Zákon návratu a zákon opakovania

Človek je taký, aký je jeho život. Ak sa vnútorne nezmení, ak radikálne nezmení svoj život, ak sám na sebe nepracuje, tak len mrhá svojím časom na tomto svete.

Smrť je návratom na začiatok života, aby mohol byť znova zopakovaný.

V pseudo-ezoterickej a pseudo-okultistickej literatúre toho bolo veľa napísané o téme mnohých životov. Avšak pre nás je lepšie, keď sa budeme zaoberať mnohými existenciami.

Náš život so všetkými svojimi etapami zostáva stále rovnaký, neustále sa opakuje v každej našej ďalšej existencii, storočie za storočím.

Je nesporné, že žijeme v semene našich potomkov. To už bolo preukázané.

Život každého z nás je živý film, ktorý si po smrti berieme sebou na večnosť.

Každý z nás má svoj vlastný film, s ktorým sa vráti, aby ho mohol opäť premietať na plátno novej existencie.

Opakovanie drám, komédií a tragédií je základným znakom Zákona návratu.

V každej novej existencii sa vždy opakujú tie isté situácie. Herci v týchto dookola sa opakujúcich scénach sú tí ľudia, ktorí žijú vo vnútri nás, naše "ja".

Naše "ja" sú príčinou toho, že sa situácie v našom živote neustále opakujú. Ak ich odstránime, tak sa scény prestanú opakovať.

Je jasné, že keď nie sú herci, tak nie je ani divadlo. To je nepopierateľné a nevyvrátiteľné.

Takto sa oslobodíme od Zákonov návratu a opakovania. Toto je kľúč ku skutočnej slobode.

Je zrejmé, že každý herec (to či ono "ja"), ktorého si nosíme vo vnútri, hrá v každej našej existencii tú istú úlohu. Ak to či ono "ja" odstránime, ak herec zomrie, tak úlohu nebude mať kto hrať a scény s tým hercom zmiznú.

Vďaka sebapozorovaniu môžeme objaviť skryté príčiny opakovania tých istých situácií v každom návrate.

Ak sme mali v minulej existencii milostný románik vo veku 25 rokov, tak je nepochybné, že v tejto existencii bude jedno z našich "ja", ktoré za to bolo zodpovedné, hľadať dievča svojich snov, a to hneď ako dosiahneme veku 25 rokov.

Ak bolo tej dievčine v minulej existencii 15 rokov, tak v tejto existencii bude znovu hľadať svojho milovaného presne v tom istom veku.

Potom môžeme ľahko pochopiť, že obe "ja" (jeho a jej), sa navzájom telepaticky hľadajú, aby znovu mohli opakovať svoj milostný románik.

Dvaja nepriatelia, ktorí sa v minulom živote bili na smrť, sa budú v ďalšom živote navzájom hľadať, aby mohli znovu opakovať tú istú tragédiu v tom istom veku.

Ak dve osoby mali v minulej existencii spor o majetok vo veku 40 rokov, tak sa budú v novej existencii telepaticky hľadať, aby znovu celú záležitosť v rovnakom veku opakovali.

Vnútri nás žije veľa ľudí s mnohými záväzkami. To je úplne nepochybné.

Zlodej v sebe bude mať "dúpä" zlodejov a každý z nich bude mať svoj vlastný kriminálny záväzok. Vrah v sebe bude mať "bandu" vrahov a prostitútka bude mať vo svojej psychike "nevestinec".

Najhoršie na tom však je, že intelekt ignoruje existenciu týchto "ja", týchto ľudí a ich záväzkov, ktoré sa potom nevyhnutne napĺňajú.

Všetky záväzky všetkých tých "ja", ktoré sú v nás, sa napĺňajú bez ohľadu na naše uvažovanie.

Ide o konanie, ktoré si neuvedomujeme. Jedná sa o veci, ktoré sa nám dejú, o udalosti, ktoré sú spracovávané v podvedomí a nevedomí.

Úplne správne nám bolo povedané, že veci môžeme ovládať asi tak rovnako ako dážď alebo hrmenie.

Žijeme v ilúzii, že máme všetko pod kontrolou a pritom nekontrolujeme vôbec nič. Veci sa nám jednoducho dejú, nevyhnutne, mechanicky...

Naša osobnosť je iba nástrojom rôznych ľudí, rôznych "ja". Každá z týchto osôb plní svoje záväzky skrze našu osobnosť.

Veľa vecí sa deje pod prahom nášho vnímania a bohužiaľ náš úbohý rozum to úplne ignoruje.

Myslíme si o sebe, že sme múdri a pritom ani nevieme, že nevieme. Sme len úbohé kusy dreva, s ktorými si pohadzujú rozbúrené vlny oceánu života.

Jediný spôsob, ako sa vymaniť z tohto nešťastia, z tejto nevedomosti, z tohto biedneho stavu, v ktorom sa nachádzame, je skrze psychologickú smrť...

Ako by sme mohli prebudiť naše vedomie, bez toho aby sme najprv zomreli? Iba so smrťou môže prísť niečo nové! Ak semienko nezomrie, tak rastlinka nevyklíči...

Ten, kto prebudí svoje vedomie, tak bude vnímať všetky javy úplne objektívne, dosiahne skutočného osvietenia, šťastia...

Táto kapitola je z knihy "Revolučná psychológia," napísaná Samaelom Aun Weorom