Individualita

Veriť tomu, že sme "jeden", je úprimne povedané veľmi zlý vtip. Bohužiaľ ilúzie o jednote existuje v každom z nás.

Je nešťastné, že si o sebe myslíme vždy len to najlepšie. Nikdy by nás ani nenapadlo, že nemáme skutočnú individualitu.

Najhoršie však je, že sme presvedčení, že máme vlastnú vôľu a plne rozvinuté vedomie.

Beda nám! Sme to ale hlupáci! Niet pochýb o tom, že nevedomosť je skutočná pohroma.

Vnútri nás existuje tisíce rôznych jedincov, rôznych osôb, rôznych "ja", ktorí sa medzi sebou hádajú, bojujú o nadvládu a žijú v chaose.

Ako by bol život iný, keby sme sa prebudili z tých mnohých snov a fantázií...

A ako by toho nešťastia nebolo málo, tak negatívne emócie, sebaláska a hrdosť na seba samého nás fascinujú a hypnotizujú - nikdy nám nedovolia pamätať si svoje skutočné Ja, vidieť sami seba takých, akí skutočne sme...

Veríme tomu, že máme svoju vlastnú vôľu, ale v skutočnosti máme mnoho rôznych vôl. Každé "ja" má svoju vlastnú vôľu.

Táto vnútorná pluralita je tragikomická. Rôzne vnútorné vôle spolu súperia, žijú neustále v konflikte a každá presadzuje niečo iné.

Keby sme mali pravú individualitu, skutočnú vnútornú jednotu namiesto plurality, tak by sme mali trvalý smer, prebudené vedomie a svoju vlastnú individuálnu vôľu.

Zmena je dobrá, ale musíme začať tým, že budeme sami k sebe úprimní.

Potrebujeme urobiť psychickú inventúru, aby sme zistili, čo nám chýba a čo nám naopak prebýva.

Dosiahnutie individuality je možné, ale nie keď si myslíme, že už ju máme.

Ak veríme tomu, že už individualitu vlastníme, tak je zrejmé, že o ňu nebudeme usilovať. Naše fantazírovanie nás navádza, aby sme verili vo vlastnú jednotu, a vo svete dokonca existujú školy, ktoré toto hlásajú.

Je naliehavé s touto fantáziou bojovať. Vďaka fantazírovaní si pripadáme ako ten či onen, hoci v skutočnosti sme úbohí, nehanební a zvrátení.

Myslíme si, že sme ľudia, ale pritom sme iba cicavce s intelektom, ktorí postrádajú individualitu.

Megalomani si myslia, že sú Bohovia, veľké duše, atď., bez toho aby vôbec tušili, že nemajú jednotnú myseľ a vedomú vôľu.

Uctievači ega obdivujú svoje milované ego do tej miery, že by nikdy neprijali myšlienku plurality svojho ega vo vnútri seba samých.

Paranoidné osoby, charakteristické svojou pýchou, by ani nečítali túto knihu...

Ak sa nechceme stať obeťami umelých citov a falošných zážitkov, tak je nevyhnutné, aby sme na smrť bojovali s našimi fantáziami o sebe samých. Nielen, že nás fantazírovanie dostáva do smiešnych situácií, ale navyše úplne bráni vnútornému rozvoju.

Zviera s intelektom je natoľko zhypnotizované svojimi snami, že si predstavuje samo seba ako leva alebo orla, hoci je len úbohým červom vŕtajúcom sa v zemi.

Megaloman by nikdy neprijal tieto tvrdenia, pretože sa cíti byť veľkňazom, či už ľudia hovoria čokoľvek. Ani vo sne ho nenapadne, že jeho predstava o sebe samom je ilúziou. Fantázia nie je nič viac než fantázia.

Fantázia je skutočná sila, ktorá pôsobí na celé ľudstvo. Spôsobuje, že humanoid s intelektom sa nachádza v stave spánku a pritom si myslí, že je už skutočnou ľudskou bytosťou, že má vlastnú individualitu, vlastnú vôľu, prebudené vedomie, že ovláda svoju myseľ, atď.

Keď si o sebe myslíme, že sme "jeden", tak sa nikam nedostaneme. Budeme prešľapovať na mieste a s postupom času potom zdegenerujeme.

Každý z nás sa nachádza v určitom psychickom stave a neopustí ho, kým neobjaví všetky tie osoby (rôzne "ja"), ktoré v ňom žijú.

Je jasné, že len vďaka sebapozorovaniu sme schopní objaviť tie osoby, ktoré žijú v našej psychike. Aby sme dosiahli radikálnej premeny, tak tieto osoby je potrebné odstrániť.

Sebapozorovanie uvedie na pravú mieru všetky tie pomýlené predstavy, ktoré o sebe máme. Takto si tiež overíme, že nie sme vnútorne jednotní.

Ak nebudeme sami seba pozorovať, tak budeme žiť v ilúzii, že sme "jeden". V dôsledku toho budeme žiť zavádzajúci život.

Je nemožné mať správny vzťah k ostatným ľuďom, ak nedôjde k vnútornej zmene našej psychiky.

Akákoľvek vnútorná zmena je výsledkom odstránenia rôznych "ja", ktoré si nosíme vo vnútri.

Tieto "ja" nie je možné odstrániť, ak ich sami v sebe nevidíme.

Tí, čo sa považujú za "jedného", tí, čo si o sebe myslia len to najlepšie a tí, čo nikdy neprijmú náuku o "mnohých" nebudú nikdy chcieť pozorovať svoje "ja". Preto je nemožné, aby sa zmenili.

Je nemožné sa zmeniť, ak nedochádza k odstraňovaniu. Avšak aj keď niekto pripustí, že musí odstraňovať a napriek tomu si myslí, že je "jeden", tak popravde ignoruje to, čo musí odstrániť.

Nezabúdajme, že ten, kto sa považuje za "jedného", podvádza sám seba. Myslí si, že pozná to, čo musí odstrániť. Avšak v skutočnosti ani nevie, že nevie - je to učený neznalec.

Je potrebné, aby sme zo seba odstránili všetky ega a tým sa vnútorne zjednotili. Avšak je nemožné odstraňovať ega pre toho, kto sa považuje za vnútorne jednotného.

Individualita je zo sto percent svätá. Je len málo tých, čo ju majú, hoci si to o sebe každý myslí.

Ako môžeme odstraňovať rôzne "ja", keď si myslíme, že máme len jedno "ja"?

Je jasné, že iba ten, kto nikdy nepozoroval sám seba, si môže myslieť, že má len jedno "ja".

Existuje nebezpečenstvo, že by niekto mohol zameniť pravú individualitu za nejaké "vyššie ja" alebo niečo podobné. Preto musíme byť úplne presní.

Posvätná individualita je niečo oveľa viac, než akýkoľvek druh "ja". Posvätná individualita je to, čo je, čo vždy bolo a vždy bude.

Skutočná individualita je Bytie. A dôvod pre existenciu Bytia, je Bytie samotné.

Rozlišujte medzi Bytím a "ja". Tí, ktorí si pletú "ja" s Bytím sa určite nikdy dôkladne nepozorovali.

Kým bude esencia, vedomie, uväznené v tom dave rôznych "ja", ktorý žije vo vnútri nás, tak je nemožné dosiahnuť skutočnej premeny.