Psychologická pesnička

Prišla chvíľa, aby sme sa vážne zamysleli nad tým, čo je označované ako seba-láska.

Nie je ani najmenších pochýb o tom, že seba-láska má katastrofálne následky. Hypnotizuje naše vedomie a navyše z nás vyčerpáva veľké množstvo energie.

Seba-láska by bola niečo úplne nemožné, ak by sa ľudia príliš nestotožňovali sami so sebou.

Keď sa niekto stotožní so svojím "ja", keď niekto príliš miluje sám seba, tak bude cítiť sebaľútosť. Často si taká osoba myslí, že sa vždy správala vzorne voči svojim kamarátom, manželke, deťom, atď., ale pritom to nikto neocení. Taký človek si myslí, že on je svätec a ostatní sú darebáci a naničhodníci.

Jednou z najčastejších foriem seba-lásky je starosť o to, čo si o nás druhí pomyslia. Bojíme sa, že nás nebudú považovať za čestných, úprimných, pravdovravných, odvážnych, atď.

Najzaujímavejšie na tom však je, že úplne ignorujeme tú obrovskú stratu energie, ktorú nám naše strachovanie spôsobuje.

Veľa nepriateľského chovania voči osobám, ktoré nám nič neurobili, má svoj pôvod práve v obavách, ktoré vychádzajú zo seba-lásky.

Je jasné, že v takejto situácii, keď jeden príliš miluje sám seba, keď mu príliš záleží na sebe samom, dôjde k výraznému posilneniu jeho "ja" (vlastne lepšie povedané mnohých rôznych "ja") namiesto toho, aby došlo k ich zoslabeniu.

Takýto človek ľutuje sám seba, svojej situácie a dokonca si vedie s ostatnými účty.

Preto si tiež myslí, že ten či onen kolega, kamarát, sused, známy, šéf, atď., mu niečo dlhuje, pretože on je vždy štedrý a láskavý...

Tak sa stane neznesiteľným a nudným pre celý svet, otrokom vlastných účtov...

S takým človekom si takmer nemožno normálne porozprávať, pretože to vždy skončí súpisom jeho hrdinského utrpenia...

V gnostickej ezoterickej práci je napísané, že duševný rast je možný iba skrze odpúšťanie.

Ak niekto v každom okamihu, v každej chvíli, trpí kvôli tomu, čo mu ostatní dlhujú, ako sa k nemu správajú, ako mu znepríjemňujú život, tak je jasné, že v ňom nič neporastie, pretože bude stále dokola spievať tú istú pesničku.

Modlitba Pána hovorí: "A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom".

Bolesť, ktorú nám ostatní spôsobili, alebo pocit, že nám ostatní niečo dlhujú je prekážkou pre rozvoj našej duše.

Veľký Kabír Ježiš povedal:

"Pokonaj sa so svojím protivníkom včas, kým si s ním na ceste na súd, aby ťa neodovzdal sudcovi a sudca žalárnikovi, a bol by si uvrhnutý do väzenia. Veru, hovorím ti, že odtiaľ nevyjdeš, dokiaľ nezaplatíš do posledného haliera. "- Matúš 5:25,26

Ak nám niekto dlhuje, tak aj my niekomu dlhujeme. Ak požadujeme zaplatenie do posledného denára, tak by sme sami mali najprv zaplatiť do posledného haliera.

Toto je zákon odplaty - "Oko za oko, zub za zub", absurdný, začarovaný kruh.

Ospravedlnenia, zadosťučinenia a ponižovania, ktoré vyžadujeme po ostatných za to, čo nám urobili, vyžadujú ostatní aj od nás, hoci sa považujeme za nevinné jahniatko.

Je zbytočné byť podrobený takýmto zákonom. Je oveľa lepšie žiť v súlade s vyššími zákonmi.

Zákon milosti je oveľa vznešenejší než zákon agresívneho muža (oko za oko, zub za zub).

Je naliehavé, potrebné a nevyhnutné, aby sme sa inteligentne pustili do nádhernej gnostickej ezoterickej práce, aby sme zabudli, že nám ostatní niečo dlhujú, aby sme zo seba odstránili akúkoľvek škodlivú formu seba-lásky.

Nikdy by sme nemali pripustiť, aby v nás bolo miesto pre pocity krivdy, túžbu po pomste, rozhorčenosť, negatívne pocity, úzkosť, násilie, závisť, neustále počítanie účtov, atď.

Gnóza je pre tých, ktorí sú úprimní, pre tých, ktorí chcú na sebe pracovať, pre tých, ktorí sa chcú zmeniť.

Ak budeme pozorovať ľudí, tak si môžeme overiť, že každá osoba má svoju vlastnú pesničku.

Každý si spieva svoju vlastnú psychologickú pesničku. Tým mám na mysli "vedenie si mentálnych účtov", pocit, že nám niekto niečo dlhuje, že je nám ukrivdené apod.

Občas ľudia spievajú svoju pesničku proste len tak, bez toho aby ich niekto nabádal a inokedy až po niekoľkých pohároch vína...

Treba sa zbaviť tejto nudnej pesničky, pretože nám bráni vo vnútornom rozvoji a vysáva z nás príliš veľa energie.

Keď niekto spieva veľmi dobre (a teraz nehovoríme o krásnom hlase a fyzickom speve), tak je isté, že sa v revolučnej psychológii ďaleko nedostane. Bude uväznený v minulosti...

Človek, ktorý je obťažkaný smutnými piesňami, nemôže dosiahnuť vyššie úrovne Bytia. Nemôže sa stať niečím viac, než čím je.

Aby sme dosiahli vyššej úrovne Bytia, tak je nevyhnutné prestať byť tým, kým sme. Je nutné nebyť tým, čím sme.

Ak zostaneme stále rovnakí, tak nikdy nedosiahneme vyššej úrovne Bytia.

V živote sa občas dejú čudné veci. Často sa jedna osoba kamaráti s inou len kvôli tomu, že jej môže spievať svoju pesničku.

Bohužiaľ toto kamarátstvo končí vo chvíli, keď je spevák požiadaný, aby mlčal, aby vymenil cédečko, aby hovoril o niečom inom, atď.

V takom prípade nahnevane spevák odíde a hľadá si nového priateľa, niekoho, kto by bol ochotný ho donekonečna počúvať.

Spevák túži po pochopení, po niekom, kto by mu rozumel, ako keby bolo ľahké rozumieť druhým ľuďom.

Aby sme pochopili druhých, tak musíme najprv pochopiť sami seba. Bohužiaľ spevák si myslí, že sám sebe rozumie.

Existuje mnoho pobláznených spevákov, ktorí spievajú o tom, ako im nikto nerozumie a snívajú o dokonalom svete, v ktorom sú oni tou najdôležitejšou osobou.

Avšak nie všetci speváci spievajú svoju pesničku verejne. Existujú tiež skrytí speváci, ktorí spievajú svoju pesničku potajomky.

Existujú ľudia, ktorí pracujú veľmi tvrdo, ktorí veľmi trpia, ktorí sa cítia podvádzaní. Sú preto presvedčení, že im život dlhuje všetko to, čo neboli schopní dosiahnuť.

Obvykle sa cítia smutní, veľmi znudení, vnútorne vyčerpaní alebo frustrovaní, čo vedie k hromadeniu myšlienok.

Nie je sporu o tom, že tajné pesničky nás odvádzajú od cesty vedúcej k vnútornému uvedomeniu Bytia.

Týchto tajných pesničiek v našom vnútri si bohužiaľ príliš nevšímame, ibaže by sme sa snažili ich priamo pozorovať.

Je jasné, že vďaka sebapozorovaniu prenikne svetlo do nás samých, do hlbín nášho vnútra.

Nie je možné sa vnútorne zmeniť, zmeniť našu psychiku, ak do nášho vnútra neprenikne svetlo sebapozorovania.

Je nevyhnutné pozorovať sám seba, či už sme sami alebo v spoločnosti druhých ľudí.

Mnoho rôznych "ja", veľa rôznych myšlienok, negatívnych emócií, atď., nás pohlcuje, keď sme sami.

Keď je človek sám, tak nie vždy je v dobrej spoločnosti. Je úplne bežné, že keď sme úplne sami, tak máme veľmi zlých spoločníkov. Tie najhoršie a najnebezpečnejšie "ja" sa objavujú práve vo chvíľach, kedy je človek sám.

Ak sa chceme totálne zmeniť, tak musíme obetovať naše vlastné utrpenie. A veľmi často je naše utrpenie vyjadrené v pesničkách, či už spievaných nahlas alebo potichu.

Táto kapitola je z knihy "Revolučná psychológia," napísaná Samaelom Aun Weorom