Dialektika vedomia
Keď sa vrhneme do ezoterickej práce, ktorá má za cieľ odstrániť všetky tie neprijateľné elementy v nás, tak sa občas budeme cítiť otrávení, unavení či znudení.
Je nesporné, že ak sa naozaj chceme dramaticky premeniť, tak sa musíme vždy vrátiť na začiatok a zhodnotiť, na čom je naša psychologická práca založená.
Musíme túto vnútornú prácu milovať, aby sme skutočne dosiahli totálnej premeny.
Prehodnotiť naše základy je nemožné, keď nemilujeme zmeny.
Je absurdné si myslieť, že nás bude práca zaujímať, ak sa ju nenaučíme milovať.
To znamená, že láska je kľúčová, keď sa snažíme prehodnotiť základ našej psychologickej práce.
Najnaliehavejšie je dozvedieť sa o vedomí, pretože mnoho ľudí dokonca nevie ani o ňom.
Každý vie, že keď je boxer zrazený v ringu na zem, tak stratí vedomie. Je jasné, že keď sa potom boxer preberie, tak vedomie znovu nadobudne. Preto každý môže pochopiť, že tu existuje jasný rozdiel medzi osobnosťou a vedomím.
Keď prídeme na tento svet, tak všetci máme len tri percentá vedomia, ktoré je slobodné. Ostatných deväťdesiat sedem percent je rozdelených medzi podvedomím, infravedomím a nevedomím.
Viac vedomia môže byť oslobodené, ak na sebe pracujeme.
Je nemožné naše vedomie oslobodiť skrze fyzické alebo mechanické postupy.
Vedomie je možné prebudiť len vďaka vedomej práci a dobrovoľnému utrpeniu.
Vnútri nás existuje niekoľko typov energie, ktorým musíme porozumieť:
- Mechanická energia
- Vitálna energia
- Duševná energia
- Mentálna energia
- Energia vôle
- Energia vedomia
- Energia čistého Ducha
Bez ohľadu na to, ako moc zvýšime našu mechanickú energiu, tak nikdy s ňou nezobudíme vedomie.
Bez ohľadu na to, ako moc zvýšime naše vitálne sily nášho organizmu, tak nikdy s nimi nezobudíme vedomie.
Mnoho duševných procesov v nás prebieha bez toho, aby do nich vedomie akokoľvek zasahovalo.
Či už je naša myseľ akokoľvek spoľahlivá, tak mentálna energia nikdy neprebudí rôzne funkcie vedomia.
Dokonca ani sila vôle nekonečne znásobená nemôže prebudiť vedomie.
Všetky tieto druhy energie nájdeme v rôznych dimenziách, ktoré nemajú nič spoločného s vedomím.
Vedomie je možné prebudiť iba vedomou prác a správnym úsilím.
Ľudstvo má len malé množstvo voľného vedomia. Namiesto toho, aby sa ho snažilo zvýšiť, tak ho bezúčelne v živote premrhá.
Je jasné, že keď sa stotožníme so všetkými udalosťami v našom živote, tak bezúčelne premrhávame energiu vedomia.
Musíme sa pozerať na život ako na film, bez toho aby sme sa stotožňovali s akoukoľvek komédiou, drámou alebo tragédiou. Tým budeme šetriť energiu vedomia.
Samo vedomie je druhom energie, ktorá vibruje na veľmi vysokej frekvencii.
Nesmieme si pliesť vedomie s pamäťou. Rozdiel medzi nimi je rovnaký ako je rozdiel medzi svetlami auta a cestou, po ktorej ideme.
Mnoho procesov vnútri nás prebieha bez toho, aby sa na nich vedomie akokoľvek podieľalo.
Motorické centrum nášho tela môže riadiť auto alebo ovládať prsty pri hraní na klavír bez toho, aby sa týchto činností vedomie akokoľvek zúčastnilo.
Vedomie je svetlo, ktoré nevedomie nevníma.
Slepec tiež nevidí slnečné svetlo, a napriek tomu svetlo existuje.
Musíme sa otvoriť, aby mohlo svetlo vedomia preniknúť strašnou tmou ega, "mňa", nášho "ja".
Teraz už môžeme lepšie porozumieť významu slov z Jánovho evanjelia:
"A svetlo žiari v temnote a temnota mu nerozumie." - Ján 1:5
Ale je nemožné, aby svetlo vedomia preniklo temnotou ega, ak nevieme, ako pozorovať svoje duševné procesy.
Je potrebné vyčistiť cestu, aby mohlo svetlo osvietiť strašlivé hĺbky psychologického "ja".
Ak sa chceme zmeniť, tak sa budeme pozorovať. Zmena je možná len vtedy, ak skutočne milujeme ezoterické učenie.
Teraz už snáď čitateľ porozumie, prečo odporúčame neustále hodnotenie inštrukcií týkajúcich sa práce na sebe samom.
Prebudené vedomie nám umožňuje priamo zažiť skutočnosť.
Nanešťastie je zviera s intelektom - mylne nazývané človekom - fascinované silou dialektickej logiky a zabúda na dialektiku vedomia.
Je nesporné, že naša schopnosť vytvárať logické koncepty je veľmi zlá. Od tvrdenia prejdeme k opačnému tvrdeniu a diskusiou potom dôjdeme ku kompromisu. Ale dokonca aj kompromis je iba intelektuálnym konceptom a nemôže sa nikdy zhodovať so skutočnosťou.
Dialektika vedomia je priamejšia, dovoľuje nám vidieť akýkoľvek jav taký, aký v skutočnosti je.
Prírodné javy sa nikdy nezhodujú s predstavami, ktoré myseľ vytvorí.
Život sa odvíja z okamihu k okamihu. Keď ho zastavíme a chceme zanalyzovať, tak ho zabijeme.
Keď si vytvárame predstavu o pozorovanom prírodnom jave, tak prestaneme vidieť jav sám o sebe. Len uvidíme v jave odraz našich teórií a predstáv, ktoré nemajú nič spoločného s pozorovaným javom.
Ilúzia vytvorená intelektom je fascinujúca a my chceme nútiť prírodné javy, aby sa zhodovali s našou logikou.
Dialektika vedomia je založená na skutočných životných skúsenostiach a nie na subjektívnom racionalizme.
Všetky zákony prírody existujú vo vnútri nás. Ak ich neobjavíme v sebe, tak ich mimo seba ťažko nájdeme.
Ľudská bytosť je odrazom vesmíru a vesmír je odrazom ľudskej bytosti.
To, čo prežijeme vo vnútri nás je skutočné. Iba vedomie môže zažiť skutočnosť.
Jazyk vedomia je symbolický a hlboko významný. Iba tí, ktorí dosiahli osvietenie, mu rozumejú.
Tí, ktorí chcú prebudiť svoje vedomie, tak zo seba musia odstrániť všetky defekty, ktoré dohromady tvoria ego, "ja" a väznia našu Esenciu.