Osoba je taká, aký je jej život. To, čo nasleduje po smrti, je život. To je význam Knihy Života, ktorá sa otvára smrťou.
Keď sa na veci pozrieme z pohľadu našej psychiky, tak bežný deň v našom živote je v skutočnosti iba malou kópiou celého nášho života.
Z toho môžeme vyvodiť nasledovné: Ak na sebe človek nezačne pracovať dnes, tak sa nikdy nezmení.
Keď niekto hovorí, že na sebe chce pracovať a pritom to odkladá na zajtra, tak takéto tvrdenie je jednoduchým plánom a ničím viac, lebo dnešok je zmenšenina celého nášho života.
Existuje príslovie, ktoré hovorí: "Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra."
Ak človek povie: "Zajtra na sebe budem pracovať", tak na sebe nebude pracovať nikdy, pretože vždy bude ďalší zajtrajšok.
Je to veľmi podobné ako keď obchodník dá do svojho obchodu ceduľu: "Dnes na dlh nepredávam, ale zajtra áno."
Keď potom neborák bez peňazí príde do obchodu a chce kúpiť na dlh, tak vidí túto ceduľu. Keď potom príde nasledujúci deň, tak vidí opäť tú istú ceduľu a opäť odchádza s prázdnou.
V psychológii sa to nazýva "choroba zajtrajška". Kým niekto hovorí "až zajtra", tak sa nikdy nezmení.
Je potrebné na sebe začať pracovať dnes a nie lenivo snívať o budúcnosti alebo nejakej vhodnej príležitosti.
Tí, ktorí hovoria, že najprv urobia to či ono a potom na sebe budú pracovať, na sebe v skutočnosti nikdy pracovať nebudú. V posvätných textoch sa im hovorí "obyvatelia zeme".
Poznal som jedného vplyvného majiteľa pôdy, ktorý hovorieval: "Najprv sa musím hmotne zabezpečiť a potom na sebe budem pracovať."
Keď som ho potom navštívil na smrteľnej posteli, tak som sa ho spýtal: "Stále si ešte prajete byť zaistený?"
Odpovedal: "Ľutujem, že som plytval časom, ktorý mi bol daný." Zomrel o niekoľko dní neskôr, potom, čo uznal svoj omyl.
Ten muž vlastnil veľa pôdy, ale chcel získať aj susedné pozemky, aby bol "zabezpečený", aby bol jeho pozemok obklopený presne štyrmi cestami.
Veľký Kabír Ježiš povedal:
"Nemajte starosť o zajtrajšok; zajtrajšok bude mať svoje vlastné starosti. Deň má dosť svojho trápenia. "(Matúš 6:34)
Pozorujme sa dnes, nech je náš deň akokoľvek všedný, pretože dnešok je iba zmenšenina nášho celého života.
Keď človek začne pracovať na svojich "ja", tu a teraz, dnes, keď pozoruje svoje sklamania a bolesť, tak kráča po ceste vedúcej k úspechu.
Je nemožné odstrániť to, čo nepoznáme. Preto je potrebné najprv objaviť svoje chyby.
Treba pozorovať nielen náš deň, ale aj náš vzťah k nemu. Každý má svoj typický všedný deň, keď nepočítame neobvyklé udalosti.
Je zaujímavé pozorovať, ako sa všetko opakuje, ako každá osoba prežíva dookola rovnaké udalosti, ako stále hovorí tie isté slová, atď.
Toto neustále opakovanie udalostí a slov stojí za to študovať. Je to cesta k sebapoznaniu.
Táto kapitola je z knihy "Revolučná psychológia," napísaná Samaelom Aun Weorom