Ľudská bytosť je psychologicky rozdelená. V každom z nás totiž existuje vyššia úroveň.
Keď si na vlastnej koži overíme, že vo vnútri nás žijú dvaja rôzni ľudia, totiž jeden nižšie a druhý vyššie, tak nastane zmena. Potom sa totiž snažíme žiť v súlade so základnými princípmi, ktoré sú zakorenené v hĺbke nášho Bytia.
Tak ako existuje vonkajší život, tak tiež existuje vnútorný život.
Tak ako existuje vonkajšia ľudská bytosť, tak tiež existuje vnútorná ľudská bytosť.
Vonkajšia ľudská bytosť má svoje typické správanie. Má mnoho činností a obvyklé reakcie na rôzne životné situácie. Je to bábka, ktorá je ovládaná neviditeľnými nitkami.
Vnútorná ľudská bytosť je pravé Bytie. Jeho správanie sa odvíja od iných, veľmi odlišných zákonov a nikdy sa z neho nemôže stať bábka.
Vonkajšia ľudská bytosť je totálne bezmocná. Myslí si, že je v práci zle platená, ľutuje sama seba a príliš sa zaujíma o svoje blaho. Ak je jeden vojakom, tak túži byť generálom. Ak je zamestnancom, tak je naštvaný, keď nebol povýšený. Vonkajšia ľudská bytosť túži po uznaní za svoje zásluhy, atď.
Nikto nedosiahne znovuzrodenae, o ktorom sa píše v evanjeliách, ak bude ďalej žiť v súlade s psychológiou nižšieho, obyčajného a každodenného človeka.
Keď si uvedomíme našu bezvýznamnosť a vnútorné utrpenie, keď máme odvahu a pozrieme sa na svoj život, taký, aký skutočne je, tak bezpochyby dôjdeme k záveru, že si nezaslúžime vôbec nič.
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo im patrí kráľovstvo nebeské.
Chudobní v duchu, sú totiž tí, ktorí si uvedomia svoju vlastnú bezvýznamnosť a vnútorné utrpenie. Takéto bytosti sú potom na ceste k osvieteniu.
Je jednoduchšie pre ťavu prejsť okom ihly než je pre boháča vstúpiť do kráľovstva nebeského.
Je jasné, že myseľ plná svojich zásluh, ocenení, medailí, spoločenských cností a zložitých akademických teórií nie je chudobná v duchu, a preto nikdy nemôže vstúpiť do kráľovstva nebeského.
Aby sme vstúpili do kráľovstva, tak potrebujeme mať vieru. Kým v nás nedošlo k psychologickému rozdeleniu, tak je viera niečo nemožné.
Viera je čistá znalosť, múdrosť pochádzajúca z vlastnej skúsenosti.
Viera je vždy zamieňaná s obyčajnými presvedčeniami. Gnostici nesmú túto chybu nikdy urobiť.
Viera je priamy prežitok toho, čo je skutočné - veľkolepé uvedomenie Vnútornej ľudskej bytosti, skutočné poznanie Boha.
Vnútorná ľudská bytosť, vďaka priamej znalosti svojho vlastného vnútorného sveta, bude samozrejme poznať vnútorné svety všetkých ľudí na planéte Zeme.
Nikto nemôže vnímať (vidieť) vnútorné svety planéty Zeme, Slnečného systému alebo Galaxie, v ktorej žijeme, ak najprv nepoznal svoje vlastné vnútorné svety. Je to podobné, ako keď niekto spácha samovraždu, tj. unikne zo života nesprávnymi dverami.
Prežitky človeka závislého na drogách majú svoj pôvod v odpornom orgáne Kundabafru (had - pokušiteľ z Raja).
Vedomie, ktoré je uväznené v mnohých rôznych "ja", ktoré tvoria ego, je veľmi obmedzené vo svojich prirodzených funkciách.
Vedomie uväznených v egu bude mať veľmi podobné zážitky ako ten, kto je pod vplyvom drog.
Povedané na rovinu: Obrazy, ktoré vidí egoistické vedomie, sú rovnaké halucinácie, ktoré vidia ľudia pod vplyvom drog.
Je zrejme, že oba typy halucinácií majú svoj pôvod v odpornom orgáne nazývanom Kundabafer (Pozri kapitolu 17).
Je zrejmé, že drogy ničia Alfa vlny. V dôsledku toho dochádza ku strate spojenia medzi mysľou a mozgom. Výsledkom je totálne zlyhanie.
Osoba závislá na drogách urobí z neresti náboženstvo. Myslí si, že pod vplyvom drog prežíva to skutočné. Netuší, že tieto zážitky vyvolané užitím marihuany, LSD, morfínu, halucinogénnych húb, kokaínu, heroínu, hašiša, nadmerného užívania antidepresív, amfetamínu atď., atď., sú len halucinácie vytvorené odporným orgánom nazývaným Kundabafer.
Drogovo závislí s postupom času zdegenerujú. Nakoniec sa nastálo ponoria do nižších svetov.