Intelektuálne normy

V každodennom živote má každá osoba viac-menej strnulý spôsob myslenia a nie je otvorená novému. To je nevyvrátiteľné, nepopierateľné a nezvratné.

Myseľ intelektuálneho humanoida je zdegenerovaná, chátrajúca a v stave úpadku.

Dnešné ľudstvo má schopnosť chápať asi tak ako stará, hrdzavá práčka. Štruktúra myslenia je mechanická, zastaraná a smiešna.

Myseľ je veľmi strnulá, chýba jej pružnosť. Je chytená v rôznych normách, ktoré už dávno neplatia.

Každý má svoje strnulé, pevné normy a kritériá, podľa ktorých sa neustále chová a koná.

Najsmutnejšie však je, že milión kritérií rovná sa miliónu smiešnych a hnijúcich noriem.

Každopádne ľudia si myslia, že majú vždy pravdu. Každá myseľ je svet sám o sebe a nie je pochýb o tom, že v týchto mentálnych bludiskách by sme našli úplné nezmysly a neznesiteľnú hlúposť.

Kvôli úzkemu spôsobu myslenia davy ľudí ani v najmenšom netušia, v akom intelektuálnom väzení sa nachádzajú.

Títo moderní ľudia si o sebe myslia len to najlepšie, chvastajú sa, ako sú liberálni, geniálni a všetkému otvorení.

Učení neznalci sú tí najtvrdohlavejší. V štýle Sokrata môžeme povedať: "Nielenže neviedia, ale oni ani nevedia, že nevedia."

Intelektuálni ničomníci lipnú na svojich zastaraných normách a dôrazne odmietajú čokoľvek, čo je s nimi v rozpore.

Učení mudrlanti, čo nič nevedia, si myslia, že čokoľvek sa odlišuje od ich pevne daných a zhrdzavených postupov, je úplne smiešne. Títo úbohí ľudia tak sami seba strašne klamú.

Pseudo-mudrci dnešnej doby sa tak s pohŕdaním pozerajú na tých, ktorí majú odvahu zavrhnúť ich zastarané štandardy. Najhoršie však je, že si vôbec neuvedomujú svoju vlastnú nešikovnosť.

Intelektuálne zúbožene týchto skazených myslí je také, že dokonca s aroganciou žiadajú predvedenie toho, čo je skutočné, toho, čo je mimo myseľ.

Ľudia so zakrpatenou inteligenciou odmietajú pochopiť, že zážitok toho, čo je skutočné, prichádza iba v neprítomnosti ega.

Je jasné, že je nemožné priamo pochopiť tajomstvo života a smrti, ak neotvoríme vnútornú myseľ.

V tejto kapitole musím znovu opakovať, že iba vyššie vedomie Bytia je schopné zažiť pravdu.

Vnútorná myseľ dokáže pracovať len s informáciami, ktoré dostane od vesmírneho vedomia Bytia.

Subjektívny intelekt, plný svojho dialektického uvažovania, nepozná nič mimo oblasť svojho pôsobenia.

Už sme hovorili o tom, že predstavy, ktoré sú obsiahnuté rozumu, sa zakladajú na informáciách z piatich zmyslov.

Tí, ktorí sú uväznení vo svojich intelektuálnych postupoch a pevných štandardoch budú vždy v opozícii proti našim revolučným myšlienkam.

Len úplným odstránením ega je možné prebudiť vedomie a otvoriť Vnútornú myseľ.

Avšak tieto revolučné vyhlásenia nezapadajú do formálnej a dialektickej logiky, a preto zaujaté a zdegenerované mysli sa stavajú na odpor.

Úbohí intelektuáli si želajú naliať more do pohára, keď predpokladajú, že univerzita môže ovládať vesmírnu múdrosť a že všetky vesmírne zákony sa musia podrobiť ich starým akademickým pravidlám.

Nevedomé studne múdrosti ani vzdialene netušia, v akom zdegenerovanom stave sa nachádzajú.

Čas od času sa takí ľudia na chvíľu objavia v našom ezoterickom svete, ale čoskoro sú pohltení intelektom a zmiznú navždy z duchovného javiska.

Intelekt je príliš povrchný na to, aby prenikol do hĺbok Bytia.

Hlupáci môžu vďaka svojim intelektuálnym procesom dospieť k rôznym vynikajúcim záverom, hoci budú tieto závery úplne smiešne.

Ani správne predstavy o tom, čo je skutočné, nemôžu nikdy nahradiť autentický zážitok.

Uvažovanie je hra, pri ktorej sú tí, čo uvažujú, fascinovaní sami sebou, a preto sú veľmi ľahko oklamaní.

Brilantné myšlienkové pochody oslňujú intelektuálnych darebákov a sú zdrojom smiešnej sebestačnosti. Títo ľudia potom odmietajú čokoľvek, čo na sebe nemá prach z knižnice, alebo nie je napísané univerzitným atramentom.

Ľudia, ktorí sa opíjajú alkoholom, sú považovaní za chorých, ale tí, čo sa opíjajú teóriami, sú považovaní za géniov.

Je veľmi ťažké určiť, kde u týchto ľudí končí jednoduchý intelektualizmus a kde začína šialenstvo.

Kým budeme uväznení v skazených a zahnívajúcich intelektuálnych normách, tak je nemožné zažiť to, čo je mimo myseľ, to, čo je mimo čas, to, čo je skutočné.

Táto kapitola je z knihy "Veľká vzbura," napísaná Samaelom Aun Weorom