Praktické kroky k oslobodeniu
Múdry človek je ten, kto potom, čo presne analyzoval všetky činy tela, reči a mysle, vždy koná v prospech seba a druhých. - Nágárdžuna, Ratnavali 01:07
To je citát z veľmi dôležitého písma, ktorý sa v budhizme nazýva Ratnavali alebo Vzácny veniec. Celý sanskritský titul je Rajaparikatharatnamala a pochádza z Madhjamaka školy, ktorú Nágárdžuna založil pred mnohými storočiami v Indii, hoci on hovoril, že v skutočnosti bola založená Budhom Šákjamunim.
Nágárdžuna bol veľmajstrom indického budhizmu, známy predovšetkým pre svoje majstrovstvo vo vysvetľovaní Budhovej náuky, konkrétne súvisiacou s najhlbším aspektom budhizmu, čo je Šúnjatá alebo prázdnota, čo my v gnóze nazývame Absolútno. Jeho škola bola nazývaná Madhjamaka, čo znamená "stredná cesta," pretože jeho filozofia sa zameriava na vedomé chápanie Absolútna alebo Prázdnoty, prvotný stav všetkého, čo nie je ani existencia, ani ne-existencia, je to skôr "v strede." Vedomé chápanie Absolútna nespadá do extrémnych názorov jednej či druhej strany, ktorá tvrdí, že je existencia (eternalizmus) alebo nie je existencia (nihilizmus), z tohto dôvodu sa Nágárdžunova filozofia nazýva "strednou cestou."
Meno Nágárdžuna je veľmi zaujímavé. Znamená, "kráľ Nágov." Nága je had. Všetci veľkí majstri zo všetkých tradícií sa vždy nazývali hadmi, ako napríklad Quetzalcoatl, Wotan. Dokonca i Ježiš povedal,
... buďte teda múdri (obozretní, opatrní) ako hady... - Matúš 10:16
Nágárdžuna bol "kráľ hadov."
Toto známe písmo bolo napísané ako list študentovi, ktorý zhodou okolností bol kráľ.
Múdry človek je ten, kto potom, čo presne analyzoval všetky činy tela, reči a mysle, vždy koná v prospech seba a druhých.
Táto pasáž stručne vyjadruje budhizmus, gnózu, každé pravé náboženstvo a každú pravdivú cestu k Bohu. Ak sa chceme vrátiť späť k našim božským koreňom, tak toto božstvo musíme stelesňovať. Musíme sa stať dokonalým prostriedkom/nástrojom tejto božskej sily, ktorá je v rôznych náboženstvách známa pod rôznymi menami. Kresťania ju nazývajú Kristus. Aztékovia ju nazývajú Quetzalcoatl. Budhisti majú mnoho mien pre túto esenciálnu silu božstva, ktorá je základom celej existencie. Najpodstatnejšie meno, ktoré pre ňu majú, je Šúnjatá alebo prázdnota. Všetky tieto mená odkazujú na veľmi hlbokú a nesmiernu energiu prírody, ktorou prejavujúcim sa prvokom alebo aktívnou silou, je Bódhičitta, čo je sanskritský názov (tibetsky jang chub sem).
Bódhičitta môže byť preložená mnohými spôsobmi. Obvykle sa prekladá ako "prebudená myseľ," ale rovnako presné by bolo "vedomé srdce," "inteligentné srdce" alebo "prebudené srdce." Bódhičitta je veľmi hlboké slovo. Bódhičitta je základným princípom Mahájána a Tantrajána budhizmu, jeho najvyšším aspektom. Bez pochopenia Bódhičitty, tento aspekt budhizmu nemôžete pochopiť. Vlastne, bez pochopenia Bódhičitty, nemôžete pochopiť gnózu . Gnostická tradícia je Mahájána a Tantrajána tradíciou. Musíte mať jasné a komplexné pochopenie Bódhičitty, aby ste pochopili, prečo existuje gnóza, na čo tu je, inak tomu nebudete rozumieť a budete strácať čas.
Gnóza -koreň všetkých pravých náboženstiev a mystických tradícií- je vypracovanie múdrosti, stelesnenie múdrosti, spôsob pre nás, ako stelesniť múdrosť, inkarnovať múdrosť, nie múdrosť ako koncept alebo múdrosť ako teóriu alebo ako pekný atribút, ale múdrosť ako žijúcu, vibrujúcu, vyžarujúcu energiu, ktorá sa v sanskrte nazýva Bódhičitta.
V hebrejčine je múdrosť Chokma. Chokma je druhá Sefira na Strome Života . Chokma je žiarenie Kéteru (Bytie Bytia, Staršina dní). Chokma je dokonalé svetlo, božská múdrosť. Je to druh božskej inteligencie, ktorá je za hranicami intelektu. Je to božská inteligencia, ktorá je abstraktná, za hranicami predstavy, a jej ústrednou, hlavnou charakteristikou je láska ako obeť. Túto cnosť - lásku ako obeť- vidíme na tejto planéte veľmi zriedka. Môžeme vidieť jej záblesk v obete, ktorú rodič robí pre dieťa. Toto je pozemským odrazom lásky ako obete - vibrácie alebo sily Chokma.
Bódhičitta je Chokma, múdrosť. Bódhičitta, tento druh poznania, tento druh súcitu, nie je slepá. Nie je ľahostajná. Nie je hlúpa. Je to božia láska. Je to náročná láska. Je to prísne vyjadrenie božskej energie, božskej sily, božskej inteligencie.
Gnóza, Mahájána a Tantrajána budhizmus, majú za samotný účel existencie viesť dušu, aby sa stala dokonalým prostriedkom/nástrojom/nádobou tohto Svetla. Na to, aby sme sa mohli stať nádobou, musíme byť najskôr prázdny. Na to, aby sme mohli niečo prijať/získať, tam musí byť miesto pre to niečo, aby mohlo vstúpiť. Ak sa pozrieme do svojho vnútra, máme tam miesto? Máme vo svojej mysli a srdci miesto, aby sme dokázali túto energiu priniesť a odovzdávať ju ostatným? Toto je zásadná otázka, ktorú sa musíme pýtať sami seba. Sme vhodnou nádobou/nástrojom pre Krista, pre Bódhičittu? Sme pripravení? Odpoveď je úplne jasná a jednoznačná, "Nie, nie sme." Dôvodom je, že sme naplnili svoju nádobu s "ja", "so sebou", "so všetkým, čo súvisí so mnou." V tomto okamihu, my, ako nádoba, existujeme, aby sme udržali a kŕmili svoje túžby. To je dôvod, prečo zatiaľ nie sme vhodnou nádobou/nástrojom pre Krista.
Gnóza, čo je tradíciou Mahájány, poskytuje vedu, metódu, ako sa stať vhodnou nádobou, ako sa vyprázdniť, aby sme mohli byť naplnení svetlom a pomôcť ostatným. Viem, že mnohí z nás si radi myslia, že majú svetlo, a že sme dobrí ľudia, a radi sa zdobíme cnosťami a obliekame sa a ukazujeme sa pred inými ako, že sme duchovní ľudia, ale musíme byť k sebe úprimní. Musíme mať veľmi jasno. Čo vidíme, keď sa pozrieme do svojej mysle? Vidíme ego: pýchu, závisť, žiarlivosť, nenávisť, strach. Skutočná božská nádoba/prostriedok sa pozrie dovnútra a vidí Svetlo, vidí Boha. Takže, pokým sa nedostaneme do tejto fázy, tak musíme veľmi tvrdo pracovať, aby sme odstránili všetky zatemnenia, ktoré máme v mysli.
Straniť sa násilia a krádeže,
nepraktizovať cudzoložstvo,
neklamať, zdržať sa kontroverznej reči,
ostrých slov a planej reči,
Nebyť lakomý, zlomyseľný,
a nezastávať nihilistické názory -
Toto je desať žiarivých ciest činnosti.
Opakom je desať tmavých ciest. - Nágárdžuna, Ratnavali 1:8-10
Nágárdžuna jednoznačne hovorí, že múdry človek je niekto, kto presne analyzoval všetky svoje činy. Hovoriť za seba, povedal by som, že nie som takým človekom, pretože vidím v sebe veľa činov svojho tela, reči a mysli, ktoré úprimne povediac, nepomáhajú ani mne ani ostatným. A preto je na mne, aby som tento výrok dobre pochopil a realizoval ho vo svojom každodennom živote, aby som urobil všetko preto, čo je v mojich silách ho naplniť. Jedná sa o dlhú a náročnú prácu.
Takže, v dnešnej prednáške, s cieľom pripraviť študentov, ktorí sa chystajú na meditačný výlet, a s cieľom pomôcť nám všetkým, aby sme stáli s nohami na zemi a vedeli, ako sa chodí v tejto tradícii, budeme hovoriť o tom, ako vlastne odstránime ego. Ako to vlastne robíme? Nie iba o tom hovoriť a teoretizovať, nie len mať dobré úmysly, ale skutočne to robiť.
Ak ste čítali knihy od Samaela Aun Weora, ak ste študovali gnostické prednášky a učenie, ak ste navštívili akúkoľvek školu, tak ste znovu a znovu počuli, že musíme eliminovať ego, "ja." Počuli ste, že defekty, ktoré máme vo svojej psychike, musíme odstrániť, aby sme mohli oslobodiť a prebudiť vedomie. To vieme.
Ak ste tieto pojmy a učenie ešte predtým nepočuli, tak táto myšlienka odstránenia "ja," vám môže pripadať divná. A často vzniká otázka, keď odstránite "ja," čo zostane? Nezostane len prázdnota, ničota, smrť, ne-existencia? No, odpoveď je vlastne áno a nie. Ale odpoveď príde v úrovniach, pretože máme rôzne úrovne chápania.
Ak by sme chceli hovoriť na najvyššej filozofické úrovni Mahájána a Tantrajána, tak by sme povedali, že neexistuje ja, tak, ako ho vnímame my. Toto poňatie seba samého je lož, je to chybné. Neexistuje ja, ani žiadne-ja. To je v podstate to, čo brilantne učil Nágárdžuna.
Rovnako ako keď roztrháte banánovník so všetkými jeho časťami, a zistíte, že ďalej už nič nie je, tak je to i s osobou, ktorej šesť zložiek (skandhy) je rozdelených.
A preto dobyvatelia povedali, "Všetky javy sú bez ja." Keďže je to teda takto, tak všetkých šesť zložiek bolo pre vás definovaných ako bez ja.
Preto ani ja, ani žiadne-ja nie je vnímané tak, ako je. Preto Veľkí Podmanitelia zamietli obe presvedčenia v ja i v žiadne-ja.- Nágárdžuna, Ratnavali 1:8-10
To je celý základ Madhjamaka budhizmu. Je to náuka Budhu, anátman, náuka žiadneho-ja, ktorá učí, že neexistuje žiadne-ja, ale určité ja, tam je. Intelekt toto nemôže pochopiť. Intelekt chce definitívnu odpoveď, konkrétny výsledok, ale realita taká nie je. Preniknutie do detailov o tom, ako táto filozofia funguje a čo to naozaj znamená, vyžaduje mnoho rokov meditácie. Čítanie kníh vám to nikdy nevysvetlí. Počúvanie prednášok a rozhovorov vám to nikdy nepomôže úplne pochopiť. Môžete byť schopní získať predstavu do určitej miery, ale aby ste skutočne pochopili náuku prázdnoty a čo to znamená, na to musíte meditovať. Túto
Prázdnotu, Šúnjatá musíte zažiť. Toto je jediný spôsob, ako môžete úplne pochopiť, čo to znamená, keď Budha hovorí: "Neexistuje žiadna duša, neexistuje žiadny Átman, neexistuje žiadne ja." Ale potom hovorí, že ty (ja) musíš na sebe pracovať. Tento rozpor, pre náš intelekt a pre našu veľmi nízku úroveň mysle, nemá zmysel. Avšak to je realita. Je to realita, ktorú dokáže pochopiť iba vedomie, a to je hlavný bod.
Na jednoduchšej úrovni, odpoveď na otázku, čo zostane po tom, keď odstránime "ja," je: Bytie, Budha, Alah, Boh alebo akýkoľvek názov, ktorý chcete použiť.
Tento citát hovorí, "presne analyzovať všetky činy tela, reči a mysle." Intelektuálne je to pomerne ľahké pochopiť. Mnoho ľudí prečítalo citáty, ako je tento, a povedalo: "Dobre, chápem, že sa hovorí o analýze tela, reči a mysle." Ale premýšľali ste: keď analyzujete telo, reč a myseľ, kto ich analyzuje? Premýšľali ste už o tom? Môže vaša myseľ naozaj analyzovať svoju myseľ? Môže vaše telo analyzovať svoje telo? Môže vaša reč analyzovať svoju reč? Trúfam si tvrdiť, že nie. Toto je dôležité bod. Nie sme telo. Nie sme reč. Nie sme myseľ. Sme niečo iné, a nikdy sme si to neuvedomili.
Čítame podobné citáty ako tento, študujeme mystiku, študujeme duchovno, študujeme dušu, ducha a telo, študujeme tri mozgy, študujeme astrálne telo a mentálne telo, a nikdy sme si neuvedomili, že my nie sme žiadne z týchto vecí. Práve tu, práve teraz, v tomto okamihu, nie ste ani telo a nie ste ani myseľ. Ste schopnosťou vnímať, čisté vnímanie. To je koreň bytia. Toto čisté vnímanie nie je "ja." Pozrite sa do neho. Ako vnímate? Nie skrze oči, ale ešte ďalej. Nie skrze uši, ešte ďalej. Nie skrze pocity v tele, nie skrze chuť, nie skrze dotyk. Ešte ďalej. Nie skrze myslenie, nie skrze emócie. Čo vo Vás vníma? Obrátili ste už niekedy toto vnímanie, späť do seba? V tomto sa ukrýva veľké tajomstvo. Pozrite sa späť do toho, čo sa pozerá. Toto je najväčšia pomôcka meditácie, akú kedy budete počuť. Toto je jadrom tajomstva Mahámudry, Dzogčhenu a všetkých najvyšších učení meditácie. Jedná sa o metódu, bez metódy. Je to nesmierne ťažké, a tiež najjednoduchšie.
Pozrite sa späť do toho, čo sa pozerá. Môžete nájsť ja? Keď extrahujete vedomie z každého zmyslu, čo zostáva? Keď extrahujete pozornosť z toku myslenia, z toku citu, z toku pocitov, čo zostáva? Stále tam zostáva vnímanie, ale, čo vníma, a ako? Čo sa Vám snažím ukázať, je vedomie, čo v gnóze nazývame esencia.
Rozvinutie uvedomovania si svojho vedomia, si od nás vyžaduje veľkú vôľu, pretože naše vedomie spí, a môže to byť skutočne vyčerpávajúce priniesť toto vedomie do prítomného uvedomovania a nasmerovať ho, vedome pozorovať. Na začiatku, je to veľmi tvrdé, ťažké, únavné úsilie, a také by to aj malo byť. Ak je váš duchovný život veľmi chabý, veľmi slabý, veľmi prchavý, že ste jednoducho iba tak unášaný prúdom, potom pracujete zlým spôsobom. Skutočný duchovný vývoj nenastane tým, že ste na autopilotovi. Prebudenie vedomia vyžaduje enormné úsilie. Vyžaduje si to všetku vašu energiu, pretože vedomie, ktoré teraz máme, je uväznené, spí. To je dôvod, prečo všetky mýty, ktoré popisujú túto cestu, zdôrazňujú neuveriteľné hrdinské úsilie, ktoré musia hrdinovia vyvinúť, aby zachránili pannu, aby ovládli monštrum. Toľko obete, toľko práce, toľko nebezpečenstva, toľko rizík. To nie sú len pekné rozprávky. Tieto príbehy odrážajú žijúcu, vibrujúcu pravdu: naša podstata, naša vedomie spí a jeho prebudenie si vyžaduje každú trochu sily, ktorú máme.
Toto prebudenie neprichádza skrze myseľ. Neprichádza skrze telo. Neprichádza prostredníctvom reči. Neprichádza skrze úmysly alebo spôsobu, akým sa obliekame, alebo spôsobu, akým hovoríme, alebo kníh, ktoré čítame. Prichádza skrze, práve teraz, skrze dávania pozor, ale zo všetkého najviac skrze to, že sme hore (prebudení) a sme si vedomí samotného vedomia.
Jedna vec je dávať pozor na to, čo sa deje mimo nás. Toto je v poriadku. Potrebujeme to. Musíme venovať pozornosť prostrediu, ktoré nás obklopuje. No ďalšia vec je dávať pozor, čo sa deje v mysli. Taktiež je dôležité, aby sme sledovali svoje myšlienky, svoje pocity a ako na ne reagujeme. No hlavne si musíme byť vedomí vedomia - ako vnímame. Ako - nielen skutočnosť, že vnímame, ale ako vnímame. Toto je pre nás úplne kritický fakt, ktorý musíme vidieť, a to preto, že každý čin tela, reči a mysle vyžaduje vedomie.
Ale je naše vedomie modifikované alebo je voľné? To je to, čo zvyčajne nevieme, pretože nedávame pozor. Zvyčajne sme tak zahltení neustálym tokom myšlienok, obáv, starosťami, strachom a túžbami, že uprostred tohto všetkého nemáme žiadne sebauvedomovanie. Sme ako klát pohadzovaný rozbúreným morom. To rozbúrené more, je naša myseľ, a my sme zmietaní všetkými vôľami, ktoré sa v nej objavujú: "Musím sa dostať do práce načas," "Musím odovzdať tento dokument," "Musím vybaviť tento telefonát," "Musím poslať tieto e-maily," "A čo táto osoba, čo o mne hovorí," - vzdúvajúci sa chaos.
Stotožňovať sa s tým, len tak byť tým pohadzovaný, znamená spustiť sa dolu vodou, pretože v skutočnosti, všetko na tejto planéte, všetky energie, všetky sily, idú dole vodou. Nie je to ťažké vidieť. Ak chcete ísť proti tomuto prúdu, tak nemôžete len tak nečinne sedieť a relaxovať. Nemôžete si len tak ležať na svojom kláte a nechať prúd nech vás unáša. Ak to chcete urobiť, je to vaša vôľa, ale ste si istí, kde ten prúd ide, tento prúd života, tento prúd ľudstva?
Aby sme mohli inkarnovať múdrosť, stať sa naozaj múdrymi, na to sa musíme zmeniť a zmena neprichádza tým, že budeme nečinne sedieť. Zmena prichádza skrze prácu, a nie len trochu úsilia, nie len pár minút denne, ale neustále úsilie. Premýšľajte o tomto príklade: stroskotali ste, držíte sa klátu - váš život, vaše situácie v živote, to, čo vás drží nad vodou, vaša rodina, vaša práca, vaša situácia. Každý z nás, by v akýkoľvek okamih, práve teraz, mohol všetko stratiť, pretože práve teraz nič nie je stabilné. V akomkoľvek okamihu, všetko, čo máme, môže byť od nás odobraté. Ak mi neveríte, spýtajte sa niekoho v Mexickom zálive, opýtajte sa niekoho v Izraeli, opýtajte sa niekoho v Palestíne, opýtajte sa niekoho v Tibete, El Salvadoru, Guatemale. Povedia vám, že sa to stane takto (lúsknutím prstov). Všetko je preč. Nikto z nás nemá žiadnu záruku, že to, čo máme teraz, tu bude aj zajtra. Preto to musíme brať vážne.
Sme na malej plti nášho života, a prúd nás berie so sebou. Ako sa vám bude plávať z víru, ktorý vťahuje svet do chaosu? So všetkou tou energiou, ktorá ťahá nás všetkých, ako sa z tohto dostanete? Naozaj chcete sedieť na svojom kláte, čítať si knihu a myslieť si, že sa dostane von? Alebo sedieť na kláte a dať si na seba náboženské tričko, na ktorom stojí, "Verím v to a to"? Alebo pretože vidíte, že neďaleko vás je niekto na inom kláte, ktorý verí v rovnakú vec, a obaja máte z toho dobrý pocit, že ste našli jeden druhého. Myslíte si, že to vás zachráni? Nezachráni. Žiaden z týchto činov vás nezachráni. Musíte plávať so všetkých svojich síl, so všetkou energiou, ktorú máte. Musíte bojovať proti prúdu života. Tento prúd je rovnako vonku, ako je i vo vnútri. Spôsob, ako s ním bojovať, je analyzovať samých seba, analyzovať svoju myseľ, analyzovať svoje srdce, zmeniť sa. Znie to zúfalo, pretože to je. Naša situácia je naozaj zúfalá.
I keď je to bolestivé pozrieť sa na náš život a cítiť neistotu a strach zo straty toho, čo máme, tak toto naozaj nie je perspektíva Mahájány. Toto skutočne nie je gnostický pohľad, pretože je to veľmi sebecké. Otvorme všetci oči. Miesto toho, aby sme sa pozerali na ten malý klát, ktorého sa držíme s toľkým pripútaním a strachom, otvorte oči a pozrite sa okolo, a uvidíte, že ste obklopení miliónmi a miliónmi ľudí v rovnakej situácii. To je to, čo je naozaj desivé, hrozné. Ak ste naozaj úprimní, tak sa rozplačete, pretože všetci tí ostatní ľudí, sú ľudia, ktorých ste milovali a ktorí milovali vás. Sú to vaše matky a otcovia, vaši synovia a dcéry, vaši bratia a sestry, vaše manželky a manželia. Všetci zomierajú. Všetci zomierajú. Toto je dôvod, prečo existuje gnóza: ako spôsob, ako to zmeniť. Podali sme to drsne, pretože to je naša realita. Podali sme to drsne, nie aby sme šírili strach, nie aby sme sa cítili zúfalo, báli sa a strachovali, ale preto, že sa jedná o fakty, a my potrebujeme vidieť fakty, aby sme mali šancu ich zmeniť.
Jeden z najzákladnejších faktov zákona príčiny a následku je, že každý následok je väčší ako príčina, ktorá ho vyrobila. Jedná sa o extrémne prenikavý zákon. Keď urobíme čin, akýkoľvek čin, následok tohto činu bude väčší ako príčina. Ak niekomu zašepkáte do ucha dajaké slovo, keď poviete to slovo v miestnosti, energia, ktorá bola potrebná na jeho vyslovenie, bola veľmi malá, ale vlnenie tejto vibrácie skrze všetkých, ktorí to počujú, je nesmierna.
To isté platí, keď skutočne prevezmeme opraty nášho duchovného života a vážne na ňom začneme pracovať. Zdá sa, že všetka tá energia, ktorá sa rúti strmhlav do víru, vťahujúca celú planétu do podsvetia, je príliš silná. Existuje mnoho ľudí, ktorí to vzdajú, práve preto, že sa identifikovali so strachom, hanbou, terorom. Sú premožení. Samých seba porážajú. Pociťujú, že "To je na mňa moc, nezvládnem to, je to príliš ťažké, nedokážem to." Toto všetko je ego, ktoré ich presviedča, aby sa vzdali, a berie ich z práce preč.
Toto sa nemusí stať. Keď naozaj rozumiete Zákonu karmy, potom by ste mali mať veľkú dôveru. Zákon karmy je zákon. To nie je presvedčenie. Je to zákon, ktorý kedykoľvek môžete preukázať. Vyskúšajte ho. Pracujte s ním. Keď skutočne pracujete na svojom duchovnom živote, tak si sami overíte, že je možné dosiahnuť úplné oslobodenie. Je to možné. Dá sa to, ale budete musieť do toho investovať energiu. Nemôže sa jednať o dočasný alebo čiastočný úväzok. Musí to byť na plný úväzok. Toľko si to naozaj vyžaduje.
Každý kúsoček energie, ktorú vynaložíme je väčší, ako energia, ktorú sme vynaložili. Zakaždým, keď meditujeme, zakaždým, keď zabránime škodlivému činu a obrátime ho na niečo skutočne prospešné, tak vytvárame obrovský vplyv, a to nielen pre seba, ale aj pre ostatných. Ak si to neuvedomujeme, je to preto, že sme to nepozorovali. Urobte to.
Iba sa pokúste o jednu vec: dajte úprimne niečo, čo je potrebné. Sila dávať, je jednou z najväčších síl vo vesmíre, sila štedrosti. Táto sila je nepredstaviteľná v tom, koľko toho dokáže urobiť. A to je dôvod, prečo všetci veľkí majstri boli toho príkladom- sila obetovania sa. To je sila Chokmy: láska ako obeť, sila rozdávania, sila štedrosti. Jedná sa o veľkorysosť ducha, veľkorysosť srdca. Táto veľkorysosť je najpresnejšie zhrnutá v myslení na druhých pred sebou. To je podstata Bódhičitty. To je dôvodom, prečo je štedrosť prvá páramitá, prvá dokonalosť. Je to najzákladnejším základom pravého duchovna - myslieť na ostatných. To znamená mať veľkorysého ducha.
Rovnako ako venujete pozornosť tomu,
čo si myslíte, že bude prínosom pre vás,
rovnako tak venujte pozornosť tomu
čo si myslíte, že bude prínosom pre ostatných. - Nágárdžuna, Ratnavali 03:56
Pretože máme v sebe "ja," tak myslíme iba na seba, a keď sa nám to hodí, tak možno pomyslíme na niekoho iného - ak sa nám to hodí. To nie je obeť. Skutočný duch štedrosti, je neustále myslieť na ostatných ako prvé, najmä s ohľadom na našu psychologickú prácu, našu duchovnú prácu. Veľa hovoríme o odstránení ega, ale zvyčajne uvažujeme o odstránení ega egoistickým spôsobom. Myslíme si, že chcem odstrániť svoje egá, aby som sa mohol oslobodiť. Toto je veľmi egoistické. To je dôvod, prečo je to súčasťou Šrávakajány (základnej) cesty. Tento spôsob myslenia je prekonaný v Mahájáne a Tantrajáne. Egoistický spôsob myslenia nie je v súlade so školami s vyšším učením. K tomuto vyššiemu učeniu sa vo vnútorných svetoch nedostanete, kým neodstránite tento spôsob myslenia.
Ak chcete získať vyššie učenie, tak spontánne budete musieť byť na úrovni, kedy myslíte najskôr na ostatných, kde si začnete uvedomovať: "Vieš čo, naozaj potrebujem odstrániť svoju hrdosť, pretože to ubližuje druhým ľuďom, naozaj potrebujem odstrániť svoju sexuálnu žiadostivosť, pretože to ubližuje druhým ľuďom. Tento hnev, čo mám v sebe ubližuje ostatným." Keď sa toto stane vašim prvým, spontánnym impulzom, tak vstupujete do úrovne Mahájána. To je skutočný Mahájána postoj. Mahájána znamená "väčšie vozidlo." Je to vyššia úroveň duchovného tréningu.
Ten, ktorý takto myslí, je Esencia. Vaša myseľ nemôže takto myslieť, pretože vaša myseľ je sebecká. Aj keď myseľ robí charitu a je veľkorysá, tak na konci vždy, koná sama pre seba. Dávame dary a robíme dobrovoľnícke práce a na povrchu vyzeráme akoby sme boli veľkí svätci, ktorí pomáhajú ľudstvu, ale v skutočnosti vykrmujeme svoju hrdosť. To nie je skutočná veľkorysosť. To je ego. Skutočná veľkorysosť sa nezaoberá so sebou. Skutočná veľkorysosť je láska ako obeť, ktorá dáva, pretože sa musí dať za každú cenu- to je veľkorysosť, to je skutočný súcit.
Gnostický spôsob, gnostické učenie, nám pomáha, aby sme si vzali tento citát k srdcu a realizovali ho. V koncepte je tento spôsob, akým to urobiť, pomerne jednoduchý. Má tri aspekty. Zvyčajne o nich hovoríme ako o narodení, smrti, a obete. Toto sú tri faktory, ktoré nájdete v každom náboženstve, no ja ich chcem rozviesť, aby sa stali pre nás dostupnejšie, urobiť z nich niečo, čo môžeme ochutnať a dotknúť sa v našom každodennom živote, pretože to je spôsob, ako musia byť chápané: skrze neustálu činnosť od okamihu do okamihu.
Vyhnite sa akejkoľvek negatívnej činnosti;
Rozvíjajte čisté a dokonalé cnosti;
Úplne zmeňte svoju myseľ.
Toto je Budhovo učenie.
Prvým a najdôležitejším krokom je, aby sme prestali s akoukoľvek negatívnou činnosťou. To je prvé. Keď máme v úmysle presne analyzovať našu činnosť tela, reči a mysle, aby sme pracovali v prospech seba a druhých, tak prvý, najdôležitejší spôsob, ako to urobiť, je prestať vykonávať negatívne činy. To znamená, negatívne činy voči sebe alebo iným ľuďom.
Aby sme pochopili, čo tieto negatívne činy sú, musíme študovať učenie, musíme študovať naše náboženstvo. Môžete naozaj študovať akékoľvek náboženstvo, aby ste pochopili tento koncept. Toto je základným princípom každého náboženstva. Jedná sa o prvú, základnú úroveň, ktorú budhisti nazývajú Šrávakajána. Je to úroveň, kde sa učíme etiku - to, čo by sme mali robiť, čo by sme nemali robiť. Všeobecne sú celkom jednoduché: nezabíjajte, nekradnite, neklamte, nezneužívajte svoju sexuálnu energiu, odstráňte pýchu, odstráňte zlosť, prestaňte s týmto správaním, ktoré je sebecké.
Stručne povedané, Dharma sa skladá z nasledujúcich pravidiel:
Nebrať omamné látky,
zachovať si správne povolanie,
nerobiť škodu, byť zdvorilo veľkorysý,
ctiť si tých, ktorí si to zaslúžia, a [kultivovať] lásku. - Nágárdžuna, Ratnavali 01:10
V západných tradíciách máme desať prikázaní. Vo východných tradíciách máme Vinaja a Pratimókša. Existuje mnoho zoznamov a analýz rôznych činností, ktoré sú škodlivé alebo prospešné. Môžete študovať ktorékoľvek z nich a všetky vám budú nápomocné. A čo je najdôležitejšie, budete musieť študovať svoje srdce.
Všetci máme svoje osobné zvláštnosti. Všetci máme vlastnosti, o ktorých si myslíme, že sú cnosti, o ktorých si myslíme, že sú naše dobré vlastnosti, ktoré sú v skutočnosti úplne sebecké, a toto vás žiadna kniha nenaučí. Toto zbadáte len v sebe, v činnosti, vo svojom každodennom živote. Ak budete brať toto učenie vážne, tak to uvidíte, dozviete sa o nich, pretože váš Najvnútornejší vám to ukáže.
Ak si myslíte, že sa vo vašom živote, nachádzate v situáciách, ktoré sú bolestivé, ktoré sú pre vás ťažké, je to preto, že váš Najvnútornejší vás tam vkladá, aby ste sa o sebe naučili. My školíme šteňa, aby nechodilo na záchod na nesprávne miesto tým, že mu do toho strčíme nos a povieme, "Tu nechoď." No, vaše Bytie to robí s vami, dáva vás do situácií a vraví, "Ty si urobil tento neporiadok. Ty si urobil tento neporiadok na podlahe. Nerob to. Vidíš, aké je to nepríjemné? Vidíš, ako to bolí? Vidíš, ako trpíš? Nerob to. "
Ale my vždy preklíname Boha. Za všetko viníme ostatných. Nesúhlasíme s tým. "Prečo sa to vždy deje mne? Prečo musím trpieť? Prečo tieto problémy? Prečo to robí? "My si neuvedomujeme, že dôvodom prečo sa to deje je to, že mi sme to urobili. Nechceme vidieť svoju vlastnú vinu. Ak chcete byť vážnym duchovným praktikom, tak prvá vec, ktorú sa v každej situácii snažíte nájsť je: Ako som toto urobil? Ako som sa dostal do tejto situácie? Čo vo mne trpí? Toto je najlepšia otázka zo všetkých. Obráťte svoj pohľad späť. Miesto toho, aby ste sa pozerali von - "kvôli nemu trpím, kvôli práci trpím, kvôli žene trpím" - pozrite sa späť a povedzte "Čo vo mne trpí?" Pretože v skutočnosti, to nie je váš manžel/ka, kvôli komu trpíte. Je to váš hnev, kvôli ktorému trpíte, je to vaša hrdosť, kvôli ktorej trpíte. Keby ste nemali túto hrdosť, keby ste nemali tento hnev, tak ich slová by pre vás nič neznamenali. Nemali by na vás žiaden vplyv. Ich činy by vás neobťažovali. Ale preto, že máte hrdosť, závisť a hnev, tak vás to obťažuje až moc. Takže toto je zmena, ktorá v nás musí nastať. Vidíte, je to neustály kolobeh: pozrieť sa späť na seba.
Za spáchanie vraždy, krátky život.
Za spáchané násilie, veľa utrpenia.
Za kradnutie, chudoba. Za krádež, nedostatok finančných prostriedkov.
Za cudzoložstvo, nepriatelia.
Za rozprávanie klamstiev, preklínanie ostatnými.
Za vedenie kontroverzných rečí, strata priateľov.
Za kruté vyjadrovanie sa, naspäť sa počúvajú nepríjemné veci.
Za klebety a nezmyselné reči, sa nerešpektujú slová.
Chamtivosť ničí prianie.
Škodlivý zámer prináša strach.
Nesprávny náhľad vedie k zlému náhľadu,
a omamné látky k pomäteniu mysle.
Za nedávanie druhým, príde chudoba.
Za zlé živobytie, budete podvedený.
Za aroganciu, zlé postavenie v živote.
Za žiarlivosť, nepekný vzhľad.
Zlá pleť je vďaka zlosti.
Hlúposť, je za nespytovanie sa múdrych.
Toto sú následky pre ľudí,
no predtým to všetkým je zlé znovuzrodenie.
Pravým opakom týchto známych
plodov týchto ne-cností,
sú následky spôsobené
všetkými cnosťami.
Túžba, nenávisť, nevedomosť, a
činy, ktoré vytvárajú, nie sú cnosti.
Žiadna-túžba, žiadna-nenávisť, žiadna-nevedomosť,
a činy, ktoré vytvárajú, sú cnosťami.
Z ne-cností pochádzajú všetky útrapy
a podobne všetky zlé sťahovania duší.
Z cností, všetky šťastné sťahovania duší
a radosť zo všetkých životov.
Prestať zo všetkými ne-cnosťami
a neustále zaangažovanie sa do cností
s telom, rečou a mysľou-
Toto sa nazýva tri formy praxe. - Nágárdžuna, Ratnavali 1:14-22
Musíme prestať so škodlivými činmi, zdržať sa akejkoľvek negatívnej činnosti. To samo o sebe môže trvať mnoho rokov, mnoho rokov. Viem, že veľa ľudí si myslí, že hneď ako vstúpia do dajakého náboženstva a prečítajú si zoznam, "Číslo jedna, dva, tri, štyri, päť, tak si povedia, dobre, všetky tieto zvládnem. V pohode. Skončil som. "Nepijem, nefajčím, nespávam s kadekým, takže musím byť na ceste do neba." Takto to nefunguje. Dokonca aj keď nerobíte niečo fyzicky, tak to pravdepodobne robíte vo svojej mysli. To je tá najťažšia časť. Ježiš povedal,
No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. - Matúš 5:28
V stave, v ktorom sa práve nachádzame, porušujeme prikázania, porušujeme Vinaja, porušujeme pravidlá. Inými slovami, neustále vyvolávame príčiny, ktoré vytvárajú škodlivé následky, pretože v nás koná ego. Takže ako súčasť tejto presnej analýzy, musíme neustále sledovať naše správanie a prestať s robením škodlivých vecí, a to nielen fyzicky, ale v mysli, v srdci, prostredníctvom našich slov, prostredníctvom našich myšlienok. To si vyžaduje neustále pozorovanie. My to nazývame sebapozorovanie.
Sebapozorovanie je absolútne zásadné, kritické, a to nie len na pár minút, ale po celú dobu. Niektoré tradície to nazývajú plnosť mysle alebo ostražitosť. Existuje veľa mien, ale základná myšlienka je: nikdy neprestať venovať pozornosť svojej psychológii. Nenechajte sa vtiahnuť do snenia, nedajte sa rozptyľovať vonkajším svetom, nefantazírujte nad vnútorným svetom. Sledujte svoju myseľ, pretože v každom okamihu, niečo vo vás uvažuje o niečom negatívnom.
Deväťdesiat sedem percent ľudských myšlienok sú negatívne a škodlivé. - Samael Aun Weor, Revolúcia Dialektiky
Takže, sledujeme sa deväťdesiat percent času alebo sto percent času? Nič z toho. Ak sme počuli o gnóze, tak sa možno sledujeme dve percentá. Ak budeme úprimní, koľko naozaj sledujeme svoju myseľ počas dňa? Veľmi málo. A čo všetky tie ostatné myšlienky a pocity, ktoré sa po celý deň objavovali, ktorým sme nevenovali pozornosť? To všetko sú prúdy energie, ktoré vytvárajú efekty. To by malo byť dostatočne desivé na to, aby sme s tým niečo robili. Malo by to byť pre nás obrovským znepokojením.
V okamihu, keď si uvedomíme, že sme si prestali uvedomovať svoju činnosť, by sme mali mať pocit, akoby sme práve vo svojom lone objavili hada. Až tak by nás to malo ohromiť. (Och!) "Nedávam pozor!" Pretože naozaj, stratiť pozornosť, je otázka života alebo smrti. Keď prestaneme dávať pozor, keď stratíme vedomé uvedomovanie si okamihu, tak vkĺzneme do spánku, a potom všetky tie psychologické stimuly, ktoré sa odohrávajú v našej podvedomej, v bezvedomej, a infravedomej úrovni, vytvárajú efekty. To je dôvod, prečo náš život ide dole vodou. To je dôvod, prečo sa naša spoločnosť potápa: pretože nikto nevenuje pozornosť sám sebe.
Namiesto toho, aby sme si uvedomovali seba samých, tak konáme mechanicky. Automaticky reagujeme a odpovedáme, bez vedomia o tom, ako a prečo. Vždy snívame o tom, čo niekto myslel, a čo to "naozaj" povedal. Predstavujeme si všetky druhy výkladov nášho každodenného života. "Keď sa na mňa tak pozrel, tak si musel myslieť, že robím niečo zlé." "Keď sa na mňa tak pozrel, tak musel po mne zatúžiť, takže možno sa mu páčim." My si predstavujeme toľko hlúposti, neustále si vo svojich mysliach prehrávame udalosti a scény, snažíme sa ich interpretovať, snažíme sa ich analyzovať, snažíme sa ich zmeniť. To všetko sú hlúposti, a my tomu dovoľujeme voľný priebeh, no ono to má svoje následky. To je dôvod, prečo spíme. Ak sa chcete prebudiť, tak to musíte sledovať, zastaviť to, byť tu a teraz, mať vedomú moc nad svojim kráľovstvom, ovládať svoju myseľ, byť hore. To je predpokladom. Takže musíme zastaviť škodlivé činy, nielen fyzicky, ale i psychicky.
Druhým krokom je rozvinutie plnej a dokonalej cnosti. Pre nás to znie jednoducho. Aby sme pochopili cnosť, musíme študovať naše náboženstvo, musíme študovať naše tradície. Ak pochádzame z kresťanského zázemia, mali by sme študovať učenie Ježiša. Čo cnosť znamená, z Jeho slov? Ak pochádzame z budhistického zázemia, mali by sme študovať Budhovo učenie, mali by sme študovať, čo budhistická cnosť znamená. V každej tradícii existuje mnoho spôsobov, ako študovať cnosť, mnoho písiem, mnoho odkazov, ktoré hovoria o rôznych cnostiach. Medzi nimi je mnoho podobností: trpezlivosť, tolerancia, vedomá láska, pokora, cudnosť, charita. Toto všetko sú cnosti, všetky názvy sme počuli. Ale čo to znamená rozvinúť plnú a dokonalú cnosť? Nejde o to, aby sme mali iba predstavu. Nejde o to, aby sme cnosti len rešpektovali, keď povieme, "Áno, počul som, že trpezlivosť je cnosť, a ja to rešpektujem, ale choď mi z cesty, lebo sa ponáhľam." Rozvinúť plnú a dokonalú cnosť, znamená stať sa ňou, realizovať ju. Toto neznamená, že si ju budete vnucovať, to neznamená, že sa budete nútiť do pevných pravidiel, pretože to musíte urobiť. Znamená to jednať spontánne, bez použitia sily, pretože si uvedomíte, že je to potrebné, že je to dôležité, že je to prospešné ako pre vás tak i pre ostatných. To je spôsob, ako kultivovať a rozvíjať cnosti. Skutočná cnosť je prirodzená a spontánna. Nedá sa ju napodobniť, hrať alebo vynútiť.
Ak sa na niekoho hneváte a on sa hnevá na vás, a vy uvažujete "Musím byť milujúci a odpúšťajúci," a idete k nemu a poviete: "Hmm (namosúrene), odpúšťam ti," tak takto to nefunguje. To nie je úprimné. Ako čin, je to dobré. Vyžaduje si to odvahu. Vážne to rešpektujem. Naozaj to chce odvahu. Dám vám plus za to, že máte odvahu. Ale úprimne sa ospravedlniť, byť úprimný, povedať, "Vieš, mýlil som sa," bez pretvárky – toto znamená rozvíjať a zdokonaľovať cnosť. Toto môžete dosiahnuť len vtedy, keď ste pochopili svoj hnev.
Takže poďme sa o tom porozprávať. Viem, že pokladám veľa prvkov na stôl, ale naozaj to nie je tak zložité. Teraz rozprávam o pochopení, ale rozprávam o pochopenie dvoma spôsobmi: zastavenie negatívne činnosti a zaujať cnostné jednanie.
Pochopenie
Vidíte, oslobodenie od utrpenia má tri fázy. Prvá fáza je pochopenie. Druhá fáza je rozsudok. Tretia fáza je odstránenie.
Všetci gnostici radi hovoria o odstránení, a všetci milujú robiť rôzne cvičenia k odstránení ega. Niektorí dokonca hovoria, že v každom okamihu sa môžete modliť, "Prosím, Božská Matka, odstráň pre mňa toto ego." Ale len zriedka ich počujete hovoriť o rozsudku a pochopení, ktoré sa musia udiať ako prvé, než sa dostanete k odstránení.
Nemôžete odstrániť niečo, čo má stále v sebe vaše vedomie. Takže pochopenie je prvé. V tomto citáte od Nágárdžunu, sa vraví.
Múdry človek je ten, kto presne analyzoval všetky svoje činy a vždy koná v prospech seba a druhých.
Pochopenie prichádza z analýzy seba sama. Štúdium písiem, štúdium náboženstva, je veľmi dôležité, pretože nám dáva základ, ale pochopenie, múdrosť, pochádza zvnútra. To je dôvod, prečo veštkyňa v Delfách povedala: "Človeče, poznaj sám seba." Toto je nevyhnutná podmienka. To je gnóza – seba-poznanie.
Sebapoznanie je pochopenie. Pochopenie nie je robenie si zoznamu vašich chýb. Bolo by skvelé, keby práca sebauvedomenia, bola tak jednoduchá. Môže nám to síce chvíľu potrvať, kým ich všetky zapíšeme, ale to nie je pochopenie.
Pochopenie je veľmi jednoduché: je to, keď niečo vieš, nie vo svojom intelekte, ale vo svojom srdci, keď to jednoducho vieš. Ak ste niekedy niečo povedali a to zabolelo človeka, ktorý to počul, a potom vy ste cítili bolesť a ľutovali, že ste to povedali, tak to je pochopenie. Ak ste niekedy darovali dar, a videli ste, ako veľmi vďačný, bol človek, ktorému ste to dali, a vo svojom srdci ste cítili toľko vďačnosti za príležitosť, že ste mohli dať, tak to je pochopenie.
Pochopenie nie je intelektuálne, ale emocionálne. Je intuitívne, je to v srdci. Pochopenie nie je niečo, čo rozviniete tým, že budete robiť zoznamy a zložité vysvetlenie, ako "No, pýcha má taký a taký aspekt a tieto atribúty, môže sa tu a tam prejaviť." To je v poriadku. Musíme to pochopiť v intelekte, ale to nie je pochopenie. Pochopenie je spontánne a je v srdci. Je to vtedy, keď to cítite, keď to viete.
Väčšina z nás tu chápe – je to hlúpy príklad – že ak vložíme ruku do ohňa, tak sa popálime a bude to bolieť. Jedná sa o hlúpy príklad, ale to je pochopenie. Dieťa to ešte nevie. Dieťa ide a vloží ruku do ohňa. (ston!) A potom sa spáli, a potom plače, a je naštvané, no potom to pochopí. To je pochopenie. Ale to isté sa musí stať so všetkými našimi emóciami, s našimi myšlienkami, našimi činmi. Musíme si uvedomiť, "Vieš čo, keď spravím toto, tak mi to ublíži, a taktiež to ublíži ostatným ľuďom. Mal by som s tým prestať. "To je pochopenie.
Náš učiteľ Samael nám povedal, "Každý deň musíme pochopiť sexuálnu žiadostivosť." Čo to znamená? No, najprv to znamená, že sa musíme pozorovať, sledovať, ako sa táto sexuálna žiadostivosť prejavuje v našich troch mozgoch: v myšlienkach, v pocitoch, a v impulzoch v našom tele. Je dobré, keď sa prichytíme v okamihu, kedy sa pozeráme na niekoho alebo premýšľame o niekom a spomíname si alebo si predstavujeme niečo chlipné, sexuálne. Je dobré, ak sme v tej chvíli vedomý sami seba, a uvedomíme si, čo robíme. To je prvá vec. Musíme to pozorovať, musíme to vidieť, aby sme to mohli pochopiť.
Veľa ľudí hovorí, "Nemôžem pochopiť, moju sexuálnu žiadostivosť," a to je asi preto, že sa na ňu nepozerajú. Ak sa naozaj hlboko pozriete na sexuálnu žiadostivosť- ako vzniká, čo robí, čo chce, a jej následky – tak pochopenie nie je ťažké. Pochopenie je spontánne, keď je Vedomie prebudené, vedomé a spojené s našim svedomím, našim zmyslom pre to, čo je správne a čo je zlé. Všetko, čo to vyžaduje, je, aby ste sa hlboko pozreli na to, čo zažívate.
Keď ste videli, ako vás sexuálna žiadostivosť dostala do vzťahu, a vy ste cítili toľko túžby po tej osobe a zaplietli ste sa s ňou do vzťahu – hnaný celou tou túžbou - ale potom sa tento vzťah stáva kompletným peklom, a vy trpíte v každom smere, ako môžete, tak si uvedomíte o čom hovorím. Všetci sme mali túto skúsenosť, ale nikto z nás ju nepochopil, pretože ju neustále opakujeme znovu a znovu. Úprimne sa na tú sexuálnu žiadostivosť pozrite. Na jej kvalitu, na tú neresť, ktorá vás do toho dostala. Pozrite sa na tú túžbu, ako stimuluje vaše zmysly, ako roznecuje srdce, ako točí vašu myseľ tak, že si pripadáte, že vás ovláda iná vôľa. A potom sa dostanete do tejto situácie a dostanete sa do veľkého zmätku, kde všetci trpia. Ak ste veľmi úprimný, ak ste veľmi pozorný, a pozorne sa pozriete na tieto kvality vo vašom tele, reči a mysli, potom pochopíte nebezpečenstvo sexuálnej žiadostivosti, ujmu, ktorú spôsobuje vám i druhým. Pochopíte to a túto chybu už nezopakujete, pretože to bude vedomé poznanie. Uvedomte si, že hovorím o sexuálnej žiadostivosti a nie o láske. Vždy ich zamieňame. Láska je niečo iné.
A čo pýcha? Každý okamih, kedy sa cítime byť lepší ako druhý človek – a to sa nám páči - to je pýcha. Ubližuje to nám a ubližuje to i tej druhej osobe, ale my sme to nepochopili.
A čo závisť? Keď chceme niečo, čo má niekto iný. Vidíme chlapíka s naozaj pekným autom, a my to chceme. Vidíme dievča s bohatým manželom, naozaj pekným mužom, a my to chceme. Alebo vidíme miliardára, ktorého každý miluje a rešpektuje a my chceme ten rešpekt. Všetci sme v sebe videli tieto závistlivé kvality, ale nepochopili sme ich, pretože aj naďalej ich nechávame kontrolovať naše životy, pričom ubližujeme sebe a ľuďom okolo nás.
Ak tieto ega úprimne analyzujeme, tak pochopíme, že sa jedná o škodlivé túžby. Sú škodlivé, pretože nás tlačia k tomu, že chceme niečo, čo nám právom nepatrí. Sú škodlivé, pretože vďaka nim konáme spôsobom, ktorý nie je v súlade s tým, čo pre nás chce Najvnútornejší. Takže ak chceme, tamtoho manžela, tak ideme a pokúsime sa ho dostať. Ak chceme peniaze alebo auto, tak ideme a pokúsime sa to dostať. Nepočúvame to, čo chce pre nás Boh, k čomu nás potrebuje náš Najvnútornejší, my počúvame túžbu. Alebo ak chceme určité sociálne postavenie, určité pracovné miesto alebo titul alebo pozíciu, tak po tom začneme ísť. Obetujeme vlastnú krv, len aby sme dostali tú vec, ktorú závidíme.
Pochopenie je sledovať a analyzovať, a spontánne a intuitívne porozumieť: "Toto je škodlivé, a to nielen pre mňa, ale i pre ostatných!" To je celé, o čom je pochopenie. Nie je to zložité, nie je to ťažké. Všetko, čo si to vyžaduje, je úprimnosť a snahu sa pozrieť.
Táto snaha nie je vždy jednoduchá, pretože tam je niekto, kto naozaj nechce, aby sme získali pochopenie, a ten niekto je "ja," ego. Bude robiť všetko, čo je v jeho silách, aby vám zabránil tomu, aby ste ho pochopili. Naozaj, v pochopení, sa snažíme pochopiť "ja."
Všetky "bytosti" vznikajú z fixácie na seba
a tým sú fixované na "moje";
to je to, čo povedal ten,
kto hovorí v záujmu bytostí.
V konečnom dôsledku "ja som" a
"čo je moje existuje," sú nepravdivé, pretože
z pohľadu poznania [vecí]
tak, ako naozaj sú, neexistuje ani ["ja", ani "moje"].
Agregáty vznikajú z fixácie na "ja/seba";
fixácia na "ja/seba" je v konečnom dôsledku nereálna. - Nágárdžuna, Ratnavali 1:27-29
Nágárdžuna hovorí, že musíme presne analyzovať činy tela, reči a mysle. Ale kto robí analýzu? Väčšinu času to v sebe psychologicky nerozlišujeme. Takže keď sa snažíme pochopiť, keď začneme analyzovať svoju pýchu, tak pozorujeme svoju pýchu pýchou. Zvyčajne, keď robíme našu gnostickú prácu, tak sme stále ešte zapletený v egu. Začneme sa pozerať na situáciu a máme pocit, "Vieš čo, bolo to odôvodnené. Mal som to urobiť. Mal som pravdu." To je pýcha. To je pýcha so zlosťou. Alebo možno sa pozrieme na tú situáciu a máme pocit, "Ja som ale hrozný. Som taký zlý. Ako som to mohol urobiť? "A začneme sa trestať. To je tiež pýcha, ale obrátená polarita. Je to hanba, porazenectvo, sebapodceňovanie. To je pýcha.
Vidíte, Nágárdžuna povedal, "presne analyzovať." Ego nemôže byť presné, pretože ego má záujem iba na zachovaní samého seba. Ak chcete presné pochopenie, musíte sa dostať von z ega - to nie je jednoduché alebo automatické. To je najväčšia chyba, ktorú robia študenti. Nedokážu rozpoznať prítomnosť ega. Sme deväťdesiat-sedem percent v pasci ega . Väčšina našej duše, väčšina nášho vedomia, je uväznená v egu. Takže, keď toto počujeme alebo vidíme, že je to pravda, tak sa opäť cítime bezradný. "Ako sa dostanem von z tejto situácie?" Veľa študentov, ktorí sa snažia meditovať a ktorí sa učia tieto praktiky, dosiahnu tejto fázy a majú pocit, "Nedokážem to urobiť. Je to beznádejné. Snažím sa a skúšam sa pozorovať, a cítim sa horšie. A snažím sa meditovať na mojom egu, a vidím, že som na tom ešte horšie. A iba sa to zhoršuje a zhoršuje. Nezlepšuje sa to." To je dobre. Mali by ste sa takto cítiť, pretože to ukazuje, po prvé, že vlastne začínate vidieť realitu svojej situácie. Ľudia prichádzajú a hovoria, "No, skúšam túto meditačnú techniku a pozorujem svoju myseľ, a moja myseľ sa zhoršuje. Je viac a viac mimo kontrolu. Strácam nádej." To je dobre. Vidíte aktuálny stav svojej mysle. Ale nestrácajte nádej. Vráťte sa do kontaktu s tým, čo vidí.
Bez závislosti na zrkadle,
nie je vidieť odraz niečej tváre.
Podobne, bez závislosti na agregátov,
neexistuje [pojem] "ja." - Nágárdžuna, Ratnavali 01:33
Ak chcete presne analyzovať, budete musieť v sebe urobiť diskrimináciu, rozdiel. Pozorujte sa, nie skrze svoje oči, nie skrze uši, nie skrze dotyk, nie skrze chuť, nie skrze myšlienky, nie skrze pocity, ale skrze čisté vnímanie, bez úprav. Toto čisté vnímanie nemá vaše meno. Nemá vašu rodinu. Dokonca nemá ani toto telo. Je to mimo tohto všetkého. Toto čisté vnímanie je Esencia, Vedomie , naša pravá podstata. V sanskrte sa nazýva Budha-dhátu alebo Tathagatagarbha. Je to čisté vnímanie, Budhova podstata. Neexistuje tam žiadne "ja."
Znovu opakujem, toto sa nedá zažiť a pochopiť intelektom, musíte to zažiť prostredníctvom skúsenosti. Stane sa to, keď sa prostredníctvom vášho úsilia snažíte, aby sa to stalo. Znie to rozporuplne, ale stane sa to bez námahy. Vznikne to samo od seba, rovnako ako pochopenie. Vznikne to samo od seba, ale musíte sa dať na správne miesto. Ak ste vo svojej mysli a premýšľate a premýšľate a premýšľate, tak to robíte zle. Ak analyzujete ego, a premýšľate a premýšľate a premýšľate o ňom, tak to robíte zle. Ak ste vo svojom srdci, a cítite to, a cítite to, a cítite to, a snažíte sa to dosiahnuť so svojimi pocitmi, tak to robíte zle. Ak ste vo svojom tele, sústredený na fyzický pocit, a myslíte si, že to pochopíte, keď dosiahnete určitý druh fyzického pocitu- ako samádhi alebo ako úplná absencia pocitu, tak ste na nesprávnom mieste. Uvažujete o tom, robíte to, nesprávnym spôsobom. Toto sú len návyky v troch mozgoch.
Niektorí ľudia sa snažia pochopiť ego iba prostredníctvom rozumu, prostredníctvom analýzy a myslenia. Niektorí sa snažia prostredníctvom srdca, snažia sa to cítiť a hovoria si, "Je to dobrý pocit, alebo zlý?" Niektorí sa pokúšajú o pochopenie prostredníctvom tela, tým, že dosiahnu určitý pocit, ktorý nazývajú samádhi alebo džhána alebo sústredené stavy. Premýšľajú asi takto: "Keď dosiahnem tento sústredený stav, potom vstúpim do samádhi a dokážem pochopiť svoje ego." Každý z týchto prístupov je chybný. Svoje úsilie zakladajú na fyzických pocitoch.
Pochopenie sa odohráva v úrovniach. Pozorovanie môže priniesť jednoduché pochopenie. Ale dostať sa ku koreňom nášho utrpenia, na to musíme pochopiť príčiny, ktoré ležia veľmi hlboko v mysli, ďaleko mimo dosahu našich pozemských zmyslov. Tu sa môžeme dostať, iba ak vstúpime do hlbín vedomia skrze meditáciu. Stav čistého, prebudeného vedomia, bez akéhokoľvek ega a nečistých psychologických prvkov, sa nazýva samádhi.
Samádhi je mimo pocitov, nemá to nič spoločné s fyzickými alebo emocionálnymi pocitmi, či myšlienkami. Samádhi je stav jasného, aktívneho, prebudeného vedomia, ktoré vidí jasne a živo to, čo sa skrýva za hranicou piatich zmyslov.
Školíme sa v meditácii, aby sme dokázali vstúpiť do Samádhi, kedy sa nám zachce. Obvykle sa jedná o mimoteľný zážitok. Samádhi môžete mať i v tele pri prechádzaní sa, ak ste na to vytrénovaní, no zvyčajne, je to možné len pre Majstra. Samádhi nemá nič do činenia s konkrétnou pozíciou alebo s konkrétnou mantrou, ale so stavom vedomia. Skutoční majstri sú v neustálom stave prebudeného vedomia. Môžu s vami hovoriť a robiť niekoľko vecí naraz, a byť v stave samádhi. Samádhi jednoducho znamená aktívny, prebudený stav vedomia , bez ega. To je jednoducho to, čo to je.
Všetci sme zažili samádhi, ale zabudli sme, ako sa k nej dostať. Väčšinu času, kedy prežívame samádhi, sme deti. Deti sú do značnej miery v neustálom stave samádhi, kým ego nezačne prichádzať a osobnosť sa nezačne vyvíjať. Potom začnú trpieť. Ale krása ich úsmevu, ten krásny výraz, ktorý majú z úžasu, to je Samádhi na úrovni dieťaťa. Všetci sme to zakúsili. To je však iba materská úroveň Samádhi. Existuje mnoho úrovní.
Avšak, pochopenie neprichádza skrze tri mozgy spôsobmi, o ktorých som sa už zmieňoval. Pochopenie nastáva, keď je esencia z týchto troch mozgov uvoľnená. No taktiež, môžete pochopiť svoje ego práve teraz. Ak máte prebudené a aktívne vedomie, a vidíte, ako sa vo vás vynára túžba, a vy ju zbadáte, a viete, že tá túžba je škodlivá a zlá, tak to je pochopenie. To je všetko. Je to jednoduché. Ak máte chvíľu, kedy ste si plne vedomý samý seba, a uvedomíte si, "Vieš čo, nemal by som to robiť, nemal by som si to myslieť." To je pochopenie.
Ak chceme ísť hlbšie do pochopenia, tak musíme meditovať. Pochopenie, ktoré môžeme dosiahnuť, zatiaľ čo sa nachádzame vo fyzickom tele, je obmedzené na to, čo dokážeme vnímať v tomto stave. Nedokážeme vnímať hĺbku ega, kým sme tu vo fyzickom tele, pokiaľ samozrejme nie sme veľmi veľký majster a nemáme prebudené veľké percento vedomia. Ale nikto z nás taký nie je, všetci sme začiatočníci. To je dôvod, prečo sa učíme meditovať.
Učíme sa meditovať, aby sme pochopili. Neučíme sa meditovať, aby sme vyzerali duchovne alebo aby sme rozvíjali nadprirodzené schopnosti alebo aby nás ľudia rešpektovali. Nemeditujeme preto, že je to zábava, alebo preto, že nám to pripadá super alebo mystické alebo tajomné. Meditujeme, aby sme získali informácie.
Meditácia nie je pozeranie sa do blba. Nejedná sa o denné snenie. Nie je to o tom, že sedíme a pozeráme sa, ako schne farba. Nie je to o tom, že sedíme a pozeráme sa, ako sa prachové častice vznášajú po izbe. Je to naozaj o tom, ako získať informácie, ako získať vedomosti, ako pochopiť. To je to, čo je skutočná meditácia. Skutočná meditácia nie je koncentračné cvičenia alebo mantry. Taktiež sa nejedná o žiadnu konkrétnu polohu. Nie je to dychové cvičenie. Tieto všetky sú predbežné. Všetky tieto cvičenia sú prípravou na meditáciu . Skutočná meditácia je stav vedomia, v ktorom chápeme, rozumieme - intuitívne, citovo, vedome.
To je to, na čo je meditácia, a to je dôvod, prečo sa musíme učiť a cvičiť každý deň. Pretože buďte úprimní, každý deň sme búriaci sa chaos túžob, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré robia neporiadok z nášho i ďalších životov. Nezmeníte to tým, že budete meditovať raz týždenne. To sa nestane. Nezmeníte to tým, že sa budete pozorovať iba na pár minút týždenne alebo na pár minút denne. To sa nestane. Vo vašom toku mysle sa odohráva až príliš veľa energie. Zmeniť smer tohto toku si vyžaduje neuveriteľné úsilie a veľa disciplíny, ale dá sa to urobiť.
Neznamená to však, že to bude trvať roky rokúce, kým začnete vidieť úžitok tohto úsilia. Môžete z toho začať ťažiť už dnes, pretože v okamihu, kedy prestanete so škodlivými činmi, zastavujete tie toky negatívnej energie. V okamihu, kedy sa rozhodnete pre cnostný čin, začnete dávať do pohybu novú energiu. Dôsledky týchto činov sú väčšie ako príčina. Ak to myslíte naozaj vážne, ak budete tvrdo pracovať, tak priebeh vášho života sa môže dramaticky zmeniť. Tvrdo pracovať neznamená chodiť do školy alebo počúvať učiteľa, znamená to, že každý deň na sebe pracujeme.
Pochopenie je nutným predpokladom ak chceme duchovne pokročiť. Ak sa chcete spojiť s Bohom, tak musíte byť ako Boh, musíte byť správnym prostriedkom/nádobou pre Boha. Ak chcete zvláštne schopnosti, Boh ich dá tomu, kto si to zaslúži. Ak sa chcete dostať von z tela a ísť na iné planéty, ak sa chcete porozprávať s anjelmi a majstrami, ak chcete mať rozhovor s vašim Najvnútornejším, ak chcete hovoriť s Ježišom, s Budhom, s Krišnom, tak môžete, ale musíte si to zaslúžiť. Zaslúžite si to skrze pochopenie, skrze zmenu, skrze to, že uvediete do pohybu energiu. Ak chcete zasvätenia, ak chcete rozvíjať dušu, ak sa chcete stať Majstrom, Anjelom, Budhom, tak môžete, ale tieto veci si musíme vyslúžiť. Ak chcete prebudiť kundaliní, tak môžete, no musíte si to vyslúžiť.
Kundaliní je čistá inteligencia Božskej Matky. Nemôžete ju podviesť, nemôžete ju oklamať, nemôžete ju dostať len preto, že ste spravili 100.000 mantier alebo milión mantier. Kundaliní je samotná inteligencia Boha. Nemôžete ju oklamať. Nepríde do niekoho, kto sa po celú dobu oddáva sexuálnej žiadostivosti, na to môžete zabudnúť. Táto energia je Božia moc. Je to moc, ktorá manipuluje prírodu. Má obrovský vplyv nielen na vás, ale i na ostatných. Takže ak sa deň čo deň správame ako hlupák, s nafúknutou hruďou plnou pýchy a po celú dobu z nás sála hnev a sexuálna žiadostivosť, a zúrime závisťou, prečo by Boh dával tomuto viac energie? To sa nestane. Kundaliní si musíme vyslúžiť.
To je to, o čom sú nižšie zasvätenia. Nižšie zasvätenia sú skúšobnou cestou, kde dokazujeme, že to so svojou zmenou, odstránením svojich defektov a pomáhaniu druhým berieme naozaj vážne. Keď prechádzame týmto procesom, Bohovia si povedia: "Dobre. Prešli ste týmito deviatimi úrovňami. Pozrime sa, čo môžete urobiť. Dáme vám trochu." A tak vám trochu dajú a sledujú, čo s tým urobíte. Takže buďte vedomí. Buďte vedomí. Neustále sme testovaní.
Skutočné pochopenie nie je len povedať: "Dobre. Jasne. Videl som, že mám hrdosť. Áno, chápem to. Hrdosť. Dobre." To nie je pochopenie, to je intelekt. Skutočné pochopenie je pocit vo vnútri, ktorý hovorí: "Áno. Naozaj mám v sebe hrdosť, a to je zlé. Musím sa naučiť skromnosti, pokore." To je úprimné. Ak sme dosiahli tohto štádia, potom sa môžeme presunúť k druhej fáze k oslobodeniu, a táto fáza sa nazýva rozsudok.
Rozsudok
Rozsudok je druhou fázou na ceste k oslobodeniu vedomia . Rozsudok je pomerne jednoduchý. Ak ste si vedome a plne uvedomili, že vaše určité aspekty sú nie len škodlivé pre vás, ale aj pre ostatných, vtedy ich môžete posadiť na lavicu obžalovaných na súde, a môžete povedať, "Tento si zaslúži zomrieť." Ale prstom ukazujete na seba. Veľmi málo z nás má schopnosť poukázať na seba a povedať, "Tento si zaslúži zomrieť." Tento "seba," je "ja", my, naše ego.
Ak chceme poznať, mnohopočetnosť "ja" a našich neustálych rozporov, potom nesmieme klamať samých seba. Ľudia klamú sami seba, aby nebolo vidieť ich vnútorné rozpory.
Každý, kto objaví svoje vnútorné rozpory, sa oprávnene za seba hanbí. Chápe, že je vlastne nikto, že je úbohým človekom, úbohým pozemským červom.
Objaviť svoje vlastné vnútorné rozpory je úspech, pretože potom náš vnútorný rozsudok prichádza spontánne, čo nám umožní jasne vidieť cestu individuality a super-individuality. - Samael Aun Weor, Revolúcia Dialektiky
Všetci sa chceme cítiť, že sme ohromní, veľkolepí. Toto "ja" chceme zobrať do neba a byť obdivovaní. Ale takto do neba nevstúpite. Do neba vstúpite spôsobom, ako to urobili Ján Krstiteľ, Ježiš, Johanka z Arku, spôsobom, akým vstúpili všetci majstri - skrze smrť, skrze popravu, kde toto "ja," toto ego, ktoré tak milujeme, je súdené. Tento rozsudok začína u nás.
Toto je zaujímavý jav, pretože keď hovoríme o súdení "ja," tak zvyčajne uvažujeme o súdení ostatných. "No, tento má v sebe príliš veľa hrdosti a táto má príliš veľa sexuálnej žiadostivosti." Sme veľmi dobrí v posudzovaní druhých. Myslíme si, že sme v tom dobrí. "Videla si, ako sa ten chlap správal? Toľko obžerstva. Verila by si tomu?" Toto je nesprávne. To je dôvod, prečo Biblia hovorí: "Nesúďte." Tento rozsudok by mal byť venovaný výhradne našej vlastnej mysli. Hociktorý okamih, kedy sa prichytíme, že súdime inú osobu, je okamihom, kedy by sme sa mali rýchlo pozrieť späť a povedať, "Jé. Pozrite sa na moju hrdosť. Pozrite sa, aký som hrdý, keď si dovolím súdiť túto druhú osobu." Ale koľkí z nás sa nad sebou takto zamyslia? Namiesto toho hovoríme, "Oh, on je naozaj zlý a ja som očividne lepší ako on. Ha ha." To je to, čo robíme. To je zle.
Je to smutné, pretože bohužiaľ, toto obzvlášť vidíme v duchovných hnutiach, kde sa to stalo hroznou infekciou, chorobou, kde jedna skupina študentov obviňuje druhú skupinu študentov a tento inštruktor obviňuje tohto iného inštruktora. Jed. Je to všetko jed. A všetci cítia, že ich správanie je odôvodnené a to je všetko zle.
Dovoľte mi povedať, čo robí skutočný praktik Mahájány. Skutočný praktik Mahájány vyslovuje kritiku iba o sebe, a keď rozpráva o druhých, tak len slová chvály - nikdy nekritizuje. To je skutočný praktik Mahájány. Takúto osobu je veľmi ťažké nájsť. Kiež by sme mohli nájsť viacerých, naozaj, ale ego je v nás také živé, že sa to stáva neľahkou úlohou.
A čo keď sme ten, kto je kritizovaný? Čo keď my sme tá osoba, ktorá je vždy posudzovaná? Všetci sme čelili tejto situácii. Ľudia nás súdia. Hovoria to a to, sú to klebety. Všetci o nás hovoria, pretože sme niečo urobili alebo neurobili. Ako na to reagujeme? Väčšina z nás reaguje rovnakým spôsobom: "Vážne, a ty si zas urobil to a to. A čo vtedy, keď som ťa videl ..." My máme zoznam vecí, ktoré ospravedlňujú naše činy a všetkých ostatných strhávajú dole. To je tiež nesprávne. To je pýcha.
Pravá odpoveď, správna reakcia, ak máte nepriateľov alebo vás ľudia kritizujú, je zdokonaľte svoje cnosti. To je najlepší spôsob, ako reagovať. Hovoriť o svojich kritikoch s láskou, pretože skutočnosťou je, že vaši nepriatelia vám robia veľkú láskavosť. Toto dokážeme len veľmi ťažko vidieť. My chceme, aby nás všetci, milovali. Ale skutočnosť je taká, že keď máte nepriateľa a všetci vás ohovárajú a kritizujú, a vy cítite bolesť, tak vám práve dali najúžasnejší dar, pretože vám ukázali vaše chyby. Nemusí to byť práve v slovách, ktoré hovoria, ale ten pocit vo vašom srdci. To je práve tá hrdosť, ktorá je urazená. To je práve ten hnev, ktorý je rozpálený. Práve vám dali ten dar. Povedali: "Tu, brat môj, pozri sa na to, čo som ti ukázal v tvojom srdci." Mali by sme byť za to vďační a nie to odplácať ohňom a hromom, obviňovať ich a útočiť na nich.
Nedávno som mal zážitok, kde niekto, kto mi je po mnoho rokov veľmi blízky, z nejakého dôvodu, ktorý je pre mňa neznámym, ma náhle verejne začal prezývať hroznými menami. A samozrejme, že moja prvá reakcia bola "Áaa"- bolesť v srdci, hnev, pýcha a podobné záležitosti. A potom som si uvedomil, "Vieš čo? Táto osoba má pravdu. Ja som všetky tieto veci." Cítil som vďaku. Necítim žiadnu zášť voči tejto osobe, som vďačný, pretože naozaj, pred tým, ako sa toto stalo, som v sebe tieto konkrétne vlastnosti nevidel. A keď sa to stalo, tak som ich zbadal, a bol som taký vďačný za niečo, čo som predtým nevidel. Ja by som to inak nevidel. Potreboval som to, aby som to zbadal. Takže ten človek mi urobil láskavosť.
Takže na základe tohto, môžeme pochopiť, čo je v skutočnosti rozsudok/súdenie. Rozsudok nie je to, čo mnohí z nás majú na mysli, kde si my s nafúkanou hruďou vykračujeme do Anubisovej súdnej siene v Chráme Zákona a povieme: "Táto pýcha si zaslúži zomrieť," pretože to robíme pyšne. Rozsudok sa deje v nás ako prvý. Keď cítime, že sa v našom srdci, v našej mysli, objaví vlastnosť - či už je to závisť alebo žiarlivosť či strach - a my povieme, "Vieš čo, táto vec si zaslúži zomrieť. Táto vec nie je dobrá." Tento rozsudok môže prísť len vtedy, keď už sme pochopili, že tá určitá vec je škodlivá. Nie je to tak? Je to zrejmé. Až potom môžeme prejsť do tretej etapy, čo je odstránenie.
Odstránenie
Odstránenie je to, keď je naša energia oslobodená od tej pýchy, sexuálnej žiadostivosti, hnevu, závisti, obžerstva alebo chamtivosti, ktorá predtým manipulovala našimi energiami a silami prostredníctvom našich troch mozgov, ktoré nás pred tým mali pevne pod kontrolou. Pochopili sme to. Prestali sme to kŕmiť. Pochopili sme, že to bolo škodlivé. Presekli sme mu putá, jeho zovretie. A potom sme to súdili, a boli sme schopní povedať, zakaždým, keď sa tá vec ukázala, "Nie, tebe nie je dovolené byť v mojom chráme. Ty, pýcha, ty, strach, ty, závisť, vypadni. Zaslúžiš si smrť."
Potom, a iba potom, keď máme úplnú kontrolu nad našou psychikou, kedy bez ohľadu na to, aký test sa pred nami objaví, či už fyzicky alebo psychicky vo vnútorných svetoch, my toto "ja" vždy odmietneme, vždy ho súdime a nedovolíme mu, aby nás ovládalo, potom môžeme požiadať o odstránenie tohto "ja." Vidíte, aké je to ťažké dosiahnuť tejto úrovne pochopenia, kde skutočne nastáva rozsudok?
Testovaní môžeme byť rôzne. Napríklad fyzicky, keď sa jedná o ego pýchy, keď sme veľmi vystatovačný, pyšný človek, tak môžeme dostať niekoho, kto príde za nami a veľmi nás pochváli, a my sa cítime dobre, "Áno, máš pravdu, som dobrý, zaslúžim si to." Možno že si to nepomyslíme alebo to nepovieme nahlas, ale cítime to. To je pýcha. Ale keď sme pochopili, ako to funguje, potom za nami môže prísť človek a chváliť nás a na nás to nebude mať žiaden vplyv. Počujeme slová také, aké sú – prázdna chvála- a necítime žiadnu pýchu, netrápi nás to. To je úroveň pochopenia. Ale potom, keď dokážeme prejsť rovnakým testom v našich snoch, keď sa ani v našich snoch nedáme nachytať a nepodľahneme pýche, potom sme dosiahli úroveň rozsudku.
A čo sexuálna žiadostivosť? Povedzme, že máte konkrétnu osobu, ktorá priťahuje vašu sexuálnu žiadostivosť. Fyzicky môžete preseknúť putá. Môžete s ňou prestať hovoriť a pozerať sa na ňu. Toto všetko by však mohlo byť len potlačenie tejto sexuálnej žiadostivosti. Ale ak ste to naozaj pochopili, potom sa s tou osobou môžete rozprávať a žiadnu sexuálnu žiadostivosť pritom necítite. Sexuálna žiadostivosť tam jednoducho nie je. To je pochopenie na tejto úrovni. Ale potom, ak sa vám s touto osobou sníva sen a vy stále necítite sexuálnu žiadostivosť, tak ste sa dostali ešte hlbšie, naozaj ste to pochopili. Potom môžete súdiť. Potom to ego môže byť úplne odstránené, pretože vy ste vzali svoje vedomie preč od toho ega.
Ega majú nad nami moc, pretože časť nášho vedomia je vo vnútri nich, a my cítime, že to sme my. To je dôvod, prečo takto cítime. Keď cítime hnev, tak cítime, že to sme my. Keď cítime hrdosť, tak cítime, že to sme my, pretože je tam uväznené vedomie. No ak máme v tej chvíli aktívne, úplné pochopenie, potom sa táto hrdosť môže objaviť a my sa v nej necítime. Chápete to? Hrdosť je síce tam, no my necítime, že to je naša identita - je to len odpad. To je rozsudok. A potom to Božská Matka môže odstrániť. To je spôsob, ako sa odohráva odstránenie.
Avšak ona to môže odstrániť iba vtedy, keď jej dieťa v tom nie je uväznené. My sme jej dieťa. Božská Matka je symbolizovaná Aténou alebo Durgou, ktorá so svojimi zbraňami zabije démona, medúzu. No nemôže ju zabiť, keď jej dieťa je stále vo vnútri nej. Dieťa je jej vedomie.
Pred mnohými rokmi som mal zážitok, kedy som riešil veľmi bolestivý konflikt s blízkym priateľom. Veľa som meditoval, aby som pochopil, prečo som bol s týmto priateľom v rozpore a prečo som na základe toho tak veľmi trpel. Meditoval som a meditoval a stále som sa to snažil pochopiť. Nakoniec som pochopil, že to bola len moja pýcha, a potreboval som sa len uvoľniť a nebyť s tým tak stotožnený. Konečne, po mnohých mesiacoch meditácie som prestal cítiť obvinenie, ktoré som cítil pred tým- konflikt v srdci, bolesť. Nakoniec, som znovu voči môjmu priateľovi cítil lásku. Skutočne dobrý pocit.
A to bolo práve potom, kedy som mal zážitok vo vnútorných svetoch. Videl som seba a svojho priateľa v malej miestnosti. On bol veľmi rozrušený a znepokojený, a ja som cítil bolesť, pretože som vedel, že jeho rozrušenie a znepokojenie bolo čiastočne kvôli mne, pretože som bol zapojený do tohto karmického problému. No ja som sa takto v tom svojom zážitku necítil. A potom som sa otočil a pozrel som sa po svojej pravici, a videl som sám seba, ale tentokrát som stál na móle. A úplne ma ohromilo, keď som nad touto scénkou videl Aténu, Božskú Matku, ako s veľkou kopijou prichádza z neba a tohto mňa zabila, a nezostalo z neho nič.
Táto skúsenosť mi veľmi jasne ukázala, ako funguje proces pochopenia, rozsudku a odstránenia. To odstránenie sa mohlo udiať iba preto, pretože som dosiahol stav vyrovnanosti a stav mieru, a znovu som mohol cítiť prirodzený pocit, prirodzené priateľstvo, ktoré tam malo byť medzi nami. On toho stupňa ešte nedosiahol. On bol stále ešte v konflikte, a to je dôvod, prečo bol v tej malej miestnosti, ktorá bola jeho mysľou. On bol v tom stále uväznený, ale ja som bol vonku, a za to som veľmi vďačný, pretože Božská Matka mi veľmi pomohla k dosiahnutiu toho pochopenia.
Toto bolo malé ego, bola to maličkosť. Nie je to nič, s čím sa dá chváliť. Nie som na to pyšný. Som vďačný, pretože mi to ukázalo niečo, na základe čoho vám môžem vysvetliť, ako tento proces funguje.
Jednoducho povedané, všetky tieto tri fázy: pochopenie, rozsudok a odstránenie, prichádzajú z úprimnosti. Nemôžete to predstierať. Ak sa chvastáte, vystatujete sa, že ste študentom gnózi, hrdý, že poznáte gnózu, tak ste na zlej ceste, máte zlý základ. Skutočný posun vpred, skutočné seba-porozumenie, skutočné oslobodenie od utrpenia, pochádza z úprimnosti. A to znamená nielen byť úprimný k druhým ľuďom, ale taktiež k sám sebe.
Systém pre transformáciu dojmov dňa
1. Absolútna relaxácia.
2. Dosiahnuť stav meditácie.
3. Prežiť scénu rovnako, ako k nej došlo.
4. Hľadajte v sebe "ja," ktoré spôsobilo problém.
5. Pokojným pozorovaním, posadíte ego na lavicu obžalovaných a potom pokračujete s rozsudkom.
6. Poproste Božskú Matku Kundaliní o zlikvidovanie "ja" - problém.
Samael Aun Weor, Revolúcia Dialektiky
Otázky a odpovede
Poslucháči: Pri pozorovaní mnohých mojich eg som zistil, že sú zakorenené v strachu alebo aspoň, že strach je základom pre väčšinu z nich. A taktiež vidím, že strach je veľmi inštinktívny, takmer pre prežitie, ale prežitie čoho? Mohli by ste o tom niečo povedať?
Inštruktor: Strach je veľmi silné ego, s ktorým sa neľahko pracuje, a podľa mojej skúsenosti, ja dávam strach vedľa sexuálnu žiadostivosť, pokiaľ ide o náročnosť, s ktorou sa vyrovnávame so strachom. A dôvodom je, že strach môžete zažiť aj v stavoch vedomia, kde ste sa presunuli mimo ríšu ega. A to je čiastočne dôvod, prečo sa so strachom tak ťažko pracuje, prečo sa tak ťažko poráža.
Ako príklad: Samael Aun Weor vysvetľoval svoju skúsenosť v Osvetlenej Prázdnote. A jediný spôsob, ako zažiť túto skúsenosť je, ak sa dostanete do stavu Samádhi, voľný bez ega. Potom sa dostanete do tej úrovne, kde prežívate Prázdnotu. Ale keď sa tam dostal, tak pocítil strach. Takže strach je niečo za hranicami ega, niečo veľmi hlboké. To je sčasti dôvod, prečo, podľa mojich skúseností je so strachom také ťažké pracovať.
Myslím, že v každej egotistickej situácii, ktorú som v sebe pozoroval a analyzoval, tak som vždy našiel strach ako súčasť, takže v tomto s vami súhlasím. A to je čiastočne dôvod, prečo z mojej osobnej skúsenosti, odmietam názor štítkovania eg. Napríklad že: "No, toto ego je pýcha." Takto síce hovoríme, ale zo svojej praktickej skúsenosti si myslím, že to nemôžete robiť, pretože každé ego je entita, ktorá má rôzne vlastnosti, a väčšinu času, strach je súčasťou.
Ako príklad, môžeme uviesť pýchu alebo závisť. Tieto ega, jasne, majú zvyčajne zložku strachu, čiastočne preto, že keď sme oddelení od Boha, tak strácame vieru, toto spojenie s Bohom. Cítime sa vystavení, otvorení a zraniteľní. To je strach, ktorý stimuluje motoricko-inštinktívno-sexuálny mozog so zachovaním života. Cítime strach a chceme si zachovať svoj život, ale prostredníctvom ega.
A myslím, že to je tiež pravda so sexuálnou žiadostivosťou. Myslím, že veľa sexuálnej žiadostivosti je poháňanej strachom a jej túžby po spojení, pretože sa bojíme, že nie sme spojení s Bohom, chceme sa spojiť s niekým, a to je strach, ktorý nás tlačí v sexuálnej žiadostivosti. Myslím si, že je to bežné u mužov i žien.
Najistejší protijed, ktorý som našiel na dobytie strachu, je modlitba. Modlitba je úžasný magický výkon. Myslím skutočnú modlitbu, nie len prednes. Modlitba, kde svojím srdcom voláte svojho Boha, vaše Bytie, kým nenadviažete spojenie. A naozaj, toto spojenie je len na vás, pretože vaša Božská Matka, vaše Bytie, je vždy s vami. A ak máte pocit, že ste odpojení, je to kvôli sebe. Boh je tam vždy, obzvlášť keď svoju duchovnú prácu beriete naozaj vážne. Beriete to vážne, pretože Boh vás tlačí s duchovným nepokojom. Tento impulz na prebudenie je vaše Bytie, ktoré vás tlačí. Takže ak sa necítite byť spojení s Bohom, je to preto, že niečo, vo vás nie je spojené, a nie je to Boh, kto za to môže. Poznám to, počul som to toľkokrát, "Boh ma nepočúva," alebo "Boh ku mne nerozpráva." To nie že Boh k vám nerozpráva, ale to, že nepočúvate.
Obzvlášť modlitba Otčenáš má v sebe úžasnú moc alebo mantra Gayatri, rôzne modlitby v závislosti na tom z akého prostredia pochádzate. Ak máte vzťah s náboženstvom, s akýmkoľvek náboženstvom, tak v ňom bude modlitba, ktorá vás dovedie bližšie k tomu cíteniu, k tomu pocitu spojenia. A to dokáže rozptýliť strach. Nachádza sa tam ohromná sila.
Takže to by bolo moje odporúčanie, keď je strach veľmi silný. Pamätajte si svoje Bytie. Modlite sa. Tento strach môžeme obzvlášť cítiť, keď sme mimo tela, v astrálnej rovine. Strach je obrovskou prekážkou a najistejšia protilátka je modlitba. Hneď ako pocítite strach, modlíte sa k Bohu, "Prosím, Matka moja, Otec môj," – nezáleží na tom, akú modlitbu si zvolíte, aj keď je to len intuitívna, "buď so mnou, veď ma, pomôž mi, ukáž mi," a keď je to úprimné, tak strach sa vyparí.
Poslucháči: No, uvedomujem si, že musím meditovať nad strachom
Inštruktor: Určite.
Poslucháči: Ale teraz, keď hovoríte o strachu, tak niekedy poviete, že sa jedná o ego, no mne sa zdá, že to ide oveľa hlbšie.
Inštruktor: Existujú ega strachu.
Poslucháči: Prinášajú tieto ega na povrch strach, aby prežili?
Inštruktor: Strach, vo svojom základe – na mojej úrovni chápania, čo je veľmi plytká - je odpojenie od Najvnútornejšieho, od Boha. A to je čiastočne dôvod, prečo Majster Samael pociťoval strach, keď vstupoval do Absolútna, pretože v tomto stave existuje ďalšia úroveň spojenia, ktorá je mimo spojenia, ku ktorému sa dostanete v bežnej samádhi. Je to niečo iné. A ten strach bola tá zmena, pretože vstúpite do stavu, kde nie je žiadne ja, jedná sa o najvyššiu úroveň, čo je kompletná úroveň pradžňá. Je to ťažké opísať slovami.
Takže každé ego určitým spôsobom odráža naše oddelenie od Bytia. Keď sme úplne pohltení svojou pýchou, keď sa všade vyťahujeme, tak vlastne túto pýchu kŕmime, pretože hlboko vo vnútri sme odpojení od Boha, a to je strach. Máme nedostatok viery, nedostatočné spojenie. Takže sa cítime nechránení a sami, a spôsob, akým sa chceme cítiť silní a v bezpečí, je pomocou pýchy. Skutočný spôsob, akým sa cítiť silne a bezpečne, je cítiť Boha v srdci. Potom už nepotrebujeme pýchu. Keď sme naozaj spojení s Bohom, s naším Najvnútornejším, s našou Božskou Matkou, keď to v našom srdci vibruje a žije, tak pýcha je úplne k ničomu. Vlastne je škodlivá.
To je dôvod, prečo najopravdivejší majstri sú úplne pokorní a absolútne úprimní, a je im jedno, či sa niekto snaží ich pýchu posilniť alebo oslabiť. Niekto, kto je naozaj zameraný na Boha, nereaguje vôbec na kritiku alebo chválu, pretože je vo svojom srdci spojený s Bohom. Rovnako tak, nereagujú na závisť alebo sexuálnu žiadostivosť, pretože všetky tieto veci sú iba druhom strachu, ktorý hľadá spojenie, pretože nemáme spojenie s Najvnútornejším.
Je to tak trochu logické a dáva to zmysel, nie? Je to jednoduché. Ale zabúdame. Takže to je dôvod, prečo v priebehu tohto procesu analýzy tela, reči a mysle, a konaniu v prospech seba a druhých, si musíme pamätať samých seba. Musíme si pamätať svojho Najvnútornejšieho, musíme sa modliť. To je dôvod, prečo máme toľko aspektov tejto vedy, ktoré sa musíme naučiť. Všetky sú dôležité. Všetky nám ukazujú smer k tomuto stavu vedomia, v ktorom sme hore, sme pozorní, sledujeme samých seba, a ešte k tomu sme spojení v srdci. Takže, keď čelíme hocijakej skúške alebo pokušeniu, tak sme spojení so svojim Najvnútornejším. Nepotrebujeme uspokojiť sexuálnu žiadostivosť, pretože uspokojenie už máme v srdci. Nepotrebujeme, uspokojiť závisť. Nemusíme počúvať strach. Nepotrebujeme sa stotožňovať s hanbou alebo obžerstvom, pretože uspokojenie, ktoré potrebujeme, sa už nachádza v našom srdci, s naším Najvnútornejším. Pokušeniu prepadáme, pretože sme stratili toto spojenie.
Toto spojenie môžeme v sebe rýchlo nadviazať. Je to otázka našej práce a úprimnosti. Toto spojenie je vybudované a zosilnené skrze transmutáciu, a skrze vedomú prácu, skrze to, keď sme bdelý. Keď transmutujeme, tak tieto sily hmoty a energie sexuálnej hmoty využívame, a niečo vytvárame. To, čo vytvárame, je spojenie s Bohom. Takže pokiaľ netransmutujeme, ak nepracujeme so svojou sexuálnou energiou, tak nemôžeme vybudovať silné spojenie. Ako duša, budeme veľmi slabý.
Ale niekto, kto vnútri vytvoril, astrálne telo, prebudil kundaliní, tak v ňom je toto spojenie s Bohom veľmi silné, veľmi mocné. A to je dôvod, prečo títo ľudia sú psychologicky veľmi silní a sú schopní pomáhať ostatným vo veľmi silnej miere, pretože u nich je toto spojenie prirodzené. Je to zaujímavé, nie?
Poslucháči: Keď ste hovoril o stave čistého vnímania, ktoré nemá telo, povedali by ste, že je tam určitá ľahostajnosť?
Inštruktor: Ja by som nepovedal, že to je nevyhnutne ľahostajnosť, pretože ľahostajnosť by mohlo znamenať, letargia alebo lenivosť, nie? Ale myslím, že ste na správnej ceste. Povedal by som, že ľahostajnosť nie je to pravé slovo. Povedal by som, že je to skôr duševná rovnováha.
Poslucháči: Zaujímalo by ma, ako by ste potom do tohto stavu vniesli súcit alebo lásku.
Inštruktor: Normálne, pretože to nie je stav ľahostajnosti. Niektorí ľudia v sebe tento stav naozaj tak rozvinú, ale to je škodlivé. Konkrétne na začiatku, v základných úrovniach Šrávakajány cesty u niektorých tradícií. Učia sa tam rozvíjať určitú duševnú rovnováhu, ktorá je uzavretá do seba. Mohol by si to nazvať ľahostajnosťou, pretože oni rozvíjajú schopnosť, ktorá je elementárnou schopnosťou, pri ktorej bez ohľadu na to, čo sa objaví, oni zostávajú voči tomu ľahostajní.
To však nie je prejavom Mahájány tohto vedomého stavu. Plný rozvoj tohto stavu vedomia, by bolo aktívne zúčastnenie, ktoré sa nestotožňuje. Jedná sa o veľmi nepatrný rozdiel. Skutočne sa jedná o stav účasti. Je to duševná vyrovnanosť, ktorá je aktívna a pozorná, ale ktorá sa nestotožňuje. Je to prúdenie lásky. Dalo by sa to takto povedať. Je to sila lásky, zúčastnenie.
Naozaj nemám pre toto slov, ale nepoužil by som slovo ľahostajnosť. Myslím, že duševná vyrovnanosť je trochu presnejšie, aj keď niektorí ľudia by mohli interpretovať vyrovnanosť, tiež ako ľahostajnosť, no tak to nie je. Rovnako ako v niektorých meditačných školách, hovoria o rozvoji meditácii vo vyrovnanosti, no v skutočnosti hovoria o ľahostajnosti, kde vás jednoducho nezaujíma nič, čo sa objaví. To je zle. Mali by ste sa starať. Je to dôležité. Vedomie sa stará, naozaj. Vedomie samo o sebe je odrazom Chokma. Je to odraz Boha, ktorý preteká cez Sefiroty. Boh sa stará. Boh je láska. Takže vedomý stav by mal byť stavom starostlivosti, stav zúčastnenia, stav, v ktorom je aktívne pozorovanie, ale žiadne stotožnenie. Je to ťažké opísať slovami, ale myslím, že vďaka praxi a meditácii sa dostanete do bodu, kedy si poviete, "Ach áno, chápem to." Angličtina nemá výrazy na vysvetlenie všetkých stavov vedomia, čo je jedným zo smutných faktov angličtiny.
preložené z anglického originálu: Practical Steps to Liberation
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian