slovnik

Vedomie

Gnostická psychológia je veda prepojená s filozofiou a mysticizmom. Vďaka tomu je účinná a úplná.

Výraz gnóza súvisí skôr s vedomými zážitkami ako s teóriou alebo názormi. Slovo psychológia súvisí so slovom "psyché", čo je grécky výraz pre dušu. "Ology" alebo tiež "Logos" je grécky výraz pre "Slovo" alebo Boha, impulz stvorenia.

Na počiatku bolo Slovo,
to Slovo bolo s Bohom,
to Slovo bolo Boh. - Ján 1:1

V gnostickej psychológii sa snažíme pochopiť priame zážitky (gnózu) našej duše (psyché) v súvislosti s Bohom. Ku gnostickej psychológii nemožno pristupovať povrchne. Gnostická psychológia siaha veľmi hlboko a musí byť veľmi dobre pochopená.

Základom je správne porozumieť slovu "vedomie". V akejkoľvek duchovnej alebo mystickej tradícii, či dokonca vo filozofii, sa hojne hovorí o vedomí, mysli, či "Ja". Účelom náboženstva alebo duchovných smerov je uvedomiť si toto "Ja", spoznať ho, čiže získať gnózu (priamy zážitok) tohto "Ja". Z toho vyplýva, že musíme pochopiť, čo je "Ja", čo je vedomie, čo je myseľ.

Naše obvyklé definície toho, čo je vedomie, je potrebné zmeniť. Trpíme práve kvôli tomu, že nevieme, čo vedomie v skutočnosti je. Po pravde je možné povedať, že všetky utrpenia vychádzajú z neznalosti nášho vedomia, z neznalosti nášho "Ja." Tým, že spoznáme "Ja", tým, že porozumieme tomu, čo to je vedomie, tak sa pomaly začneme od utrpenia oslobodzovať.

To, čo si ľudia zvyčajne predstavia pod pojmom vedomie, v gnóze nazývame „bdelý stav.“ Keď sme v bdelom stave alebo sme fyzicky aktívni, tak si mylne myslíme, že tá činnosť charakterizuje činnosť nášho vedomia. Veríme tomu, že keď robíme rôzne veci, keď sme fyzicky aktívni, keď žijeme svoj každodenný život, tak sme vedomí. Avšak tak tomu nie je. V gnóze chápeme, že bdelý stav je aspektom vedomia. Nie je to samotná definícia vedomia a ani dobrý príklad toho, čo je vedomie. 

V skutočnosti to, čo nazývame bdelým stavom, je iba stavom vedomia, ktorý je obmedzený len na päť zmyslov a mozog. V Hinduizme a Budhizme sa to nazýva šesť podôb vedomia. Gnóza učí, že vedomie nie je obmedzené len na prežívanie toho, čo nazývame bdelý stav – tj. stav, ktorý je charakteristický vnemami z piatich zmyslov a mozgu.

Vedomie sa nachádza v každom atóme v prírode. Akýkoľvek atóm má tri aspekty:

  1. Hmota
  2. Energia
  3. Vedomie

Potom môžeme pochopiť, že všetko je v prírode živé. Všetko v prírode má vedomie na určitej úrovni.

Vedomie má svoju hĺbku rovnako tak ako výšku. To je znázornené na tom, čo v gnóze nazývame dve priamky života. Zvislá priamka, alebo tiež priamka Bytia, nám ukazuje mnoho úrovní Bytia čiže úrovní vedomia. V konvenčnej vede toto zodpovedá štúdiu svetla.

Vo fyzike je veľmi dobre známe, že svetlo má veľký rozsah vibrácií - od veľmi pomalých infračervených vibrácií až po veľmi vysoké ultrafialové vibrácie. Tento rozsah je obrovský, a napriek tomu naše zmysly vnímajú len veľmi obmedzené množstvo svetla - tzv. "viditeľné svetlo". Ak použijeme rôzne prístroje, tak môžeme naším zrakom uvidieť aj iné oblasti svetla. Napr. radar, sonar a röntgenový snímok nám umožní vidieť svety, ktoré inak nie sme schopní vnímať. Rovnako tak sa študent gnózy učí rôzne psychologické techniky, ktorými možno rozšíriť rozsah vnímania a získať tak prístup na vyššie úrovne vedomia, ktoré nie sú vnímateľné piatimi zmyslami. Týmito technikami myslím seba-pamätanie, meditácia, snová joga atď.

Keď hovoríme o vedomí, tak vlastne hovoríme o vnímaní. Všetky tie rôzne úrovne vedomia sú vlastne rôzne úrovne vnímania. Gnóza vysvetľuje, že existujú dve základné formy vnímania:

Avšak tieto výrazy majú trochu iný význam, než aký je im priradený modernou filozofiou či psychológiou.

Čo je pre dnešných psychológov "objektívne"? Za objektívne považujú to, čo je mimo myseľ - to, čo je fyzické, hmotné, materiálne.

A napriek tomu sa úplne mýlia. Keď sa totiž pozrieme na slovo "subjektívne", tak predpona "sub" znamená "pod", čiže subjektívne je to, čo je pod prahom nášho vnímania. Čo je pod prahom nášho vnímania? Nejedná sa náhodou o nižšej svety? Nie je subjektívne to, čo je mimo fyzický svet? To, čo je subjektívne, je v skutočnosti to, čo je pod prahom nášho vnímania.

Psychológovia netušia, ako správne používať tieto výrazy.

Objektívne: svetlo, žiara - to, čo obsahuje Pravdu, jasnosť, zrozumiteľnosť.

Subjektívne: temnota, zlo. Subjektívne vnímanie je výsledkom videnia, počutia, dotýkania, čuchania a ochutnávania. Toto sú vnemy pochádzajúce z trojrozmerného sveta. Napr. keď sa pozrieme na kocku, tak vidíme iba výšku, dĺžku a šírku. Nevidíme štvrtú dimenziu, pretože naše vedomie je uväznené v egu. Sme obete zaujatého vnímania kvôli egu, so všetkými svojimi "ja".

- Samael Aun Weor, Tarot a Kabala

Objektívne vnímanie v gnóze znamená vnímanie toho, čo je skutočné. To znamená vidieť skutočnosť takú, aká je. Subjektívne vnímanie potom znamená vidieť ilúziu a myslieť si, že je skutočná. Subjektívne vnímanie je klamlivé, je to ilúzia, fantázia a nie skutočnosť.

Objektívne vnímanie je vedomé vnímanie objektívnej pravdy, zatiaľ čo subjektívne vnímanie pravdu nevidí. Medzi týmito dvoma stavmi existuje tzv. astrálny svet. Vnímanie v astrálnom svete môže byť buď objektívne, alebo subjektívne - to záleží na tom, na akej úrovni je vedomie toho, kto vníma.

Subjektívne vízie sa vyznačujú rôznymi predstavami, umelo vyvolanými halucináciami, smiešnymi snami, alebo videniami, ktoré sa nezhodujú s faktami. Subjektívne vízie sú ovplyvnené nevedomými myšlienkami.

Výsledkom subjektívneho vnímania sú chybné vedomosti, pomýlené chápanie, falošné predstavy a názory. Mnoho z toho, čo nazývame vedou alebo náboženstvom, mnoho z toho, čo nazývame "pravdou", sú v zásade subjektívne vedomosti, informácie, presvedčenia alebo názory vychádzajúce zo subjektívneho vnímania.

Aby sme videli skutočne objektívne, tak je potrebné rozpoznať to, čo je falošné. Aby sme vedeli, čo je objektívne, tak musíme vedieť, čo je subjektívne. Existujú štyri úrovne, ktorými je potrebné prejsť, aby sme získali schopnosť objektívne vnímať skutočnosť.

Stavy vedomia

Podľa hinduistickej tradície sa prvý krok nazýva "spánok" a druhý krok "spánok so snami". Toto sú dva stavy vedomia.

Prvá úroveň znamená spánok vedomia, ktorý je veľmi hlboký bez akéhokoľvek povedomia o sebe samom. Hovoríme tu o spánku vedomia nie fyzického tela. Fyzické telo môže byť veľmi aktívne, a napriek tomu vedomie bude hlboko spať.

Druhá úroveň je spánok so snami, čo znamená, že vedomie vníma rôzne výjavy či javy, ale nie je si vedomé samo seba. Opäť sa jedná o stav vedomia, nie o stav nečinnosti fyzického tela. Telo môže byť aktívne alebo nemusí. Telo nie je v tomto smere dôležité.

V gréčtine majú tieto dve úrovne zaujímavé mená. Tá prvá sa nazýva "Eikasia." Platón použil tento výraz, aby popísal ľudskú predstavivosť, ktorá vníma fantáziu čiže to, čo nie je skutočné. Eikasia je vnímanie klamu, ale pozorovateľ je presvedčený, že vníma pravdu. Zodpovedá to najhlbším úrovniam spánku vedomia.

Druhá úroveň, spánok so snami, sa nazýva v gréčtine "Pistis". Pistis je slovo, ktoré sa veľmi zle prekladá. Súvisí to s mysľou a niekedy sa to prekladá ako viera, vierohodnosť alebo múdrosť. Avšak je to vlastnosť vnímania. V tomto prípade sa Pistis vzťahuje k presvedčeniam, názorom a teóriám - veciam, ktoré považujeme za samozrejmé. Je to ďalšia úroveň ilúzie, ale oveľa vierohodnejšia. Avšak je subjektívna, je to súčasť nášho subjektívneho videnia rôznych javov.

Keď konáme alebo sa správame podľa síl, o ktorých nevieme, tak to zodpovedá prvej úrovni: psychologický spánok. Inými slovami, netušíme, čo poháňa naše správanie.

Keď konáme alebo sa správame podľa síl, v ktoré veríme, tak to zodpovedá druhému stupňu: spánok so snami. Tu slovo "sny" označuje ilúzie, ktoré považujeme za pravdu. Inými slovami máme svoje dôvody pre to, čo robíme a ako sa správame, ale tieto dôvody sú iba psychické ilúzie.

Väčšinu času celé ľudstvo trávi v týchto dvoch stavoch vedomia, a to je všetko. Gnóza vysvetľuje, že ľudstvo spí, pretože tieto dve úrovne vedomia sú formou psychologického spánku. Naše vedomie spí.

V gnóze nazývame naše ľudské vedomie esenciou. V budhizmu sa nazýva "podstata Budhu" (buddha-datu alebo tiež tathagatagarbha). Slovo tathagatagarbha je zo sanskritu a znamená "semienko alebo zárodok Budhu." Esencia čiže vedomie je len zárodok, semienko, z ktorého môže vyklíčiť plne vyvinutá ľudská bytosť, ktorá sa občas nazýva anjelom, Budhom alebo podobnými menami. Bohužiaľ je 97% nášho vedomia uväznených v egu, v subjektívnosti. Tých 97% je uväznených v mentálnych výtvoroch, ktoré filtrujú naše vnímanie, a preto sme v stave Eikasia a Pistis. Mentálne výtvory existujú na rôznych úrovniach nášho vedomia. Myslíme si, že sú skutočné, hoci sú úplne klamné. Preto je súčasný svet v stave, v akom je. Tieto mentálne výtvory sú naše presvedčenia, spomienky, teórie, myšlienky, strachy, úzkosti, túžby atď. Väčšinu z toho vôbec nevidíme, pretože je to ponorené hlboko v našej psychike.

Pretože je 97% nášho vedomia uväznených v hlboko ponorených mentálnych výtvoroch, tak zostávajú iba 3%, ktoré sú slobodné. Avšak my ich nevieme používať, a preto tieto 3% tiež spia.

Gnostická psychológia sa zaoberá týmito dvoma časťami nášho vedomia - účelom je pochopiť, ako prebudiť tie 3% voľného vedomia, ktoré je schopné vnímať objektívne, a tak mať šancu oslobodiť zostávajúcich 97% nášho vedomia, ktoré je uväznených v mentálnych výtvoroch. Keď sa nám to podarí, tak prebudíme naše vedomie v celej svojej úplnosti a oslobodíme sa tak od utrpenia. To je to, čo každé stvorenie chce: netrpieť. Aby sme pochopili, ako prebudiť esenciu, tak musíme porozumieť ďalším dvom stavom vedomia.

Tretí stav vedomia sa v gréčtine nazýva "Dianoia". Toto je skutočný bdelý stav. My sme bytosti, ktoré sú obeťami subjektívneho videnia, a preto veríme, že Pistis čiže druhý stav vedomia je bdelý stav. Veríme tomu, pretože sme hore a robíme rôzne veci a vyzerá to, že sme si vedomí sami seba. Avšak gnóza tomu hovorí spánok so snami, lebo sme síce fyzicky aktívni, ale naše vedomie spí - celý deň snívame, máme rôzne fantázie, scény a výjavy v našej mysli. Je to všetko ilúzia a nie skutočnosť. Je to druh spánku. Keď sa človek dostane z tohto stavu vedomia a dosiahne skutočne bdelého stavu, tak pokročil na tretiu úroveň - Dianoia. Dianoia sa vyznačuje vedomím, ktoré aktívne pozoruje javy.

V gréčtine Dianoia znamená myslenie alebo rozum (rozumné uvažovanie), ale nejedná sa o subjektívne uvažovanie našej zvieracej mysle. Je to vedomé, objektívne skúmanie našich subjektívnych mentálnych výtvorov (tj. myšlienok, citov a pocitov). Je to vedomá forma uvažovania, ktorej účelom je povzniesť sa nad subjektívne uvažovanie.

Štvrtý stav sa v Sanskrit nazýva "Turiya", čo je v zásade čisté vedomie oslobodené od akýchkoľvek nečistôt. Je to vedomie, ktoré je úplne nezaujaté, úplne objektívne. V gréčtine sa tento stav nazýva "Nús." Je to stav vedomia, ktoré je schopné dokonale objektívneho vnímania. Nús v gréčtine znamená intelekt alebo uvažovanie, ale jedná sa čisto o objektívne uvažovanie bez akéhokoľvek zatemnenia. Inými slovami, tí, ktorí dosiahli tohto stavu vedomia, sú úplne bez pýchy, žiadostivosti, hnevu, závisti, či strachu. Skrátka nemajú ego. Turiya je vlastnosť nášho vnútorného Bytia. Turiya je stav vedomia, ktoré mali postavy ako Ježiš, Budha, Krišna alebo Mojžiš.

Keď porozumieme týmto štyrom stavom a začneme so sebapozorovaním, aby sme o sebe získali znalosti (čo je základom gnózy), tak si na vlastnej kože overíme, že v zásade nevieme nič o treťom a štvrtom stavu vedomia. Na vlastnej koži si overíme, že veľkú časť nášho času trávime pohltení v našom subjektívnom vnímaní života. Vidíme cez okuliare, vidíme čierno.

Treba sa naučiť, ako prebudiť a používať naše vedomie. A to sa naučíme skrze kontrolu našej pozornosti, pretože základom vnímania je vedomie. To, čo má vedomie, tak vníma. Keď sa učíme vnímať javy vedome, objektívne, tak používame voľné vedomie a pomaly získavame objektívne vedomosti o sebe samých. Objektívne vnímanie znamená vidieť to, čo je vo vnútri nás aj to, čo je mimo nás, bez nášho subjektívneho pohľadu na jav. Je to veľmi náročné, pretože 97% nášho vedomia je uväznených v subjektívnych pohľadoch na veci. Tento subjektívny pohľad je falošné "ja." Inak povedané, 97% toho, čo si myslíme, cítime a čomu veríme, je lož. Veľmi málo ľudí je ochotných si niečo také pripustiť, pretože všetci veríme sami v seba, v naše myšlienky, spomienky, túžby a priania. A to napriek tomu, že nás všetky svetové náboženstvá učia, že je potrebné prekonať túto seba-hypnózu. Musíme sa naučiť, ako rozrezať našu myseľ skalpelom sebakritiky. To však neznamená, že sa začneme nenávidieť. Musíme sa naučiť objektívnu analýzu, objektívny seba-prieskum, Dianoia, tretí stav vedomia. Je potrebné používať voľné vedomie, ktoré vidí objektívne - v gnózy sa tomu hovorí schopnosť sebapozorovania a seba-pamätania. Toto sú najdôležitejšie zručnosti, ktoré nám umožnia zapojiť voľné vedomie a vidieť tak sami seba takých, akí skutočne sme a nie takých, akí by sme chceli byť.

Aby sme o sebe získali objektívnu predstavu, tak musíme vidieť sami seba ako herca na javisku. Vieme, že naša psychika (duša) je uväznená v rôznych túžbach. Preto sledujeme udalosti, ktoré sa dejú mimo nás (tj. vo vonkajšom svete) a tiež súčasne sledujeme, čo sa deje vo vnútri nás. Mali by sme sa naučiť vnímať oboje súčasne a zároveň porozumieť, aká je súvislosť medzi vonkajšími udalosťami a vnútornými stavmi.

Vedomie je čisté vnímanie, je to naša schopnosť vnímať. Vedomie je potrebné oslobodiť od subjektívnych výtvorov našej mysle, ktoré ho filtrujú. Keď je vedomie vonku z tej klietky, ktorou je naša myseľ, tak dokáže vnímať veci také, aké skutočne sú. To znamená, že hneď ako sa objavia nejaké vonkajšie alebo vnútorné javy, tak je vnímame také, aké v skutočnosti sú, a nie také, aké si myslíme, že sú. V tom je zásadný a dôležitý rozdiel. Ak sa na veci pozeráme takto, tak potom je zrejmé, že v skutočnosti existuje mnoho spôsobov, akými sa dajú rôzne javy vnímať.

Už sme spomenuli, že existujú dva hlavné spôsoby, ktorými možno vnímať javy: objektívny a subjektívny. Avšak toto sú len dve hlavné kategórie, ktoré sú veľmi široké, a preto v ich rámci existuje niekoľko rôznych úrovní vnímania. Teraz je dôležité, aby sme sa na ne zamerali.

Nie je to tak dávno, čo niektorí ľudia chceli ukryť toto učenie, a preto vymysleli výraz, ktorým miatli tie osoby, ktoré neboli zasvätenci. Vymysleli výraz, ktorý mohli používať medzi sebou a ktorý im slúžil k hlbšiemu pochopeniu tohto učenia. Tým výrazom je "jasnovidectvo". Jasnovidectvo (angl. clairvoyance) pochádza z francúzštiny - "clair" znamená jasný alebo čistý a "voyance" znamená videnie. Jasnovidectvo tak znamená "jasné videnie", čisté vnímanie čiže vedomé objektívne vnímanie. V ideálnom stave je jasnovidectvo skutočne jasné (Turiya), ale vnútri nás tomu tak nie je. Naše vnímanie je filtrované, a preto vnímame veci rôzne podľa stavu nášho vedomia. Spomeňme si, že 97% percent nášho vedomia je uväznených a teda nie je objektívne. Musíme sa naozaj veľmi snažiť, aby sme raz dosiahli čistého vnímania.

Najčistejší druh jasnovidectva je nadvedomé vnímanie. Je to druh vnímania, ktorý je mimo bežné vedomie. Keď Bytie dosiahne úroveň Turiya, tak získa nadvedomé vnímanie. Tento typ vnímania majú Ježiš, Budha a ostatní im podobné bytosti.

Potom existuje vedomé vnímanie. To je vnímanie javov skrze slobodné a nezaujaté vedomie. Nie je tak hlboké, tak prenikavé, tak dokonalé ako je nadvedomé vnímanie, avšak je to jasné a ničím nefiltrované vnímanie.

Tieto prvé dva druhy jasnovidectva sa vyznačujú objektívnym vnímaním. To znamená, že vedomie nie je uväznené alebo ovplyvnené subjektívnymi prvkami v našej mysli.

Spiace vedomie

Existujú tri nižšie druhy jasnovidectva. Jedná sa o zaujaté alebo filtrované vnímanie.

My máme 97% našej esencii uväznených v subjektívnych výtvoroch našej mysle, a preto väčšina nášho vnímania života okolo nás je obmedzená na subjektívne stavy vedomia (Eikasia a Pistis). Kým sa nenaučíme, ako používať našu esenciu, ako používať našu pozornosť, tak budeme život vnímať subjektívne. Inými slovami, to, čo je lož, budeme považovať za skutočnosť. Práve teraz, v tomto okamihu, nevidíme, čo je skutočné. Vidíme iba naše sny, ktoré potom premietame do sveta okolo nás. Žijeme v stave, ktorý sa podobá chaotickým snom. Vyzerá skutočne, myslíme si, že je skutočný, ale je to lož. Iba tí, ktorí zažili vedomé vnímanie - hoci len na chvíľu - si môžu uvedomiť pravdivosť tohto vyhlásenia.

Tí, ktorí spia, si myslia, že sú hore. Spia a snívajú o tom, že sú hore. Aby sme sa mohli zobudiť, tak si najprv musíme uvedomiť, že spíme.

Vedomého vnímania (jasnovidectvo) sú schopní len tí, ktorí prebudili svoje vedomie. Keď je vedomie prebudené, tak vnímanie je úplne odlišné. Tí, ktorí prebudili svoje vedomie, tak nesnívajú, pretože sen je fantázia a fantázia je subjektívna, nie je skutočná.

Ľudstvo spí ako vo fyzickom svete, tak aj vo vnútorných svetoch. Vedomie bežného človeka spí, nech už je jeho fyzické telo hore alebo spí v posteli. Tí, ktorí prebudili svoje vedomie, tak nespia ani vo fyzickom svete, ani keď je ich vedomie mimo ich telo. Sú bdelí a robia rôzne veci, aj keď ich telo spí.

Kým nezobudíme svoje vedomie, tak zostávame v stave spánku v spoločnosti nášho subjektívneho pohľadu na vec. V noci spíme a zdajú sa nám naše bláznivé sny. Keď ráno potom vstaneme, tak si sny pamätáme buď veľmi hmlisto alebo vôbec. No a počas nášho dňa potom pokračujeme vo snívaní - z našich dní si toho veľa nepamätáme - len útržkovité zážitky. Nespomeniete si, čo sme robili včera alebo pred týždňom, pretože naše vedomie spí. Naša pozornosť je roztržitá, nevšímame si život okolo seba.

Spíme v každom okamihu. Naše vedomie náhodne pláva v rôznych vnútorných stavoch a vníma iba naše rôzne predstavy. Tieto predstavy sú do mysle vysielané našimi túžbami, strachom, rozhorčením a spomienkami. Tieto vnemy sú tri nižšie druhy jasnovidectva, ktoré sú poháňané stavmi Eikasia a Pistis.

Aby sme vnímali to, čo je objektívne skutočné, tak musíme skoncovať so snívaním. Akákoľvek fantázia musí skončiť. Každé skúmanie vyšších svetov začína práve u tohto bodu. Kým budeme snívať, tak neuvidíme to, čo je skutočné.

Snívanie a fantazírovanie musí skončiť, a to teraz a tu. Uvedenie esencie do činnosti a ovládanie vlastnej pozornosti začína práve v tomto okamihu. Nie zajtra, pretože zajtrajšok nie je skutočný. Pre esenciu čiže vedomie existuje iba prítomný okamih. Minulosť a budúcnosť sú koncepty, ktoré neexistujú. Jediné, na čo sa môžeme spoliehať, je prítomný okamih. To je základom pozitívneho prebudenia vedomia.

Aby sa študent gnózy mohol prebudiť vo vnútorných svetoch, tak sa musí prebudiť teraz a tu. Tým sa vytrénuje vedomé vnímanie. Ak nie sme bdelí v tomto okamihu, teraz a tu, v našom fyzickom tele, tak nikdy nemôžeme byť bdelí vo vnútorných svetoch. Ak spíme vo fyzickom svete, tak budeme vnímať život nesprávnym spôsobom, čo znamená utrpenie.

Fakty

Aby sme spoznali, že to, čo vidíme, je skutočné, tak tomu musia naznačovať fakty. Študent gnózy sa učí, ako vnímať život novým spôsobom a ako pristupovať k vnútorným zážitkom a k rôznym videniam. Ak chceme zostať na ceste, ktorá vedie k stavu Turiya, tak si musíme vždy pamätať, že každé videnie je podporené faktami vo fyzickom svete. Ak sú naše vidiny alebo sny v rozpore s faktami, tak potom by sme o nich mali pochybovať. Rovnako tak by sme mali pochybovať o každom obraze, ktorý sa nám v mysli objaví, pretože môže byť mysľou ovplyvnený.

Naše vnútorné obrazy sú ovplyvnené mentálnymi výtvormi našej mysle, pretože 97% nášho vedomia je uväznených. Tieto výtvory majú svoju štruktúru a môžu sa nazývať agregátmi, egá, alebo defekty. Niektorí im hovoria predstavy. Popravde je to súbor falošných "ja", ktoré uväznili vedomie a využívajú jeho schopnosti vnímať. Avšak každé "ja" vníma veci v súlade so svojou podstatou, teda subjektívne, zaujato.

Predstavte si mnoho sklenených fliaš a každá fľaša má v sebe iskru svetla (vedomie). Každá sklenená fľaša má rôznu farbu - niektoré sú tmavé, iné svetlejšie. Tá iskra svetla žiari, ale jej svetlo je ovplyvnené farbou fľaše. Čisté svetlo tak stratí svoju čistotu a je nejako zafarbené. Naše vedomie je svetlo, ktoré vníma. Avšak každý mentálny výtvor ovplyvní naše vnímanie, a preto nebude čisté ani skutočné. Našou úlohou je zničiť fľaše a oslobodiť vedomie, aby sme videli jasne. Každá fľaša je jeden mentálny výtvor. Sú to pýcha, hnev, žiadostivosť, spomienky, myšlienky, presvedčenia, predstavy, teórie, zážitky atď.

Každý vnem musí byť spracovaný, či už prichádza z vonku, alebo z nášho vnútra. Keď naše vedomie spí, keď sme sa nenaučili byť bdelí a vedome kontrolovať našu pozornosť, tak sú vnemy prijímané subjektívne.

Predstavte si úrad, ktorého zodpovednosťou je prijímať, dešifrovať a odosielať informácie. Predstavte si, že tam pracuje úradník, ktorý je zodpovedný za triedenie a ukladanie týchto informácií. Tým úradom je naša myseľ a tým úradníkom je naša osobnosť. Úradník bude triediť a ukladať informácie podľa svojho naprogramovania, tj. podľa svojich predsudkov, názorov, teórií apod. Naše zmysly prijímajú vnemy a posielajú ich našej osobnosti, ktorá ich dostane a nejako si ich vyloží (v súlade so svojím naprogramovaním) a podľa toho ich uloží. Avšak tie vnemy si vyloží zle, a preto ich aj zle uloží.

Nevedomé jasnovidectvo

Pri sledovaní filmu nás obvykle príbeh a rôzne scény úplne pohltia. Naše zmysly začnú prijímať všetky informácie, tj. obrázky a zvuky. Súčasne sa v našom vnútrajšku objavujú rôzne reakcie, dochádza k premene energie. V dôsledku toho sa vytvárajú mentálne obrazy. Ak sa pozeráme na film, ktorý je plný násilia, tak sme ním zhypnotizovaný, naše srdce nám bije rýchlejšie, sme napätí, možno nervózni a vďaka tým násilným scénam sa potom vytvoria obrazy v našej mysli. Naša osobnosť prijíma informácie z toho filmu a ukladá ich do mysle ako obrazy. Takto si vyrábame fľaše, ktorých farba bude zodpovedať násilným scénam. Obrazy, ktoré sme nevedomky vytvorili, v sebe lapili energiu. V našej psychike existujú ako hmota, energia a vedomie, ktoré je však subjektívne. Energia sa musí nejako uvoľniť a uvoľní sa iba v súlade so svojou podstatou, čo je násilie.

Ak ten film obsahoval erotické scény a my sme sa s nimi stotožnili, tak túžime po mužovi alebo žene, ktorí sa v scéne objavili, a v dôsledku toho vznikne mentálny výtvor. Táto energia sa prejavuje vo forme obrazov v našej mysli. Erotické obrazy sa budú objavovať opakovane a budú si žiadať našu pozornosť. Chcú ďalšie kŕmenie, pretože sú hladné. Výsledkom je snívanie. Ďalším dôsledkom je, že takto uložené informácie potom porovnávame s inými vnemami. Napr. ak máme partnera alebo sa stretneme s možným budúcim partnerom, tak nevedomky porovnávame vnemy o ňom s vnemami, ktoré máme v mysli uložené. Tiež sa pravdepodobne stane, že v priebehu spánku sa naše túžby premietajú do našich snov, takže sa nám bude zdať o scéne plnej sexu, o tom, ako sa dopúšťame smilstva s tým hercom alebo herečkou. Inými slovami, tým obrazom dávame energiu, kŕmime ich.

Robíme to v priebehu celého dňa. V našej mysli si premietame filmy. Predstavujeme si rôzne situácie s naším partnerom alebo rodičmi, predstavujeme si celé rozhovory alebo udalosti a reagujeme na ne emóciami. Dokonca nás naše iluzórne predstavy dokážu naštvať, hoci sú to rozprávky, nie sú skutočné. Nemajú vôbec nič spoločného so skutočnosťou. V našej mysli sa stotožňujeme s obrazmi, ktoré sa tam objavujú, a väčšinou o tom ani nevieme

Toto sú jednoduché príklady nevedomého vnímania a je na nich vidieť, ako nevieme našu pozornosť ovládať. Naše vedomie spí a prijíma vnemy zaujato, skrze filtre v našej mysli. Vnímame nevedome, psychické formácie vytvárame taktiež nevedome, a preto náš život žijeme nevedome. V dôsledku toho trpíme. Nevedome vyrábame predstavy plné hnevu, pýchy, závisti, žiadostivosti a pod. Každý z týchto defektov predstavuje nevedomú túžbu. Strach túži po istote. Hnev túži po pomste. Závisť túži po tom, čo majú ostatní. Každá túžba je pritom príčinou utrpenia. Vytvárame v sebe túžby, ktoré nemôžu byť nikdy naplnené, a preto sa stále cítime nespokojní. Takých želaní máme tisíce. Sme uprostred bojového poľa - uprostred túžob, ktoré spolu navzájom bojujú, ktoré idú proti sebe. Naše túžby pritom neustále kŕmime - poskytujeme im energiu, našu pozornosť. Ich jediným cieľom je dosiahnuť naplnenie toho, po čom toľko bažia. Avšak to je nemožné. Zakaždým keď si splníme svoju túžbu, tak sa stane silnejšou a chce viac. Nikdy nemôžeme ukojiť naše túžby. A preto trpíme - plní priania, ktoré nemožno uspokojiť, a zaslepení novými túžbami, ktoré sľubujú šťastie, ale nikdy ho nemôžu poskytnúť.

Infravedomé jasnovidectvo

Infravedomé úrovne sú veľmi hlboko. Jedná sa o zvieracie úrovne, ktoré sú veľmi hlboko v našej mysli - tu je krutosť, násilie, sexuálna zvrhlosť, nočné mory. Nočné mory sú obrazom nášho infravedomia. Nočné mory sú skutočné v tom zmysle, že tie výjavy či scény existujú hlboko v našej mysli. Tie pekelné situácie alebo netvory sme si sami vytvorili zlou interpretáciou javov.

Naše infravedomie sú v podstate najnižšie poschodia pekla, v ktorých je uväznená časť našej duše, našej psychiky. Musíme zostúpiť do pekla ako všetci tí legendárny hrdinovia, zostúpiť do priepasti, do našej psychiky, aby sme oslobodili princeznú, ktorá je tam uväznená. Tou princeznou je naša esencia, naše vedomie. Esenciu zachránime tak, že zabijeme draka, monštrum, našu zvieraciu psychiku, ktorou je naša myseľ plná.

Infravedomé vnímanie je premietanie rôznych obrazov, ktorých korene sú práve túžby uložené hlboko v našej mysli.

Ľudia, ktorí sa stotožnia s príjemnými pocitmi pri sexe, majú postupom času potrebu zvyšovať ich intenzitu. Keď človek ukojí svoju túžbu, tak uspokojenie trvá iba krátko a potom zmizne. Po chvíli sa túžba objavia znovu a tentokrát je silnejšia. Čím viac naše túžby kŕmime, tým viac vzrastá naša nespokojnosť. Zakaždým musíme mať väčšie a lepšie uspokojenie. A tak krok za krokom, pekne pomaly a nenápadne, postupujeme ďalej a ďalej, hľadáme intenzívnejšie a nebezpečnejšie zážitky. Takto sa ľudia dostanú od normálnej sexuality k pornografii, prostitúcii a sexuálnemu zneužívaniu - napr. sadizmu, masochizmu, homosexualite, brutalite atď. Tieto extrémy nájdeme v infravedomej mysli. Tí, ktorí kŕmia svoje infravedomé túžby, prehlbujú svoje psychické zotročenie a takéto osoby sú potom viac a viac uväznené na týchto úrovniach mysli. Nakoniec prebudia svoje vedomie ako démoni. Nemajú žiadne svedomie.

Podvedomé jasnovidectvo

Podvedomé je samozrejme to, čo sa nachádza pod vedomím. Podvedomé vnímanie je úzko spojené s osobnosťou.

Osobnosť je maska ​​(pozn. osobnosť je v angličtine "personality", čo pochádza z gréckeho slova "persona", čo znamená maska), ktorú si vytvoríme v každom živote. Je to akýsi prostredník medzi vonkajším svetom a naším vedomím. Osobnosť je iba dočasná. Mylne sa domnievame, že to je naše "ja", hoci tomu tak nie je. Každý život si vytvoríme novú osobnosť, pretože keď zomrieme, tak osobnosť s nami do ďalšieho života neprechádza.

Na vytváranie osobnosti sa podieľajú tri vplyvy, ktoré sú prepojené s karmou z minulých životov.

Genotyp súvisí s našimi génmi, ktoré sme zdedili po rodičoch. Toto je dôsledok našej karmy (výsledok našich minulých činov) na hmotnej úrovni. Toto dedičstvo po rodičoch v sebe zahŕňa našu rasu, kultúru, naše postavenie v rodine, našu krv, naše pohlavie, farbu kože, miesto narodenia a tiež to, v akej rodine sme sa narodili.

Fenotyp súvisí s naším vzdelaním a výchovou – tj. s tým, čo sme sa naučili, keď sme vyrastali. To znamená vzdelanie, ktoré sme získali doma aj v škole, veci, ktoré sme sa naučili, veci, ktoré sme odpozorovali od ostatných.

Paratyp súvisí s prostredím, v ktorom sme vyrastali, tj. či v bohatstve či chudobe, či v spoločnosti krutých alebo dobrých ľudí.

Kombináciou týchto troch vplyvov sa vytvára naša osobnosť. Ak sa dieťa pozerá na filmy alebo programy, ktoré sú spojené so zločinom, tak bude mať hlavu plnú násilia. V televízii sa mu ukazuje, ako páchať zločiny a ako byť zlodejom. Pritom sa mu podstrkuje, ako sú zlodeji bystrí, prešibaní a ako sú to vlastne hrdinovia. Toto všetko má vplyv na osobnosť dieťaťa. Keď potom dieťa vyrastie, tak bude veľmi dobre vedieť, ako páchať zločiny a nedať sa chytiť. Rovnakým spôsobom sa dieťa učí, ako sa dopúšťať smilstva, ako byť pyšné a sebecké. Všetko je to uložené v podvedomí, a preto v dospelosti budú tieto zážitky z detstva ovplyvňovať - na podvedomej úrovni - jeho správanie. V jeho mysli budú tieto zážitky z detstva a budú ho podvedome tlačiť k určitému spôsobu správania a konania.

Naši rodičia nás učia všetkým svojim hodnotám, aj tým zlým. Naši kamaráti, spolužiaci, kolegovia na nás majú vplyv. Napodobňujeme ich. Kedykoľvek nie sme bdelí a pozorní, kedykoľvek naše vedomie spí, tak sa vytvárajú ďalšie podvedomé výtvory v našej mysli. Tie nás potom tlačia k určitému konaniu v súlade so svojou podstatou.

V dnešnej dobe sú všadeprítomné komediálne seriály, ktoré sú založené na krutosti. Náš súčasný humor je založený na násilí, na ponižovaní ostatných ľudí, na ich kritizovaní. Je založený na sarkazmu a krutosti. V dôsledku sledovania týchto programov potom meníme našu osobnosť a chceme sa podobať hercom. Keď sme potom v spoločnosti rodiny a priateľov, tak sa správame ako tí herci a ani o tom nevieme. Myslíme si, že je vtipné, keď sme krutí.

Rovnako tak čítame knihy alebo časopisy a pozeráme sa na filmy, ktoré sú plné nerestí: cudzoložstva, smilstva, orgií, homosexuality, užívania drog, fajčenia, pitia alkoholu, krádeží, lúpeží a klamstiev. Všetky tieto informácie vstrebáme, vzniknú mentálne výtvory, pozmení sa naša osobnosť a máme nutkanie splniť si všetky naše túžby. Ak nie sme bdelí a nepreverujeme, čo sa v našom vnútri v daný okamih objavuje, tak budeme konať v súlade s tými impulzmi a ani o tom nebudeme vedieť. Náš život potom bude smerovať k nespokojnosti a utrpení v súlade s rýchlosťou, s akou sa budeme naháňať za všetkými tými túžbami.

Tretí stav

Aby sme zvrátili cestu vedúcu k utrpeniu, tak musíme skúmať všetky impulzy, čo sa objavia vo vnútri nás a zároveň vedome prijímať informácie, ktoré k nám prichádzajú zvonku. Musíme byť vždy pozorní a pozorovať naše vnútorné stavy a vonkajšie udalosti. Jednoduchým pozorovaním potom môžeme správne transformovať vnemy prichádzajúce zvonku a prestať vytvárať falošné obrazy v našej mysli.

Keď sa naučíme sebapozorovaniu, tak si budeme uvedomovať pozorované javy aj toho, kto ich pozoruje. To je deľba pozornosti. Keď si pamätáme sami seba, tak sme si vedomí sami seba. Cítime naše telo, cítime, ako sa hýbeme, vnímame rôzne pocity. Sebapamätanie a sebapozorovanie znamená činnosť, aktivitu. Nedeje sa to v žiadnom prípade automaticky a ani tým, že sme pasívni, že nič nerobíme. Je to aktívne vnímanie. Napr. môžeme vedieť, že sedíme v miestnosti na stoličke a počúvame túto prednášku - avšak to ešte neznamená, že je naše vedomie aktívne. Je potrebné veľkého úsilia, aby naše vedomie bolo aktívne, aby sme skutočne dávali pozor na to, čo prednášajúci hovorí, aby sme si boli vedomí všetkých reakcií, ktoré v nás vznikajú v každom okamihu. Aby vedomie bolo takto aktívne, tak osobnosť musí ustúpiť do pozadia, čiže byť pasívna. Naše myšlienky a obrazy v mysli sa tiež musia usadiť. Kľúčom je riadiť našu pozornosť - vedome ovládať našu pozornosť v každom okamihu. Hneď ako dokážeme bez prestania riadiť našu pozornosť - nielen vo dne, ale aj v noci, keď naše fyzické telo spí - tak sme dosiahli tretieho stavu vedomia, čo je Dianoia. Týmto spôsobom jedinec dosiahne štvrtej úrovne - prekoná Babylonskú vežu (tj. tri nižšie úrovne) a pracuje na tom, aby dosiahol piatej úrovne, čo je vytvorenie slnečného astrálneho tela.

Aby sme dosiahli štvrtej úrovne, tj. aby sme žili v treťom stave vedomia, tak musíme byť vyvážení. Musíme byť v rovnováhe, schopní riadiť našu pozornosť, pozorovať naše tri mozgy a päť centier a zároveň vnímať všetky vnemy, ktoré k nám prichádzajú zvonku i zvnútra. To znamená byť v rovnováhe. Toto je prvý krok k vedomému jasnovidectvu. Vedomé jasnovidectvo nastáva, keď dosiahneme tretieho stavu vedomia, pretože v ten okamih sme schopní vnímať objektívne. Avšak sme stále obmedzení tým, že 97% nášho vedomia je uväznených v egu. Cieľom je dosiahnutie nepretržitého vnímania, tj. trvalého sebapozorovania a sebapamätania. Takto sa približujeme k tomu, čo sa nazýva nadvedomie - to je úroveň vnímania, ktoré presahuje ľudské vnímanie.

Nadvedomá osoba je niekto na úrovni Ježiša, Hermesa, Rámy, Budhu alebo Krišnu. Tieto bytosti majú 100% čisté vedomie, tj. nemajú ego, žiadne iluzórne predstavy v mysli, sú úplne čistí. Sú to veľmi vyspelé formy inteligencie, vedomia.

Toto je cieľom každého študenta gnózy. Chceme dosiahnuť stav Turiya, štvrtého stavu, čo znamená čisté, objektívne vnímanie. Aby sme to dosiahli, tak sa cvičíme v sebapamätaní a sebapozorovaní. Tiež musíme študovať sami seba - svoje názory, presvedčenia, teórií, to, čomu veríme. To je dôvod prečo gnóza učí spirituálne, intelektuálne vzdelanie. Musíme veľmi dobre a jasne chápať, čo je základom všetkých duchovných náuk a metód. Gnóza učí slušnosť, očistu, logickú analýzu, vzdelanosť, vyššiu matematiku, filozofiu, vedu, umenie a náboženstvo.

"A preto sa už nikdy viac nenecháme ovplyvniť výmyslami bláznov a šialenstvom rojkov."

- Samael Aun Weor

To je totiž to, čo je vo vnútri nás. Naša vlastná myseľ si vymýšľa a sníva. Dosiahnuť stav nadvedomia sa dá iba tak, že očistíme sami seba od všetkého, čo sníva, od všetkých ilúzií. Aby sme sa stali osobou s nadvedomím, tak všetky snívania a fantazírovania musia prestať.

Cesta k nadvedomiu

Existujú štyri kroky, ktoré musíme urobiť, aby sme prešli z tretieho stavu vedomia do štvrtého.

Ticho

Prvým krokom je naučiť sa zastaviť svoje myslenie. To znamená dosiahnuť ticha v našej mysli. To sa nazýva "Pratjáhára" alebo tiež "pretrvávajúci pokoj", "Dhjána", skrátka ticho.

Ticha v mysli nemožno nikdy dosiahnuť silou. Nikto nemôže prinútiť myseľ, aby stíchla. Treba sa naučiť, ako zaktivovať svoje vedomie. Hneď ako je totiž vedomie aktívne, tak myseľ prestáva byť zahltená všetkými tými myšlienkami a predstavami, a preto pomaly utícha. Myseľ sa usadí, upokojí, hneď ako sa v nej prestanú myšlienky a predstavy náhodne objavovať. Ak sa naučíme, ako vedome ovládať našu pozornosť, ako sa sústrediť a ako sa pritom úplne uvoľniť, tak sa myseľ sama upokojí. Postupne tak študent získa schopnosť prestať myslieť.

Sústredenie

Keď už študent gnózy vie zastaviť svoje myslenie, tak sa musí naučiť, ako sa sústrediť na jednu vec, čo je druhý krok. V Sanskrite je tento krok nazývaný Dharana. Predpokladom pre sústredenie na jednu vec je pokojná (tichá) myseľ.

Správna meditácia

Tretím krokom je správna meditácia. To nám prinesie prvé záblesky vedomia do našej mysle. Veľa ľudí si myslí, že prvý a druhý krok sú meditáciou, ale tak tomu nie je. Sú iba prípravou pre skutočnú meditáciu. Až tretí krok je skutočná meditácia, je to stav, v ktorom začíname poriadne vnímať predmet, na ktorý sa sústredíme. V tejto fáze potom začíname chápať jeho význam.

Rozjímanie

Štvrtý krok je rozjímanie čiže Samádhi. Štvrtý krok súvisí so stavom Turiya, čo je čisté vedomie. Ako učeníci môžeme prežiť tieto úrovne vedomia. Avšak to, že ich zažijeme, neznamená, že sme sa na tieto úrovne vedomia dostali natrvalo, že sme s nimi splynuli. Akýkoľvek študent gnózy môže prežiť Samádhi, ale to neznamená, že dosiahol úplného a trvalého osvietenia.

Bohužiaľ si ľudia myslia, že dosiahnuť úroveň Turiya je jednoduché a že to ide rýchlo. Ľudia sa zoznámia s gnostickým učením a očakávajú, že dosiahnu týchto vecí v priebehu niekoľkých týždňov. Nanešťastie je to pomýlené chápanie. Aby sme našu myseľ očistili, aby sme dosiahli čistoty nášho vedomia, tak si to vyžaduje veľké úsilie a disciplínu. Príroda nerobí obrie skoky. Všetko v prírode rastie v súlade s vlastnými potrebami a určitými zákonmi. Vedomie nie je výnimkou. Potrebujeme vyvinúť veľké úsilie, aby sme sa stali Budhom. Stať sa anjelom vyžaduje veľké obete. Musíme obetovať to, čo považujeme za naše "ja", naše ego. Je to tých 97%, ktoré sme si sami vytvorili v našej mysli. To všetko musí zomrieť, aby sa mohlo narodiť niečo nové. Majster Samael Aun Weor nám povedal: "Aby sme sa stali tým, čím nie sme, tak najprv musíme prestať byť tým, čím sme." Staneme sa niečím lepším, ak opustíme naše psychické defekty. Iba túženie a snívanie nestačí. Túžba vždy zostane len túžbou a sen iba snom.

Interpretácia

Študent gnózy, ktorý sa učí o sebe a o živote okolo seba, nikdy nič neprijíma len tak. O všetkom pochybuje: verí a súčasne neverí. Študent gnózy sa učí, ako vedome analyzovať všetky videnia, všetky javy. Javy analyzuje vedome, nie intelektuálne či v súlade s nejakou teóriou. Akýkoľvek vnem je ilúzia, nie je to skutočnosť. Ak vieme, že vnímanie je subjektívne, tak môžeme dôjsť k objektívnej pravde. Človek ale nemôže dôjsť k objektívnej pravde, ak nevidí subjektívny pohľad na vec. A ten subjektívny pohľad na vec je vo vnútri nás. Vidíme cez farebné okuliare, a kým si tie okuliare nezložíme, tak neuvidíme jasne. A keď nevidíme jasne, tak nemôžeme správne konať. A keď nekonáme správne, tak si vytvárame problémové situácie a nepríjemné následky. Iba správne vnímanie života okolo nás vedie k správnemu konaniu.

Majster Samael Aun Weor vedel veľmi dobre, že znalosť tohto učenia má obrovskú silu, a preto nás varoval: nikdy neprijímajte všetko len tak. Každé videnie, každý zážitok musí byť úplne podporený konkrétnymi faktami. Musíme byť trpezliví, musíme analyzovať, musíme byť dôkladní. Musíme sa očistiť od chybného vnímania. Vo svojej knihe Dokonalé manželstvo napísal nasledovné:

Všetky gnostické svätyne sa musia mať na pozore pred veľkolepými akože-jasnovidcami, ktorí sa čas od času objavia, aby ohovárali a pošpinili ostatných tým, že ich označia za čarodejníkov, za temných mágov, padlých anjelov apod. Je nutné pochopiť, že skutočný Turiya je úplne bez pýchy. Všetci tí, čo hovoria: "Ja som bol v minulom živote Mária Magdaléna, Ján Krstiteľ, Napoleon ..." sú len pyšní hlupáci, pomýlení akože-jasnovidci a stupídni šašovia. Vo svetle neskutočnej veľkoleposti Otca nie sme nič viac, než len zrnká prachu, nie sme nič viac, než červy, čo sa vŕtajú v zemi. To, čo tu hovorím, nie je symbolické. Je to tvrdá skutočnosť. V skutočnosti je to "ja", ktoré hovorí "ja som ten a ten majster, ja som ten či onen prorok ...". Je isté, že zvieracie "ja" je diabol, je to "ja", ktoré sa cíti byť majstrom, mahátmou, hierofantom alebo prorokom.

Toto treba mať vždy na pamäti. Keď študent gnózy má svoju prvú vnútornú víziu, tak sa objaví pýcha. Jediný astrálny zážitok môže premeniť úprimného študenta gnózy v neznesiteľného hlupáka. Jediný astrálny zážitok, ktorý je zle vyložený, sa môže stať prekážkou. Jedno jasnovidecké videnie nás môže zviesť z cesty.

Je úplne isté, že akýkoľvek úprimný študent gnózy bude mať jasnovidné videnie a zažije, čo to znamená byť mimo svoje telo. Každý študent, ktorý toto zažije, potom musí sledovať, ako sa ich pýcha bude snažiť oklamať a zviesť ich na zlú cestu. Mnoho študentov to však nedokáže. Mnoho študentov považuje svoje skúsenosti za úplne jasné a zabúdajú, že všetky informácie, jazyk a symboly vnútorných svetov sú symbolické. Ak sami seba vidíme ako Mojžiša, tak to neznamená, že sme boli Mojžišom. Môžeme sami seba vidieť ako diabla, čo dokonca môže byť pravdou. Ale čomu budeme skôr veriť? Naša pýcha chce veriť, že sme boli Mojžišom a nie, že sme diablom. Môžeme mať vnútorný zážitok alebo videnie, ktoré sa týka niekoho blízkeho, ale ako vieme, že to nie je len výtvor našej mysli? Pokojne to môže byť niečo z minulosti alebo z budúcnosti, alebo to môže byť iba symbol. Môžeme vidieť nášho partnera, ako sa dopúšťa zločinu, ale už nevieme, že ten zločin mohol byť spáchaný v minulosti. Alebo náš partner je len symbolom pre inú osobu. Alebo sú tieto výjavy len premietnutím našich strachov a túžob.

Aby sme dokázali správne vyložiť akýkoľvek vnem, tak potrebujeme intelektuálne vzdelanie, znalosť Kabaly a znalosť seba samého. Musíme chápať zákony, ktoré riadia všetky javy. To je tiež dôvod, prečo gnóza učí slušnosť, čestnosť, intelektuálne vzdelávanie, logickú analýzu a dôkladné zhodnotenie. Študenti by mali byť trpezliví a byť opatrní s interpretáciou svojich zážitkov. Počkajte a porovnajte svoje zážitky s faktami vo fyzickom svete. Spomeňte si na zákony, ktorými sa riadi jazyk symbolov. Zákon analógie, Zákon numerológie, Zákon protikladov.

Existujú tri úrovne v zasvätení, tri úrovne na ceste k stavu Turiya. Je to predstavivosť, inšpirácia a intuícia.

Meditácia a vedomé zážitky mimo tela nás učia, ako vnímať veci inak, novým spôsobom. Učíme sa, ako správne používať predstavivosť čiže jasnovidectvo či vedomie.

Vďaka predstavivosti vnímame nové obrazy, ale veľmi často im nerozumieme. Pochopenie možno čiastočne získať skrze inšpiráciu - vidíme nové symboly, nové obrazy. Takže najprv sa učíme, ako pracovať s predstavivosťou, ako rozvinúť svoju schopnosť vnímať. Potom získame nové informácie, čo je inšpirácia. A ak ideme hlbšie, tak získame intuíciu čiže porozumenie.

Všetky symboly, všetky vízie, všetky javy musíme vyložiť s chladnou hlavou, bez vášní, pýchy, bez túžby po niečom. Keď si uvedomíme, že 97% nášho vedomia je uväznených v rôznych túžbach, tak to je dosť ťažké. Musíme byť dôkladní a prísni sami na seba.

Aby sme intuitívne chápali naše videnie, tak je potrebné vyvinúť určité úsilie. Je potrebné vedieť, ako funguje našich päť centier a ako funguje naše vedomie. Tiež je potrebné vedieť, ako chápať správy z vyšších svetov. Nie je to jednoduché, a preto musíme byť trpezliví. Musíme pochybovať o svojich víziách.

Veľa, skutočne veľa študentov z rôznych škôl zlyháva, pretože nevie, ako interpretovať to, čo vidí. Študent sa môže stať vrahom, cudzoložníkom, zločincom len preto, že si zle vyloží svoje vízie. Je dôležité, aby sme vždy pochybovali o tom, čo sme videli. Na začiatku sme sa zmienili, že vnímanie všetkých javov je rozdelené do dvoch táborov: subjektívne a objektívne. Medzi nimi sa nachádza astrálny svet, ktorý je buď objektívny alebo subjektívny v závislosti na tom, na akej úrovni je vedomie pozorovateľa. Je možné byť hore v astrálnom svete, a napriek tomu vidieť ilúzie - naše nevedomé, infravedomé a podvedomé predstavy. Musíme sa naučiť, ako odlíšiť ilúzie od skutočnosti.

Otázky a odpovede

Otázka: Môžete mi povedať, aký je rozdiel medzi Kundabafrom a Kundaliní?

Odpoveď: Kundabafer je energia ega, je to oheň uväznený v subjektívnych stavoch. Keď sa stotožňujeme so subjektívnymi predstavami v našej mysli, tak sa zároveň stotožňujeme s týmto ohňom, ktorý je potom premietnutý do astrálneho svetla, kde sa z neho stanú obrazy, ktoré považujeme za skutočné. Čím viac veríme týmto javom, čím viac ich považujeme za skutočné, tým viac živíme kundabafer - zostupujúci oheň. Keď začneme s gnózou a s alchýmiou, tak sa snažíme prebudiť Kundaliní, čo je vedomý, kladne polarizovaný oheň. Tento oheň je predĺžená ruka ducha Svätého. Tiež osvetľuje astrálne svetlo, ale pozitívne. A roztáča naše čakry v správnom smere, čo vedie k vnímaniu pravdivých obrazov.

Otázka: Ako Dzogčhen súvisí so štyrmi stavmi vedomia?

Odpoveď: Dzogčhen je tibetská náuka, ktorá učí ako priamo a čisto vnímať skutočnosť. Dzogčhen je škola učiaca o vedomí, čo znamená, že učí študentov, ako byť neustále pozorný. Takže sa dá vlastne povedať, že Dzogčhen je druh gnózy, ktorý učí sebapozorovaniu a sebapamätaniu, teda tretí stav vedomia. To je predpokladom pre dosiahnutie štvrtého stavu, čo je Turiya.

Otázka: Keď chcem použiť skalpel sebakritiky, tak ako mám prekonať dualizmus mysli?

Odpoveď: Dualita v našej mysli vznikla tým, že naše vedomie bolo chytené do subjektívnych predstáv. Samotná príroda je duálna. Energia chytená v našej mysli sa prejavuje ako dualita: áno vs. nie, dobro vs. zlo, pozitívne vs. negatívne. Toto kyvadlo pochopíme iba vtedy, ak je vedomie aktívne a pozorné. Normálne sa totiž nachádzame v psychologickom spánku a myseľ je ako pohojdávajúce sa kyvadlo - na jednej strane je to, čo je pre nás pozitívne (dobré) a na druhej strane to, čo je pre nás negatívne (zlé). Túžba a odpor, baženie sa po niečom a vyhýbanie sa niečomu. Keď je v určitej situácii naše vedomie aktívne a my ho použijeme preto, aby sme pozorovali a pochopili určité javy, tak vstúpime do tretieho stavu, čo je Tao čiže stred kyvadla. To jediné uvedie do rovnováhy protikladné sily. Jednoducho povedané - je to stav, kedy sme v prítomnom okamihu, bdelí a nestotožnení s rôznymi javmi. Uvedomte si, že každý pozorovaný jav má svoj ​​protiklad. Všetky javy vzniknú a zase zaniknú. Prečo by sme sa s nimi mali stotožňovať? Ak cítite bolesť, tak je to len dočasné, skôr alebo neskôr bolesť odíde. Ak cítite príjemné pocity, tak je to aj dočasné, skôr alebo neskôr odídu. Takže sa nestotožňujte ani s jednou stranou kyvadla. Takto uvediete do rovnováhy Vašu myseľ a dualita zmizne.

Otázka: Keď vidíme jasnovidne nejakú vec, osobu alebo napríklad trpaslíka, tak majú určitú podobu. Je to preto, že nedokážeme vidieť skutočnosť, tj. nechápeme to, čo sa skrýva za tou formou, a preto naša myseľ tomu dá tú či onú podobu?

Odpoveď: Áno. Vnímame to, čo poznáme. Človek nemôže vnímať to, čo nepozná. Nemôžete chápať pravdu, ak ste ju nezažili. Zvyčajne vidíme iba to, čo už sme videli niekedy predtým. Vnímame to, čo sme si vytvorili v našej mysli a vnímať niečo viac nie je vôbec ľahké. Napr. keď idete do svojej kúpeľne, tak nevidíte, aká v skutočnosti je - už ste tam boli toľkokrát, že v zásade vidíte iba obrazy kúpeľne vytvorené Vašou mysľou. Vidíte predstavy, nevidíte kúpeľňu takú, aká v skutočnosti je. To je tiež dôvod, prečo nemôžeme nájsť rôzne veci. Keď niečo stratíte, tak to nemôžete nájsť, pretože sa Vám v mysli prehrávajú rôzne predstavy a nevidíte to, čo je fyzicky pred Vami. Naučiť sa ovládať pozornosť vlastne znamená, že začínate vidieť veci (javy) také, aké v skutočnosti sú. Zlepšenie tejto schopnosti je potom predpokladom postupu na vyššiu úroveň.

Otázka: Aký je vzťah medzi Samádhi a intuíciou v súvislosti s tromi úrovňami meditácie: predstavivosťou, inšpiráciou a intuíciou?

Odpoveď: Tieto tri úrovne sú vlastne stupne, ktoré popisujú kvalitu našej meditácie. Nie sú to úrovne v tom zmysle, že dosiahnete určitú úroveň a na nej potom zostanete. Je to niečo ako fáza, cez ktoré človek prechádza, niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie. To isté platí o rôznych meditatívnych stavoch ako je Dhjána, Dharana, a Samádhi.

Kedykoľvek v priebehu meditácie sa naša myseľ môže náhle upokojiť a zrazu sme schopní sa sústrediť na jednu vec, naraz prenikneme do podstaty tej veci, zrazu prežívame niečo mimo naše obmedzené "ja". Ale z ničoho nič potom všetko pominie a my sme znovu tam, kde sme začali. V tom krátkom okamihu sme prešli všetkými tými stavmi – tj. Dhjána, Dharana a Samádhi a tiež všetkými úrovňami - predstavivosťou, inšpiráciou a intuíciou. Tie úrovne vlastne popisujú kvalitu našich zážitkov. Napr. sa môžeme v našej meditácii sústrediť na nejakú situáciu, ktorá sa udiala v priebehu dňa a v ktorej sme boli plní hnevu. A v jej priebehu zrazu uvidíme neznámu osobu v nejakej inej situácii - to je inšpirácia. A v srdci hneď cítime: "Ach áno, toto je symbol, ktorý mi ukazuje, čo mi môj hnev spôsobuje" - to je intuícia. A takýto zážitok skončí rovnako rýchlo, ako začal.

Otázka: Aký je rozdiel medzi intuíciou a vlastnou skúsenosťou?

Odpoveď: Intuícia je porozumenie. Intuícia sa prejavuje rôzne, má mnoho podôb a úrovní. Aby sme mali skutočnú intuíciu, tak potrebujeme vlastné skúsenosti. Nemusia to byť nutne skúsenosti z vnútorných svetov, môžu to byť aj skúsenosti z fyzického sveta. Napr. ak sme veľmi bdelí a pozorní, tak môžeme intuitívne pochopiť nejakú situáciu alebo problém. Majster Samael vysvetľoval, že postupom času sa tieto zručnosti rozvíjajú. Povedal, že ak sme veľmi pozorní a pozorujeme sami seba a stretneme nejakú osobu, tak zrazu, z ničoho nič, sa môžeme niečo dozvedieť o tej osobe. Niečo v nás vyvstane a my jednoducho vieme. To je intuícia. Môžeme dokonca vidieť nejaké vnútorné obrazy týkajúce sa tej osoby - to je jasnovidectvo - a to môže alebo nemusí byť sprevádzané intuíciou.

Otázka: Ako spoznať ten intuitívny pocit?

Odpoveď: Rozpoznať intuitívny pocit je vskutku dôležité, pretože vo vnútri nás existuje veľa rôznych pocitov. Ale intuitívny pocit je iný, je to ten náznak, to tušenie v srdci. To je intuícia, to je vedenie od nášho vnútorného Bytia. Rozpoznanie intuície je otázka skúsenosti, proste to viete, nemožno to nijak inak popísať.

Otázka: Mohli by ste vysvetliť, ako je to s vnútornou sebakritikou?

Odpoveď: Vnútorná sebakritika je trochu zradná vec. V gnóze je potrebné, aby človek bol kritický k tomu, čo cíti, myslí a vníma. Avšak je v nás toľko pýchy, že sebakritika sa môže ľahko zvrhnúť v premrštené seba-obviňovanie, čo nám tiež škodí. Je potrebné nájsť v tom rovnováhu, a to prichádza so skúseností. Základom gnostickej sebakritiky je aktívna a usmernenia pozornosť. Naše myslenie totiž ustúpi do pozadia, keď na niečo sústredíme svoju pozornosť. Do popredia potom vystúpi intuitívne porozumenie. Keď nejaký jav pozorujete, vaše vnímanie je aktívne a teda tu nie je nejaký priestor pre seba-obviňovanie, seba-ponižovanie a sebakritiku. Pretože keď si o sebe myslíte zlé veci, tak ako potom môžete byť pozorní a vnímaví? Aktívne vnímanie znamená, že myseľ je pasívna – tj. je potrebné rozvinúť zručnosť zastaviť svoje myslenie. Je to niečo, čo možno len ťažko pochopiť intelektom, treba mať s tým vlastné skúsenosti. Pamätajte, že prvým krokom k stavu Turiya je schopnosť prestať myslieť - schopnosť mať prázdnu myseľ. Vedomie samo o sebe je schopné javy hlboko analyzovať, ale taká analýza nie je založená na porovnávaní. Porovnávanie je vlastnosť intelektu. Intelekt nie je to jediné, čo je schopné analýzy.

Otázka: Je možné zameniť intuíciu s čítaním niečej mysli - to predsa ego zvládne. Ako spoznáme rozdiel? Ego dokáže byť veľmi presné, ak to slúži jeho účelu.

Odpoveď: To je pravda, a preto je toľko potrebné, aby sme dokázali rozlišovať, keď niečo vnímame. Každé ego má v sebe vedomie. Ego využíva sily vedomia pre svoje účely. To znamená, že ego tiež vie vnímať veci z vyšších svetov, tiež má schopnosť jasnovidectva. Kvôli tomu napr. zažívame návrat, pretože naše ega komunikujú s egami v iných osobách, aby sa znovu našli a dali dohromady. Naše ega vedia čítať myšlienky aj pocity iných ľudí, a preto vieme, keď o nás niekto nepekne hovorí alebo keď nás nemá rád. V dôsledku toho si v sebe vytvoríme pocity hnevu, strachu alebo hanby. Opäť je potrebné skúsenosti a meditáciu, aby sme dokázali rozlíšiť medzi egoistickým a vedomým vnímaním.

Otázka: (nepočuteľná).

Odpoveď: Modlite sa. Iba Vaše Bytie Vás môže naučiť, ako rozlišovať.

Otázka: Môže ego zahmlievať, keď nám naše Bytie niečo ukazuje? Môže mu v tom brániť?

Odpoveď: Naše Bytie nás naučí, ako rozlišovať medzi egom a Bytím. Naše Bytie nám posiela správy, a to nás naučí, ako ich odlíšiť od ostatného. Majú totiž trochu iné zafarbenie. Náš problém je, že sme natoľko chytený v našom subjektívnom myslení, že potrebujeme silu, ktorá myseľ prevyšuje, aby sme našli cestu. Ak budeme spoliehať iba na svoju vôľu, tak zlyháme, pretože to sami nikdy nemôžeme zvládnuť. Takže sa musíme obrátiť na vyššiu inteligenciu, aby nás viedla. Najlepším zdrojom vyššej inteligencie je naše Bytie. Keď spozorujeme nejaký vnem, tak by sme sa mali modliť. Mali by sme použiť všetky techniky a metódy, ktoré nám naše Bytie poskytlo, tj. zaklínadlá, mantry a modlitby k vyšším silám. Inak budeme zmätení, budeme tápať. Je to otázka rozlišovania. Ak poviete: "Ja to predsa zvládnem sám" - tak to z Vás hovorí pýcha. Ak poviete: "Ale ja už tomu rozumiem", tak to tiež môže byť pýcha. Pýcha je veľmi prefíkaná. Je dobré mať dôveru vo vaše vnútorné zážitky, ale môže to byť aj pasca. Je potrebné mať správnu mieru dôvery. A správnu mieru dôvery vo svoje skúsenosti získame, keď nám Bytie poskytne skutočne intuitívne porozumenie.

preložené z anglického originálu: Consciousness
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian