Zákon kyvadla

Mať doma hodiny s kyvadlom je zaujímavé, a to nielen aby sme vedeli aký je čas, ale aj ako inšpiráciu pre zamyslenie.

Bez kyvadla nemôže tento typ hodín fungovať. Pohyb kyvadla má hlboký význam.

V staroveku neexistovala dogma evolúcie. V tej dobe mudrci chápali, že historické procesy sa vždy dejú podľa zákona kyvadla.

Všetko má svoj ​​odliv a príliv, vzostup a pád, stúpanie a klesanie. Všetko sa hýbe v súlade s týmto nádherným zákonom.

Nič nie je divné na tom, že všetko kolíše, podlieha výkyvom času, a buď sa vyvíja alebo umiera.

Na jednej strane kyvadla je radosť, na druhej je smútok. Všetky naše emócie, myšlienky, túžby a priania sa hojdajú podľa zákona kyvadla.

Nádeje a zúfalstva, pesimizmus a optimizmus, vášeň i depresie, víťazstvo i prehra, zisk aj strata určite zodpovedajú dvom koncom kyvadlového pohybu.

Egypt povstal so svojou mocou a slávou na brehoch svätej rieky. Avšak potom sa kyvadlo pohlo na druhú stranu, zem faraónov padla a povstal Jeruzalem, mesto milované prorokmi.

Izrael padol, keď sa kyvadlo opäť pohlo a na druhom konci tak vznikla Rímska ríša.

Vzostup a pád mocných civilizácií je riadený pohybom kyvadla.

Rôzne pseudo-ezoterické a pseudo-okultistické školy, náboženstvá a sekty môžeme umiestniť na pravú stranu kyvadla.

Materialistické školy - Marxizmus, ateizmus, skepticizmus, atď. - môžeme umiestniť na ľavú stranu kyvadla.

Sú to dva protiklady, ktoré podliehajú kyvadlovému pohybu, neustále sa mení.

Vďaka nejakej nezvyčajnej udalosti alebo rozčarovania, sa z náboženského fanatika môže stať ateista, materialista alebo skeptik. Objaví sa na druhej strane kyvadla.

Materialista, fanatický ateista sa môže vďaka nejakej udalosti premiestniť na opačný koniec kyvadla a stať sa neznesiteľným náboženským fanatikom. Takouto udalosťou môže byť stretnutie s nadprirodzenom alebo prežitie neopísateľné hrôzy.

Napr. kňaz, ktorý je v debate porazený ezoterikom, sa v zúfalstve môže stať neveriacim a materialista.

Poznal som jednu skeptickú, ateistickú ženu, ktorá sa vďaka jednej presvedčivej metafyzickej udalosti stala skvelou stúpenkyňou praktickej ezoteriky.

V mene pravdy musíme vyhlásiť, že pravý a stopercentný materialistický ateista neexistuje.

Tvárou tvár smrti alebo v okamihoch nepredstaviteľnej hrôzy sa nepriatelia Boha - materialisti a neveriaci - presunú na druhú stranu kyvadla. Uchýlia sa k modlitbe, bedákaniu a záchvatom nekonečnej viery a obrovskej oddanosti.

Sám Karol Marx, autor dialektického materializmu, bol silne veriacim Židom, ktorý mal po smrti pohreb ako vrchný Rabín.

Karol Marx pracoval na svojich teóriách s jediným účelom - chcel stvoriť zbraň schopnú zničiť všetky náboženstvá sveta. Chcel ich zničiť skrze skepticizmus.

Toto je príklad náboženskej závisti, ktorý zašiel až do krajnosti. Marx nebol schopný tolerovať ostatné náboženstvá a chcel ich zničiť skrze svoju prácu.

Konal tak v súlade s jedným Sionským protokolom, ktorý doslova vyhlasoval:

"Je jedno, či naplníme svet materializmom a odporným ateizmom. V deň nášho triumfu potom rozšírime pravé Mojžišovo učenie a nedovolíme, aby existovali iné náboženstvá."

Je zaujímavé, že v Sovietskom zväze boli náboženstvá potlačované a ľudia sa museli učiť materializmu. Avšak Talmud, Biblia a doktrína sa aj naďalej študovali v synagógach, slobodne a bez problémov. Vodcovia Sovietskeho zväzu fanaticky vyznávali Mojžišovo učenie a pritom nútili ľuďom jedovatý materializmus.

Týmto nesúdim obyvateľov Izraela. Moje slová sú namierené len proti istej židovskej elite, ktorá sledovala vlastné utajené záujmy. Kým nútili ľuďom materializmus, tak tajne praktizovali Mojžišovo učenie.

Materializmus aj spiritualizmus, so všetkými svojimi teóriami a predsudkami, sa striedajú ako módne trendy, podľa toho, ako sa to hodí.

Duch a hmota sú veľmi sporné - sú to pichľavé koncepty, ktorým nikto nerozumie.

Myseľ nevie nič o duchu ani o hmote.

Koncept nie je nič viac, než koncept. Skutočnosť nie je koncept, hoci máme mnoho predstáv o skutočnosti.

Duch je Duch (Bytie) a len On môže poznať sám seba.

Je napísané: Bytie je Bytie a dôvod pre existenciu Bytie je samotné Bytie.

Fanatici, čo uctievajú Boha materializmu, materialistickí vedci, sú zo sto percent smiešni empirici. Používajú nablýskané slová, keď sebavedome hovoria o hmote, a pritom o nej nič nevedia.

Čo je to hmota? Je to bavlna? Železo? Mäso? Škrob? Kameň? Mrak? Čo to je? Povedať, že všetko je hmota je absurdné, rovnako ako je absurdné tvrdiť, že ľudský organizmus sú len pečeň, srdce alebo obličky. Je jasné, že každá vec je to, čo je a všetko ostatné je niečo iné. Každý orgán je iný a každá látka je tiež iná. Takže, ktorá z týchto látok je tá večne preberaná hmota?

Mnoho ľudí sa hrá s konceptmi. Avšak koncepty nie sú skutočnosťou. Myseľ pozná iba iluzórne formy prírody, ale nič nevie o pravde, ktorá sa nachádza vo vnútri týchto foriem.

Teórie vyjdú časom z módy. Čo sa naučíme v škole, nám neskôr k ničomu nie je. Skrátka nikto nevie nič.

Koncepty na ľavej i pravej strane kyvadla sa menia ako ženské módne trendy. Koncepty sú iba procesy v našej mysli, ktoré nemajú hlbšie porozumenie. Sú nezmyselné, sú to rozmary intelektu.

Všetko v mysli má svoj ​​protiklad. Každý logicky postavený psychologický proces má svoj ​​náprotivok. Ale čo na tom záleží? Nás zaujíma jedine skutočnosť, Pravda. Nie je to otázka kyvadla. Pravdu nenájdeme medzi večne sa meniacimi teóriami a názormi.

Pravda je to neznáme, čo sa odohráva od okamihu k okamihu, z momentu na moment.

Pravdu nájdeme uprostred kyvadla - ani naľavo, ani napravo.

Keď sa Ježiša opýtali: "Čo je Pravda?", Tak hlboko mlčal. A keď sa spýtali na to isté Budhu, tak sa otočil a odišiel.

Pravda nie je vecou názorov, teórií, alebo predsudkov, či už sú na ktorejkoľvek strane kyvadla.

Akákoľvek predstava o Pravde, ktorú myseľ vytvorí, nie je nikdy Pravda.

Predstavy o našom chápaní Pravdy nie sú nikdy Pravdou.

Akýkoľvek názor na Pravdu, akokoľvek dobrý, nemôže byť nikdy Pravdou.

Ani duchovné trendy, ani ich materialistické náprotivky nás nikdy k pravde nedovedú.

Pravdu musíme zažiť, rovnako tak ako keď dáme prst do ohňa a spálime sa, alebo keď sa zakuckáme pri pití vody.

Stred kyvadla je vo vnútri nás a tam tiež musíme objaviť a zažiť to, čo je skutočné, čo je Pravdou.

Musíme sami seba preskúmať, aby sme objavili, kto sme, aby sme sa hlboko poznali.

Zažiť pravdu je možné, iba ak sme odstránili tie nepríjemné elementy v nás, ktoré tvoria "mňa", ego, naše "ja".

Pravdu spoznáme, len ak odstránime chybu. Len odstránením "ja" - našich chýb, predsudkov a strachov, našich vášní a túžob, žiadostivosti, intelektuálnej tvrdohlavosti a všetkých falošných predstáv o sebe samých - k nám príde to, čo je skutočné.

Pravda nemá nič spoločné s tým, čo niekto povedal alebo nepovedal, alebo čo niekto napísal alebo nenapísal. Príde k nám, len keď ego zomrie.

Myseľ nemôže hľadať Pravdu, pretože myseľ Ju nepozná. Myseľ nepozná Pravdu, pretože Ju nikdy nevidela.

Pravda k nám príde spontánne, keď odstránime všetky tie nepríjemné elementy, čo tvoria "ja", ego.

Ak je vedomie uväznené v egu, tak nemôže zažiť to, čo je skutočné, čo je mimo telo, city a myseľ. Nemôže zažiť to, čo je Pravdou.

Keď je "ja" spálené na vesmírny prach, tak je vedomie oslobodené a konečne sa môže prebudiť a zažiť Pravdu priamo.

Veľký Kabír Ježiš správne povedal: "Poznaj pravdu a pravda ťa oslobodí." - Ján 8:32

K čomu je nám poznať päťdesiat tisíc teórií, ak sme nikdy nezažili Pravdu?

Intelekt mnohých osôb môže byť veľmi dobrý, ale všetko čo vyjde z intelektu má svojho protivníka. Pravda nie.

Je lepšie preskúmať sám seba, získať znalosť o sebe, aby sme jedného dňa mohli zažiť to, čo je skutočné: Pravdu.