Sloboda

Sloboda je niečo, čomu ľudstvo poriadne nerozumie.

Ľudia pristupujú k myšlienke slobody viac-menej zle a veľa chýb sa urobilo v tomto smere.

Je jasné, že bojujeme o slovo. Dochádzame k absurdným záverom, páchame rôzne zverstvá a prelievame krv na bojových poliach.

Slovo sloboda je fascinujúca, celý svet ho ospevuje. Avšak poriadne nevieme, čo vlastne sloboda znamená, nepochopili sme jej pravý význam a ľudia sú zmätení.

Je nemožné nájsť tucet ľudí, ktorí by sa zhodli na tom, čo to sloboda je a ako ju definovať.

Výraz sloboda je niečo, čo nemožno pochopiť zaujatým rozumom.

Každý človek má iné predstavy o slobode. Subjektívne názory rôznych ľudí úplne postrádajú objektívny pohľad na vec.

Kedykoľvek sa hovorí o slobode, tak sa v mysliach ľudí objavuje neurčitosť, nezrozumiteľnosť a rozpory.

Som si istý, že dokonca ani Immanuel Kant, autor kníh Kritiky čistého rozumu a Kritiky zdravého rozumu, nikdy poriadne nepreskúmal toto slovo, aby našiel jeho pravý význam.

Sloboda je milé slovo, krásny výraz. A pritom v mene slobody bolo spáchané toľko zločinov!

Je nesporné, že sloboda hypnotizuje masy. Hory, údolia, rieky i mora boli poškvrnené krvou vďaka tomuto čarovnému výrazu.

Koľko vlajok bolo zničených, koľko krvi bolo preliatej, koľko hrdinov padlo, kedykoľvek v dejinách do života ľudí zasiahla otázka slobody.

A je nešťastné, že po zaplatení tak vysokej ceny za nezávislosť, otroctvo pokračuje vo vnútri nás samých.

Kto je voľný? Koľko ľudí dosiahlo tej slávnej slobody? Koľko sa ich oslobodilo? Beda, beda, beda!

Mladí túžia po slobode. Zdá sa neuveriteľné, že hoci majú jedlo, oblečenie a príbytok, tak chcú odísť z domu, aby hľadali slobodu.

Je zaujímavé, že mladý muž, ktorý má doma všetko, čo potrebuje, je ochotný svoje obydlie opustiť, pretože je fascinovaný slovom sloboda. Je zvláštne, že napriek šťastnému domovu je ochotný riskovať všetko, čo má, aby mohol cestovať po svete a dokonca kvôli tomu aj trpieť. Je správne, že chudáci, vydedencami a žobráci túžia po tom, aby mohli opustiť chudobné štvrti a presťahovať sa za lepším. Ale rozmaznané dieťa, mamičkin zlatý chlapec, ktorý hľadá únik, je absurdnosť sama. Avšak tak to je. Sloboda okúzľuje a fascinuje, hoci ju nikto presne nedokáže definovať.

Mladé dievča túži po slobode, chce sa vydať, aby mohla odísť z domu svojich rodičov a viesť lepší život. Je to čiastočne logické, pretože žena má právo byť matkou. Avšak, potom čo sa vydá, tak zistí, že nie je slobodná. Tak rezignuje a zostáva spútaná okovami otroctva.

Zamestnanec unavený toľkými predpismi túži po slobode. A keď potom dosiahne samostatnosti a nezávislosti, tak rovnako stále zostáva otrokom svojich vlastných starostí a záujmov.

Kedykoľvek bojujeme za slobodu, tak napriek víťazstvu sme vždy sklamaní.

Toľko krvi bolo pre slobodu preliatej, a napriek tomu sme stále otroci svojho ja a ostatných ľudí.

Ľudia bojujú kvôli slovám, ktoré nikdy nepochopia, aj keď ich jazykové slovníky vysvetľujú.

Sloboda je niečo, čoho je možné dosiahnuť jedine vnútorne. Nikto nemôže dosiahnuť slobodu tým, že bude meniť vonkajšie okolnosti.

V Orientu majú vetu: "Vanúť s vetrom", ktorá vystihuje zmysel pravej slobody.

Nikto nemôže naozaj zažiť slobodu, ak je jeho vedomie uväznené v "ja".

Pochopenie tohto "ja", mojej osoby, toho, čo som, je nevyhnutné, ak si skutočne prajeme dosiahnuť slobody.

V žiadnom prípade nemôžeme zničiť otrocké okovy, ak sme nepochopili seba samého, ak sme nepochopili všetko, čo sa týka "mňa", môjho "ja".

Čo je to otroctvo? Čo je to, čo nás zotročuje? Čo nám bráni byť slobodní? Je nevyhnutné, aby sme na všetko toto prišli.

Chudobní alebo bohatí, veriaci alebo neveriaci, všetci sú väzni, aj keď si myslia, že sú slobodní.

Tak dlho, kým bude vedomie, esencia, naša najdôstojnejšia časť uväznená v "ja", v egu, v našom strachu, túžbach, vášňach, starostiach a násilí, tj. v našich psychických defektoch, tak nebudeme nikdy slobodní.

Slobodu môžeme plne pochopiť, len ak zničíme okovy nášho vlastného psychologického väzenia.

Kým bude "ja" existovať, tak bude vedomie uväznené. Uniknúť z tohto väzenia je možné jedine skrze budhistické očistenie: Zlikvidovať "ja", spáliť ho na popol, na vesmírny prach.

Oslobodené vedomie, zbavené "ja", bez ega, bez túžob, bez vášní, bez strachu, potom priamo prežíva pravú slobodu.

Akákoľvek naša myšlienka o slobode nie je sloboda. Názory, čo máme o slobode, sú veľmi vzdialené skutočnosti. Predstavy, ktoré si vytvárame o slobode, nemajú nič spoločné s pravou slobodou.

Sloboda je niečo, čo sa musí zažiť, a to je možné iba tak, že psychologicky zomrieme, rozpustíme "ja", a to navždy.

Je k ničomu snívať o slobode, pokiaľ sme stále otroci.

Je oveľa lepšie sa pozrieť, čo skutočne sme, dôkladne skúmať okovy otroctva, ktoré nás uväzňujú.

Tým že sa poznáme, že uvidíme, čo je vo vnútri nás, tak objavíme dvere ku skutočnej slobode.