Náročná cesta

Je nesporné, že máme svoju vlastnú temnú stránku, o ktorej nevieme alebo ktorú potláčame. Musíme použiť naše vedomie, aby sme osvetlili túto temnotu.

Hlavným účelom gnóze je vedome poznať sám seba.

Tie veci v nás, o ktorých nevieme, alebo ktoré popierame, nám strašne komplikujú život a sú príčinou mnohých situácií, ktoré by sa nestali, keby sme lepšie spoznali sami seba.

Najhoršie na tom je, že túto neznámu stránku našej psychiky premietame do ostatných ľudí a potom v nich vidíme naše chyby.

Napr. môžeme ostatných vidieť ako klamárov, prostitútky, lakomcov, atď., pretože sa na ne dívame cez to, čo si nosíme vo vnútri.

V tomto ohľade gnóza učí, že žijeme uzavretí v našom malom svete. Poznáme iba malú časť sami seba.

Základnou myšlienkou gnostického učenia je rozšíriť naše vedomie.

Niet pochýb o tom, že ak nebudeme mať dobrý vzťah sám so sebou, tak nemôžeme mať dobré vzťahy s ostatnými ľuďmi. Výsledkom budú rôzne konflikty.

Je dôležité byť si vedomý sám seba skrze sebapozorovanie.

Všeobecné pravidlo v gnostickej ezoterickej práci je nasledovné: Ak nám niečo vadí na inej osobe, tak je to presne to, čo je niekde vo vnútri nás a na čom musíme popracovať.

To, čo toľko kritizujeme na druhých, leží na temnej strane nášho "ja" a my to nevidíme alebo nechceme vidieť.

Avšak hneď ako svetlo (sebapozorovania) osvieti temnú stranu, tak vedomie sa vďaka sebapoznaniu zväčší a temná strana zmenší.

Toto je cesta po hrane noža - je horkejšia než žlč. Veľa na ňu nastúpi, ale veľmi málo ich dôjde až nakoniec.

Mesiac má svoju temnú, odvrátenú stranu, ktorá nie je vidieť. To isté platí pre náš psychický mesiac, ktorý si nosíme vo vnútri nás.

Je jasné, že tento psychický mesiac je tvorený egom, "mnou", rôznymi "ja".

Vnútri nás sú časti, z ktorých ide strach, ale my by sme si nikdy nepripustili, že ich máme.

Krutá je cesta, ktorá vedie k Najvnútornejšiemu Sebauvedomeniu Bytia. Toľko priepastí! Toľko náročných schodov! Také strašné bludiská!

Na vnútornej ceste prejdeme cez mnohé zákruty, zažijeme neskutočne veľa zvratov, vystúpime do výšin a potom hrozivo spadneme, a to všetko len preto, aby sa cesta nakoniec stratila v mori piesku. Človek nevie, kadiaľ vedie a nikde nie je ani jeden lúč svetla, ktorý by aspoň naznačil cestu.

Je to cesta plná nebezpečenstiev, ktoré číhajú vonku aj vnútri. Je to cesta neopísateľných tajomstiev. Je to cesta, na ktorej veje iba dych smrti.

Je to cesta, na ktorej keď si myslíme, že si vedieme dobre, tak si v skutočnosti vedieme zle.

A niekedy, keď sa nám zdá, že ide všetko mizerne, tak to naopak nemusí byť tak zlé.

Na tejto tajnej ceste sú okamihy, v ktorých človek nevie, čo je dobro a čo zlo.

To, čo je za normálnych okolností zakázané, je niekedy to, čo je správne. Taká je vnútorná cesta.

Všetky morálne pravidlá sú na vnútornej ceste k ničomu. Múdry výrok alebo nádherný morálny princíp sa niekedy môžu stať vážnou prekážkou pre Najvnútornejšie Sebauvedomenie Bytia.

Našťastie náš vnútorný Kristus pracuje veľmi intenzívne v hlbinách nášho Bytia, trpí, plače, spaľuje tie odporné elementy, ktoré si nosíme vo vnútri.

Kristus sa zrodí ako dieťa v srdci ľudskej bytosti. Avšak pritom, ako odstraňuje tie odporné elementy, ktoré si nosíme vo vnútri, tak rastie a rastie, až sa z Neho stane úplná ľudská bytosť.

Táto kapitola je z knihy "Veľká vzbura," napísaná Samaelom Aun Weorom