Práca s pamäťou

Každá osoba má svoju osobnú psychiku. To je nepochybné, nesporné a nepopierateľné.

Bohužiaľ ľudí toto ani nenapadne a mnohí to nikdy neprijmú. Sú chytení v zmyslovej mysli.

Každý pripustí, že fyzické telo existuje, pretože ho môžeme vidieť alebo sa ho dotýkať. Naša psychika je však iná záležitosť. Nemôžeme ju vnímať žiadnym z piatich zmyslov. Z tohto dôvodu máme všeobecne sklon ju podceňovať, zosmiešňovať alebo úplne ignorovať, pretože ju nepovažujeme za dôležitú.

Je nepochybné, že hneď ako niekto začne so sebapozorovaním, tak je to neomylné znamenie, že pochopil skutočnosť týkajúcej sa vlastnej psychiky.

Je jasné, že nikto nezačne so sebapozorovaním, ak na to nemá veľmi pádny dôvod.

Hneď ako niekto začne so sebapozorovaním, tak sa začne od ostatných veľmi líšiť. To naznačuje, že je možné dosiahnuť vnútornej zmeny.

Bohužiaľ ľudia sa nechcú zmeniť. Sú spokojní so stavom, v akom sa nachádzajú.

Je veľmi bolestivé pozerať sa na ľudí, ako sa rodia, dospievajú, rozmnožujú sa, hrozne trpia a umierajú bez toho, aby vedeli prečo vlastne.

Zmena je zásadná, ale nie je možné sa zmeniť, ak nezačneme so sebapozorovaním.

Mali by sme si uvedomiť, že naším cieľom je získať znalosť o sebe, pretože humanoidi s rozumom sami seba nepoznajú.

Keď človek objaví psychický defekt, tak vlastne urobí veľký krok, pretože má možnosť ho študovať a dokonca ho odstrániť.

Je nemožné spočítať všetky psychické defekty, ktoré sú vo vnútri nás, pretože ich je toľko, že by nám nepomohla ani kalkulačka.

Najhoršie však je, že nevieme posúdiť vážnosť akéhokoľvek defektu. Vždy sa na neho pozrieme povrchne a nevenujeme mu riadnu pozornosť. Považujeme ho za nedôležitý.

Keď prijmeme skutočnosť, že nie som jeden, ale mnoho, a keď pochopíme význam vypudenia siedmich démonov z tela Márie Magdalény, tak sa náš spôsob uvažovania od základu zmení (v tom, ako sa pozeráme na psychické defekty).

Náuka o mnohých "ja" pochádza zo 100 percent z tibetskej a gnostickej tradície.

Nie je moc príjemné zistiť, že vo vnútri každej osoby žijú stovky a tisíce psychologických osôb.

Každý psychický defekt je jedna osoba, ktorá v nás žije.

Sedem démonov, ktoré veľký majster Ježiš Kristus vyhnal z tela Márie Magdalény, je sedem smrteľných hriechov: hnev, chamtivosť, žiadostivosť, závisť, pýcha, lenivosť a obžerstvo.

Každý jeden z týchto démonov je prirodzene vodcom samostatnej légie démonov.

V starovekom Egypte, krajine faraónov, zasvätenec musel zabiť červených Sethových démonov vo svojej vlastnej psychike, ak chcel dosiahnuť prebudenie vedomia.

Keď ašpirant pochopí, ako to je v skutočnosti s psychickými defektmi, tak zatúži po zmene. Už nechce žiť v stave, v akom žil doteraz - totiž s mnohými inými ľuďmi vo vnútri. Preto začne pozorovať svoje "ja".

Človek žasne, hneď ako zistí, že existuje poriadok v odstraňovaní dave psychických agregátov, ktoré zosobňujú naše chyby.

Najzaujímavejšie na tom je, že tento poriadok sa objavuje postupne v súlade s dialektikou vedomia.

Dialektika rozumu nemôže byť nikdy lepšia ako dialektika vedomia.

S postupom času sa ukáže, že poriadok v psychickej práci je ustanovený naším najvnútornejším Bytím.

Je potrebné objasniť veľký rozdiel, ktorý existuje medzi egom a Bytím. "Ja" nemôže nikdy vytvoriť poriadok v psychických záležitostiach. "Ja" je totiž samo o sebe výsledkom chaosu.

Iba Bytie má schopnosť vytvoriť poriadok v našej psychike. Bytie je Bytie a dôvod pre existenciu Bytia je samotné Bytie.

Poriadok v súdeniu a odstraňovaní našich psychických defektov sa stane zrejmým vďaka sebapozorovaniu.

Všetky ľudské bytosti majú schopnosť sami seba pozorovať. Táto schopnosť však spí, pretože ju ľudia nepoužívajú. Tréningom dôjde postupne k jej prebudeniu a zdokonaleniu.

Vďaka tejto schopnosti môžeme priamo vnímať všetky tie rôzne "ja" žijúce vo vnútri nás (a nie o nich iba teoretizovať).

V oblasti parapsychológie sa už začala študovať otázka mimozmyslového vnímania. Existencia mimozmyslového vnímania bola ukázaná v sérii pokusov, ktoré sú veľmi rozsiahle zdokumentované.

Tí, ktorí ignorujú existenciu mimozmyslového vnímania, sú úplne nevedomí. Sú to intelektuálni zloduchovia, uväznení vo zmyslovej mysli.

Avšak schopnosť sebapozorovania siaha oveľa hlbšie, než naznačujú jednoduché závery parapsychológie. Vďaka nemu môžeme veľmi dobre pozorovať sami seba a plne si tak overiť hroznú realitu nášho vnútorného sveta.

Hneď ako sa vo vnútornej práci ustanoví poriadok, tak je možné tiež pracovať s pamäťou. To je veľmi zaujímavé a navyše tiež veľmi užitočné pre náš vnútorný vývoj.

Vďaka práci s pamäťou môžeme určite objaviť rôzne "fotografie" z našej minulosti. Vďaka tomu uvidíme živé a možno dokonca odpudzujúce obrazy toho, čo sme boli predtým, než sme začali pracovať na radikálnej premene našej psychiky.

Je nepochybné, že sa už potom nikdy nebudeme chcieť vrátiť do stavu, v akom sme sa predtým nachádzali.

Takáto "fotografia" tak slúži ako užitočné porovnanie spiatočníckej, neohrabanej a nešťastnej minulosti s premenenou prítomnosťou.

Rôzne udalosti majúce vplyv na psychiku sú zaznamenané tak, ako po sebe idú, centrom psychického sebapozorovania.

V našej psychike sú neprijateľné elementy, o ktorých existencii nemáme ani poňatia.

Pre čestného muža, zasluhujúceho si uznanie, neschopného vziať si niečo, čo mu nepatrí, je šokujúce zistiť, že v hlbinách jeho psychiky žije rad zlodejských "ja". Je to šokujúce, ale nie nemožné.

Úžasná žena s mnohými cnosťami, či dievča duchovne založené a s výborným vzdelaním, môžu vďaka sebapozorovaniu objaviť kŕdeľ prostitútok, ktoré žijú v ich psychike. Z takejto myšlienky sa robí zle a je neprijateľná pre intelektuálne centrum akéhokoľvek riadneho občana. Avšak všetko toto je možné v oblasti psychického sebapozorovania.