Úroveň Bytia

Kto sme? Odkiaľ pochádzame? Kam smerujeme? Pre aký účel žijeme? Prečo žijeme?

Je nesporné, že úbohé "zviera s intelektom" (mylne nazývané človekom) nevie, a čo je horšie, tak ani nevie, že nevie.

Zo všetkého najhoršie je tá podivná a ťažká situácia, v ktorej sa nachádzame. Ignorujeme tajomstvo všetkých našich tragédií, a napriek tomu sme presvedčení, že všetko vieme.

Skúste ponechať "cicavca s rozumom" uprostred Sahary - jedného z tých, ktorí sa chvália svojou mocou. Nechajte ho tam ďaleko od akejkoľvek oázy a potom sa pozerajte z lietadla, čo sa bude diať.

Fakty budú hovoriť za všetko. Ukáže sa, že "humanoid s intelektom", ktorý sa chvastá svojou veľkosťou a myslí si, že je skutočným človekom, je vo vnútri strašne slabý.

 "Zviera s rozumom" je stopercentný hlupák; myslí si o sebe to najlepšie a verí, že svoje schopnosti rozvinie vďaka vzdelaniu v škôlke, základnej a strednej škole, vysokej škole, vďaka dobrému vychovaniu alebo postaveniu, ktoré má jeho otec atď.

Nanešťastie, všetci vieme veľmi dobre, že dokonca aj bolesť brucha nás urobí nešťastnými, a cez všetko to vzdelanie, dobré vychovanie a peniaze, hlboko vo vnútri sme nešťastní a cítime sa mizerne.

Stačí sa pozrieť na naše dejiny, aby sme videli, že sme stále tí istí barbari. Miesto, aby došlo k zlepšeniu, tak sú veci ešte horšie.

Toto dvadsiate storočie so všetkými svojimi atrakciami, vojnami, prostitúciou, celosvetovou sodomou, sexuálnou degeneráciou, drogami, alkoholom, nevídanou krutosťou a extrémnou zvrhlosťou, obludnosťou, atď., je zrkadlom, v ktorom vidíme sami seba. Nemáme dôvod sa vychvaľovať tým, že sme dosiahli vyššieho stupňa vývoja.

Je absurdné si myslieť, že čas znamená pokrok. Bohužiaľ "učený neznalec" zostáva uväznený dogmou evolúcie.

V smutnej knihe "temnej histórie" vždy nájdeme tie isté strašné krutosti, ambície, vojny, atď.

Avšak, naši "super-civilizovaní" súčasníci sú stále presvedčení, že vojna je niečo vedľajšieho, ​​pominuteľná nehoda, ktorá nemá nič spoločné s tou ich takzvanou "modernou civilizáciou".

Zaiste, to aký je človek, je to, čo je dôležité. Niektorí ľudia sú opilci, iní sú abstinenti, niektorí sú poctiví, iní sú nehanební. Všetky druhy sú na tomto svete.

Davy sú súčtom jedincov. Aký je jedinec, taký je dav a taká je vláda, atď.

Davy sú len obrazom jedincov. Je nemožné zmeniť dav, pokiaľ jedinec, každý človek, nezmení sám seba.

Nikto nemôže poprieť, že existujú rôzne úrovne v spoločnosti - existujú veriaci, prostitútky, biznismeni, dedinčania, atď.

Rovnako tak existujú rôzne úrovne Bytia. To, akí sme vo vnútri (veľkorysí alebo zlomyseľní, štedrí alebo lakomí, násilní alebo mierumilovní, cudní alebo chlipní), priťahuje rôzne udalosti v našom živote.

Chlipník bude vždy priťahovať oplzlé scény, drámy a dokonca tragédie, v ktorých bude účinkovať.

Opilec bude samozrejme priťahovať ostatných opilcov a vždy ho nájdeme v krčmách a baroch, to je zrejmé.

Čo bude priťahovať podvodník? Sebec? Koľko problémov? Uväznenie? Nešťastie?

Pritom zatrpknutí ľudia, unavení z utrpenia, sa chcú zmeniť a obrátiť list.

Úbohí ľudia! Chcú sa zmeniť a nevedia ako, nepoznajú správny postup a sú v slepej uličke.

To, čo sa im stalo včera, sa im stane dnes i zajtra. Stále opakujú tie isté chyby, nikdy sa nepoučia. Ani keby sa im strieľalo delom pri hlave, tak nepochopia životné lekcie.

Všetko sa v ich živote opakuje. Hovoria tie isté veci, robia tie isté veci a sťažujú si na tie isté veci.

Toto nudné opakovanie drám, komédií a tragédií bude pokračovať tak dlho, kým vo vnútri nás budú nežiaduce prvky hnevu, chamtivosti, chlipnosť, závisti, pýchy, lenivosti, obžerstva, atď.

Aká je úroveň našej morálky? Alebo lepšie povedané, aká je naša úroveň Bytia?

Ak sa naša úroveň Bytia radikálne nezmení, tak všetky mizérie, nepríjemné scény, nezdary a nešťastia budú pokračovať.

Všetko, každá udalosť, ktorá sa nám stane na tomto svete, je len odrazom toho, čo si nosíme vo vnútri.

Oprávnene a vážne tvrdíme, že "vonkajší svet je odrazom vnútorného".

Keď sa niekto zmení vnútri a takáto zmena je radikálna, potom sa zmení aj jeho život a vonkajšie udalosti, ktoré ho v ňom stretávajú.

V tomto čase (1974), pozorujem skupinu ľudí, ktorí obsadili súkromný pozemok. Tu v Mexiku im trochu zvláštne hovoríme "Parašutisti".

Sú to susedia s dedinskej kolónie Chorobrusco. Usadili sa veľmi blízko k miestu, kde bývam a to je dôvod, prečo som ich mohol študovať tak zblízka.

Chudoba nemôže byť nikdy zločin. Avšak vážnosť problému nie je v ich chudobe, ale v ich úrovni Bytia.

Každý deň medzi sebou bojujú, opíjajú sa, urážajú sa, vraždia svojich úbohých spoločníkov a určite žijú v špinavých chatrčiach, kde namiesto lásky vládne nenávisť.

Často som uvažoval, že keby ktorýkoľvek z týchto ľudí odstránil nenávisť, hnev, chlipnosť, opilstvo, ohováranie, krutosť, sebectvo, urážky, seba-dôležitosť a pýchu zo seba samého, tak potom vďaka jednoduchému "Zákonu o duševnej spriaznenosti" by začal priťahovať podobné osoby, ktoré by boli viac civilizované a duchovné. Tieto nové vzťahy by potom znamenali spoločenskú a ekonomickú zmenu.

Toto je spôsob, vďaka ktorému by títo ľudia boli schopní opustiť "prasací chlievik" a "špinavý kanál".

A preto, ak vážne chceme radikálnu zmenu, potom musíme pochopiť, že každý z nás (či už biely, čierny, žltý, tmavý, vzdelanec alebo ignorant) je na určitej úrovni Bytia.

Aká je tvoja Úroveň Bytia? Uvažoval si nad tým? Je nemožné postúpiť na vyššiu úroveň, ak ignorujeme našu súčasnú úroveň.