Vnútorný Kristus je výsledkom práce, ktorá spočíva v odstránení psychických defektov - práca na sebe samom.
Je zrejmé, že Vnútorný Kristus príde len, ak naše úsilie a dobrovoľné utrpenie dosiahlo vrcholu.
Príchod Kristovho ohňa je tá najdôležitejšia udalosť v našom živote.
Vnútorný Kristus potom prevezme kontrolu nad našimi mentálnymi, emocionálnymi, pohybovými, inštinktívnymi a sexuálnymi procesmi.
On je dokonalý. Avšak keď sa v nás zrodí, tak vyzerá nedokonale. Hoci je cudný, zdá sa nemravný. Hoci je spravodlivý, vyzerá to ako by bol nespravodlivý.
Je to podobné ako s vlnovými dĺžkami svetla. Ak máme modré okuliare, tak všetko vyzerá modro. Ak máme červené, tak všetko vidíme červeno.
Hoci On je biele svetlo, tak každý z nás Ho uvidí skrze svoje psychologické okuliare inak. A preto sa ľudia na Neho pozerajú, a napriek tomu Ho nevidia.
Hneď ako prevezme všetky naše psychické procesy, tak Dokonalý Pán neuveriteľne trpí.
Pretože je v človeku a medzi inými ľuďmi, tak prechádza mnohými útrapami a musí odolávať neopísateľným pokušeniam.
Pokušenie je oheň. Víťazstvo nad pokušením je svetlo.
Zasvätenec sa musí naučiť žiť nebezpečne, tak je to napísané. Alchymistom je to dobre známe.
Zasvätenec musí s odhodlaním cestovať na "ceste po hrane noža". Na oboch stranách tejto náročnej cesty sú strašné priepasti.
Na preťažkej ceste vnútorného očistenia (odstránenie ega) existujú zložité úseky, ktoré zodpovedajú pravej ceste.
Je zrejmé, že na ceste po hrane noža sú mnohé odbočky, ktoré nikam nevedú. Niektoré nás zavedú do priepasti a zúfalstva.
Iné cesty nás môžu premeniť na kráľa tej či onej časti vesmíru. Avšak nás nikdy nedovedú do lona večného univerzálneho vesmírneho Otca.
Existujú cesty, ktoré vyzerajú veľmi sväto. Sú plné krásy, ale bohužiaľ vedú iba do nižších svetov.
Ak chceme rozpustiť "ja", tak sa musíme celkom oddať Vnútornému Kristovi.
Niekedy sa objavia problémy, ktoré je ťažké vyriešiť. Niekedy sa ocitneme v bludisku a nebudeme vedieť kadiaľ ísť. Iba úplná poslušnosť a oddanosť Vnútornému Kristovi a Otcovi, ktorý je v utajení, nás môže v takýchto chvíľach múdro viesť.
Cesta po hrane noža je plná nebezpečenstva, vo vnútri i navonok.
Bežné morálne hodnoty sú nám k ničomu. Morálka je otrokom zvykov, času a miesta.
Čo bolo morálne v stredoveku, je dnes nemorálne. To, čo je morálne v jednej krajine, je v druhej nemorálne.
Pri eliminovaní ega sa niekedy môže stať, že si budeme myslieť, ako si vedieme dobre, a pritom si povedieme zle.
Zmeny sú dôležité v priebehu ezoterickej práce. Avšak spiatočnícky ľudia sú vždy uväznení v minulosti, zmrznutí v čase a zosielajú na nás hromy blesky, keď sa nám podarí dosiahnuť hlbokej psychickej premeny.
Ľudia neznesú premenu Zasvätenca - želajú si, aby zostal stále rovnaký.
Akákoľvek zmena, ktorú zasvätenec dosiahne, je vždy hodnotená ako nemorálna.
Ak sa na veci pozeráme vo svetle Kristovej práce, tak je zrejmé, že rôzne morálne pravidlá na celom svete sú k ničomu.
Je zrejmé, že osoba, ktorá má v sebe Krista, je označená ako krutá, nemorálna a zvrátená, pretože ľudia Krista nepoznajú.
Je paradoxné, že ľudia uctievajú Krista, a pritom ho takto označujú.
Je jasné, že nevedomie a spiaci ľudia chcú len Krista z dejín Svätej zeme, Krista z obrázkov, Krista, s ktorým sú spojené neporušiteľné dogmy, ktoré súhlasia s ich zastaranými morálnymi pravidlami a rôznymi predsudkami.
Ľudia si nikdy nedokážu predstaviť Krista v srdci ľudskej bytosti. Davy iba uctievajú sochu Krista, a to je všetko.
Keď niekto hovorí k davu a hovorí o skutočnom Kristovi, revolučnom Kristovi, červenom Kristovi, Kristovi - rebelov, tak ho hneď dav označí ako kacíra, buriča a diabla.
A tak sú davy zakaždým nevedomé, večne spiace. Teraz už je ľahké pochopiť, prečo ukrižovaný Kristus na Golgote vykríkol z celej duše: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia."
Hoci Kristus je len jeden, tak jeho prejavy sú rôzne. Preto sa hovorí, že On je dokonalá rôznorodá jednota. "Slovo dáva moc tomu, kto vie. Nikto ho nevyslovil a nikto ho nevysloví okrem toho, v ktorom Slovo žije."
Ak dostatočne pokročíme v práci na našom egu, tak je nevyhnutné v sebe inkarnovať Krista.
Pán dokonalosti v nás pracuje, keď vedome usilujeme o prácu na sebe samom.
Práca, ktorú musí Kristus vykonať v našej psychike, je strašne bolestivá.
Je pravdou, že náš najvnútornejší Pán si musí prežiť krížovú cestu v hĺbke našej duše.
Je napísané: "Konaj a pros Boha." Tiež je napísané: "Pomôž si sám, keď to najviac potrebuješ a Pán ti pomôže."
Modliť sa k našej Nebeskej matke Kundaliní je nevyhnutné, ak sa snažíme odstrániť naše nežiaduce psychické agregáty. Avšak Vnútorný Kristus koná múdro v súlade so Svojimi povinnosťami, ktoré si vzal na Svoje ramená.