V tejto dobe plnej úpadku je veľmi nezvyčajné, aby ľudia sústredene a hlboko premýšľali.
Rôzne myšlienky vyvstávajú v našom intelektuálnom centre - myšlienky, ktoré majú svoje korene nie v jednom "ja" (ako sa učení neznalci mylne domnievajú), ale v mnohých rôznych "ja".
Keď niekto premýšľa, tak si myslí, že on je tým, kto premýšľa.
Úbohý cicavec s intelektom si však neuvedomuje, že rôzne myšlienky, ktoré mu prechádzajú mysľou, majú svoj pôvod v rôznych "ja", ktoré si nosíme v sebe.
To znamená, že nie sme jednotne mysliaca osoba. Pravdupovediac nemáme individuálnu myseľ.
Avšak každé "ja", ktoré si v sebe nosíme, používa naše centrum intelektu. Tak často, ako je len možné, využíva každé "ja" centrum intelektu, aby vytváralo myšlienky.
A preto je úplne absurdné stotožňovať sa s tou či onou negatívnou či škodlivou myšlienkou a myslieť si, že nám patrí.
Je zrejmé, že tá či oná negatívna myšlienka pochádza z nejakého "ja", ktoré v ten okamih zneužilo naše centrum intelektu.
Existujú rôzne typy negatívnych myšlienok, napr.: podozrievavosť, nedôvera, zlá vôľa voči inej osobe, partnerská žiarlivosť, náboženská žiarlivosť, politická závisť, závisť v rodine a medzi priateľmi, sexuálna žiadostivosť, pomsta, hnev, pýcha, nenávisť, zlosť, krádež, cudzoložstvo , lenivosť, obžerstvo, atď.
Pravdupovediac nemožno vymenovať všetky psychické defekty, ktoré máme, pretože ich je príliš veľa. Nedokázali by sme ich vymenovať, ani keby sme mali pusu z ocele a v nej tisíc jazykov...
A preto je úplne absurdné stotožniť sa s nejakou negatívnou myšlienkou.
Je nemožné, aby existoval následok bez príčiny. A preto celkom vážne hovoríme, že myšlienka sa nemôže vytvoriť sama od seba, len tak spontánne...
Vzťah medzi myšlienkou a mysliacou osobou je úplne zrejmý. Rôzne negatívne myšlienky vznikajú vďaka rôznym mysliacim osobám.
Každý z nás má v sebe mnoho negatívne premýšľajúcich osôb - je ich presne toľko, koľko je negatívnych myšlienok rovnakého druhu.
Ak sa na veci pozeráme takto, tak každé naše "ja", ktoré si nosíme vo vnútri, je samostatne mysliaca osoba.
Je nesporné, že vo vnútri nás existuje až príliš veľa mysliacich ľudí. Navyše každý z týchto vnútorných mysliteľov verí tomu, že je jediným, hoci je len jedným z mnohých...
Tí, čo veria, že sú Bohovia, tí, čo trpia velikášstvom, seba-uctievači, narcisti a paranoidné osoby nikdy neprijmú tvrdenie o "mnohých mysliacich osobách" pretože až príliš milujú sami seba. Myslia si, že sú jedineční a výnimoční.
Ako by títo nenormálni ľudia mohli prijať myšlienku, že nemajú zjednotenú, výnimočnú a prekrásnu myseľ?
Avšak títo neznalí mudrlanti, si o sebe myslia len to najlepšie a dokonca sa obliekajú do rúcha Aristipova, aby dali najavo svoju múdrosť a pokoru...
Podľa starovekej legendy chcel Aristipus ukázať svoju múdrosť a pokoru. A preto sa obliekol do potrhaného odevu, do pravej ruky si vzal palicu filozofov a vydal sa na prechádzku po Aténach. Keď ho videl Sokrates, tak hlasno zvolal: "Ach Aristipus, tvoja pýcha je vidieť skrz diery tvojho odevu."
Ten, kto nežije v stave pozorné bdelosti, kto nie je pripravený na nové, kto si myslí, že myslí, sa veľmi ľahko stotožňuje s akoukoľvek negatívnou myšlienkou.
Bohužiaľ tak len posilní ničivú silu "negatívneho ja", ktoré vytvorilo danú myšlienku.
Čím viac sa stotožňujeme s negatívnymi myšlienkami, tým viac sa stávame otrokmi tých "ja", ktoré ich vytvárajú.
Vnútri nás existujú "ja", ktorá nenávidia gnózu, Tajnú cestu, prácu na sebe samom. Môžeme ich objaviť pri rôznych pokušeniach. Tieto "ja" vedia veľmi dobre, že gnóza a práca na sebe samom ohrozuje ich samotnú existenciu v našej psychike.
Tieto hádavé a negatívne "ja" ľahko zneužijú isté mentálne filmy, ktoré máme uložené v našom centre intelektu, a to následne vedie k vytváraniu škodlivých a ohavných mentálnych prúdov.
Ak sa stotožníme s takými myšlienkami, s týmito negatívnymi "ja", ktoré v daný okamih ovládnu naše centrum intelektu, tak nebudeme schopní vymaniť sa z ich vplyvu.
Nemali by sme zabúdať, že každé negatívne "ja" je ilúzia, je to klam. Inými slovami - negatívne "ja" klame.
Zakaždým, keď človek náhle stratí silu, keď na ašpiranta príde rozčarovanie kvôli gnóze, ezoterickej práci, keď stratí nadšenie a opustí to, čo je pre neho najlepšie, tak je zrejmé, že takýto človek bol podvedený nejakým negatívnym "ja".
Negatívne "ja" cudzoložstva ničí domovy a robí deti nešťastnými.
Negatívne "ja" žiarlivosti podvedie tých, ktorí sa navzájom milujú a zničí ich šťastie.
Negatívne "ja" mystickej pýchy podvedie oddaného stúpenca Cesty. Začne veriť tomu, že je múdry a s pohŕdaním zradí svojho majstra...
Negatívne "ja" využíva naše skúsenosti, spomienky, tajné priania, našu úprimnosť. Vyberie si z toho to, čo sa mu hodí, a potom ukazuje veci vo falošnom svetle, niečo veľmi fascinujúceho. Výsledok je potom katastrofálny...
Avšak keď človek objaví "ja" v akcii a keď sa naučí žiť v stave pozornosti, tak je nemožné, aby bol oklamaný.