Nepoškvrnené počatie

Na počiatku...

Najbežnejšou témou, ktorú nájdeme v životnom príbehu svetového mesiáša, je nepoškvrnené počatie panenskej matky.

Platón písal o univerzálnom archetypu druhého Boha (kabalistická druhá Sefira, Chokma, Kristus), ktorý sa vpísal do vesmíru v tvare kríža, a jeho božský človek (panenský-zrodený bódhisattva), ktorý bude bičovaný, mučený, spútaný a ktorému vypália oči. A napokon, čo utrpel všetky druhy ziel, bude ukrižovaný. Podľa gréckeho filozofa Speusipposa (4. stor. pred naším letopočtom), "božský" Platón bol "syn Apolóna" a sám bol produktom nepoškvrneného počatia.

Ale tradícia, ktorá uznáva nepoškvrnené počatie Syna Božieho, bola sotva niečím neslýchaním v starom grécko-rímskom svete, ako Hesiodos uvádza v Hefaistovom narodení (v starorímskej mytológii mu približne zodpovedá Vulkán (lat. Vulcanus). Hesiodovo dielo "Theogonia" (Zrodenie bohov) jasne hovorí, že Héra "... bez sexuálneho styku porodila slávneho Hefaista."

Grécky hrdina Perzeus, bol nepoškvrneným počatím princeznej Danaé, ktorej otec, kráľ Akrisios (kráľ Argu), ju uzamkol od sveta v podzemnej bronzovej komore. Zeus prenikol do bronzovej komory Danaé otvorom v strope (symbol epifýzy) a zostúpil na ňu ako sprcha zlata. A takto sa zrodil Perzeus.

Počatie Perzeusa

Ale prečo bola táto komora bronzová? Bronz je zmesou cínu a medi. Tieto dva kovy sú ezoterické symboly polarít - pozitívna (cín, vzťahujúci sa k Jupiteru) a negatívna (meď, vzťahujúca sa k Venuši). Bronz je vytvorený, keď sú obe polarity spojené a viazané v čistote. Toto je veľké tajné poznanie alchýmie, pomocou ktorej bola Danaé schopná počať božie dieťa. Jedná sa o to isté tajomstvo ohnivého hada bronzu, ktorého Mojžiš v púšti vyvesil na žrď, aby vyliečil Izraelitov (Numeri 21:9).

"Mojžiš teda urobil bronzového hada a vyvesil ho na žrď..." - Numeri 21:9

"Sexuálny oheň tretieho Logu (Binah, Duch Svätý) je v Hindustane známy pod názvom kundaliní a je symbolizovaný ako had spaľujúceho ohňa." - Samael Aun Weor, Ezoterická Rozprava o Hermetickej Astrológii: Panna

Tyranský kráľ Amulius, donútil cudnú Rhea Silviu, aby sa stala vestálkou, aby nemohla porodiť syna a legitímneho dediča trónu. No k jeho veľkej hrôze porodila dvoch synov, Romula a Réma, legendárnych predkov rímskej civilizácie. Romulus a Rémus boli oslavovaní ako synovia boha Marsa, ktorý prišiel k Rhee Silvii, keď čerpala vodu z jeho posvätného prameňa (Jesod, vody života).

Mars oplodňujúci Rhea Silviu

Grécky Dionýzos (Bakchus pre Rimanov), ktorého nasledovníci nazývali "dvakrát-zrodený," sa narodil panenskej Semele.

Jupiter oplodňujúci smrteľnú ženu Semele

"Po milostnom spojení Semely s Diom, smrteľné s nesmrteľným, Semele porodila slávneho syna, toľko zbožňovaného Dionýza. Teraz sú obaja bohovia."

Smrteľná matka Semele, tým že porodila "Zlaté dieťa," inkarnovala svojho božského Otca (vyšší aspekt každého Monada) a porodila svoju vlastnú nesmrteľnú dušu. Čoskoro potom, ako Semele počala, bola pohltená Diovým božským ohňom a Otec bohov vytrhol ohňom-zrodeného Dionýza z popola a vrazil si ho do stehna pre ochranu.

Zeus (Jupiter pre Rimanov) je posvätný symbol Vnútorného Bytia, a ako Otec bohov zobrazuje Krista. V ezoterickej múdrosti, planéta Jupiter vládne femorálnym (stehenným) tepnám a stehnám fyzického tela. Dionýzove následné narodenie z Diovho stehna, bolo symbolické znovuzrodenie z jeho Božského Otca. To znamená, že vytvoril vozidlá/telá duše a inkarnoval vyšší aspekt svojho Monada, Bytia. Preto sa stal Platónovým božským mužom. O Dionýzovy sa vraví, že vynašiel umenie výroby vína (symbol alchýmie). Značne cestoval, aby mohol predstaviť víno (Ohromné Arkánum) svetu a nakoniec zostúpil k Hádovi (Peklo- ríša boha Háda), aby zachránil svoju matku. Toto je symbolický príbeh práce, ktorú Bódhisattva vykonáva v Druhej hore, kedy musí zostúpiť do svojej vlastnej Priepasti, aby zomrel (vo všetkých svojich egách) a išiel do hrobu ôsmeho Venušinho zasvätenia (Binah). Toto súvisí s drámou vzkriesenia.

Anjel Gabriel prisľúbil panne (Márii), ktorá bola vydatá za Jozefa, že porodí "Syna Najvyššieho." Na to ona odpovedala: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn." A takto Požehnaná Panna Mária nepoškvrnene počala Ježiša.

Zvestovanie nepoškvrneného počatia

V skorých kresťanských časoch sa verilo, že i samotná Mária bola zrodená z panny. Jeden zdroj o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, bol Jan z Damašku, ktorý tvrdil, že Máriini rodičia boli naplnení a očistení Duchom Svätým, a oslobodení od sexuálnej žiadostivosti. Podobne, katolícka encyklopédia potvrdzuje (Nepoškvrnené počatie), že aj ľudský prvok (pôvod Márie), materiál, z ktorého bola vytvorená, bol čistý a svätý. Inými slovami, rímsko-katolícka doktrína zastáva názor, že nepoškvrnené počatie Ježiša nebolo ojedinelým prípadom, pretože tak ako u Ježiša, i blahoslavená Panna Mária bola počatá bez hriechu.

Je zaujímavé vidieť, že svätý Pavol, zaznamenal prvý známy odkaz na Ježišove narodenie (medzi 49 a 55 nášho letopočtu) v Liste Galaťanom 4:04:

"Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom."

Zákon, samozrejme, je právo ľudskej duše, šieste prikázanie, "Nezosmilníš." Šieste prikázanie je prvé prikázanie ľudskej duše. Ktokoľvek narodený podľa tohto zákona, je narodený v súlade so zákonom. Majster sa môže narodiť len tomu, kto spĺňa zákon šiesteho prikázania.

Krišna, hinduistický Kristus, sa narodil v súlade so zákonom svojej panenskej matke Dévakí. V "Bhágavata Purána," v opisoch o svojom narodení, ju novorodenec Krišna dokonca oslovuje ako "cudnú dámu." Je napísané, že Višnu, "Pán všetkých vecí," vstúpil do mysle Vásudéva (Krišnov fyzický otec) a vhodný čas Dévakí porodila prejav neomylného Pána... ktorého do nej vložil Vásudéva... mentálnym prenosom.

Je zaujímavé poznamenať, že nepoškvrnené počatie sa vykonáva skrze Vásudéva, namiesto priamo skrze Dévakí. To je pripomienkou toho, že v alchymistickom akte sa manžel v podstate stáva manželkiným Božím Otcom a žena sa taktiež stáva manželovou Božskou Matkou. Toto bolo robené tak, aby sa naplnilo, že samotný Boh, najvyššia osoba, prijme zrodenie v dome Vásudévy a "bremeno pozemskej ríše (bude) odstránené vaším narodením lordstva." V ďalšej verzii nepoškvrneného počatia (z "Višnu Purána"), si Pán Višnu vytrhol z hlavy čierny a biely vlas a povedal: "Oba tieto vlasy sa inkarnujú na zemi a odstránia biedu, ktorej tam ľudia čelia... Tento môj čierny vlas sa narodí ako ôsmy syn Dévakí (Krišnov biely vlas sa stal jeho mocným bratom Balarámom)." A ako bolo predpovedané, Samotný Pán sa objavil ako ôsmy syn Dévakí.

Možno najstarším zaznamenaným opisom (2000 pred n.l.) tejto nestarnúcej tradícii o nepoškvrnenom počatí Spasiteľov, je narodenie Gilgameša:

"Dieťa manželky kráľa Lugalbanda a dajakej ohromnej sily,
Gilameš je vďaka osudu nažive,
najdrahšie dieťatko bohyne Ninsun, tá, ktorá nikdy
nedovolila, aby sa jej dotkol nejaký muž, vskutku
iste a nebesky, bez hriechu."

Veriacimi nazývaný "Svetlo sveta," Mithra je zaznamenaný viac ako pred 2500 rokmi ako perzský spasiteľ narodený z panny Anáhitá, "Nepoškvrnená." V indickej védskej tradícii, ktorá je stará vyše 3500 rokov, Mithra sa taktiež vzťahuje k Mitrovi, synovi panny Aditi, ktorá je nazývaná "Matka bohov." Mithra mal prívržencov, ktorí sa šírili z Európy do Ázie, a ktorého po viac ako tristo rokov uctievali rímski cisári. Uctievanie Mithry bolo veľmi rozšírené. Preto, ako u mnohých iných tradícií o Mesiášovi, ktoré prežili stáročia kultúrnej adaptácie a zmeny, i v tomto prípade existuje viac ako jedna verzia o Mithrovom narodení a smrti. Najbežnejšiu verziu nepoškvrneného počatia Mithry, nájdeme v jeho prívlastku "narodený z kameňa." Mithra bol nazývaný "Theos ek Petras" alebo "Boh z kameňa," keďže jeho nepoškvrnené počatie bolo z kameňa.

Ďalšou bytosťou, ktorá bola zrodená nepoškvrnením počatím je dieťa Qi (čínskeho hrdinu povodne, Jü). Qi sa narodil z kameňa, rovnako ako najranejší severskí bohovia a hrdina Enkidu zo starovekého babylonského eposu o Gilgamešovi:

"Aruru (bohyňa) pomyslela na Anu(boh). Potom si
navlhčila tvorivé prsty, vytvorila kameň a hodila ho do lesa
tak ďaleko, ako len mohla.
Takto splodila Enkidu."

Tí, ktorí rozumejú posvätnej vede alchýmie, okamžite pochopia význam tejto symboliky. Človeku je výstižne pripomenutá náuka Šimona Petra, Cephas Patar, "kameň": "Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený." Ten, kto sa narodil z filozofického kameňa, "(uholný/základný) kameň, ktorý stavitelia zavrhli," tekutý kameň Merkúru, ktorý je Jesod (hebrejsky: základ), postavil svoj dom na základoch z kameňa. Je dvakrát-narodený. Tu môžeme tiež použiť slová múdreho kráľa Drupada, z hinduistického eposu Mahábhárata, ktorý hovorí, že "zo všetkých ľudí, dvakrát-narodení sú najlepší."

"Všetky základné nástroje (Slobodo) murárstva, slúžia na prácu s kameňom. Každý Slobodomurársky majster, si musí dobre otesať svoj Filozofický kameň. Tento kameň je sex. Chrám Večného/Bytia musíme vybudovať na Živom kameni (a nie ho stavať na piesku)." - Dokonalé manželstvo (strana 305)

Slobodomurárske lóže boli strážcami tohto poznania Ohromného Arkánum, predtým, ako degenerovali do elitárskych sociálnych klubov, ktoré stratili význam svojich vlastných symbolov a rituálov.

Alchymistický symbol kameňa je posilnený Mithrovou ukážkou, kde strieľa šípy do skaly/kameňa, aby získal vodu. Rovnaké ponaučenie nájdeme u židovského záchrancu Mojžiša, ktorý svojou palicou udrie do skaly, aby získal vodu. Pretože práve v "kameni" Jesodu, sex, nájdeme vody života.

Toto je kľúč k tajomnému čiernemu kameňu Kába (ktorý je zasvätený Arabskej Božej Matke Al-Uzzá, najmä uctievanú kmeňom, do ktorého patril Mohamed). Toto je tajomstvo posvätného kameňa, z ktorého je vytiahnutý meč (kundaliní), jediným pravým kráľom (Artušom, Najvnútornejším). Toto je význam kameňa Délos, ktorý voľne plával na vode a ktorý poskytol bohyni Léto útočisko, aby mohla porodiť božské dvojčatá Apolóna a Artemis, ktoré porodila po deviatich dňoch trápenia hadom Pytónom (ktorého Apolón nakoniec zabil). Toto je význam veľkého kameňa, ktorý Perzeus zdvihol k dosiahnutiu svojho prvorodenstva - otcov meč (kundaliní) a sandále (symbol kráčania po ceste svojho Vnútorného Otca) a nakoniec aténsky trón (kde je korunovaný na Kráľa , Maleck, Tiferet). Jedná sa o brilantný modrý kameň, ktorý chráni apačského národného hrdinu Dieťa-vody od svojich nepriateľov.

V týchto symboloch môžeme vidieť, že symbol Druhého narodenia sa nevzťahuje iba na alchymistické sexuálne spojenie, ktorým je splodené fyzické no zato božské dieťa, ale taktiež na nepoškvrnené počatie, ktoré Ježiš vysvetľoval Nikodémovi.

"Ak sa niekto nenarodí z vody (Jesod, sexuálna sila) a z (ohňa) Ducha Svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva."

Toto druhé narodenie sa odohráva vnútorne. Človek narodený z ohňa a vody, je skutočným človekom, Vyššou Manas (sanskritsky myseľ- Ľudská duša/Tiferet). Bystrý čitateľ uzná, že symboly vody a ohňa v príbehoch o narodení svetových Mesiášov/Spasiteľov, sú hojne rozšírené. Ale človek musí vedieť, ako sa pozerať. Napríklad, meno Mojžiš je v hebrejčine napísané (v latinke) ako "Moše". Moše sa skladá z hebrejských písmen Mem, Šin a He. Mem znamená voda. Šin je oheň a He je lono. Preto meno Mojžiš doslovne znamená "zrodený z vody a ohňa." Iba prostredníctvom zbožne vykonávaného zjednotenia manžela a manželky v posvätnej vede alchýmie, môže byť človek narodený z vody a ohňa a inkarnovať ľudskú dušu. A keď sa narodí ľudská duša (Solárne príčinné telo), potom sa tiež môže narodiť Kristus v Bódhisattvovej stajni.

V zobrazeniach Mithry, kde sa plne vynára z kameňa, môžeme vidieť, že má na sebe len frygickú čiapku (symbol epifýzy), v každej ruke drží zapálenú pochodeň (niekedy má v jednej ruke meč), s červenými plameňmi šľahajúcimi okolo neho z petra genetrix (rozmnožovacia sila Ducha Svätého). Zapálené pochodne sú "dva svietniky stojace pred Pánom zeme" (ako je uvedené v "knihe zjavenia" z kresťanskej Biblie). Jedná sa o symboly vztýčených hadov kundaliní, Idá a Pingalá, ktoré naznačujú, majstrovstvo narodeného, úplne vytvoreného jednotlivca (kompletného človeka s plne vytvorenými solárnymi telami/vozidlami), ktorý je vzpriamený (spojeného s Bohom, Tetragrammaton).

 

 

Podobne, aztécky hrdina Huitzilopochtli, vraj vyskočil z lona úplne vytvorený, aby mohol s "horiacim ohnivým-hadom" (mečom kundaliní) alebo xiucoatl, okamžite zasiahnuť do boja proti matkiným nepriateľom. Jeho matkini nepriatelia, sú jeho vlastná sestra (bohyňa mesiaca = lunárne sily) a 400 bratov (4 + 0 + 0 = 4 = nižšia štvorica alebo štyri tela hriechu). Huitzilopochtli sa narodil nepoškvrneným počatím svojej panenskej matke Coatlicue, ktorá bola oplodnená chumáčom páperia (z kvesala chocholatého/holubica Ducha Svätého) pochádzajúceho z neba. Samotná Coatlicue ("Hadia-sukňa") je predstavovaná v obraze ľudského caduceus (Hermova/Merkúrova palica/žezlo) s dvoma hadmi namiesto hlavy.

 

 

Vo Vatikánskom kódexe sa píše, že pannu Chimalman navštívil veľvyslanec nebies, ktorý ohlásil Božiu vôľu, že by mala porodiť božieho syna. Hneď ako opustil jej dom, Chimalman počala syna, Aztéckeho Krista Quetzalcoatl. V niektorých verziách jeho narodenia sa Quetzalcoatl narodil (ako Mithra a Qi) z kameňa, vzácny kameň buď nefritu alebo smaragdu. Podobne, Ehecatl (ktorého láska k cudnej Mayahuel, bola symbolizovaná krásnym stromom), sa narodil z kamenného obetného noža, čo naznačuje ďalšiu charakteristiku dvakrát-narodeného, obeť. Tri základné požiadavky pre znovuzrodenie sú, Alchymistické zrodenie, Mystická smrť a Obeť. Obeť je primárna charakteristika Krista a Tretej hory Bódhisattvy. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. Kristus je podstatou všetkého stvorenia, zdroj všetkého života a svetla vo vesmíre, ktorý každým okamihom obetuje sám seba, aby mohol dať život mnohopočetným oblastiam a formám na večnom Strome života. Keďže Strom života je mapou organizácie vesmíru a človeka, tak rovnaká obeť Krista sa odohráva i vo vnútornom tvorení vozidiel/tiel duše v ktoromkoľvek zasvätencovi. Ako hore, tak dole.

Panenské dievča Xquic ("Krvavý mesiac") porodila mayských hrdinov, dvojčatá, Hunahpu a Xbalanque, keď obetovaná hlava Hun Hunahpu (ktorá spočívala na strome Calabash-tropický americký strom) napľula do jej natiahnutej ruky a povedala: "moju slinu ti dávam iba ako znamenie." Keď sa jej otec opýtal, kto bol zodpovedný za jej tehotenstvo, Xquic odpovedala: "nie je to žiadny z mužov, ktorých poznám... Čo je v mojom bruchu sa vytvorilo samo od seba, keď som šla obdivovať hlavu Hun Hunahpu..."

Je napísané, že narodenie Perzského Zoroastra (Zaratustra) bolo zázračné. Jeho panna matka Dughdova otehotnela, keď sláva Ahura Mazdy ("Najvyšší Pán vesmíru") zostúpila z neba a vstúpila do jej domu. Jeho duša bola umiestnená Ahurom Mazdou do posvätnej rastliny Haoma a prostredníctvom esencie Haomy, ktorá bola namočená v mlieku, bol počatý. Podľa inej tradície, Zaratustra bol počatý, keď jeho matku navštívil lúč svetla (rovnako ako u Perseusa, Samonocodoma, Dung Ming, Nayenezgani, atď). A zase v ďalšom opise, Zaratustra bol synom veľkého salamandra (duch ohňa) Oromasisa. Salamandrovia sú elementály ohňa, čo naráža na to, že Zoroaster bol zrodený z ohňa. Predpokladá sa, že jeho budúca reinkarnácia, bude tiež panenské zrodenie.

Kultúry Veľkej Británie (Írsko, Škótsko, Wales, Anglicko) zdieľajú dlhodobé tradície Spasiteľov narodených nepoškvrneným počatím:

 

Cúchulainn, hrdina akého svet nevidel, sa narodil zo slnečného boha Lugh (jeho fyzický otec bol prorok Sualtimh, o ktorom sa tiež vraví, že bol produktom nepoškvrneného počatia) a devy Dechtire. Dechtire,  bola vo sne oplodnená božou milosťou Lugha (solárny oheň), zatiaľ čo ležala pri rieke Boyne (voda). Jedna verzia jeho narodenia tvrdí, že sa narodil trikrát (1. fyzicky, 2. ako Dvakrát-narodený alebo Solárne narodenie, a 3.  prostredníctvom vzkriesenia), a tak bol niekedy zobrazený s tromi hlavami (tj. Brahma, Karttikeya, atď.). Jeho popis detailne opisuje, že jeho vlasy mu stáli na hlave a na špičke každého prameňa bola iskra ohňa (Svätodušný oheň Ducha Svätého).

Záznam o preslávenom a predsa tajomnom kúzelníkovi Merlinovi (z  waleského "Myrrdin" = jastrab alebo britského "Moridunon" = more pevnosti) hovorí o tom, že Merlin bol zrodený z nepoškvrneného počatia medzi rodičom z Onoho sveta a panenskej devy kráľovského rodu.

Veľký mudrc a mág Taliesin bol nepoškvrnený potomok čarodejnice Ceridwyn. Ceridwyn pripravila silný odvar, ktorý odhalí všetky tajomstvá vesmíru, tomu, kto ho vypije. Tento odvar bol určený pre jej syna Afaggdu ("Úplná tma"). Ale tri kvapky vystrekli z bublajúceho odvaru na prst malého chlapca menom Gwion ("Biely, Žiariaci"), ktorý ich oblízal a okamžite získal múdrosť určenú pre Afaggdu. Ceridwyn začala chlapca prenasledovať. On sa premenil na zajaca a ona sa stala psom, on sa premenil na rybu, a ona sa stala vydrou... a tak ďalej, až pokým sa z neho stalo zrno pšenice a ona sa premenila na sliepku a zjedla ho. Ceridwyn čoskoro zistila, že je tehotná a včas porodila znovuzrodeného Gwiona. Bol tak krásny, že sa nemohla prinútiť, aby ho zabila. Namiesto toho ho zviazala do koženého vaku a hodila do mora (rovnako ako u Perseusa, Karttikeya, Romulusa a Remusa, Mojžiša, Maui, atď.). Bol nájdený a adoptovaný synovcom kráľa Dyfeda, ktorý ho pomenoval Taliesin ("Žiariace čelo"). S nevinnosťou dieťaťa, Gwion (Budhata, Esencia) využil tri kvapky (tri solárne atómy Logosu) z bublajúceho odvaru (bublajúceho z tepla alchymistickej vyhni), aby sa stal pšeničným zrnkom (semiačkom), ktoré oplodnilo (tri mesačné atómy...) Ceridwyn (...Matky Prírody), a čo malo za následok jeho znovuzrodenie (druhé narodenie) ako krásne dieťa ("Zlaté dieťa" alebo Ľudská duša; Tiferet = "Krása").

Ďalšou legendou z waleskej literatúry, je  vysokovážený keltský hrdina menom Mabon ap Modron, ktorý bol potomkom slnečného božstva (oheň) a bohyne rieky (voda), o ktorom sa vie len veľmi málo, napriek jeho únosu tri dni po jeho narodení a jeho konečnom prepustení z väzenia z Onoho sveta jeho záchrancami, aby  uskutočnili veľký čin. Jedná sa o hľadanie, kde hrdina menom Culhwych, musí nájsť a zachrániť Mabona, s pomocou svojho strýka kráľa Artuša (podľa väčšiny opisov). Nájsť Mabona, kde sa presne nachádza, si vyžadovalo poradenstvo od štyroch po sebe starších tvorov, čo ho postupne priviedlo až ku veľmi starému Lososu Llyn Llyw. Iba losos poznal odpoveď na otázku, kde sa nachádza Mabon, predtým ako týchto záchrancov zaviedol k veľkej stene s nápisom "tu je Mabon, syn Modrona, nikto nikdy nebol tak kruto väznený ako on." Preraziť stenu a zachrániť Mabona, si vyžadovalo plnú silu Artušových bojovníkov.

Je jasné, že Mabon, je vedomie uväznené Egom. Štyri staroveké zvieratá, ktoré vedú Culhwycha (ľudská duša), k lososu (Kristus), sú vozidlá/telá duše (drozd z Kilgrwri - fyzické telo, jeleň z Rhendevre - vitálne telo; sova z Cwn Cawlwyd - astrálne telo, orol z Gwernabwy - mentálne telo). Každý z nich vedie bojovníka (ľudská duša) k ďalšiemu, múdrejšiemu zvieraťu, kým nenájde Lososa z Llyn Llyw (Kristus), jediného, ktorý oplýva Múdrosťou, ktorú Culhwych hľadá, aby mohol nájsť a oslobodiť Mabona (vedomie a stvárnenie solárneho príčinného tela ). Culhwychovi k splneniu tejto úlohy pomáha jeho strýko, kráľ Artuš (Bytie), a jeho bojovníci (uvoľnené vedomie). Len čo je Mabon prepustený na slobodu (Culhwychovo solárne príčinné telo), tak činí vôľu kráľa Artuša (Bytie) a vedie lov na mocného kanca z Twrch Trwyth a jeho divokých mláďat, siedmich prasiatok (sedem smrteľných hriechov/ega), ktorých smrť má za následok zasnúbenie Culhwycha (ľudská duša) s krásnou Olwen (Božská duša).

Celý tento príbeh je alegóriou na cestu zasvätenca k znovu narodeniu. Zasvätenec je znovu narodený tým, že vytvorí solárne telá a symbolickým sobášom s Božskou dušou. Ale úloha bódhisattvu je seba-uvedomenie a vytvorenie Tela dokonalosti. Toto je vyššia forma znovuzrodenia, ktorá vyžaduje, aby ľudská duša zostúpila do svojej vlastnej priepasti a zomrela vo všetkých svojich egách. To je reprezentované ako posledná Culhwychova úloha, v ktorej musí zostúpiť do pekla a priviesť späť krv Čiernej čarodejnice (čo sa vzťahuje k dráme vzkriesenia).

Názov Mabon ap Modron, znamená "Syn matky." Culhwych, tým že kráčal po ceste Mabon ap Modrona, bol "Synom (Božej) matky," rovnako ako bol keltský hrdina Lleu ("Žiariaci") Llaw Gyffes. Nepoškvrnene počatý Lleu Llaw Gyffes, dvojča Dylana ("More"), ktorého porodila Arianrod, keď prekročila prútik, ktorý pred ňu nastavil Math (magický panovník Gwyneddu), aby sa uistil, že je panna. Takýto "Synovia matky" keltskej tradície, boli vždy spätí s keltským Slnečným-bohom, vždy boli produktmi záhadných alebo panenských počatí, vždy boli odvlečení alebo odhodení hneď po narodení, a vždy boli dedičmi kráľovského trónu po ukončení zdanlivo nemožnej úlohy. A samozrejme, že si tiež vzali najkrajšiu ženu na svete (kabalistická Gebura, Božská duša).

Mnoho starovekých kultúr Ázie sa pýši impozantným zastúpením príbehov panny a nepoškvrneného narodenia. Na vymenovanie aspoň niektorých:

Príbeh rozpráva o nymfe, ktorá sa kúpala v rieke, kdesi v Číne. Na základe dotyku lotosového kvetu, bol počatý božský Fohi (nazývaný „ten, ktorý je jeden a traja“), zakladateľ čínskeho cisárstva. V inej verzii sa píše, že Fohiho panenská matka Moyë, sa prechádzala pozdĺž brehu rieky, keď ju náhle obklopila dúha a počala božského syna. Počas jej dvanásťročného obdobia tehotenstva sa jej snívalo, že bola tehotná s bielym slonom (t.j. počatie Budhu Šákjamuniho, pozri nižšie). Chang Ti/Huang Di-ho matka otehotnela po tom, čo sa stala svedkom veľkého blesku okolo hviezdy Dubhe (v súhvezdí Veľkej medvedice). Podobne, matka čínskeho hrdinu povodne, Yu, otehotnela po tom, čo videla, ako padajúca hviezda preletela okolo Plejád. O čínskom filozofovi a učiteľovi Lao-Jun (Lao Tsu) sa tiež vraví, že bol počatý na základe padajúcej hviezdy, po čom sa údajne vynoril z boku jeho panenskej matky (rovnako ako u Šákjamúniho, Indry, atď., ľudská duša rozvíjajúca sa z božskej duše) po 80 ročnom tehotenstve (80 = 8 + 0 = 8, pozri Padmasambhava nižšie). Vraví sa, že sa narodil s bielymi vlasmi (čistý, cudný) a mocou reči (Sloveso/Slovo).

Príbeh zo Siamu, rozpráva o putujúcom slnečnom lúči, ktorý pohladil mladú panenskú dievčinu, ktorú nazývali "modliaca sa pani," a takto bol počatý veľký a nádherný vysloboditeľ, Samonocodom.

V kórejskej tradícii sa rozpráva o počatí hrdinského Dung Ming, ktorého počalo dievča z háremu prvého kráľa Korai, keď videla mrak alebo lúč svetla, ako prichádza do jej náručia. Tehotenstvo bolo podozrivé (keďže dievča bolo cudné) a kráľ nariadil jej smrť. Ale po vypočutí jej príbehu, jej dovolil porodiť dieťa a tak sa narodil Dung Ming. Napriek tomu, že kráľ sa ho pokúšal niekoľko krát pripraviť o život, Dung Ming vyrástol a stal sa kráľom Fuyu a zakladateľom kórejskej rasy.

U raných Mongolov koluje príbeh o dievčati Alan-ko, o ktorej sa vraví, že mala štyri nepoškvrnené počatia (vrátane narodenia Bodunchar, Čingischánov predok) na základe návštevy „zlatého trblietajúceho sa muža,“ ktorý vstúpil do domu komínovou dierou (ako u Dia a Danaé) a pohladil ju po bruchu, pričom jeho svetlo preniklo do jej lona.

Čínsky Kristus, Fu Xi, bol nepoškvrnene počatý, keď jeho matka vstúpila do stopy boha hromu alebo Veľkého muža. Obklopená nádhernou žiarou pocítila, ako sa jej brucho náhle zahrialo a neskôr zistila, že je tehotná. Hovorí sa, že čínsky hrdina Hou Chi sa narodil rovnakým spôsobom.

Hrdinskí vnuci japonskej bohyne slnka, Hikohohodemi ("princ-oheň-tieň") a Hosuseri ("princ-oheň-jas") boli nepoškvrnene narodení synovia Kono-Hana-Sakuya-Hime ("Kvety stromu-princezná kvetu"). Vzhľadom k tomu, že v noci svoje svadby zázračne počala, jej pochybný manžel ju obvinil z nevery. Preto postavila malý príbytok, a v okamihu pôrodu ho zapálila a volala: "Ak to, čo je v mojom lone, nie je potomkom Nebeského vnúčaťa, tak to bude určite zničené ohňom, ale ak to je naozaj potomok Nebeského vnúčaťa, oheň mu nemôže ublížiť." Netreba hovoriť, že ona a jej ohňom-narodení synovia (traja podľa niektorých záznamov) sa z toho pekla vynorili nezranení.

Záznam o nepoškvrnenom narodení Budhu Šákjamuniho z Buddhacarita:

"Títo dvaja (matka a otec Šákjamúniho) ochutnali potešenia lásky, a jedného dňa Budhova matka bez akéhokoľvek poškvrnenia, počala plod svojho lona, rovnakým spôsobom, akým znalosti spojené s polospánkom prinášajú plody."

Ďalej sa píše, že "Veľká Maja," matka Budhu Šákjamuniho, počala, keď mala víziu bieleho slona. Zdalo sa jej, že k nej pristúpil krásny biely slon (východný symbol Ducha Svätého/Logos), ktorý niesol lotosový kvet a vstúpil jej do lona. Maja porodila postojačky, pričom sa držala vetve stromu. Toto je jasná indikácia pre tých, ktorí rozumejú symbolom, že bola cudná a mala alchymistické (bez poškvrny) narodenie. Státie = Majstrovstvo = keďže vybudovala To Soma Heliakon, Slnečné telá.

Päťcípa hviezda predstavuje človeka, ktorý stojí vzpriamene. Obrátená hviezda predstavuje človeka, ktorý je otrokom túžby, padnutý človek.

Budhova matka Maja, porodila Budhu Šákjamuniho ("Zlaté dieťa") skrze milosť Ducha Svätého, keď sa držala vetvy stromu (Stromu života vo vnútri, Bytie). Tiež je napísané, že Šákjamúni Budha sa narodil postojačky, a že okamžite spravil sedem krokov, aby vyhlásil, že toto bude jeho posledné zrodenie.

Sedem krokov odráža triumfálne vytvorenie siedmich hadov (t.j. sedem dní stvorenia v Genesis) a následné ovládnutie prírody, druhé narodenie, stojací človek. Šákjamúni inkarnoval svoje Bytie (Chesed) a tým sa dostal za hranice Kolesa Samsáry a Zákonu návratu. V tomto symbole je kľúč k pochopeniu sedmičkovej povahy skutočného človeka, ktorý odhalil Samael Aun Weor, keď citoval Budhu: "Riadne ma počúvajte, v každom ľudskom Budhovi sa nachádza sedem Budhov!"

Ohromujúci Padmasambhava budhistickej tradície, bol nepoškvrnene počatý bez matky alebo otca. Podľa prevládajúcich verzií jeho narodenia, a na základe jeho vlastných diktovaných textov, sa Padmasambhava narodil z lotosového kvetu (a to je význam jeho mena). Lúč červeného svetla (oheň Ducha Svätého), prebodol stred jazera (sexuálne vody Jesod) mimoriadne čistých kvalít (vďaka transmutácii), s názvom Oceán mlieka alebo Oslňujúce nepoškvrnené jazero a z neho sa objavil veľký, nepoškvrnený, lotosový kvet "a zo srdca Veľkého súcitného ducha, som Ja, Padma,  Lotosovo zrodený Guru, vyšiel ako slabika ‘HRI‘" (Sloveso).

Slabika sa rozpustila do svetla a okamžite sa tam objavil krásny osemročný chlapec, dokonale zdobený väčšími a menšími charakteristickými znakmi Budhu. Z Vadžrou, trojzubcom a lotosom v rukách, začal okamžite dávať učenia dévam a dákinám tej doby. Osemročný Padmasambhava vysvetlil svoje dedičstvo ako: "Môj otec je samo-vzniknutý Samantabhadra, moja matka je sféra reality, Samantabhadri. Moja kasta je spojenie prapôvodnej múdrosti a dharmadhátu."

Garab Dordže, považovaný za pôvodcu budhistickej školy Dzogčhen, sa zázračne narodil panne a dcére indického kráľa Dharmasoka. Po dobu siedmich dní, ho umiestnili do horiacej jamy. Princeznej sa prisnil sen, v ktorom bolo predpovedané jeho božské zrodenie, a z tejto horiacej jamy ho vytiahla nezraneného a pomenovala ho Rolang Dewa.

Indický Spasiteľ a zabijak démonov Karttikeya, sa narodil zo semiačka Šivy (Tretí aspekt hinduistickej trojice, Duch Svätý), prostredníctvom Agni (Boh ohňa), ktorý ho upustil do rieky Gangy (vody života, Jesod). Preto bol niekedy nazývaný Agnibhuva (syn Agni) a Ganga-Putra (syn Gangy), chlapec jasný ako slnko a krásny ako mesiac. Karttikeya bol (ako odporúča Ježiš Nikodémovi) zrodený z vody (Jesodu, sexuálna sila) a (oheň) z Ducha Svätého. V ďalšej verzii Karttikeya narodenia sa píše, že sa narodil z ohňa, ktorý vypadol z tretieho oka boha Šivy (Duch Svätý) do jazera (vody Jesod) blízko Madrasu. No a v ďalšom zázname o Karttikeyaovi sa píše, že bol výsledkom kombinácie nepoškvrnenej impregnácii siedmich rôznych cudných manželiek siedmich mudrcov (o Agnim sa píše, že na nepoškvrnené počatie taktiež potreboval sedem cudných lôn). Táto metafora opäť uskutočňuje vyššie uvedené učenie Budhu Šákjamuniho: "v každom ľudskom Budhovi sa nachádza sedem Budhov!" Preto je naliehavo nutné, aby každá ľudská duša sa "narodila" v každom zo siedmich tiel, ktoré tvoria skutočnú Ľudskú Bytosť/Človeka. To je možné iba prostredníctvom rozumného využívania "ohňa" a "vody" vo vyhni alchýmie.

Pánduovci, hlavní hrdinovia starovekého, indického, duchovného eposu Mahábhárata, boli každý narodený z panenskej matky (napriek niekoľkým tehotenstvám) a Boha(ov). Dokonca i pre čitateľa je objasnené, kedy Súrja, boh slnka, ponúka Kunti požehnanie "mocného dieťaťa, ako som ja" a ona hanblivo odpovie, "Prosím, daj mi pokyny, ako sa to dá urobiť, bez toho aby som stratila svoju cudnosť." Boh ju uisťuje, "Ako by som mohol Ja, ktorý túži po blahobytu všetkých bytostí, chcieť od niekoho, aby spáchal hriešny čin, ktorý vedie len k utrpeniu? Neboj sa. Dokonca aj po zjednotení sa so mnou, budeš aj naďalej pannou."

Tento výrok rozumejú tí, ktorí rozumejú princípom alchýmie. Jedná sa o ten istý ekvivalent, ako u gréckeho otca bohov, Dia, ktorý sa označuje ako Večný panic, napriek tomu, že splodil mnoho hrdinov prostredníctvom svojich slávnych laškovaní so smrteľnými ženami. Ten, kto praktizuje Alchýmiu (Bielu Tantru), je cudný/á a zostáva pannou/panicom, napriek sexuálnemu spojeniu, počatiu a narodeniu. Cudnosť nie je zdržanie sa pohlavného spojenia; je to zdržanie sa orgazmu. Vzhľadom k tomu, že Zlaté dieťa sa môže zrodiť iba v tom, kto, ​​praktizuje cudnosť, On je tým pádom, vždy zrodený z panny. A je to Božská Matka, ktorá vytvára To Soma Heliakon (slnečné telá) dvakrát-zrodených, prostredníctvom ohňa Ducha Svätého, ktorý je u toho, ktorý praktizuje cudnosť, uchovaný a uzavretý. Božská Matka, ktorá nikdy nepadá (na rozdiel od Ľudskej duše), je rovnako ako Zeus (Božský Otec), Večná panna a Matka Zlatého dieťaťa (Solárne Príčinné Telo Ľudskej duše).

Študentom Kabaly je ďalej zrejmé, že päť synov kráľa Pandu (Pánduovci), predstavuje tvorbu jeho piatich solárnych tiel. Je potrebné mať na pamäti, že Pandu bol prekliaty za to, že podľahol chlipnému smilstvu (porušenie 6-teho prikázania, čo je prvé prikázanie Ľudskej duše), pričom stratil svoju nesmrteľnosť a schopnosti podobné bohu. Je to len prostredníctvom veľkých obetí a boja vedených jeho synmi Bhíma (Malkut - fyzické telo); Judhišthira (Jesod - Esencia, časť Monada, ktorá nikdy napadá a ktorá sa utvára vo vodách Jesodu, aby jedného dňa  mohla byť korunovaná na kráľa, a urobiť veľké obete, aby mohla dosiahnuť najvyšších úrovní neba), dvojičky Nakula (Netzach - mentálne telo) a Sáhadéva (Hod - emocionálne telo), a Ardžuna (Tiferet - ľudská duša a bojovník), ktoré vedú k jeho konečnému vykúpeniu. Pánduovci sú vedení múdrosťou Krišnu (Kristus) pred ich bezbožnými a pomýlenými príbuznými (légie ega vedené tromi zradcami Durjódhana, Šaukuni, a Dušasán a podporovanými silou Karny, Lucifer).

Hrdinskú prácu bratov Pánduovcov je možné dosiahnuť iba tým, že sa vzdáme svetských radostí sveta (identifikácia s egom) a zostúpime do deviatej oblasti alchýmie (spojením lingamu-jóni). Ako Ježiš Kristus povedal svojim učeníkom,

"Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba (zničenie ega), vezme každý deň svoj kríž (praktizovanie alchýmie) a nasleduje ma. (obetovať sa pre ľudstvo)." – Lukáš 9-23

Rovnako tak, Dhjáni Bódhisattva Vadžrasattva, predpovedal o Padmasambhavovi z oblúku dúhy (Logoii, Kristus), sprevádzaný 72000 bohmi (72 = 7 + 2 = 9, vody Jesod):

"...On odmietne kráľovstvo (materiálna a zmyselná rovina Malkut, čo doslovne znamená "kráľovstvo"), ako zhnité."

Padmasambhava sa vďaka asketizmu (obeť) a meditácii, naučil veľa praktík, ako je umenie extrakcie elixíru z piesku (sublimácie sexuálnej sily) a premieňanie špiny a mäsa z mŕtvol na čisté potraviny (uvoľňujúc životodárne vedomie od hnijúceho ega). Aby však bolo možné dosiahnuť cieľa prekonania hraníc života a smrti na dosiahnutie dokonalej Múdrosti (Chokma), Padmasambhava musel "vziať svoj kríž," čo si vyžadovalo duchovnú manželku, aby zostúpil do deviatej sféry. A tak sa spojil s Mandaravou v jaskyni, čin, pre ktorý bol upálený na kopci oleja a dreva po dobu siedmich dní (Mandarava bola odsúdená do jamy plnej tŕní po dobu 25 dní, 2 + 5 = 7) Mandaravovím (vnútorným) otcom, kráľom. Padmasambhava premenil oheň (Duch Svätý) na jazero čistej vody (prečistené vody Jesodu) a na siedmy deň sa objavil v rovnakej forme, ako bolo jeho nepoškvrnené narodenie - osemročné dieťa (znovuzrodené vedomie bez ega, Druhá Hora Bódhisattvu), sediace na lotosu. Ako pár, Padmasambhavovi a Mandarave bol ponúknutý nektár dlhého života  a spolu dosiahli vadžrasattva (Diamantová duša).

Medzitým, na druhej strane sveta medzi indiánskymi kmeňmi, sa rozprávali tie isté príbehy o nepoškvrnene počatých Spasiteľoch. Jeden taký príbeh, rozšírený medzi prérijnými kmeňmi, rozpráva o Hviezdnom chlapcovi. Hviezdny chlapec bol nepoškvrnene počatý panne, ktorá sa zamilovala do hviezdy (vnútorná hviezda jej Bytia). Chlapec bol prijatý a nakoniec z neho vyrástol zabijak monštier . Na vrchole jeho dobrodružstiev zomrel, keď had (kundaliní) vstúpil do jeho tela, čo viedlo k jeho vzkrieseniu k nesmrteľnosti ako zornička. Podľa Kajovského (Kiowa) národa, hviezdny chlapec sa na začiatku svojho života rozdelil na dvoch chlapcov (fenomén dvojčiat je bežnou témou v tradícii Spasiteľa, ktorý bude predmetom ďalšej diskusie v nasledujúcej kapitole), jeden, ktorý nakoniec zmizol v jazere, zatiaľ čo druhý sa stal tsaidetali liekom. U verzii čiernonožcov, matka hviezdneho chlapca Žena-pierko, vykopala zakázanú okrúhlicu (poľ. rastlina) (rovnako ako Eva a zakázané ovocie), za čo bola odsúdená žiť život plný utrpenia vo svete, ktorý bol tiež odsúdený (ako u Pandory) za svoju pochabú zvedavosť. Zomrela zo smútku, keď musela opustiť svojho osiroteného syna, aby ho vychovávala babička-stará-žena-noc. Vždy s ním bolo zle zaobchádzané a ľudia sa mu posmievali za veľmi nápadnú jazvu, ktorú mal na tvári (škvrna ega po páde), a bol tak nazvaný Poia (Zjazvená tvár). Poia sa vydal na veľkú cestu, aby našiel Nebeskú krajinu a tam ho zbavili jeho jazvy. Tri dni sa Poia postil a modlil. Na tretí deň, uvidel lúče odrážajúce sa na "Veľkej vode," ktoré tvorili cestu ku slnku. Nasledoval cestu a prišiel k domovu jeho skutočných prarodičov (on bol synom Zorničky, Venuše), Slnka a Mesiaca. Na žiadosť svojho vnuka, Slnko odstránilo jazvu. Slnko tiež naučilo Poia ohromné kúzla a pravdy o svete, ktoré si so sebou priviedol späť ku svojim ľuďom, aby im uľahčil ich utrpenie. Jeho starí rodičia mu taktiež dali čarovnú flautu na okúzlenie žien, aby sa do neho zamilovali (ako u Krišnu). Ale kvôli neposlušnosti jeho matky, Poia sa musel vrátiť na zem. Avšak hneď ako sa oženil s náčelníkovou dcérou (Božská duša), ktorá ho raz odmietla (keďže bol zjazvený s egom), Slnko a Mesiac (alchýmia) mu dovolili, aby si svoju novú ženu, priviedol do  Nebeskej krajiny, kde zostali naveky.

Legendárny Posayamo z Pueblo sa narodil panne, zatiaľ čo jedla píniové oriešky.

Meniaca sa žena kmeňa  Navahov, nepoškvrnene počala dvojčatá Nayenezgani ("Zabijak monštier") a Tobadjishtchini ("Dieťa vody"), keď vstúpila do svetla slnka, zatiaľ čo z nej kvapkala voda. Rovnako ako Poia, dvojčatá sa vydali na nebezpečnú cestu k dosiahnutiu domu svojho otca boha slnka.

Bielo namaľovanú ženu trýznili kruté monštrá a ona sa modlila o pomoc. A preto k nej zostúpil duch v podobe dažďa (voda) a blesku (oheň), známy ako Darca života. Darca života jej povedal, že bude mať dieťa, ktoré sa bude volať Dieťa vody (narodené z vôd Jesodu). A takto sa zrodil národný hrdina Dieťa vody Apačského kmeňa, Bielo namaľovanej žene, ktorý sa vydal pozabíjať démonov, ktorí ju trýznili.

Deganawida zo Seneky, sa narodil panne Huronského kmeňa. Deganawida vlastnil biely (filozofický) kamenný kanoe, ktorým sa plavil cez Ontárijské jazero (sexuálne vody), aby napravil bojujúcich Irokézov (vedomie uväznené v egu). Ako symbol výsledného zmierenia, zasadil Veľký strom mieru (Strom života).

Panna, ktorá žila so svojou matkou, otehotnela ani nie po siedmych mesiacoch, aj keď predtým nikdy nebola s mužom. Porodila chlapca Wacdjîgéga ("zajac"). Žena čoskoro zomrela a dieťa bolo vychovávané jeho babičkou. Stvoriteľ (Boh) stvoril Wacdjîgégu ako piateho a posledného z radu výnimočných synov (Podvodník, Korytnačka, Mechúr a Červený roh) za účelom záchrany ľudskej rasy od všetkých zločincov. Na koniec to úspešne splnil iba sám Wacdjîgéga. Wacdjîgéga ako piate stvorenie Stvoriteľa, predstavuje Ľudskú dušu, Syn, ktorý robí vôľu Otca.

Podľa Irokézskeho a Huronského príbehu Žena, ktorá spadla z nebies (alebo Aataentsic, "Večná") získala meno, keď prepadla otvorom, ktorý bol vytvorený vyvráteným život-dávajúcim Stromom (Strom života). Strom, ktorý poskytoval jedlo pre nebeské bytosti, bol vyvrátený potom, ako sa dopustila cudzoložstva. V ďalšej verzii sa píše, že túžila ochutnať z Veľkého stromu, ktorého sa bolo zakázané dotknúť (rovnako ako u Stromu poznania), a tak poslala svojho neochotného manžela, aby jej priniesol pochúťky. Jej túžba ju viedla k nahliadnutiu do otvoru vykopanom jej manželom u päty stromu a ona padla dole. Z Nebeského sveta sa rútila dole do pravekých vôd, ktoré pokrývali zem. Nakoniec porodila dvojčatá, kultúrnych hrdinov Malý výhonok (alebo Yoskeha/Djuskaha) a Pazúrik (alebo Taweskare/Othagwenda). V iných verziách sa hovorí o tom, ako jej panenská dcéra nepoškvrnene počala dvojčatá, keď do nej vstúpil dych Západného vetru. Podvodník Pazúrik (kameň, ktorý dáva oheň, Lucifer), sa vždy pokúšal zmariť úsilie Malého výhonku o vytvorenie dokonalého sveta, keďže tvrdil, že ľudia by žili príliš ľahko a boli by príliš šťastní. Príbeh ich konfliktov a kompromisov vytvoril zem.

Jednou z najstarších a najdlhšie trvajúcich zaznamenaných tradícií, sú starí Egypťania. Napriek strate mnohých textov obsahujúcich historickú a teologickú minulosť tejto veľmi starej civilizácie, mnoho záznamov o panenskom, nepoškvrnenom narodení ešte zostalo zachovaných. Aby sme vymenovali aspoň niektoré:

Thoth, rovnako ako Padmasambhava, je v niektorých egyptských textoch považovaný ako samo-stvoriteľ  alebo," ktorý vyšiel od samotného boha," vytvorený zo srdca Ra (Logos). Egyptskí kňazi znázorňovali boha Thotha, symbol múdrosti (Kristova-myseľ), so vztýčením pohlavným údom, pod ktorým bolo napísané "Darca uvažovania." Toto bol jasný kľúč pre tých, "ktorí majú uši na počúvanie" a oči, aby videli, že skutočná inteligencia sa rodí vo vyhni Vulkánu, sexuálnej alchýmie. Táto inteligencia je potom zdokonalená prostredníctvom mystickej smrti a inkarnáciou Krista-mysle. Thoth bol dokonca považovaný za vynálezcu Merkúrovej palice, pôvodne vyjadrené jednoduchým symbolom kríža (obaja sú samozrejme symboly alchýmie).

Nut, matka egyptského Spasiteľa Usira, bola uctievaná ako Veľká matka, ale ako Nepoškvrnená Panna. Toto je nepriamy odkaz na nepoškvrnené narodenie Usira, ktorý bol neskôr považovaný za Božského otca, aspekt Logosu a ako brat a Esetin manžel, ktorá sa tiež narodila z Nepoškvrnenej Panny Nut a jej brata-manžela Geb. Eset je Božská Matka Egyptského panteónu a panenskej matky egyptského Krista, Hóra. Eset počala svoje božské dieťa, keď poletovala okolo zavraždeného tela Usira v podobe vtáka. Okrem toho, že Hór je Esetin syn, v mnohých záznamoch sa uvádza, že Hór je tiež jej bratom, narodený z Nut. Jeden záznam, ktorý sa pokúša objasniť tento vzťah, líči jeho narodenie ako výsledok lásky medzi Usirom a Eset, zatiaľ čo boli ešte v lone Nut. A tak je narodený z Nut ako Esetin brat a syn. Táto zdanlivá "spleť" rodinných vzťahov medzi sebou, je dôležitou témou vo všetkých svetových tradíciách.

Tak, aby sme uviedli len slávnych niekoľko príkladov: Fu-Xi a Nu-Kua - Čína, Virakoča a Mama Koča - Inkovia, Šamaš a Ištar  - Babylon, Zeus a Héra - Grécko, Baal a Anat - Asýria, Freyr a Freya - Nordická rasa, Dagda a Brigit – Kelti, Okikurumi a Tureš - Ainu, Višnu a Aditi - Hinduizmus, Aganju a Jemoja - Joruba, atď. Aby sme si začali uvedomovať význam takýchto vzťahov, musíme si uvedomiť, že v človeku existujú 3 aspekty Božskej Matky: Mária manželka, Mária sestra a Mária Matka (ktoré všetky milujú Krista na kríži).

Ako je vysvetlené v Dokonalom manželstve (od Samaela Aun Weora) -

"Mária Magdaléna, rovnako ako Salambo, Matres, Ištar, Asarté, Afrodita a Venuša, všetky reprezentujú kňažku manželku, s ktorou  musíme praktizovať sexuálnu mágiu, aby sme prebudili Oheň (Ducha Svätého; Kundaliní)."

Keď sa muž alchymistický spojí so svojou ženou, aby vykonávali Veľké Dielo, vtedy je nepoškvrnene počaté a zrodené Zlaté dieťa (Ľudská duša), v lone svojej vlastnej konkrétnej (večne panenskej) Božej Matky. V Dokonalom manželstve na Ceste oslobodenia, je mužova manželka tiež jeho sestra (kňažka a kňaz) a v podstate sa stáva jeho Božskou Matkou (a on Božský Otec pre ňu) prostredníctvom alchymistického aktu. A tak ona je matka, sestra a manželka pre neho a on je otec, brat a manžel pre ňu.

Hneď ako sa nepoškvrnene zrodí ľudská duša,  potom inkarnuje Božského Otca. Otec a Syn sa stal jedným, ako potvrdil Ježiš z Nazaretu,

"A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého." - Ján 8:29

"Kto vidí mňa, vidí Otca.." - Ján 14:9

Následne príde čas, kedy Zlaté dieťa (ľudská duša) sa spojí alebo "si vezme," svoju Matku (Božskú Dušu). Tento proces je podaný vo forme analógie v rôznych tradíciách ako napríklad slávny grécky príbeh o Oidipovi.

Keď na teľati objavili určité priaznivé znaky (je čierne, na čele má trojrohú bielu škvrnku, na chrbte má podobizeň orla, na chvoste má dvojité vlasy a uzol pod jazykom ), potom ho vystavovali cez mesto s veľkou slávou ako stelesnenie boha Apis/Hapi (egyptský posvätný býk). Hérodotos píše: "Podľa toho, čo hovoria Egypťania, krava otehotnela na základe svetla z neba a následne porodila Apisa." Toto nepoškvrnené počatie bolo uctievané ako samotný boh. Plútarchos sa s tým zhoduje, že "Apis bol spravodlivý a krásny obraz duše Usira." Najstarší a mocný symbol Božej Matky, je Posvätná krava (Hathor-Eset). Dvakrát-zrodený (ako napríklad Hor) sú deti Posvätnej kravy. A ako Plutarchos tvrdí, Božský Otec týchto Kabírov alebo Božích teliat, je Posvätný býk (Apis-Usir), nazývaný "večný pán života." Ten, kto nerozumie ezoterickým symbolom tejto exoterickej praxe, by to pravdepodobne považoval za niečo absurdné a pritom by si neuvedomoval, že to obsahuje tú istú drámu nepoškvrneného počatia ako narodenie mnohých svetových Mesiášov. Božská Matka je nepoškvrnene oplodnená Posvätným ohňom Ducha Svätého a počne Božie dieťa. Je zaujímavé si povšimnúť, že počas jeho 25 roku (2 +5 = 7), bol býk Apis utopený vo svätom prameni, po čom ho následne spájali s Usirom, umierajúcim a z mŕtvych vstávajúcim bohom. Človeku je pripomenuté, že dráma bódhisattvu, je znova sa narodiť (inkarnovaním Otca, Chesed = 7 Triumf) prostredníctvom rovnakých (sexuálnych) vôd, pomocou ktorých musí zomrieť (egoisticky), aby sa mohol vzkriesiť k dokonalosti. V slovách Veľkého Kabíra,

"Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec." - Matúš 5:48

V starovekom Egypte bolo všeobecne známe, že faraóni narodení na trón, boli stelesnením slnečného boha. Rovnako ako tradícia tibetských dalajlámov (a najstaršie tradície zvrchovanosti vo Veľkej Británii, Čína, Japonsko, Mexiko, Južná Amerika, atď), starovekí faraóni boli Majstri, ktorí boli oboje, vládcovia svetského kráľovstva i náboženskí vodcovia kňazstva.

Je napísané, že kráľovná (a faraón) Hatšepsut bola príkladom tejto tradície. O Bohu slnka, Amon, sa hovorí, že vlastnými slovami dokonca údajne opísal svoju nepoškvrnene narodenú dcéru panenskej kráľovnej Ahmose-Nefertari: "Jej vôňa sa prelína s vôňou krajiny Punt. Zlato pokrýva celú jej kožu. Trbliece sa ako hviezda v sále egyptských osláv. Bude vládnuť Egyptu a viesť všetkých ľudí. "

Vo veľkom Luxorskom chráme je znázornená dráma zvestovania, počatia a narodenia Amenhotepa (Amenophis v gréčtine) III veľkolepého. Faraón, ktorému sa pripisuje zásluha, že v staroveku doviedol Egypt k najvyššej moci, skrze veľkých diplomatických a hospodárskych úspechov. Prvá scéna líči boha Thotha ako víta panenskú kráľovnú Mut-em-ua, aby jej oznámil, že porodí syna. V druhej scéne boh Kneph (v spolupráci s Hathor, Posvätná krava) mysticky oplodňuje kráľovnú tým, že jej u úst drží kríž Anch (symbol alchýmie).

Ako je vysvetlené v jednom akademickom texte, "Toto je Duch Svätý alebo Duch, ktorý spôsobuje počatie" (Prírodný vznik (Natural Genesis), Gerald Massey, II diel). V záverečnej scéne je dieťa dosadené na trón, bohovia mu vzdávajú poctu a od ľudí dostáva dary.

Záver

"Náboženské formy sa môžu meniť, ale princípy sa nemenia... Postupne musíme pochopiť, že všetky náboženstvá sú len jedno Náboženstvo." - Samael Aun Weor, Dokonalé manželstvo

Dráma nepoškvrneného počatia nie je výhradnou doménou jedného náboženstva alebo svetovej ideológie. V akejkoľvek tradícii Spasiteľa, sa jedná o skutočnú (sexuálna alchýmia) i metaforickú (vnútorné zrodenie ľudskej duše) objektívnu pravdu. Keď sa manžel a manželka v cudnosti spájajú, tak Duch Svätý poskytuje oheň, ktorý oplodňuje nepoškvrnené vody Božskej Matky, ktorá je aspektom Monada. Božská Matka vždy počne svojho syna skrze Prácu a Milosť Ducha Svätého. A vždy zostáva pannou, pred pôrodom, pri pôrode a po pôrode. Prostredníctvom tejto transcendentálnej Sahadžy Maithuny, teplo a tlak hermeticky uzavretej tvorivej sily Ducha Svätého, prebúdza ohnivého hada kundaliní." Vozidlá duše je možné vytvoriť iba skrze cnosť a rozumného využitia tohto "ohnivého meča." Dieťa, ktoré je potom nepoškvrnene počaté, je vždy Spasiteľ. Práve toto Zlaté dieťa je tým, ktoré zachraňuje úprimné duše z temnoty ega a osud tých, ktorí sú odetí v lunárnych handrách miesto toho, aby boli odetí v svadobných šatách duše.

V skutočnosti, tento Spasiteľ je Kristus (nazývaný inými menami: Quetzalcoatl, Usir, Baldr, Višnu, atď.), ktorý sa inkarnuje do Ľudskej duše, ktorá kráča po Priamej ceste. V tomto okamihu je dôležité rozlišovať medzi Majstrom Špirálovitej cesty (Nirvána-Budha) a Majstrom Priamej cesty (bódhisattva). Obaja sú znovu zrodení v kováčskej dielni alchýmie (zdvihnutím siedmych hadov ohňa) a inkarnujú Bytie, obaja zomierajú v egu a obaja sa obetujú za ľudstvo. Avšak, len ľudská duša, ktorá sa rozhodne pre Priamu cestu, cestu bódhisattvu, cestu konečnej obete, inkarnuje Krista. V knihe Bhagavadgíta (7 kapitola, 3 verš) Hinduistické stelesnenie Krista (Višnu), Krišna, vysvetľuje Ardžunovi (ľudská duša):

"Medzi tisíckami ľudí sa možno jeden bude usilovať o dokonalosť, medzi tými, ktorí sa budú usilovať, možno jeden dosiahne dokonalosti a medzi dokonalými, možno jeden Ma bude poznať dokonale."

Kristus je teda narodený v stajni bódhisattvu. A práve vtedy sa skutočne začne odohrávať dráma Svetového Mesiáša.

Preložené z anglického originálu: The Immaculate Conception
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian