Didaktická logika je vždy založená na predpokladoch (napr. "za týchto podmienok"), ktoré nám nikdy neumožnia priamo prežiť pravdu.
Prírodné javy sú veľmi vzdialené tomu, čo si o nich vedci myslia.
Hneď ako objavia nejaký jav, tak ho hneď označia nejakým zložitým výrazom z vedeckého žargónu.
Je jasné, že moderná veda používa zložitú terminológiu len preto, aby zastrela svoju vlastnú nevedomosť.
Prírodné javy nie sú v žiadnom prípade také, ako ich vedci vidia.
Život spolu so všetkými svojimi prejavmi sa odvíja z momentu na moment, od okamihu k okamihu. Keď sa ho vedecká myseľ snaží zadržať, aby ho analyzovala, tak ho tým zabije.
Akákoľvek dedukcia získaná pozorovaním prírodného javu nie je v žiadnom prípade zhodná s javom samotným. Nanešťastie vedecká myseľ, klamaná vlastnými teóriami, je pevne presvedčená o pravdivosti svojich dedukcií.
Nielenže zavádzajúci intelekt vidí v javoch iba odraz svojich predstáv, ale dokonca, a to je horšie, chce javy autoritársky formulovať, aby odpovedali jeho predstavám.
Tento problém je vskutku fascinujúce. Nikto z tých nevedomých, ultramoderných vedcov, by si nikdy nepripustil falošnosť svojich predstáv.
Je isté, že mudrlanti našej doby by sa nikdy nenechali označiť za pomýlených.
Sila ich vlastnej autosugescie spôsobila, že plne veria všetkým svojim vedeckým teóriám.
Je jasné, že pomýlená myseľ si myslí, že vie všetko a autoritársky chce, aby všetky prírodné procesy prebiehali v súlade s jej rozmarmi.
Hneď ako sa nejaký jav objaví, tak ho označíme a zaradíme ako by sme mu rozumeli.
Existujú tisíce výrazov, ktoré sme si vymysleli pre označenie javov, ale popravde homo sapiens nevie nič o skutočnosti javov.
Ako živý príklad toho, čo v tejto kapitole tvrdíme, je ľudské telo.
V mene pravdy môžeme dôrazne tvrdiť, že fyzické telo je veľkou neznámou pre moderných vedcov.
Takéto tvrdenie je veľmi kacírske pre pápeža modernej vedy a určite by sme si za to v ich očiach zaslúžili exkomunikáciu.
Avšak máme pádne dôvody pre takéto odvážne tvrdenie.
Nanešťastie pomýlené mysle sú natoľko presvedčené o svojej múdrosti, že si ani vzdialene nepripustia svoju nevedomosť.
Keby sme teraz oznámili význačným vedcom dnešnej doby, že gróf Cagliostro, veľmi zaujímavá osobnosť šestnásteho, sedemnásteho a osemnásteho storočia, je stále nažive v polovici dvadsiateho storočia, alebo že Paracelsus, významný stredoveký doktor žije dodnes, tak si buďte istí, že moderní vedci by sa nám vysmiali a nikdy by neprijali tieto tvrdenia.
Avšak je to tak. Oni skutočne na Zemi žijú. Sú to praví mutanti, nesmrteľní muži, ktorých telá sú staré tisíce alebo dokonca milióny rokov.
Autor tejto knihy pozná mutantov. Avšak si je vedomý skepticizmu modernej doby, neznalosti vedcov a nevedomosti mudrlantov.
Kvôli tomu si nerobíme naivné nádeje, že by fanatici vedeckého žargónu niekedy prijali naše neobvyklé tvrdenia ako skutočnosť.
Telo akéhokoľvek mutanta je výzvou pre vedcov modernej doby.
Telo mutanta dokáže zmeniť tvar a vrátiť sa do svojej pôvodnej podoby bez toho, aby bolo akokoľvek poškodené.
Telo mutanta môže okamžite preniknúť do štvrtej dimenzie a vziať na seba podobu akejkoľvek rastliny alebo zvieraťa a vrátiť sa do pôvodného stavu bez následkov.
Telo mutanta sa úplne vymyká starým textom oficiálnej anatómie.
Nanešťastie žiaden z týchto výrokov nepresvedčí tých, čo sú omámení vedeckých žargónom.
Títo páni, usadení na svojich pápežských trónoch sa na nás pozerajú s pohŕdaním, možno hnevom, alebo dokonca s trochou ľútosti.
Avšak pravda je to, čo je. Mutanti sú veľkou výzvou pre všetky ultramoderné teórie.
Autor tejto knihy pozná mutantov, ale neočakáva, že by mu niekto veril.
Každý orgán v ľudskom tele je ovládaný zákonmi a silami, o ktorých vedci modernej doby nemajú ani páru.
Prírodné prvky sú sami o sebe neznáme oficiálnej vede. Najznámejšie chemické vzorce sú neúplné: H ² O, dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka tvorí vodu.
Avšak ak sa pokúsime v laboratóriu spojiť atóm kyslíka s dvoma atómami vodíka, tak výsledkom nie je voda ani vode nič podobné. Vzorec je totiž neúplný - chýba prvok ohňa. Iba s týmto prvkom (ohňom) je možné stvoriť vodu.
Intelektualizmus, bez ohľadu na to, ako brilantným sa môže zdať, nám nikdy neumožní zažiť to, čo je skutočné.
Triedenie látok a ich zložité názvy iba slúži ako zásterka pre vlastnú nevedomosť.
Je absurdné, ak intelekt vyžaduje, aby tá či oná látka mala toto jedno meno a tieto jedinečné vlastnosti.
Prečo si intelekt myslí, že vie všetko? Prečo klame sám seba a verí, že látky a javy sú také, ako ich sám vidí? Prečo chce intelekt, aby príroda bola dokonalým odrazom jeho teórií, predstáv, názorov, dogiem a predsudkov?
Je skutočnosťou, že prírodné javy nie sú také, ako si všetci myslia. A prírodné látky a sily nie sú v žiadnom prípade to, za čo ich intelekt považuje.
Prebudené vedomie nie je myseľ, pamäť, alebo čokoľvek podobné. Iba oslobodené vedomie je schopné priamo vidieť život v pohybe.
Avšak dôrazne opakujem, že ak v nás budú subjektívne elementy, tak vedomie bude v týchto elementoch uväznené a my nebudeme môcť žiť v trvalom a dokonalom osvietení.