Milované ego
Vyššie a nižšie sú dve časti tej istej veci, a preto môžeme prehlásiť toto: vyššie "ja" a nižšie "ja" sú dva prejavy toho samého, temného a mnohopočetného ega.
Tzv. božské "ja", vyššie "ja", alter ego alebo čokoľvek podobného je len trik nášho ega, je to klam.
Keď "ja" túži po trvalej existencii, tak vytvorí koncept o božskom a nesmrteľnom "ja", ale iba tak klame samo seba.
Nikto z nás nemá "ja", ktoré je trvalé, nemenné, večné, nádherné, atď.
V skutočnosti nikto z nás nemá pravú a nefalšovanú jednotu Bytia. Bohužiaľ ani nemáme skutočnú individualitu.
Hoci ego prežije smrť nášho fyzického tela, tak napriek tomu má počiatok a koniec.
Ego, "ja", nie je niečo jednotného, netvorí nedeliteľný celok. Je jasné, že "ja" je v skutočnosti veľa rôznych "ja".
V Tibete sa týmto rôznym "ja" hovorí psychické agregáty alebo tiež jednoducho len pozitívne a negatívne hodnoty.
Ak budeme brať každé "ja" ako jednu osobu, tak potom môžeme prehlásiť toto: "Mnoho rôznych ľudí existuje v každej osobe na tomto svete."
Je nesporné, že vo vnútri nás žije mnoho rôznych ľudí, niektorí lepší než iní a niektorí horší ako ostatní...
Každé z týchto "ja" túži po nadvláde.
Každé naše ego túži mať výsadné postavenie tak dlho, ako to len bude možné. Každé túži ovládnuť náš intelekt, naše emocionálne alebo motorické centrum. To trvá tak dlho, než ho nahradí iné...
Náuka o mnohých "ja" bola vyučovaná v Tibete skutočnými jasnovidcami, osvietenými osobami...
Každý z našich defektov je zosobnený tým čí oným "ja". Pretože máme tisíce a dokonca milióny defektov, tak je jasné, že vo vnútri nás žije veľa osôb.
Z hľadiska psychológie sme si sami jasne overili, že paranoidné osoby, seba-uctievači a osoby považujúce sa za Bohov by za nič na svete neopustili kult svojho milovaného ega.
Je jasné, že tieto osoby k smrti nenávidia Náuku o mnohých "ja".
Pravdupovediac, keď chce niekto spoznať sám seba, tak musí sám seba pozorovať a skúšať odhaliť rôzne "ja", ktoré sa tak hojne vyskytujú v jeho osobnosti.
Ak nejaký z našich čitateľov stále nechápe Náuku o mnohých "ja", tak je to výhradne vďaka nedostatku sebapozorovania.
Hneď ako niekto precvičuje sebapozorovanie, tak v sebe objavuje mnoho ľudí, mnoho rôznych "ja", ktoré žijú v našej osobnosti.
Tí, ktorí popierajú Náuku o mnohých "ja" a tí, ktorí uctievajú božské "ja", sa bezpochyby nikdy úplne vážne nezaoberali sebapozorovaním.
V Sokratovom štýle potom môžeme vyhlásiť, že títo ľudia nielenže nevedia, ale navyše nevedia, že nevedia.
Je isté, že nikdy nemôžeme spoznať sami seba, bez toho aby sme sa dôkladne pozorovali.
Vnútorná zmena je nemožná, ak človek nepochopí, že nie je len jeden, ale mnoho.