Mechanické stvorenia

Je nepochybné, že zákon návratu sa prejavuje v každom okamihu nášho života.

Každý deň nášho života sa opakujú udalosti, stavy vedomia, slová, túžby, myšlienky, impulzy, atď.

Je jasné, že ak človek nepozoruje sám seba, tak mu toto neustále, dennodenné opakovanie uniká.

Ten, kto nechce pozorovať sám seba, si ani nepraje na sebe pracovať a dosiahnuť tak skutočnej radikálnej premeny. To je úplne zrejmé.

Najbizarnejšie však je, že existujú ľudia, ktorí sa chcú zmeniť, bez toho, aby pracovali na sebe samých.

Každá osoba má právo na skutočné šťastie Ducha. Toto právo nemožno nikomu upierať.

Avšak je pravdou, že je nemožné dosiahnuť skutočné šťastie, ak na sebe nebudeme pracovať.

Ak niekto dokáže upraviť svoje reakcie voči rôznym udalostiam každodenného života, potom je možná aj vnútorná zmena.

Avšak nemožno zmeniť spôsob, ktorým reagujeme na rôzne životné situácie, ak na sebe dôkladne nepracujeme.

Potrebujeme zmeniť náš spôsob myslenia. Nesmieme byť tak nedbalí. Je potrebné začať brať veci vážne a pozerať sa na život iným pohľadom - neskreslene a prakticky.

Avšak ak zostávame stále rovnakí, chováme sa rovnako každý deň, opakujeme tie isté chyby a sme stále rovnako nedbalí, tak pravdu povediac je zmena nemožná.

Ak chce niekto skutočne spoznať sám seba, tak musí pozorovať svoje správanie pri rôznych životných situáciách.

Tým však nechceme povedať, že sebapozorovanie je len príležitostná záležitosť. Sebapozorovanie začína tým dňom, kedy sa človek začne pozorovať.

Všetko musí raz začať. Každý deň je výborný pre to, aby sme začali pozorovať svoje správanie.

Napr. môžeme začať tým, že budeme pozorovať svoje mechanické reakcie voči drobnostiam doma, v spálni, jedálni, dome, na ulici, v práci, atď. Pozorujme, čo hovoríme, cítime a čo si myslíme.

Dôležité je zistiť, ako alebo akým spôsobom môžeme premeniť tieto mechanické reakcie. Nikdy sa nezmeníme, ak si budeme o sebe myslieť, že sme dokonalí ľudia, že sa nikdy nechováme nevedome a pomýlene.

Zo všetkého najskôr si musíme uvedomiť, že sme ľudské stroje, obyčajné bábky ovládané tajnými agentmi, skrytými "ja".

Vnútri nás žije mnoho ľudí. Nikdy nie sme jedna a tá istá osoba. Niekedy nás ovládne sebecká osoba a inokedy podráždená osoba. V jednom okamihu sa v nás prejaví štedrá a láskavá osoba, o niečo neskôr urazená, hneď nato ohováračská, potom svätec, klamár, atď.

Vnútri nás existujú rôzne druhy ľudí, rôzne "ja". Naša osobnosť je iba bábkou, hovoriacou bábikou, niečo mechanického...

Začnime tým, že aspoň malú časť nášho dňa sa budeme správať vedome. Nebuďme iba strojmi, aj keby to malo byť len na pár minút každý deň. Bude to mať veľký vplyv na náš život.

Keď pozorujeme sami seba a nerobíme to, čo chce toto alebo tamto "ja", tak potom je zrejmé, že prestávame byť strojom.

Koľkokrát stačí jediný okamih, kedy nereagujeme mechanicky, kedy prestaneme byť strojom, a mnoho nepríjemných situácií je zažehnaných.

Nanešťastie každý deň prežívame mechanicky a rutinným spôsobom. Žijeme vskutku absurdný život. Všetko opakujeme, naše návyky sú stále rovnaké, nechceme ich zmeniť - sú to koľaje, po ktorých premáva vlak nášho nešťastného života. Napriek tomu si o sebe myslíme len to najlepšie.

Osôb, čo sa považujú za Bohov, je všade plno. Avšak sú to len mechanické stvorenia, ľudia brodiaci sa blatom našej krajiny, úbohé bábky ovládané rôznymi "ja". Takí ľudia na sebe nikdy pracovať nebudú.

Táto kapitola je z knihy "Revolučná psychológia," napísaná Samaelom Aun Weorom