Dva svety

Pozorovať a seba-pozorovať sú dve úplne odlišné veci. Avšak pre oboje je potreba pozornosť.

Keď pozorujeme, tak je pozornosť prostredníctvom piatich zmyslov upriamená na vonkajší svet.

Avšak naše zmysly sú k ničomu, ak pozorujeme sami seba, pretože naša pozornosť je upretá dovnútra. To je tiež dôvodom, prečo je pozorovanie vnútorných psychických procesov pre nováčikov tak náročné.

Východiskovým bodom pre oficiálnu vedu je to, čo je navonok pozorovateľné. Východiskovým bodom pre prácu na sebe samom je to, čo je pozorovateľné v nás samých.

Niet pochýb o tom, že tieto rôzne prístupy vedú dvoma rôznymi smermi.

Človek môže zostarnúť zahĺbený do rôznych pekných teórií oficiálnej vedy, študovať vonkajšie javy, bunky, atómy, molekuly, slnko, hviezdy, kométy, atď., bez toho, aby zažil skutočnú vnútornú premenu.

Znalosti, ktoré nás môžu vnútorne premeniť, nie je možné získať pozorovaním vonkajších javov.

Znalosti, ktoré nás skutočne môžu od základov vnútorne zmeniť, totiž vychádzajú z pozorovania seba samého.

Je naliehavé, aby študenti gnózy pochopili dôležitosť sebapozorovania, spôsob, akým to správne robiť a dôvody, ktoré pre to sú.

Pozorovaním je možné pozmeniť mechanickosť vonkajšieho sveta. Sebapozorovaním je možné pozmeniť mechanickosť vnútorného sveta.

V nadväznosti na predošlé vyhlásenia je potrebné dodať, že existujú dva druhy vedomostí: vonkajšie a vnútorné. Ak v našom vnútri nemáme magnetické centrum, ktoré ich dokáže rozpoznať, tak taká zmes dvoch druhov znalostí nás môže miasť.

Rôzne vznešené pseudo-ezoterické náuky založené na vedeckom základe patria medzi vonkajšie znalosti. Avšak mnoho študentov ezoteriky ich považuje za vedomosti vnútorné.

A tak sa nachádzame pred dvoma svetmi - vonkajším a vnútorným. Vonkajší svet vnímame skrze našich päť zmyslov. Vnútorný svet môžeme vnímať skrze iný zmysel - zmysel vnútorného sebapozorovania.

Myšlienky, nápady, emócie, túžby, nádeje, sklamania, atď., sú vnútorné, neviditeľné pre radové, bežné zmysly. A napriek tomu sú pre nás viac skutočné než jedálenský stôl či kreslo v izbe.

Úprimne povedané, oveľa viac žijeme v našom vnútornom svete ako vo svete vonkajšom. To je nesporné a nevyvrátiteľné.

V našom vnútornom svete, v našom tajnom svete, milujeme, túžime, podozrievame, žehnáme, zlorečíme, máme želania, trpíme, užívame si, sme sklamaní, spokojní, atď.

Existencia dvoch svetov, vnútorného a vonkajšieho, sa dá veľmi ľahko overiť. Vonkajší svet je to, čo pozorujeme navonok. Vnútorný svet je to, čo pozorujeme vo vnútri seba, teraz a tu.

Ak chce niekto poznať vnútorné svety planéty Zem, slnečnej sústavy alebo našej galaxie, tak musí najprv spoznať svoj vnútorný svet, svoj vnútorný život, svoje vnútorné svety. Poznaj sám seba a spoznáš vesmír a jeho bohov."

Čím viac preskúmame tento vnútorný svet nášho "ja", tým viac budeme chápať, že žijeme súčasne vo dvoch svetoch, v dvoch realitách, v dvoch sférach: vnútornej a vonkajšej.

Tak, ako sa učíme, ako to chodí vo vonkajšom svete - ako nespadnúť do priepasti, ako sa nestratiť v meste, ako si vyberať kamarátov, ako si dávať pozor na zvrátené osoby, ako nezjesť jed, atď., tak rovnako sa učíme (vďaka psychickej práci na sebe samom) ako to chodí vo svete vnútornom, vo svete, ktorý môžeme preskúmať iba sebapozorovaním.

Pravdupovediac sebapozorovací zmysel je v našej upadajúcej ľudskej rase žijúcej v tejto temnej dobe zakrpatení .

Avšak ak vytrváme, tak sebapozorovací zmysel je možné postupne posilniť a vytrénovať.