Duchovný nepokoj

Niet pochýb o tom, že je veľký rozdiel medzi myslením a cítením. O tom niet sporu.

Medzi ľuďmi je veľa ľahostajnosti. Je to chlad vychádzajúci z toho, čo nie je dôležité, čo je povrchné.

Davy veria, že nepodstatné veci sú podstatné. Myslia si, že výstrelky poslednej módy, najnovšie modely áut alebo výška minimálnej mzdy sú to jediné, čo je dôležité.

Podľa nich sú dôležité denné noviny, milostné aféry, usadlý život, pohárik alkoholu, konské dostihy, býčie zápasy, preteky áut, ohováranie, klebety, atď.

Keď človek modernej doby počuje o ezoterike, tak ho buď vôbec nezaujíma alebo sa tomu smeje, prípadne pokrčí plecami a odíde. Ezoterika totiž nie je medzi ich plánmi, nikto z ich priateľov sa o ňu nezaujíma, alebo jednoducho nie je pre nich dosť vzrušujúca.

Táto apatia, tento hrôzu naháňajúci chlad má dva dôvody: Po prvé veľká nevedomosť a za druhé úplná absencia duchovného nepokoja.

Je potrebný kontakt, elektrický šok. Ale ten im v obchode nikto nepredá, ani ho nenájdu vo svojich "dôležitých" veciach, zo všetkého najmenej v posteľových radovánkach.

Ak by niekto dokázal dať elektrický šok ľahostajnému hlupákovi alebo povrchnej paničke, malú iskru do srdca, nejakú osobitnú spomienku, niečo, čo je nevysvetliteľne osobného, ​​tak potom by sa možno všetko zmenilo.

Potom ale niečo nahradí ten tajný hlas, to počiatočné tušenie, tú osobnú túžbu. Možno nejaká úplná hlúposť - krásny klobúk vo výklade, sladký torta v reštaurácii alebo stretnutie s kamarátom, ktoré je pre nás nedôležité.

Hlúposti a nezmysly, ktoré sú nepodstatné, majú moc kedykoľvek uhasiť ten náznak duchovného nepokoja, osobnej túžby, nevýznamnej iskry svetla, tušenia, ktoré nás na chvíľu rozhodí a ani vlastne nevieme prečo.

Keby títo ľudia, čo sú chodiacimi mŕtvolami - či už baroví povaľači alebo predavači dáždnikov - neuhasili tú počiatočnú iskru nepokoja, tak by teraz boli duchovnými osobami, adepti svetla, skutoční ľudia v každom slova zmysle.

Tá iskra, tušenie, tajomný šepot, nevysvetliteľný pocit, ktorý občas má mäsiar na rohu, leštič topánok alebo doktor, je nadarmo. Hlúposť osobnosti vždy uhasí počiatočnú iskru svetla a ostane tak iba chlad a strašná ľahostajnosť.

Skôr či neskôr sú ľudia pohltení Mesiacom. To je nepopierateľné.

Na svete neexistuje nikto, kto by v priebehu svojho života aspoň raz necítil ten impulz, zvláštny duchovný nepokoj. Nanešťastie akákoľvek hlúposť stačí na to, aby z toho, čo nás na chvíľu znepokojí v tichu noci, zostal len vesmírny prach.

Mesiac vždy vyhráva tieto bitky. Mesiac čerpá silu z našej slabosti.

Mesiac je strašne mechanický. Mesačný humanoid, zbavený akéhokoľvek slnečného nepokoja, sa pohybuje vo svete snov.

Keby niekto urobil to, čo nikto nerobí (totiž oživil tú iskru nepokoja), tak nie je pochýb o tom, že v dlhodobom horizonte by sa takáto osoba napojila na slnečnú inteligenciu a výsledkom by bola slnečná ľudská bytosť.

Presne toto si slnko praje. A napriek tomu tieto chladné, apatické a ľahostajné mesačné tiene sú vždy pohltené Mesiacom. (Pozn. prekladateľa: Slnkom sa myslí to, čo dáva a udržuje život - je to symbol univerzálneho vesmírneho Krista, ktorý je známy tiež ako Quetzalcoatl, Osiris-Ra, Apollo, Jupiter, Višnu, Avalókitéšvara, atď.) A potom nasleduje smrť, ktorá všetko zrovná. Akákoľvek osoba, ktorá v sebe nemá slnečný nepokoj, postupne zdegeneruje a je nakoniec pohltená mesiacom.

Slnko chce vytvoriť ľudské bytosti. Robí takéto pokusy v laboratóriu prírody. Avšak tieto pokusy nepriniesli dobré výsledky - Mesiac vždy ľudí pohltí.

Avšak nikoho nezaujíma to, čo tu hovoríme - zo všetkého najmenej učených neznalcov. Považujú sa totiž za matky kvočky alebo kráľa džungle.

Slnko umiestnilo istá slnečné semienka do sexuálnych žliaz zvieraťa s intelektom (mylne nazývaného človekom) ktoré, keď sa s nimi správne pracuje, nás môžu premeniť na skutočné ľudské bytosti.

Avšak tento slnečný pokus nie moc úspešný práve vďaka mesačnému chladu.

Ľudia nechcú so Slnkom spolupracovať, a preto slnečné semienka časom zdegenerujú, až sú nakoniec úplne stratené.

Hlavný kľúč ku slnečnej práci spočíva v rozpustení všetkých neprijateľných elementov, ktoré si nosíme v sebe samých.

Keď nejaká ľudská rasa stratí záujem o slnečné plány, tak ju Slnko zničí, pretože už nie je k ničomu dobrá.

Táto ľudská rasa je už neznesiteľne mesačná, hrozne povrchná a mechanická, a už nie je vhodná pre slnečné pokusy - to je dosť veľký dôvod na jej zničenie.

Aby sme dosiahli trvalého duchovného nepokoja, tak je treba preniesť centrum príťažlivosti do esencie, čiže vedomia.

Bohužiaľ si ľudia udržiavajú svoje centrum príťažlivosti vo svojich osobnostiach - v kaviarňach, baroch, bankových prevodoch, v nevestincoch, na trhu, atď.

Je jasné, že tieto veci sú priťahované zodpovedajúcim centrom príťažlivosti, čo je osobnosť. To je nezvratné a každý, kto má zdravý rozum, si to môže overiť.

Bohužiaľ intelektuálni naničhodníci sú zvyknutí buď na neustále spory alebo zostávajú ticho naplnení obrovskou pýchou. Preto s úškľabkom odhodia túto knihu a radšej si pôjdu čítať noviny.

Pár hltov dobrej kávy a denné noviny sú veľmi výživné pre cicavca s rozumom, ktorý berie sám seba nesmierne vážne. Niet pochýb o tom, že ich vlastné pseudo-znalosti ich oklamali a záležitosti Slnka, o ktorých sa píše v tejto opovážlivej knižke, ich hlboko urážajú. Je jasné, že si netrúfnu ďalej čítať túto knihu.