tohto scenára, trpíte. Nepozorujeme to, a neuvedomujeme si, že "Trpím kvôli predstave o tom, aký má život byť." Musíme pochopiť, že život nie je predstava a ani nezodpovedá našim predstavám, je v súlade s našou karmou.

Tiež máme mylné domnienky a zmätené pocity v našom emocionálnom centre, túžby a chute v srdci. Rodič miluje svoje dieťa a chce preň to najlepšie, chce, aby sa stalo prezidentom, predsedom vlády, ale toto dieťa chce len sledovať televíziu a hrať hry, alebo v škole chce študovať niečo iné ako medicínu alebo právo, a tak rodič v srdci trpí. Toto utrpenie nie je spôsobené skutočnou povahou rodiča. Je spôsobené túžbou, túžbou v srdci, ktorá obklopuje jeho vnímanie videnia reality. Možno, že osud tohto dieťaťa nezodpovedá predstave rodiča. Možno jeho osud má byť niečo úplne iné a ten rodič sa musí naučiť nechať to dieťa byť.

U každého z nás sa vnímanie zahmlieva v srdci. Možno máme pocit, že si zaslúžime určitý typ života, určitý typ partnera, takže trpíme. Môžeme mať pocit, že od niekoho potrebujeme a chceme určitú pozornosť, istý druh náklonnosti a keď to nedostaneme, tak trpíme.

Riešenie

Vo všetkých týchto prípadoch vidíme vlastnosti, pocity v troch mozgoch, ktoré zahmlievajú naše vnímanie a spôsobujú, že nevidíme život taký, aký je. To je základný problém, ktorým trpí celé ľudstvo. Môžeme to pomenovať rôzne, ako nevedomosť, avidjá, atď.

Riešením je pozorovať tieto tri mozgy, rozpoznávať rozdiel medzi vnímajúcim a vnímaným, a úspešne zriadiť odlišné vnímanie.

Aby som to úplne objasnil... To, o čom hovorím, nie je teória, ktorú si máte vložiť do mysle. Nie je to cit (viera), ktorý si máte vybudovať v srdci. Nie je to pocit, ktorý máte cítiť v tele. Je to spôsob videnia.

Existuje veľa ľudí, ktorí študujú sebapozorovanie a veľmi dobre chápu teóriu, ale nepozorujú sa. Existuje veľa ľudí, ktorí študujú sebapozorovanie a cítia vo svojom srdci, že to chápu, ale nepozorujú sa. Existuje veľa ľudí, ktorí študujú sebapozorovanie a vytvárajú si fyzické návyky a tendencie, o ktorých sa domnievajú, že sú sebapozorovaním, ale nepozorujú sa.

Sebapozorovanie je činnosť, ktorá vzniká nad rámcom troch mozgov. Sebapozorovanie je spôsob vnímania. Sebapozorovanie je tým najpodstatnejším tréningom pre transformáciu vášho zážitku života a umierania.

Je tu dôvod, prečo dnes kladiem dôraz na sebapozorovanie. Táto prednáška nie je náhodná. Zmieňujem sa o tom dnes pri prechode z jedného roka do druhého, pretože v pohybe je veľmi veľa energie. Celý náš svet je pripravený prejsť neuveriteľnou transformáciou a nebude sa nám to páčiť. Viem, že všetci máme veľa krásnych predstáv a teórií o blížiacom sa "zlatom veku" a "možno s budúcimi voľbami bude všetko lepšie", ale to sú lži, ktoré si nahovárame. Nie sme ochotní vidieť základnú realitu. No musíme ju vidieť, pretože ak to neurobíme, naše utrpenie sa dramaticky zvýši.

Ak začneme vidieť sami seba, akí skutočne sme, prostredníctvom tohto vnímania - nie teórie alebo pocitu, ale vnímania - môžeme tiež začať vidieť svet okolo nás, nie taký, aký by sme chceli, aby bol, alebo dúfame, že by  mohol byť, ale taký aký je. To má mimoriadny význam. Aby sme prežili ťažké dni, musíme byť schopní vidieť s presnosťou, bez zasahovania. Aby sme prežili, musíme vidieť jasne.

Aby sme to úplne pochopili, aby sme úplne umocnili naše vedomie a dospeli k sebapozorovaniu, existuje ďalšia zložka, ktorá je životne dôležitá.

Začneme tu: učiť sa byť prítomný, učiť sa byť v tele pozorujúc sám seba. To môže zabrať roky tréningu, pretože naše návyky sú tak hlboko zakorenené. Toto je najdôležitejší základ. Ale to nestačí.

V tejto tradícii hovoríme o mnohých veciach, mnohých pojmoch, mnohých náukách, mnohých praktikách, ale bez tohto nevyťažíte nič. Môžete transmutovať svoju energiu koľko chcete, ale ak neviete, ako ju použiť, nevyťažíte nič. Učíme sa využívať energiu smerovaním pozornosti, riadením nášho Vedomia od okamihu k okamihu.

Sebapamätanie

Sebapozorovanie je prvým krokom, ale na jeho umocnenie, na využitie vedomostí, ktoré ste ním nadobudli a správne ich používali, tiež potrebujete sebapamätanie.

Môžeme povedať, že sebapozorovanie je tak trochu zameriavaná energia. Je to schopnosť rozpoznať a zaznamenať, že vnímajúci a vnímané nie sú to isté; je tam rozdiel. Filozoficky to teraz bude trochu mätúce, ale ak to trénujete, začnete to chápať, takže sa nedajte pohltiť mysľou v jej rôznych teóriách.

To prvé štádium spočíva v rozpoznaní rozdielu medzi vnímajúcim a vnímaným. Druhé štádium je uvedomiť si, že sú to isté. Znie to protirečivo, ale nie je to, pretože v druhom aspekte, v sebapamätaní, si pamätáte na Boha, pamätáte si na Bytie.

Keď si spomeniete na svojho Najvnútornejšieho, keď si spomeniete na Boha, to nie je myšlienka v hlave, premýšľanie a predstavy o tom, aký Boh je. Nie, to nie je sebapamätanie.

Nie je to ani pocit v srdci, láska, túžba, úzkosť, pocit chýbania, niečo v srdci: "Milujem Boha". To nie je sebapamätanie. Nie je to byť typom človeka, ktorý zažíva veľa bhakti alebo oddanosti a cíti svoje srdce. Toto je dobré, ale to nie je sebapamätanie.

Takisto to nie je zažívanie pocitov v tele, cítiac mravčenie, ako keby "Boh bol tu." To nie je sebapamätanie. To sú pocity v tele.

Sebapamätanie je vedomé, rozsiahle uvedomovanie. Možno povedať, že sebapamätanie je uvedomenie, vnímanie, že absolútne všetko je Boh. Vaša myseľ to nedokáže ponímať, vaše srdce to nedokáže ponímať a ani vaše telo, pretože všetky sú v jeho vnútri. Ak to chcete vidieť, musíte sa dostať nad rámec troch mozgov, musíte sa dostať nad rámec seba.

Sebapamätanie je rozšírené vedomie, ktoré zahŕňa sebapozorovanie, obklopuje ho, posilňuje, poháňa.

Je veľa študentov v gnostickej tradícii, v budhistickej tradícii, v zene, v taoizme, ktorí sa učia byť prítomní, ale nikdy si nepamätajú sami seba, a tak sa ich prax stáva suchou.

Pamätať si sám seba znamená aktívne sa zaoberať vnímaním povahy vnímajúceho, a vtedy  začnete vidieť, že to, čo vnímate, nie je odlišné od toho, kto vníma. Filozoficky to znie rozporuplne, ale empiricky nie. Aj veda to začína rozpoznávať. Keď študujete  fyziku z posledných asi tak sto rokov, všetko vedie k tomu, čo je už niekoľko tisíc rokov známe v duchovných tradíciách: vnímanie je základom existencie. To ako vnímaš, rozhoduje o všetkom.

Teraz aj veda tvrdí, že ak neexistuje žiadny vnímajúci, neexistuje žiadna udalosť. Udalosť je skutočná len vtedy, keď je videná. Takže i keď to môže znieť ako budhizmus, taoizmus, Konfucius alebo Lao C´, práve toto si teraz moderná veda uvedomuje. Toto vyhlásenie je gnóza, pretože je to pravda. Váš vzťah s tým, čo je vnímané, určuje vašu realitu. Vaša realita je určená povahou schopnosti vášho vnímania. Chcete zmeniť vašu realitu? Potom sa naučte, ako vidieť jasnejšie.

Toto je zásadná otázka. Ako sa vzťahujete k tomu, čo vnímate? Zo zvyku? Naučili sme sa vzťahovať len k tomu, čo vnímame skrze naše tri mozgy, pretože vnímame skrze hmlisté zasahovanie nášho tela, srdca a rozumu, a nikdy sme sa nenaučili vnímať bez nich, nad ich rámec, vedome kontrolovať pozornosť, bez zasahovania.

To je to, čo vás sebapozorovanie a sebapamätanie naučí. Ja vás to nemôžem naučiť; musíte sa to naučiť prostredníctvom  praktických skúseností, cez úsilie a neustále mať na pamäti robiť to.

Uvediem vám príklad čo sa stane, keď sa to naučíte.

Transformácia vnemov

S tým, akí sme teraz, s našimi terajšími zvykmi, keď zažívame niečo ťažké, tak veľmi trpíme. Napríklad, ak niekto, koho milujeme urobí alebo povie niečo, čo nás bolí, ovplyvní to naše celkové vnímanie, a to najmä v prípade, že urobí niečo proti našej vôli. Chceme, aby urobil A, B a C, a ak neurobí nič z toho, začneme šalieť, cítime sa ranení, bolí nás srdce, bolí nás telo, sme nervózni, nemôžeme spať, nemôžeme pracovať, naša myseľ fičí o preteky, "Prečo to urobil, ako mi to mohol urobiť, to nevie, že mal urobiť A, B a C," a budeme bojovať, a hádať sa.

Problém je naše vnímanie. Nepozorujeme sa, nepamätáme na Božstvo, a nič v tejto situácii nevidíme tak, ako to skutočne je. Inými slovami, nemáme porozumenie, žiadne skutočné pochopenie toho, čo sa deje v tomto scenári, tak sa cítime zranení.

Osoba schopná sebapamätania a sebapozorovania bude schopná prežívať takúto situáciu úplne odlišným spôsobom. Môže tam byť bolesť, pretože nemusíme dostať to, čo chceme. Môžeme cítiť sklamanie, môžeme cítiť ublíženie, ale zároveň budeme cítiť aj lásku a porozumenie. Budeme chápať tú osobu, a že sa to deje kvôli karme. Bez ohľadu na dôvody tohto scenára tomu budeme rozumieť. Náš úsudok nebude zahmlený našimi želaniami, našou túžbou niekoho ovládať, ani hocijakými dobrými alebo zlými zámermi, ktoré môžeme mať. S trochou sebauvedomenia sme schopnejší konať v prospech druhých a seba, pretože nie sme tak zaslepení našimi egami. Toto je veľmi jednoduchý ukážkový príklad, ako môžete začať okamžite získavať osoh z tohto výcviku, začať transformovať svoje životné skúsenosti, aby ste stále toľko netrpeli.

Je však dôležitejšie dať to do kontextu spoločnosti ako celku. Toto školenie sa stáva čoraz viac dôležitým. Duchovne povedané, tento tréning je kritický, pretože nerozumieme nielen našej vlastnej karme, ale ani karme našej spoločnosti. To, ako sa teraz máme, berieme ako samozrejmosť. Všetci sa nazdávame, že budeme žiť ďalších tridsať, štyridsať, alebo šesťdesiat rokov, a že za tú dobu  môžeme do značnej miery robiť, čokoľvek chceme, a že máme možnosť nadobúdať toľko, koľko chceme, ísť kamkoľvek chceme a robiť, čo len chceme. Táto fantázia nemá nič spoločné s realitou. Je to fantázia, ktorá nám bola vnútená našou kultúrou, ktorá sa zaujíma len o získavanie viac a viac peňazí a udržuje nás zmätených, takže nevidíme, čo sa skutočne deje. S týmto tréningom začneme vidieť, čo sa skutočne deje vo svete, a toto poznanie nás vedie k tomu vidieť, ako môžeme pomôcť zmeniť to.

Karma

Naše mylné predstavy o živote nás udržujú v stave, v ktorom si neuvedomujeme a nerozpoznávame nepopierateľnú skutočnosť, že zomrieme. V okamihu smrti každý skutok, ktorý sme vykonali sa vypočíta matematicky, aby sa rozhodlo, čo sa stane s nami ďalej. Do tejto rovnice nepasujú dobré úmysly, len naše činy. Čo sme urobili alebo neurobili nás privádza k súčtu, a tento súčet nás poháňa vpred, k ďalšiemu scenáru, nech je akýkoľvek. Náš súčasný scenár bol odvodený zo súhrnu činností, ktorými sme sa až doteraz zaoberali. Čo sa s nami stane ešte dnes, zajtra, pozajtra, bude určené všetkým, čo sme doteraz urobili.

Takže keď to analyzujeme, vieme rozpoznať tento základný stav, v ktorom nás neustále mätie vnímanie našej mysle, naše srdce, naše telo. Sme neustále manipulovaní našimi pocitmi, obavami, pýchou, úzkosťou, chlipnosťou, nenásytnosťou a chamtivosťou. S týmto porozumením môžeme ľahko určiť, že výsledok činností vykonávaných pod týmto vplyvom, bude viac utrpenia.  Správali sme sa spôsobom, ktorý vytvára utrpenie. Správali sme sa nevedome a žiadostivo, zameraní len na svoje potreby a priania. Preto trpíme teraz, a preto budeme trpieť aj zajtra.

Táto nahromadená séria udalostí a dôsledkov vytvára tok energie v prírode. Niektorí ľudia  tomu radi hovoria "duša", mysliac si, že je to ich skutočná identita, ale tento prúd nahromadených činností nie je duša; duša musí byť vytvorená. V niektorých tradíciách tomu hovoria "prúd myslenia". V skutočnosti sa jedná o prúd karmy, v ktorom je naše vedomie ako v pasci.

Poďme si predstaviť prúd energie pohybujúci sa v priestore vo vodorovnej rovine. Ten prúd je naša energia. Sú to nahromadené skutky a dôsledky všetkého, čo sme kedy urobili v každom živote. To všetko sa zhusťuje a zlučuje presne v tomto okamihu, práve teraz. To definuje kto ste, kde ste, a všetko, čo vás obmedzuje a zväzuje, všetko: aký máte typ tela, typ pamäte, typ kultúry, vaše záujmy, obavy, túžby, úzkosti, zručnosti. Všetko, čo budete mať ako "ja" je naozaj len prúd energie, ktorá sa koncentruje tu a teraz.

Každý chce vedieť o svojich minulých životoch, chce ísť za inou osobou a zaplatiť jej, aby sa dozvedel o svojich minulých životoch. Vy nemusíte. Ak vážne skúmate, kto ste teraz, a naučíte sa meditovať a analyzovať, kto ste dnes, tento meditačný proces vám odhalí kľúče k tomu, kým ste boli, pretože to, kým ste boli, určilo to, kým ste teraz. To je celkom jednoduché. Ale napokon, my nechceme vidieť pravdu o tom, kým sme boli (rovnako ako nechceme vidieť pravdu o tom, kto sme teraz), pretože sme neboli Ján Krstiteľ, Mária Magdaléna, alebo Johanka z Arku. Neboli sme Ježišova sestra, matka, dcéra, alebo nejaký svätec. Boli sme ľuďmi, akými sme dnes, slepí a hlúpi, snáď s dobrými úmyslami, ale bez skutočného poznania. Urobili sme veľa chýb, a to je dôvod, prečo stále trpíme. Mali sme veľa pýchy, a to je dôvod, prečo stále trpíme. Mali sme veľa arogancie a veľa hnevu, a preto stále trpíme.

Pozorujte svoju myseľ, svoje srdce, svoje telo, také aké sú. Toto pozorovanie tu a teraz, pozorovanie toho, čo sa deje tu a teraz, je vstupná brána, kľúč, ktorý môže vyjaviť všetko, čo v prírode existuje, všetko. Grécky veštec povedal:

Poznaj sám seba a budeš poznať vesmír a jeho bohov.

Toto poznanie seba samého nie je teoretické, nie je intelektuálne, nie je to viera, nie je to teória, nie je to dojem. Nie je v troch mozgoch, je vo vedomí, je vo vnímaní pravdy.

Samozrejme, že si nepamätáme veľa z našej pravdivej minulosti. Keď si predstavíme prúd energie, ktorá z nás urobila to, čím sme dnes, naozaj si až toľko nepamätáme, je pre nás ťažké si predstaviť ten tok síl.

Dokonca je pre nás ťažké si spomenúť, aj kde sme boli pred hodinou,  na čo presne sme mysleli a čo sme cítili len pred hodinou, musíme vynaložiť úsilie spomenúť si na to. "Čo som robil presne pred šesťdesiatimi minútami, stál som, sedel som, čo som si myslel a cítil, čo som robil?" Nemôžeme si spomenúť. Nepamätáme si, čo sa stalo pred tromi hodinami. Ani čo sme robili, keď telo spalo dnes ráno. Nepamätáme si veľa zo včerajšku alebo z minulého týždňa, alebo z minulého mesiaca. Takže to je dôvod, prečo si nikto nepamätá svoje minulé existencie. Ako si môžeme pamätať niečo, čo sa stalo pred mnohými rokmi, keď si nevieme spomenúť ani na nedávne udalosti? Máme veľmi krehkú, slabú pamäť z tohto hlavného dôvodu: je to preto, že nevenujeme pozornosť. Sme rozptýlení. V každom okamihu buď premýšľame o náhodných veciach a sotva mu venujeme nejakú pozornosť, alebo sa vyžívame v rôznych pocitoch. Alebo sme rozptyľovaní pocitmi v tele: hlad, nepohodlie, radosti, atď. Nikdy nie sme úplne prítomní, vedomí si toho, čo vidíme a robíme, pozorujeme naše tri mozgy a naše okolie.

V niektorých prípadoch, napríklad v šokujúcej situácii, sa naše vedomie môže stať plne prítomné a vnímavé. Keď sa niekedy deje niečo naozaj neobvyklé, staneme sa plne vedomými, a výsledkom je silný dojem plný detailov, na ktorý nikdy nezabudneme. To bol okamih, v ktorom sme boli skutočne bdelí. Takí by sme mali byť neustále. Niektorí z nás mali také momenty v detstve, v zdanlivo náhodných chvíľach, ktoré v nás ale zanechali nezmazateľné dojmy.

Ale keďže sme neboli trénovaní udržať si tento stav, zaspíme, hypnotizovaní pocitmi, myšlienkami a citmi, a prežívame naše životy, bez toho, aby sme skutočne žili, pričom nevidíme žiadne súvislosti medzi našim psychickým stavom a našimi vonkajšími udalosťami.

Nikdy  naozaj nevenujeme pozornosť. Takže, vo večerných hodinách, keď si zrekapitulujeme náš deň, máme v pamäti veľké medzery. Myslíme si, "Nemôžem si spomenúť, čo sa stalo, keď som vystúpil z autobusu. Myslím, že som išiel do práce. Nejako som sa dostal do práce, pretože som bol v práci, ale nespomínam si. Včera si mi volal? Nepamätám si."

Nepamätáme si, pretože nevenujeme pozornosť. Toto je dôkaz. Ak naozaj pozorujete sami seba a pamätáte si sami seba, budete si pamätať všetko dopodrobna, a bude ohromujúce, koľko veľa si budete pamätať.

Ak si naozaj chcete pamätať svoje minulé životy, ak naozaj chcete byť bdelí v astrálnej rovine a byť schopní ísť navštíviť chrámy a rozprávať sa s majstrami, budete potrebovať túto schopnosť byť bdelí tu a teraz vo svojom fyzickom tele. Ak nemôžete byť bdelí tu a teraz vo svojom fyzickom tele, potom nemôžete byť bdelí tu a teraz v piatej alebo šiestej dimenzii. Ak chcete byť bdelí vo vnútorných svetoch, najprv musíte byť bdelí tu. Takže rozvíjajte túto schopnosť tu.

Bez ohľadu na to, aká rozsiahla je naša pamäť, ak si dokážeme pamätať len útržky z nášho súčasného života, aspoň prostredníctvom analýzy tohto toku energie môžeme začať predpokladať jeho potenciálny rozmach od tohto okamihu. Inými slovami, predstavte si túto vodorovnú čiaru. Sme tu v tejto chvíli, a všetko to, čo sme kedy urobili vo všetkých našich predchádzajúcich životoch, je ten tok energie za nami, ktorý nás doviedol presne k tomuto okamihu. Kam teraz pôjde táto energia? Čo o tom bude rozhodovať, nie je váš šéf, nie je to váš manžel, nie sú to vaše deti, nie je to mesto, kde bývate, alebo krajina v ktorej žijete, či jazyk, ktorým hovoríte. Jeho intenzita nie je určená vaším vzdelaním alebo tým, koľko peňazí máte v banke. Váš posun v živote alebo v evolúcii je stanovený vaším vnímaním, tým, ako vidíte, čo vidíte a stavom vášho vedomia. V každom prípade, nie je možné viesť svoj smer, keď nedokážete vnímať seba a svoje okolie. Rovnako tak vaša evolúcia závisí na vašej schopnosti vidieť.

Inými slovami, ak budete naďalej takí, akí ste vždy boli, sotva si niečoho vedomí, iba mlátení silami života, poháňaní sem a tam ako list vo vetre, potom život, ktorý máte pred sebou, bude presne rovnaký, s tou výnimkou, že zrazu v danom okamihu budete mŕtvi, ale nebudete o tom vedieť, a budete konať rovnakým spôsobom v limbe (limbus, predpeklie), poháňaný karmickými silami všetkých svojich predošlých činností, a vstúpite do novej maternice alebo budete posúvaní k devolúcii.

To je najpravdepodobnejší výsledok pre drvivú väčšinu ľudstva, lebo kolektívna karma celého ľudstva je príliš ťažká, pretože celé ľudstvo je podmienené týmto spôsobom: spí, je poháňané túžbou, žiadostivosťou a pýchou, ovládané zmyslami a závislosťou na materializme.

To znamená, že ľudstvo ako celok je na pokraji obrovskej transformácie. Už to začalo, a bude to ešte horšie. Viem, že to nechceme vidieť, že to nechceme počuť, chceme veriť, že situácia sa zlepší, ale fakty ukazujú niečo iné.

Pokladajme túto pomyselnú čiaru za kolektívnu činnosť celej rasy na tejto planéte, kumuláciu stáročí zotrvačnej energie. Pozrite sa tiež na to, ako je ten prúd spojený s psychickým stavom ľudstva v tomto okamihu: Koľko je chamtivosti, koľko násilia, hnevu, sexuálnej žiadostivosti, pýchy, obžerstva, závisti a strachu. Zvážte, aké ťažké je nájsť cudnosť, striedmosť, trpezlivosť, pokoru, šťastie pre druhých, nezištnosť, úctu k bohu, atď.

Pozrime sa objektívne na celú planétu, a uvidíme, ako sa prúd energie - činov a následkov -pohybuje. Ako môžete zvažovať teóriu, že to bude lepšie, keď z mesiaca na mesiac, z roka na rok, je to čím ďalej horšie?

Nechceme, to vidieť. Chceme sa rozptyľovať televíziou, hudbou, športom, kultúrou, technológiou, módou, politikou a videohrami.

Nechceme čeliť základnej  objektívnej realite, ktorá je, že naše utrpenie sa prehlbuje, chudoba sa rozširuje, a znečistenie sa zhoršuje. Po celom svete je ťažšie a ťažšie získať čistú vodu, čistý vzduch a čisté jedlo. Je viac vojen, viac otroctva, viac znásilnení, násilia a zabíjania, než kedykoľvek predtým.

Život na tejto planéte nebol nikdy tak ohrozený toľkými problémami. A zapríčinili sme ich my!

Mnohí takzvaní vedci odmietajú tento názor a tvrdia, so svojimi teóriami, grafmi, obrázkami a dátami, že život na tejto planéte je lepší ako kedykoľvek, ale to, čo veda odmieta dnes, prijíma zajtra.

V našich srdciach, všetci vieme, že ľudstvo je nad priepasťou skazy. Cítime to, ale nechceme sa tým zaoberať.

Tento prúd energie ľudstva, teda prúd príčiny a následku, nesie dôsledky, ktoré začínajú prinášať ovocie. Dôsledky sa dejú; vychádzajú najavo, príroda vracia údery.

Príroda vždy usiluje o rovnováhu energie v záujme sebazáchovy. Príroda sa nestará o nás. Príroda sa nestará o civilizácie alebo druhy, zabíja ich, aby zachovala seba. Už sa to stalo, a deje sa to znovu. Ako ľudstvo, ako rasa, vychýlili sme túto planétu z rovnováhy so všetkými našimi atómovými testami, jadrovými výbuchmi, znečisťovaním, znásilňovaním pôdy, poškodzovaním krajiny, ničením oceánov, zabíjaním životných foriem po celom svete. Celú planétu sme nakazili našou chorobou, a planéta sa proti nám búri.

Psychologická Smrť

Planéta je v inom časovom meradle, než sme my. Planéta je živý organizmus, vedomá bytosť, ktorá má súcit, ktorá má lásku, ale ktorá tiež koná v súlade so zákonom. Táto planéta už zničila štyri civilizácie pred nami a zničí aj našu. Je to len otázka času.

Táto pomyselná čiara, o ktorej sme hovorili, je Čiara života. Končí smrťou. Vždy to tak bolo, je aj bude. Táto čiara sa týka nášho individuálneho života. Naše telo zomrie. Táto čiara sa vzťahuje na náš spoločenský život. Každá civilizácia v histórii zomrela, a tak to bude aj s našou. Otázkou je, kto bude pripravený profitovať z tej smrti, transformovať tú smrť vedome a využiť ju v prospech všetkých?

Dokonca aj Ježiš zomrel, aby sa vzkriesil. Budha zomrel, aby sa vzkriesil. Každý veľký majster zomiera, aby vzkriesil ducha. Ľudstvo musí zomrieť, aby nastal nový vek, aby sa narodilo nové ľudstvo. Nemôže ísť vpred so všetkou svojou pýchou, hnevom a chlipnosťou. Ľudstvo v súčasnom stave je groteskný tvor. Ľudstvo je spútané  nečistotami, ktoré nemôžu stúpať k nebu, a jediný spôsob, ako odstrániť tieto nečistoty je cez smrť. Pastier, ktorý sa stará o stádo zabije zviera, ktoré je napadnuté infekčným, škodlivým ochorením, pretože to jedno choré zviera môže zabiť celé stádo. Ľudstvo je choré zviera, a nemôže byť dovolené, aby nakazilo ostatných v našom galaktickom pásme.

Choroba je psychologická. Naša choroba je naša pýcha, chlipnosť, chamtivosť, žravosť, závisť, lenivosť, lakomstvo, atď.

Ako jednotlivci, máme na výber: môžeme sa angažovať na tej smrti vedome, dobrovoľne, aktívne sa zaoberať zabíjaním ega v sebe, prenasledovať svoj hnev a zabíjať ho, prenasledovať svoju pýchu a odstraňovať ju, prenasledovať svoju chlipnosť a vykoreniť ju. Môžeme sa vedome rozhodnúť urobiť to. To je psychologická smrť, a prostredníctvom tejto psychologickej smrti príde psychologické vzkriesenie: narodí sa duša,  narodí sa duch, narodí sa majster, Budha, anjel. Jediný spôsob, ako sa stať Budhom, majstrom, alebo anjelom je cez psychologickú smrť. To je dôvod, prečo vo všetkých veľkých príbehoch všetci veľkí majstri zomrú. Sú sťatí, sú ukrižovaní, oni sa obetujú v prospech všetkých.

Bohužiaľ, ľudstvo sa nechce vzdať ega. Ľudstvo si chce vziať ego do neba, a ísť do neba so všetkou svojou chlipnosťou, hnevom a pýchou, ale to sa nikdy nestane, to nejde. Jediný spôsob, ako sa dostať do vyšších úrovní, je nechať tie aspekty našej psychiky zomrieť.

Príroda sa podieľa tým, že pomáha riešiť našu karmu, že nám pomáha trpieť, aby sme mohli zaplatiť to, čo dlhujeme.

"Žiadny človek nepozná hodinu záchrany Otca," ale tá hodina príde.

Potom táto planéta prejde veľkou premenou. V nadchádzajúcich dňoch, každý z nás bude svedkom mnohých bolestných vecí. Zažijeme udalosti, aké nikto nikdy predtým nevidel.

Máme na výber. Môžeme sa tomu vyhýbať a strkať hlavu do piesku, sledovať televíziu a politické diskusie a zostať pri závislosti na frivolných materialistických veciach, alebo sa môžeme učiť transformovať skúsenosti, poznávať a meniť.

Je veľmi pravdepodobné, že v nasledujúcich dňoch sa naše životy dramaticky zmenia, a život v pohodlí a jednoduchosti, po ktorom sme túžili, nám bude odoprený.

Je vysoko pravdepodobné, že pohodlie a spokojnosť, ktoré máme deň za dňom, bude preč, a my budeme musieť trpieť, bojovať, len aby sme vystačili.

V tomto procese, máme na výber. Budeme to zvládať sami pod vedením našich zvykov a vád, alebo pod vedením božstva?

Toto školenie, ktoré som vám vysvetľoval - o sebapozorovaní a sebapamätaní - má nadradený význam, pretože je bránou k rozvoju skutočného duchovného života. Vstupná brána ku skutočnému duchovnému pokroku nie je v budúcnosti. Nie je na pomyselnej čiare života napredujúcej od tohto okamihu. Váš duchovný pokrok nie je v budúcnosti, nebude k dispozícii zajtra, nie je možný po dokončení vášho veľkého projektu, nie je možný po získaní diplomu, alebo po svadbe. Vaša duchovná budúcnosť nie je v budúcnosti. Vaša duchovná budúcnosť nebude nájdená potom ako nájdete dobrú školu alebo kostol, do ktorého budete chodiť, alebo po prečítaní tej dobrej knihy, alebo potom, keď získate tú či tamtú schopnosť v meditácii alebo sebapamätaní. Nie je to niekde v budúcnosti.

Vstupná brána k duchovnému pokroku je tu a teraz, práve teraz, a vždy to bude tu a teraz. Nikdy to nebude v budúcnosti. Nikdy to nebude závisieť na akýchkoľvek vonkajších okolnostiach. Vždy to závisí na stave bytia práve teraz. Váš stav vedomia určuje váš duchovný život.

Vy rozhodujete o svojom živote

Vy rozhodujete, v tomto okamihu, či budete klamaní svojimi myšlienkami, svojimi citmi, pocitmi a impulzmi v tele. Výber je na vás.

Je to voľba. Keď sa rozhodnete sadnúť si a byť hypnotizovaní televízorom alebo monitorom počítača, zvolili ste si byť hypnotizovaní.

Keď sa rozhodnete prežívať strach z budúcnosti a poddávať sa mu a sužujete sa tým, čo sa stane, tak ste si vybrali ten strach a obliekli sa do neho.

Keď silno túžite po hmotnom zabezpečení, po bohatstve, po pocite bezpečia, tak ste si vybrali sebaklam a omotali sa ním, rozhodli ste sa, že budete zaspatí.

Vstupom do skutočného duchovného života je rozhodnutie byť slobodný. To je voľba. Je to voľba, ktorú robíte tu a teraz neustále; byť slobodný, oslobodiť svoje srdce, myseľ a telo od vnútorného a vonkajšieho klamu.

Môžete si vybrať, s vašou vedomou vôľou, či bude vaše vnímanie slobodné alebo uväznené. Je to len na vás.

V každom okamihu si môžete vybrať, ako reagovať. Ak budete pokračovať podľa zvyku, spiaci, potom vaša čiara života bude aj naďalej prúdiť smerom dole k utrpeniu. Ale ak sa rozhodnete vedome reagovať, transformovať prežívanie každého okamihu s citlivým vedomím, môžete ľahko reagovať na každú výzvu s tým najlepším zo seba.

V ťažkých časoch, tí, ktorí sú si vedomí seba budú schopní reagovať s tým najlepším zo seba. Naopak, v ťažkých časoch, tí, ktorí sú spiaci, dramaticky prehĺbia svoje utrpenie.

Učte sa teraz, v každej situácii, byť bdelí, rozhodnite sa reagovať vedome, so svojimi najlepšími vlastnosťami. Takto sa môžete pripraviť na ťažké časy, ktoré prídu. Začnite teraz čeliť ťažkostiam s trpezlivosťou, prijímaním a pokorou, nech ste pripravení na svoje budúce problémy.

Ten, kto má vedomie uväznené, je ako každý z nás. Tá osoba trpí, pretože je v klietke svojho strachu, hnevu, pýchy, žiadostivosti, závisti a chamtivosti, a to je všetko, čo vie.

Ten, kto sa rozhodne byť slobodný, odmieta byť spútaný nejakou myšlienkou, nejakým pocitom, nejakými obavami, nejakou senzáciou, a namiesto toho ich pozoruje, nebojuje s nimi, neodoláva im ani si ich nedopriava, ale je v rovnováhe, pri vedomí, uvedomený, nereaktívny, pozorujúci, kontinuálny. Tá osoba zažíva niečo úplne iné, pretože zažíva skutočnú povahu času, realitu času, túto čiaru času, pretože v skutočnosti tá čiara neexistuje.

Ten "čas", z ktorého si všetci robíme starosti, "nemám dostatok času, mám málo času", je ilúzia. Všetci si myslíme, "Mám len toľko času na vybudovanie mojej duše, k vytvoreniu solárnych tiel, mám len toľko času, kým umriem." Vy neviete, koľko máte času. "Mám len toľko času, aby som získal titul, a išiel na vysokú školu, a zaobstaral si dom a ženu, a loď, a auto, vybudoval si kariéru, bol slávny." To je ilúzia.

Vertikálna Cesta

Čas nie je reálny. Čas je spôsob vnímania, ktorý má korene v túžbe. Ten, kto naozaj pozoruje seba a pamätá seba, uniká času. Inými slovami, otvorí dvere ku vertikálnej ceste. Vertikálna cesta sa vynorí z tohto okamihu, práve teraz. Nebude to v budúcnosti.

Vertikálna cesta je cesta Bytia, cesta Vedomia. Tá cesta vedie dvoma smermi: hore a dole.

pritomny-okamih

Naučte sa pozorovať sami seba, byť v prítomnom okamihu, byť vo svojom tele, byť tu a teraz, pozorovať myšlienky, ale neoddávať sa im ani im nevzdorovať, pozorovať emócie a neoddávať sa im ani ich nepotláčať, a sledovať pocity v tele, a nebyť nimi poháňaný ani sa im nevyhýbať. Inými slovami, môžete dosiahnuť Tao, byť v strede, na strednej ceste medzi averziou a túžbou, ani netúžiť ani sa nevyhýbať, ani nenaháňať ani neutekať, ale jednoducho byť. Keď sa to naučíte, skutočne sa naučíte pozorovať tri mozgy objektívne a nebyť ich obeťou, nenechať sa nimi riadiť, tak vaše myšlienky a vaše pocity budú prichádzať a odchádzať. Keď ste si vedomí seba a niekto vám povie hanlivé slovo, môžete cítiť bolesť vo svojom srdci, ale nereagujte; sledujte bolesť ako vzniká a potom pominie, a potom, je to ako by sa nič nestalo, pretože ste sa tomu nepoddali,  nereagovali ste na to, nevrátili ste mu to aby pocítil, čo ste cítili vy. Inými slovami, pochopili ste. Zostávate pokojní. Týmto spôsobom, posilňujete svoje vedomie a bránite vzniku škodlivých následkov. Získavate múdrosť a skúsenosť. Učíte sa.

To isté je možné s pocitmi v tele. Môžete mať pocit nutkania k orgazmu, ale vedomí si seba samého, neoddáte sa tomu, a ten pocit zmizne a vy už to viac nechcete; niečo ste pochopili. Pocit, myšlienka a cit sú pominuteľné. Naozaj, v konečnom dôsledku neexistujú. To, čo skutočne existuje, je vnímajúci. To je naša skutočná podstata: vedomie, ktoré vidí. Keď  zahalíme naše vedomie fascináciou z akéhokoľvek pocitu, odsudzujeme ho k utrpeniu.

Prišli sme o poznanie našej pravej prirodzenosti, pretože (napríklad) chopíme sa falošného pocitu seba, definovaného pocitom bezpečia v našej mysli, chtiac od ľudí, aby na nás mysleli určitým spôsobom, a mysliac na seba určitým spôsobom tak, aby sme boli v bezpečí. Alebo chceme pocit istoty v srdci, nech máme určitý pocit, že všetko bude v poriadku. Alebo sa chopíme pocitu istoty v tele, že dostaneme vnemy, ktoré chceme. To je všetko lož, pretože to všetko zomrie.

Názory ľudí na nás sa budú meniť ako počasie. Prečo sa spoliehať na niečo, čo je nespoľahlivé?

Nemôžeme spoliehať na to, ako sa cítime, lebo naše pocity sa menia ako počasie. Nemôžeme sa spoliehať na pocity, nemôžeme sa spoliehať na dom, auto, manžela, vzdelanie, nemôžeme sa spoliehať na prezidenta, premiéra, kráľa, kráľovnú, alebo kňaza. Nemôžeme spoliehať na niečo z vonku, pretože to všetko je dočasné a podliehajúce karme a všetko pominie. Nemôžete sa spoliehať na peniaze v banke; nemôžete sa spoliehať na svoje deti, na svojich rodičov, na svojich priateľov. Nemôžete spoliehať na čokoľvek, kdekoľvek, len na jedno miesto, vašu pravú prirodzenosť, ktorou je vnímanie, ktorou je Bytie.

Naučiť sa to teraz vám veľmi pomôže v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, pretože ľudstvo bude veľa trpieť. Všetky tieto hry, ktoré ľudstvo hrá s politikou a médiami a peniazmi budú odhalené aké sú: bezvýsledné, k ničomu, nestále, a nespoľahlivé.

Trpíme, pretože sa spoliehame na nespoľahlivé veci. Každý z nás sa chce spoliehať na peniaze v banke, náš politický systém, náš vzdelávací systém, naše deti, naše rodiny. Skôr či neskôr, všetky pominú a v okamihu, keď sú nám vzaté, veľmi trpíme, našou vlastnou vinou, pretože sme investovali náš pocit istoty do týchto vecí. Rozhodli sme sa pre tie veci, aby nám dávali pocit istoty, a to bola chyba.

Proces priblíženia sa tomuto učeniu je uvedomiť si to. Nedávať svoju dôveru a vieru do vecí, ktorým sa nedá veriť, a ktoré nepretrvávajú, ale investovať svoj čas a energiu a svojho ducha a vedomie do niečoho večného a trvalého, a to je vedomie: vnímajúci, ktorý je vo vnútri.

Dva smery

Prečo je to tak dôležité? Je to preto, že táto čiara, vertikálna cesta, pokračuje dvoma smermi. Od tejto chvíle, keď hovoríme o čase a o energii, všetci si vyberáme, ako využijeme svoju energiu, ako využijeme svoje vedomie, ako budeme venovať pozornosť.

Keď sa oblečieme do svojej hrdosti, a cítime sami seba: "Som dobrý" alebo "Som zlý", tak sme sa rozhodli investovať svoju energiu do tej hrdosti. Rozhodli sme sa byť hypnotizovaní, rozhodli sme sa spať. Inými slovami, sme sa posunuli nadol vertikálnou cestou, pretože sme uväznili vedomie do falošnej entity.

Keď sa oddávame  pocitom sexuálnej žiadostivosti, vkladáme vedomie do zvieracej túžby, v ktorej ostaneme uväznení, a zostupujeme dole vertikálnou cestou.

To isté platí aj o závisti. Keď vidíme, čo má niekto iný, chceme to. Investujeme energiu do závisti a väzníme vedomie v nej, a potom, tá závisť nás bude prenasledovať s myšlienkami a podnetmi, ako "Pamätáš si na tú vec, čo si tak veľmi chcel? Pamätáš? Že to naozaj chceš? Naozaj to chcete. Teraz budete musieť nájsť prácu, alebo ísť zarábať peniaze alebo získať peniaze od niekoho, aby ste získali tú vec, ktorú chcete." Tá túžba vás neustále podnecuje. Myslíme si, že nás urobí šťastnými a dá nám istotu, ale mýlime sa. Čím skôr si to začneme uvedomovať, tým skôr sa začne meniť naše utrpenie.

Zakaždým, keď sa oddávame týmto túžbam, zostupujeme nadol vertikálnou cestou, klesáme, a to je dôvod, prečo celé ľudstvo upadá. Aby sme stúpali, musíme oslobodiť vedomie od všetkých druhov túžby: všetkých druhov. Nebyť viazaný žiadnou túžbou. Nebyť viazaný hnevom, pýchou, chlipnosťou, lenivosťou, obžerstvom, chamtivosťou, závisťou, strachom.

Kto je schopný to dosiahnuť, oslobodzuje vedomie od ega. Znovu nadobúda svoju dušu, zachraňuje ju od priepasti.

Trénujeme si to od okamihu k okamihu, zo dňa na deň, a to prostredníctvom každodenných zážitkov.

Keď nás niekto kritizuje, musíme si uvedomovať a pýtať sa sami seba: "Poddávam sa tomuto hnevu? Alebo chápem kritiku? Možno dobre hovorí, možno to, čo povedal, je pravda. Ak tomu tak nie je, tak prečo by som sa mal rozčuľovať, pretože to nie je pravda? Ak je to pravda, tak prečo by som sa mal hnevať, pretože je to pravda? " Takže ak ste naštvaní, bojujete proti realite, niečo popierate, niečomu sa vyhýbate.

Keď ste naštvaní, niečo vo vašej mysli je v rozpore s realitou. S cieľom vyriešiť bolesti, vždy sa snažíme zmeniť vonkajšok, a vždy zlyháme. Tá základná podstata každého problému sa nachádza v našom vnímaní, vo vnútri.

Pokiaľ viem, kto som, a viem, čo som urobil, a ja som urobil správnu vec, nikto na svete nemôže povedať, že som urobil zlú vec a nebudem sa starať, vôbec mi to nebude vadiť, pretože viem v mojom vedomí, že som urobil správnu vec, a nikto mi to nemôže vziať.

Viera v Boha

To je pôvodnosť vedomia, Bytia. To je druh istoty a pokoja, s ktorým musíme čeliť tomu, čo sa blíži. Budú vojny, bude smrť, a budú katastrofy. Tento svet sa zmení, viac skôr ako neskôr.

Očistite myseľ od ilúzie, že sa veci zlepšia. Nehľadajte v budúcnosti  niečo, čo neexistuje. Pozrite sa na seba, tu a teraz. Analyzujte, kto skutočne ste a zmeňte sa k lepšiemu. Naučte sa poznať svoje Bytie.

Nech sa stane čokoľvek, či už je to u vás doma alebo na ulici, alebo v susednej krajine, môžete to zvládnuť, pokiaľ si pamätáte seba. Ak zabudnete na svoje bytie, budete veľa trpieť. Ale ak si pamätáte na svoje Bytie a dôverujete mu, ak viete byť prítomný tu a teraz, a nedávate myseľ do budúcnosti alebo minulosti, nestotožňujete sa so svojimi túžbami a obavami, svojimi chuťami a túžbami, ale ste tu a teraz, počúvate svoju intuíciu, dá sa vám pomôcť, poradíte si. Môžete prežiť.

Dám vám príklad. V prípade, že sa stane dramatická situácia a niekto sa strašne zraní a dav ľudí okolo tejto osoby je v úplnom stave paniky, ako môžu pomôcť tej osobe, keď sú celí vystrašení, boja sa a panikária? Nikto nebude mať chladnú hlavu, a je dobrá šanca, že tá osoba zomrie alebo jej utrpenie sa ešte zhorší. Aby sa dalo pomôcť tomu trpiacemu človeku, musí tam byť niekto, kto sa nestotožňuje, kto nie je emočne zapojený, kto sa nebojí, ale je schopný zachovať pokoj, je zručný a problém vyrieši.

Rovnako tak, je to potrebné, aby sme sa vysporiadali s naším životom. Ak je naša myseľ zmätená, rozporuplná, a uväznená v túžbe po bezpečí, bohatstve, sláve, úteku, budeme v rozpore a nebudeme schopní vidieť realitu takú, aká je. Nebudeme schopní riešiť svoje problémy. Trpíme tým práve teraz. Všetci máme problémy, ktoré nemôžeme vyriešiť, pretože naša myseľ je v rozpore, pretože sa stotožňujeme so svojimi problémami. Keby sme sa naučili byť nestotožnený, prijať to, čo nám Boh dáva, a pracovať pre to, čo si zaslúžime, potom by sme tento problém ani toto utrpenie nemali.

A preto, v nadchádzajúcich dňoch, budeme potrebovať schopnosť zostať vyrovnaný kým čelíme strašnej nepriazni osudu. Vyrovnanosť je vlastnosť slobodného vedomia. Len vyrovnaný človek bude schopný riadiť sily, ktoré budú v pohybe.

Práva Canchorrity

Boh dáva záruku všetkým tým, ktorí verne slúžia svojmu Najvnútornejšiemu, a tá záruka je uvedená v každom náboženstve pod rôznymi menami. Samael Aun Weor  ju nazval právo Canchorrity. Toto právo je tiež v evanjeliách a je vysvetlené Ježišom.

Tieto práva sú tiež vysvetlené v tantre veľkým majstrom Padmasambhavom.

Bez ohľadu na to, aké zlé to môže byť, a to aj v prípade, že celý svet by sa ponoril do vojny, choroby, hladovania a utrpenia, tí, ktorí si skutočne záväzne plnia svoje povinnosti voči Najvnútornejšiemu, budú vždy chránení a budú mať základné životné potreby: jedlo, oblečenie a prístrešie. Možno nebudete  mať luxusné auto, pripojenie k internetu, elektrinu, ale budete mať možnosť pokračovať vo svojej duchovnej práci, a v skutočnosti, to je všetko, čo potrebujete. Samozrejme, aby ste to získali, aby ste si to zaslúžili, aby ste dostali toto právo, musíte priložiť ruku k dielu. Musíte byť verný svojmu Najvnútornejšiemu, vašej Božskej Matke, čo znamená, že musíte denne pracovať na vyslobodení svojej mysle z klietky a preukázať svoju vernosť Bohu.

Musíme opustiť svoje bezverné návyky. Skutočne, nemáme vieru. Dáme si záväzok a o minútu ho porušíme. Všetci to robíme, neustále. Ak chceme získať práva Canchorrity, musíme sa stať veriacimi, zásadovými, odovzdanými, neochvejnými, vyrovnanými.

Otázky a odpovede

Otázka: Vzhľadom k tomu, že karma nie je pevne stanovená, v budhistickej tradícii majú praktiky odstraňovania karmy. Má gnostická tradícia postupy, ako je tento?

Inštruktor: Áno, pretože karma nie je trvalá, v mnohých tradíciách sa robia postupy s cieľom uvoľniť karmu, ako napríklad v budhizme majú mnoho mantier, rituály, poklony a iné druhy cvičení. Aj v hinduizme sú cvičenia, ktoré sa dávajú študentom, aby pracovali na karme.

Základom týchto cvičení je viesť študentov k výkonu činnosti, ktorá nie je sebecká. Bohužiaľ, máme tendenciu zapájať sa do všetkých našich aktivít veľmi sebeckým spôsobom. Napríklad praktikantovi v budhizme, ktorý sa učí robiť poklony, je dané cvičenie robiť určitý cyklus poklôn každý deň. Je mu to dané preto, aby zapojením sa do tejto činnosti, očistil určité typy karmy, a všetko sú to účinné, dobré cvičenia, ale nie sú hlboké. Neprenikajú do hĺbky mysle. Príčiny nášho utrpenia sú hlboko v mysli. Aby bolo možné zmeniť utrpenie, budete musieť zmeniť správanie, ktoré ho spôsobuje, a nemožno zmeniť toto správanie, ak ho nerozpoznáte a nepochopíte.

Bolo by to niečo ako mať hlboko rozsiahlu rakovinu a brať aspirín. Aspirín môže pomôcť, aj lieky proti bolesti vám môžu trochu pomôcť, ale nemôžu liečiť príčinu ochorenia. V gnóze sa zameriavame na vyliečenie ochorenia. Aby sme vyliečili našu karmu, musíme očistiť myseľ od všetkých svojich chorôb a je len jeden spôsob, ako to urobiť, a to prostredníctvom hlbokého skúmania v meditácii.

Predsa len, máme mnoho postupov, ktoré nám pomáhajú vysporiadať sa s našou karmou.

Otázka: Rád by som reagoval na to, čo ste povedal, že neexistuje čas, že pre Najvnútornejšieho je všetko bezčasové. Takže podľa Najvnútornejšieho žijeme všetky naše životy súčasne, všetko sa deje naraz. A teda pre Najvnútornejšieho, keď je niečo pochopené na tejto úrovni, je to tiež pochopené v minulom živote aj v budúcom živote, lebo sa zbiehajú. Nevie teda dajako, čo sa stane, keďže je bezčasovosť?

Inštruktor: To je zaujímavá otázka. Odpoviem na otázku o čase a jej vzťahu k Bytiu, musíme pochopiť, čo Einstein vysvetlil veľmi povrchným spôsobom, a to je to, že čas je relatívny, a vždy je vo vzťahu k vesmíru. To je dôvod, prečo vo vede nehovoríme o čase ako o samostatnom subjekte, hovoríme o časopriestore. Nemôžete oddeliť priestor od času.

Uhol pohľadu Bytia je veľmi odlišný od nášho uhla pohľadu, pretože bytie je mimo obmedzenia časopriestoru, v ktorom sme my teraz. Bytie je tu, ale my si to neuvedomujeme, napriek tomu Bytie si je veľmi dobre vedomé nás. Okrem toho, čo sa deje v iných častiach Bytia nám nie je známe, pretože sme tak silno spiaci. K tomu, aby sme nadobudli poznanie, musíme sa prebudiť.

Ten proces prebúdzania začne odhaľovať nadčasovosť Bytia. Tiež začne odhaľovať, ako sa dá spoznať minulosť a budúcnosť. Z toho vyplýva, že tým, že utečiete za hranice času, môžete vidieť minulosť, môžete tiež vidieť budúcnosť. Je veľká flexibilita či pominuteľnosť a relativita v povahe tohto vnímania, ale to nám vysvetľuje, ako to, že máme isté proroctvá, ako vieme, že určité veci sa budú diať.

Všetky veľké písma predpovedajú časy konca a v súvislosti s touto dnešnou prednáškou máme 24. kapitolu z knihy Matúša, vyššie citovaného, v ktorej Ježiš vysvetľuje jeho slovami to, čo som vám ja vysvetlil v prednáške. To, čo vysvetlil je, že všetko, čo vidíme, bude zničené, a my nevieme kedy, ale vieme, že sa to stane, a ak ste spiaci, ak sa rozptyľujete svojimi frivolnými aktivitami, nebudete v strehu a budete trpieť následkami. To je naozaj syntéza toho, čo tá kapitola hovorí. Ježiš hovorí venujte pozornosť, buďte prítomní, pracujte na sebe, má sa to stať.

Rovnako tak sme mali mnoho ďalšej výučby o tejto záležitosti, napríklad od majstrov, ktorých som už spomenul, ako Samael Aun Weor a Padmasambhava. Obaja prorokovali. Ich proroctvá sa už idú naplniť! Deje sa to. Podobne mnoho ďalších učiteľov a inštruktorov v tejto aj v iných tradíciách videli, že tieto udalosti sa stanú, a to práve preto, že sú zapojení do práce, ktorou sa podieľajú na úteku za hranice mysle, ktorá je hranicou času, a skrze to získali vnímanie reality. Súčasťou toho je, že majú schopnosť vidieť, čo príde.

Otázka: Najväčšou prekážkou pre mňa bola neschopnosť súhlasiť s tvrdením: "Sme v extrémnom utrpení." Prečo mám pocit, že náš život tu je požehnaním a ja neviem prestať cítiť vďaku a uznanie? Môžete mi pomôcť to zladiť?

Inštruktor: To je krásna otázka, pocit vďačnosti a že život je krásny, je skvelá cnosť. Skutočne by sme sa mali cítiť veľmi vďační za tieto chvíle. Život je vzácny dar a my ho musíme plne využiť. Musíme zaň byť vďační. Úprimne, pravdu povediac, dostali sme neuveriteľné predĺženie v týchto časoch. Úprimne povediac, už malo dôjsť k tretej svetovej vojne. Malo sa to už stať, no nestalo sa. To je dar od bohov. Existujú bytosti, ktoré za nás veľmi tvrdo pracujú za účelom predĺženia tejto doby, aby tí z nás, ktorí vážne venujú značné úsilie, ju mohli plne využiť, pretože akonáhle nastane vojna, bude nesmierne ťažké pracovať. Náš čas, naša energia, naše zdroje budú oveľa obmedzenejšie. Takže, mali by sme byť veľmi vďační. Mali by sme naplno využiť momenty ktoré máme a pracovať. Mali by sme byť vďační, a mali by sme preukázať vďačnosť tým, že vážne na sebe pracujeme a pomáhať druhým, aby robili to isté.

Pokiaľ ide o utrpenie, pochopte, že dokiaľ zo skúsenosti nespoznáme Boha, trpíme. Sme v extrémnom utrpení, pretože prostredníctvom našich chybných krokov sme sa oddelili od našej pravej prirodzenosti. Skutočne nemáme pochopenie reality našej situácie.

Otázka: Hovorili ste o Tao a strednej ceste, vždy pozerať vľavo, vždy pozerať vpravo. Je potom kľúčom, keď ide o odstránenie ega, robiť to s kľudom? Nie je ísť dole, a pripustiť, že máte tieto problémy, nie je to niečo ako ísť na jednu alebo na druhú stranu?

Inštruktor: Na dosiahnutie naozajstnej vyrovnanosti mysle, skutočnej vyrovnanosti v meditácii, musíte uniknúť všetkým formám duality. Myseľ alebo intelekt je veľmi dualistický a porovnáva možnosť A a možnosť B, protiklady. Takže myseľ či rozum hovorí: "No, ak je pokoj na jednej strane musí byť chaos na druhej strane." To je intelektuálne vnímanie, ale to je v skutočnosti neopodstatnené. Čo je to, čo umožňuje obom z nich existovať? Čo je to, čo poskytuje základ pre existenciu tej duality? Jedná sa o Tao, a to je nad rámec oboch extrémov. Takže to je to, čo sa musí zažiť v meditácii. Nejedná sa o koncept, je to zážitok. Jediný spôsob, ako to možno zažiť, je vyprostiť sa z tohto procesu porovnávania protikladov. Keď myseľ dosiahne stav odpočinku, potom môžete zažiť ten stav neduality. Pokým sa myseľ zaoberá porovnávaním a protikladmi, snaží sa chápať intelektuálne, nemôže to uchopiť.

V skutočnosti, proces meditácie sa netýka mysle. To nemá čo do činenia s rozumom. Je to naozaj o tom vidieť, čo je nad rozumom. Taká malá rada, ktorú som raz dostal a chcem sa o ňu podeliť so študentmi je: ak naozaj chcete pochopiť čo je meditácia, pokúste sa zistiť, čo je medzi týmito myšlienkami. Pozrite sa medzi ne. Namiesto sústredenia sa na myšlienky a na ich obsah, čo sa deje medzi tými myšlienkami? Práve v týchto medzerách môžete nájsť odpoveď na svoju otázku. Môžete to urobiť len skrze meditáciu, nie cez intelektuálnu analýzu.

Otázka: Práva, o ktorých ste sa zmienil, kde sa môžem dozvedieť viac o týchto práv?

Inštruktor: Povedal som už asi všetko, čo sa dalo povedať. O právach Canchorrity sa hovorí v evanjeliách, v reči na vrchu, keď Ježiš hovorí:

Pozorujte ľalie na poli, vtáky vo vzduchu.

Samael Aun Weor vysvetľuje práva Canchorrity v mnohých knihách, napríklad v Kristovej vôli.

Otázka: Vždy sa hovorí o tom, ako získať cnosť z učenia a pochopenia ega. Takže sme vlastne... neviem, či sa to dá nazvať dualizmus, ale je to analýza, tak, ako by sme mali konať v tejto situácii. Je tam analýza, môžeme to tak nazvať?

Inštruktor: Musíme analyzovať naše správanie a analyzovať ego, ale to, čo v konečnom dôsledku je potrebné urobiť, je neostať zmätení procesom analýzy. V procese analýzy, čo sa môže stať so študentmi je, že sa zachytia v termínoch a štruktúrach svojej analýzy a začnú premýšľať, "Čo je ja, čo je vlastná osobnosť, som toto, som tamto." Pokus o odpoveď na tieto otázky môže viesť k rozporu, pretože v konečnom dôsledku, my sme vnímajúci, my sme proces pozorovania; môžete tomu dať označenia a popisy, aké chcete, ale to všetko je intelektuálne, filozofické, je to všetko para a prach.

Pravý spôsob, ako pochopiť ego je vidieť ho také aké je, a nie čo hovorí naša analýza, nie názvy a označenia, ktoré mu dávame v mysli a nie pocity, ktoré máme v srdci, alebo, ako ho vnímame v tele. Je treba vidieť, ako to je; vykúpenie prichádza skrze vnímanie. Proces vnímania nie je duálny, je celistvý. Môže vidieť dualitu, a môže vidieť mimo duality, a to je dôvod, prečo používame rôzne nástroje, pretože rôzne nástroje platia v rôznych súvislostiach.

Pre myseľ je prax mätúca. Pre študentov je to mätúce, pretože to znie, že si protirečíme. Na jednej strane hovoríme, "oddeľte pozorovateľa od pozorovaného" a na druhej strane hovoríme, "nie je žiadny rozdiel medzi týmito dvoma." V konečnom dôsledku ide o to, že nikdy to nemôžeme pochopiť rozumom. Rozum nikdy nemôže nič pochopiť; všetko, čo môže urobiť, je porovnávať. Nie je to nástroj chápania.

Pochopenie možno získať iba cez srdce, to jest, keď sme vedomí, uvedomelí. Takže keď s prebudeným vedomím niečo zbadáme, tak to vidíme také, aké to je v skutočnosti a okamžite to pochopíme v srdci a dôjde nám to. Jednoducho niečo sa stane, proste to viete. Nedokážete to síce vysvetliť, ale viete že je to tak. A ak sa to náhodou pokúsite vysvetliť, tak to nebude dávať žiadny zmysel.

Pochopenie je také. Je v srdci. Nie je v emocionálnom mozgu, a to je ďalší rozdiel. Keď hovoríme o emocionálnom mozgu, hovoríme o troch mozgoch a tie majú úrovne, najmä v mysli a v srdci. Naše srdce a intelekt teraz zažívame tak, že sú úplne v klietke subjektivity, s pocitom seba ktorý máme, v egu. Ak sa naučíme prebudiť vedomie a naučiť sa používať nástroj vedomia bez ega, môžete tiež začať zažívať vyššie aspekty intelektuálnych a emocionálnych centier. Vyššie aspekty sú spojené s duchom, s našou božskou dušou. To sú formy myšlienok a emócií, ktoré nemajú pocit seba, ako máme my tu a teraz. Je to iné, je to vedenie, je to poznanie, môže to byť myšlienka, môže to byť pocit, ale nie je to pozemské, nie je to sebecké, nemá to vaše meno a vaše túžby a priania. Je to niečo iné, je to tajomné a je to krásne. Je to niečo, čo sme mávali všetci, ale sme to stratili.

Otázka: Ako môžeme pristúpiť k sexuálnej aktivite bez túžby?

Inštruktor: K sexuálnej aktivite musíme pristupovať takí, akí sme teraz, a učiť sa o nej. Jediný spôsob, ako môžete pristupovať k sexu bez túžby je, keď už nemáte žiadnu túžbu, a ten stav dosiahnete iba vtedy, ak bola všetka túžba pochopená, a dosiahnuť túto úroveň je dlhá cesta. Práve teraz máme veľa túžby, tak pristupujme k sexualite a pozorujme sa, takí akí sme, a naučme sa ju ovládať a chápať, nenechať túžbu ovládať nás, ale ovládať túžbu a začať ju chápať a odstraňovať, rozumieť jej. To je jediná cesta. Existuje mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že k sexu musíte pristupovať bez túžby, ale to je nemožné, ak máte stále túžbu. Sme zožieraní túžbou. Sme v nej uväznení. Nemáme inú možnosť, než sa s tým vyrovnať.

Toto platí pri každom defekte/slabosti. Ako chodíte do práce bez hrdosti? Ako chodíte nakupovať do obchodu bez závisti? Ako sa vám ide do toho bohatého susedstva bez závisti? Nemôžete, pretože máte veľa závisti, máte veľa pýchy, máte veľa hnevu, takže radšej ako sa snažiť byť čo nie ste, buďte k sebe  úprimní, a vyrovnajte sa s tým. Nepotláčajte to v sebe, nevyhýbajte sa tomu, ale pozrite sa na to a pochopte to. Pozrite sa pozorne a vnímajte, čo to je. Pozrite sa, ako to funguje, ako sa to správa. Pozrite sa, ako vás to núti  konať určitým spôsobom, a pozrite sa na dôsledky týchto činov. Pýcha spôsobuje utrpenie. Chlipnosť spôsobuje utrpenie. Závisť, obžerstvo, chamtivosť a lenivosť tieto všetky zapríčiňujú utrpenie, ale nikdy to nepochopíte, pokým to zostane na úrovni mysle alebo ako viera. Budete tomu rozumieť len vtedy, keď to uvidíte v akcii v sebe.

Ako som uviedol, aj keď momenty, ktoré prichádzajú, budú veľmi ťažké a bolestivé, a my si naozaj, úprimne želáme, aby bol iný spôsob, aj tak sa to stane. Takže, keď sa to stane, učme sa. Je smutné povedať to, ale pravda tohto ľudstva je, že naozaj sa učíme len vtedy, keď trpíme. Je smutné, že sme tak hlboko klesli/upadli, ale je to pravda. Pokiaľ dostávame to, čo chceme, nenaučíme sa nič, chceme len naďalej dostávať to, čo chceme. Až keď dostaneme úder, si uvedomíme, "Naozaj som to nemal robiť." Keď sme zranení a krvácame, trpíme, uvedomujeme si, "To bola hlúposť, čo som urobil." Jedine vtedy dostávame príučku. Bohužiaľ, väčšina ľudstva sa bude učiť týmto spôsobom, pretože sme zašli tak ďaleko. Takže, keď sa stanú tieto udalosti, poučme sa z nich.

Keď vidíte ľudí trpieť, neodvracajte sa. Učte sa, pretože by ste sa ľahko mohli ocitnúť v ich koži. Každý deň počujeme v správach o ľuďoch, ktorí trpia hrozné veci a my to len odbijeme. Keby sme si boli naozaj vedomí nášho okamihu v čase a priestore, keby sme skutočne boli prítomní a vedomí si toho, čo sa deje na tejto planéte, každý z nás by bol v slzách, boli by sme v slzách, pretože všetci ľudia, ktorí trpia teraz, sú ľudia, s ktorými sme predtým boli vo vzťahu.

Keď pochopíte vedu a pochopíte cykly prevteľovania, pochopíte, že matematicky je úplne logické, že po mnoho našich životov sme mali veľa rodičov, mnoho súrodencov, mnoho manželiek a manželov, mnoho veľmi dobrých priateľov, a oni sú teraz po celej planéte, ľudia, ktorých sme vrúcne milovali. Trpia, umierajú, sú hladní, a v bolesti, a nám je to jedno. Len si chceme kúpiť nové oblečenie, chodiť nakupovať, aby sme mali toto a tamto, chceme dostať  povýšenie v práci a nestaráme sa o tých ľudí "tam." To ukazuje našu úroveň rozvoja; je veľmi nízka.

Niekto, kto si prebúdza vedomie cíti ostatných v sebe. Cíti utrpenie druhých. To je známkou toho, že sa prebúdzate pozitívne, keď sa váš súcit začína objavovať. Ak máte chladné srdce, spíte. Môžete cítiť ľútosť; môžete sa kvôli ľuďom z času na čas cítiť zle. To môže byť empatia či solidárnosť, a to je dobre. Súcit alebo bódhičitta je veľmi špecifická vlastnosť prebúdzajúcej sa mysle, prebúdzajúceho sa vedomia. Toto znamená bódhičitta, vedomie, ktoré sa prebúdza a vníma realitu a vníma utrpenie tak ako to je a cíti veľký súcit a spontánne sa zrieka činností, ktoré spôsobujú utrpenie. Potrebujeme to. Ľudstvo to potrebuje. Ľudstvo veľmi potrebuje pomoc. I keď bude veľa utrpenia a veľa bolesti, veľa dobrého môže vzísť z toho, že sa to naučíme transformovať a pomáhať druhým.

Otázka: Je tu otázka v súvislosti so sebapozorovaním. Je to naozaj skôr prirodzený stav, a tiež ako si seba-pamätáme? Musíme to zažiť, alebo nám to môžete vysvetliť?

Inštruktor: Seba-pamätanie je stav vedomia, ktorý musíte zažiť, aby ste ho pochopili. Je nepolapiteľný mysľou, pretože myseľ nie je vedomie, ale snažíme sa to vyjadriť termínmi, ktoré možno pochopiť, aby ste sa mohli dozvedieť o vlastnostiach alebo prístupoch k nemu, aby ho bolo možné identifikovať.

Seba-pamätanie je spočiatku spomienka bytia tu a teraz, bytia v tele. Je to pamätať si sám seba, byť si vedomý seba samého. To je najzásadnejší, základný aspekt seba-pamätania, ale je to oveľa viac než to. Keď tá spomienka na seba je prehĺbená a kontinuálna, začne zahŕňať oveľa viac než seba. Naozaj sa stáva bódhičittou. Nielen, že je spojená s naším božským duchom, naším vnútorným Budhom, ktorý je jedným z aspektov Seba-pamätania, je to cítenie. Nie je to myšlienka, ani pocit; je to cítenie, to znamená cítiť božstvo.

Práve teraz to necítime, ale môžeme. Ak to chceme rozvíjať, cítiť to, musíme rozvíjať schopnosť  vnímať, ale nemôžeme to siliť. Napríklad, aby ste videli, musíte otvoriť oči, a svetlo prúdi dovnútra, a tie fotóny sú transformované do obrazov v mozgu. Tento proces sa deje automaticky. V sebapamätaní, máte tiež orgán, ktorý vidí, ale ten je vo vedomí, nie je fyzický. To nemá nič spoločného s telom, je to vedomie. Nie je viazané mysľou, srdcom, alebo telom.

Ten orgán je zakrpatený. Nie je to ako vaše očné buľvy, s ktorými ste sa narodili. Je to orgán, ktorý nemá žiadnu energiu a žiadny vývoj. Vyžaduje palivo a prírodný proces aby mal energiu a vyvíjal sa. To sa nestane cez noc, to vyžaduje trpezlivosť, ale čím viac ste prítomní tu a teraz vo svojom tele pozorujúc sám seba, tým viac pocit sebapamätania rastie. Rastie v tandeme so sebapozorovaním. To je dôvod, prečo ich popisujeme zvlášť. Skutočne, v konečnom dôsledku sú jedno. Je to prítomnosť vedomia, ktoré je pozorovateľom tu a teraz. Hovoríme o tom oddelene, pretože sebapamätanie je expanzia, ktorá je spojená s božstvom, ktorá vníma, ktorá je tu a teraz, a je prítomná, ale nie je to obyčajné sebapozorovanie. Ak to nechápete,  pokračujte v práci a v sebapozorovaní.

Jednou z techník, ktorá pomáha veľa študentom  v procese sebapozorovania, je použiť svoju predstavivosť. Takéto využitie svojej predstavivosti môže rýchlo rozvinúť sebapamätanie.

Buďte si vedomí seba, nič nemeňte, len pozorujte, buďte si vedomí všetkého, čo môžete, cíťte svoje telo, cíťte všetky pocity, možno tam sú nejaké pocity možno nie, možno tam sú nejaké myšlienky, možno nie. Buďte si vedomí počúvania, buďte si vedomí videnia, buďte si vedomí dotýkania, všetkého, čo možno vnímať navonok aj vo vnútri; to vyžaduje veľa úsilia. Musíte to zámerne robiť. Toto je dôležité pochopiť: že sa tak nestane automaticky, musíte venovať pozornosť.

Toto je prvá časť; toto je sebapozorovanie, byť tu a teraz, vedomý všetkého. Druhá časť je použiť svoju fantáziu. Ak  nemôžete cítiť Boha priamo, použite svoju fantáziu, aby ste si predstavili, že Boh je tu a teraz s vami. Buďte kreatívni, pretože v skutočnosti, Boh je beztvarý. Božstvo nemá žiadnu formu. Môžete si predstaviť božstvo ako energiu všetkého, ako svetlo všetkého; môžete si predstaviť božstvo vo forme svojej Božskej Matky alebo veľkého majstra, ktorý stojí hneď za vami alebo sedí pri vás a je stále s vami. To môže byť vznešený Budha, mocný anjel, ktorý je s vami neustále, po všetky dni, ktorý vám pomôže, chráni vás, pozoruje vás, odmeriava čo robíte s jeho alebo jej energiou. Ten proces predstavivosti zmocňuje vedomie a ono sa začína načahovať a uvedomovať si, "Počkaj, nemôžem sa jednoducho správať, akoby som bol po celú dobu sám, pretože Boh je tu tiež. "To vám veľmi rýchlo pomôže vyvinúť sebapamätanie.

Preložené z anglického originálu: The Importance of This Moment
Prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
Služba od vydavateľstva Glorian