Tvorivé pochopenie

Bytie a vedenie musí byť v rovnováhe, aby mohlo dôjsť k náhlemu záblesku pochopenia v našej duši.

Ak je vedenie väčšie ako Bytie, tak to vedie k intelektuálnemu zmätku.

Ak je Bytie väčšie ako vedenie, tak to môže viesť k vážnym prípadom hlupáctva. Z človeka sa stane stupídny svätý.

Je vhodné sa pozorovať v každodennom živote, aby sme objavili, čo v nás je.

Každodenný život je psychologická škola, v ktorej môžeme objaviť naše psychické defekty.

Ak sme pozorní, v stave ostražitého vnímania, tak si môžeme plne overiť, že skryté defekty spontánne vyskakujú ako čertíci.

Je zrejmé, že musíme pracovať na objavenom defekte vedome, a to za účelom jeho oddelenia z našej psychiky.

Zo všetkého najdôležitejšie je ale nestotožniť sa so žiadnym defektom, ak ho skutočne chceme odstrániť.

Predstavte si, že stojíte na doske, ktorú chcete oprieť o stenu. Je nemožné oprieť dosku o stenu, ak na nej stále stojíte.

Rovnako tak sa nesmieme stotožniť so žiadnym psychickým agregátom, ak ho skutočne chceme oddeliť z našej psychiky.

Keď sa človek s tým "ja" stotožní, tak ho nezničí, ale naopak posilní.

Napr. dajme tomu, že ego žiadostivosti sa zmocní intelektuálneho centra a začne na plátno našej mysli premietať vášnivé sexuálne scény. Je nesporné, že stotožnenie sa s týmito obrazmi ego žiadostivosti posilňuje.

Avšak ak sa človek s obrazmi nestotožní, ale naopak ich oddelí zo svojej psychiky a považuje ich za otravných démonov, tak je zrejmé, že u takého človeka sú dobré predpoklady pre tvorivé pochopenie.

Potom si môže dovoliť posúdiť daný psychický defekt a plne si ho uvedomiť.

Problém je ale v tom, že ľudia sa obvykle s defektom stotožní, a to je vskutku poľutovaniahodné.

Keby ľudia poznali náuku o mnohých "ja", keby rozumeli, že ani ich vlastné životy im nepatria, tak by sa takejto chyby nedopustili.

Zlostné scény, výjavy žiarlivosti, atď. sú v každodennom živote veľmi užitočné, keď sa neustále sebapozorujeme.

Tak si môžeme ľahko overiť, že ani naše myšlienky, ani naše túžby, a ani naše činy nám nepatria.

Je nesporné, že mnohopočetné "ja" je ako posol zlých správ. Vkladá nám myšlienky do mysle, city do srdca a činy všetkého druhu do nášho motorického centra.

Je žalostné, že nie sme páni sami seba a rôzne psychické bytosti si s nami robia, čo chcú.

Nanešťastie ani vzdialene netušíme, čo je s nami zle a správame sa ako bábky ovládané neviditeľnými nitkami.

Najhoršie zo všetkého je, že namiesto vzbury proti takejto tajnej nadvláde robíme týchto tyranov silnejších. Stávajú sa silnejšími zakaždým, keď sa s nimi stotožníme.

Akákoľvek pouličná scéna, rodinné dráma, hlúpa hádka medzi manželmi je bezpochyby spôsobená tým, či oným "ja", a to by sme si mali vždy uvedomiť.

Každodenný život je zrkadlo, v ktorom vidíme to, čo naozaj sme.

Najprv musíme pochopiť, prečo je tak dôležité vidieť seba samých a prečo je tak dôležité sa zmeniť. Iba potom budeme skutočne chcieť pozorovať svoje "ja".

Ten, kto je spokojný so svojím životom - hlupák, leňoch alebo ten, kto je ľahostajný - nikdy nebude cítiť potrebu vidieť sám seba. Príliš bude milovať sám seba, než aby prehodnotil svoje správanie a spôsob života.

Komédie, drámy a tragédie každodenného života sú spôsobené rôznymi "ja". Tieto "ja" musia byť pochopené.

V žiarlivej scéne plnej vášne sú zapletené ega žiadostivosti, hnevu, pýchy, žiarlivosti, atď. Neskôr musíme preskúmať každé ego zvlášť, aby sme ho plne pochopili a mohli ho tak odstrániť.

Pochopenie nemá hraníc. Preto je dôležité vždy ísť hlbšie. Ak niečo pochopíme dnes, tak zajtra to pochopíme lepšie.

Ak sa na veci pozeráme takto, tak je zrejmé, ako sú rôzne životné situácie užitočné. Môžu byť použité ako zrkadlo, v ktorom objavíme naše defekty.

Tým však nemyslíme, že každodenné komédie, drámy a tragédie sú nádherné a dokonalé. Takéto tvrdenie by bolo smiešne.

Avšak nech už sú tie situácie akokoľvek absurdné, tak sú skvelou psychologickou školou.

Práca, ktorá má za cieľ odstrániť rôzne elementy, ktoré tvoria "ja", ego, je strašne ťažká.

Zločiny sú skryté v krásnych veršoch. V príjemnej vôni chrámov číhajú prehrešky.

Občas je zločin tak dobre zamaskovaný, že si ho ľudia pomýlia so svätosťou. Niekedy je zločin tak krutý, že vyzerá ako láskavosť.

Zločin je občas odetý v sudcovskom talári, v habite majstra, v otrhanom odeve žobráka, v saku obchodníka a dokonca v plášti Krista.

Pochopenie je základ, ale tým práca na odstránení psychických defektov nekončí.

Je potrebné a nevyhnutné, aby sme si boli vedomí každého nášho ega, aby sme ho oddelili z našej psychiky. Ale to nie je všetko, ešte niečo chýba a o tom je nasledujúca kapitola.