Čo nás čaká po smrti

Je nevyhnutné, že všetci zomrú. Poznanie tejto skutočnosti je úplným základom skutočného duchovného cvičenia: skutočne si byť toho vedomý každý deň, nikdy zabudnúť na nevyhnutnosť smrti.

Ak naozaj chcete byť skutočný duchovný praktik, tento druh poznania je nutnosťou. Pretože smrť, tým, že je neodvratná, je tiež príležitosťou pre ohromnú premenu, za predpokladu, že je riadená všetkou silou nášho Bytia, všetkou silou nášho srdca a mysle.

Inými slovami, smrť je nevyhnutná, ale jej výsledok podlieha mnohým modifikáciám a vplyvom.

Predstavu, ktorú dnešná moderná spoločnosť podporuje a zdôrazňuje, že smrť je koniec, je zjavne nepravdivá. Smrť nie je koniec, je to len zmena. Po smrti neprestaneme existovať, jednoducho začneme existovať iným spôsobom. Niekto, kto to so svojím duchovným cvičením myslí naozaj vážne, to vie, a pracuje na tom, aby zmena smrti bola prospešná, radšej ako škodlivá.

Šesť medzi-stavov (z tibetskej knihy mŕtvych „Bardo thödol“)

Z tohto dôvodu, veľký indický majster Padmasambhava dal hlboké učenie o šiestich medzi-stavov alebo šiestich medziľahlých stavov, cez ktoré každý organizmus prechádza mnohokrát. Šesť medzi-stavov alebo barda sú stavy vedomia, skrze ktoré všetci prechádzame a skrze, ktoré sme prešli mnohokrát.

Prvým z nich je to, čo nazývame "bdelý stav." Druhý sa vzťahuje na snívajúci stav. Tretí sa vzťahuje na meditáciu . Tieto tri stavy bytia sa týkajú funkcií vedomia . Jedná sa o stavy vedomia, ktoré môžeme dosiahnuť, iba ak máme tréning. Inými slovami, väčšina ľudstva nezažila tieto stavy vedome, ale prechádza nimi nevedome. Keď hovoríme o tom, ako všetky bytosti prechádzajú Bardamy, musíme si uvedomiť, že všetci nimi prechádzame, ale bez znalosti, bez toho, aby sme si to uvedomovali, bez toho, aby sme o tom vedeli, bez kontroly.

Takže prvé tri medzi-stavy, ako sme si ich vysvetlili vo všetkých týchto prednáškach, sú využívané ako tréning, ktorý potrebujeme na prístup k ďalším trom medzi-stavom, ktoré sa dejú po smrti. Šesť medzi-stavov sú dve skupiny po troch. Skutočný duchovný tréning vás naučí, ako využiť silu týchto prvých troch Bardov, ako ich využiť, ako transformovať seba a svoje životné skúsenosti, takže keď príde skúsenosť smrti, dokážete ju transformovať.

Bdelý stav: Význam prítomnosti

Začiatok, základ všetkej duchovnej práce, je byť prítomný, byť tu a teraz, nebyť rozptýlený, nedovoliť mysli, srdcu alebo telu, aby odviedlo našu pozornosť od bytia tu a teraz v tele -videnia, prežívania, počúvania, prijímania údajov zo zmyslov. Toto je základom všetkej skutočnej duchovnej práce: prítomnosť, seba-uvedomovanie, sebapozorovanie, seba-pamätanie. Existuje mnoho mien pre túto funkciu vedomia, no nedeje sa to automaticky. Nedeje sa to len preto, že ste v humanoidnom tele. Prítomnosť, pozornosť, musí byť riadená vedome a nepretržite. Pre prebudené vedomie neexistuje žiadny autopilot . Prebudenie sa nestane samo o sebe, chce to pevnú vôľu.

Táto pevná vôľa znamená, premeniť bdelý stav na skutočne bdelý/ostražitý, ako je tomu na rozdiel od spôsobu, akým väčšina z nás žije, čo je v "bdelom stave" s úvodzovkami okolo neho. Našim normálnym tzv. "bdelým stavom," je stav snenia. Náš tzv. "bdelý stav" je všeobecne vzato stavom úplného rozptýlenia, v ktorom si nikdy nepamätáme, že sme tu v tele, nikdy si nepamätajúc, čo robíme, kde sme, kto sme, a tak sme neschopní zachovať nepretržitosť vedomého jednania. Chce to tréning na rozvinutie. Vyžaduje si to veľa tréningu. Je to tréning, ktorý si musíte dávať sami, byť prítomný, byť tu a teraz.

Toto poznanie je rozdelené do nepretržitého pozorovania dvoch základných hľadísk: vnútorných stavov a vonkajších udalostí. Inými slovami, našu pozornosť musíme rozvíjať a budovať, aby sme si dokázali byť vedomí nášho vnútorného stavu: myšlienok, pocitov a vnemov, a zároveň, aby sme si uvedomovali, čo sa deje okolo nás, a čo viac, byť schopný vidieť vzťah medzi týmito dvoma.

Znie to jednoducho, keď dáte technické vysvetlenie, ale zaručujem vám, že keď ste v rozhovore s priateľmi, spolupracovníkmi či rodinou, tak to zabudnete, pretože zabudnete sami seba. Tak sa zapojíte do rozhovoru, do diskusie, vtiahnutý do emócii, pocitov, túžob alebo strachu a úzkosti, že zabudnete samých seba. To je dôvod, prečo trpíme. Je to vďaka tomuto základnému stotožneniu sa s falošnými pojmami, s prchavými emóciami, a s pocitmi v tele. Stávame sa zhypnotizovanými.

Takže, základom tréningu si to je uvedomiť a po celú dobu byť neustále plne bdelými. Toto si vyžaduje veľa vôle. Tento tréning sa prehlbuje, keď ho používame mimo tela, v snovom stave, ktorý je druhým bardom (medzi-stavom).

Snový stav

Ľudia, ktorí sú plne vytrénovaní, nezabúdajú samých seba, keď sú vo svete snov. Sú si vedomí, že snívajú. Sú si vedomí, že sú mimo tela. Vo svete snov sa s ničím nestotožňujú. Stále sú si vedomí samých seba. Toto je možné iba vďaka tvrdému tréningu v neustálej prítomnosti, ktorý praktizujú, keď sú vo fyzickom tele.

Každý chce mať schopnosť ísť von z tela vedome, zažiť astrálnu projekciu, mať mimotelné zážitky, lucidný sen. Nikto si neuvedomuje, že mať túto schopnosť začína tým, že budeme tu a teraz, vo fyzickom tele, budovaním si neustáleho povedomia seba samého, nikdy sa nezabudnúť, nikdy nezabúdať, že ste v tele, vždy si byť vedomí vnútorných stavov a vonkajších udalostí a vzťah medzi nimi.

Prečo je to tak dôležité? Pretože, keď ste vo snovom svete (astrálny a mentálny svet), spiaci, bezvedomia, tak si nie ste vedomí svojho vnútorného stavu a nie ste si vedomí vonkajšej udalosti, nie ste si vedomí, že ste v astrálnom tele. Snívate bez vedomia, pretože rovnako snívate behom fyzického života, behom dňa vo fyzickom tele. Ak budete trénovať počas dňa, vo fyzickom tele, spochybňovať všetko, čo vnímate, vždy si byť vedomí samých seba, tak to prirodzene začnete robiť vo snoch, v astrálnom tele, prirodzene, spontánne.

Kľúč SOM

Na vybudovanie tejto zručnosti využívame cvičenie s názvom SOM, čo znamená, subjekt, objekt, miesto. Časťou cvičenia, mimo toho sebauvedomovania sa, ktoré som popisoval, je testovanie vonkajších udalostí, aby sme si otestovali: "Čo je to za miesto, v ktorom sa nachádzam? Kde to som? Som vo fyzickom tele alebo v astrálnom tele?"

Takže, počas dňa sa naučíte začať veci testovať, ako napríklad: natiahnuť si prst, naozaj, aby sa natiahol, plne očakávať, že sa natiahne, otestovať sa, "Ak som naozaj v astrálnom tele, keď snívam, tak sa prst natiahne." Ak to urobíte fyzicky a budete to myslieť naozaj vážne a skutočne to testovať, tak to taktiež začnete robiť i vo snoch, a jedného dňa to budete testovať a z ničoho nič sa váš prst natiahne, a vtedy si uvedomíte, že ste v astrálnej rovine, že nie ste vo svojom fyzickom tele, a začnete sa prebúdzať.

Podobné testy môžete robiť s vecami okolo vás. Zatlačte prstom cez stenu, ohnite pero alebo ceruzku alebo knihu, a uvidíte, že vo snovom svete bude flexibilná. Skúšajte veci okolo seba. To funguje iba ak máte vedomie, prítomnosť pozornosti, ktorá to riadi. Ak budete toto cvičenie robiť mechanicky, bez toho, aby bolo vaše úplne vedomie prítomné, tak to nebude fungovať.

Tento tréning je zásadný, pretože začína pripravovať vedomie, aby neprestajne pozorovalo všetko, čo sa mu deje vo vnútri aj vonku, a vždy si pokladať otázky, "Kde to som, čo sa so mnou deje, čo sa deje..."

Nemôžem dostatočne zdôrazniť, aké je to dôležité, pretože keď zomriete, túto zručnosť budete potrebovať. Bez nej, zomriete nevedome, a znovu sa nevedome narodíte.

Meditácia

Tretí medzi-stav (bardo) je fázou meditácie, ktorá sa v sanskrte nazýva dhjána. Toto sa nevzťahuje na jednoduchú koncentráciu, dhjána je stav vedomia, ktorý je úplne pokojný, žiariaci, úplne jasný a veľmi vnímavý. Nie je to stav denného snívania, fantazírovania,  je to stav prekrásnej jasnosti vedomia . Je to najkrajšia expanzívna jasnosť vedomia a vnútorného vnímania, aké si možno predstaviť, aké ste kedy zažili. Nejedná sa o stav vedomia, ktorý ste pocítili, keď ste jedli svoju prvú čokoládovú zmrzlinu a cítili ste sa tak dobre. Nejedná sa o žiadny taký pocit, ako napríklad telesné pocity. Nemá to nič spoločné s takzvaným "orgazmickým" stavom ako mnohí tvrdia. Také to vôbec nie je.

Dhjána je jasné, vnímavé, prenikavé povedomie, jasnosť vnímania, určitý druh pokoja mysle, druh vnútorného pokoja, ktorý je veľmi hlboký. Prečo je to tak dôležité? Pretože v tomto stave dokážeme vidieť ego také, aké je. Stav dhjána je stavom, v ktorom je vedomie oslobodené od klietky ega - bez pýchy, bez žiadostivosti, bez závisti, bez strachu, a to je dôležité.

Zručnosť meditácie (dhjána) je založená na rozvíjaní zručností v snovom stave, ktorý rozvíjame pomocou zručností v bdelom stave. Postupne, zručnosť meditácie (dhjána) posilňuje vedomie, aby bolo stabilné a pokojné, bez ohľadu na to, čo sa deje. Posilňuje to vedomie, upevňuje ho, pomáha mu rásť, ale zo všetkého najviac, mu pomáha k sprístupneniu svojej pravej podstaty, ktorá je pokojom, prezieravosťou a porozumením: pokojom, duševnou pohodou. To je to, čo chcete, keď zomriete. Tento stav vedomia (dhjána) potrebujete, pretože keď zomriete, tak prejdete veľkou transformáciou, priechodom, a čo sa stane potom, to záleží na vás.

Čo sa stane, keď zomrieme

Táto prednáška sa nazýva: „čo nás čaká po smrti.“ Takže čo sa stane, keď zomrieme? To Vám nemôžem povedať, pretože to je na vás. Téma alebo vysvetlenie toho, čo sa stane, keď zomrieme je neuveriteľne komplikované, pretože to závisí na vašom stave vedomia.

Viem, že každý chce jednoduchú odpoveď. "Všetci pôjdeme do neba alebo do pekla," alebo "všetci pôjdeme tam, kde je veľké jasné svetlo a všetci naši milovaní, tam budú na nás čakať," alebo " jednoducho prestaneme existovať." Všetci chceme tieto škôlkarské, jednoduché, náboženské príbehy, aby sme sa cítili lepšie, ale fakty také nie sú.

Smrť je zložitá a nevyhnutná, ale čo sa s ňou stane je vo vašich rukách: nikoho iného. Vo vašich.

Výsledok vašej smrti bude závisieť na vašom stave vedomia . Záleží na tom, aký ste zručný v ovládaní svojho vedomia . Váš stav vedomia bude určovať, čo sa s vami stane po smrti.

Takže, musíme študovať tieto barda a veľmi dobre im rozumieť.

Po smrti existujú tri stavy alebo medzi priestory. Sú to smrť, realita a znovuzrodenie. Táto druhá sada troch stavov sa týka toho, čo sa stane po tom, ako bolo fyzické telo zlikvidované. Čo sa stane v týchto troch fázach závisí na sto percent na tom, ako používate vašu pozornosť.

Takže, buďme realistickí. Viem, že každý by chcel zomrieť pokojne a bezbolestne v posteli, ale to je sen, fantázia. Je pravdepodobné, že väčšina z nás zomrie v utrpení. Je to len prostý fakt. Zmierte sa s tým a pripravte sa na to teraz. Ak pôjdeme do márnice a pozrieme sa na ľudí, ktorí tam ležia mŕtvi, tak zistíme, že väčšina z nich nejakým spôsobom trpela. Je veľmi zriedkavé nájsť niekoho, kto mal pokojnú smrť. Väčšina ľudí utrpelo násilie, choroby, trpeli emocionálne alebo mentálne. Takže šanca je taká, že my budeme tiež. Musíme sa nad tým vážne zamyslieť a uvedomiť si to a pripraviť sa na to.

Ak by sme teraz mali zomrieť, dnes, s tréningom, ktorý teraz máme, ako by sme zvládli proces smrti? Ak sme veľmi chorí, slabí, fyzicky veľmi trpíme, ale tiež veľa trpíme, pretože by museli opustiť svoju rodinu, svojich milovaných, svoje deti, svoj majetok, všetky naše veci na ktorých lipneme, aký by bol náš stav vedomia?

Muky, ktoré zažijeme pri umieraní, sú obvykle dosť extrémne. Doba umierania bude pravdepodobne čas, kedy budeme zažívať najextrémnejšie muky nášho života. Ako silný je náš tréning v sebapozorovaní sa, v seba-pamätaní sa, v meditácii? Sme dostatočne silní na to, aby sme dokázali čeliť takej miere utrpenia a byť pokojní, nelipnúť na veciach a nebáť sa?

Je pravdepodobné, že nie sme pripravení, pretože máme ego veľmi živé. Máme príliš veľa hrdosti, príliš veľa hanby, príliš lipneme na veciach, príliš veľa závisti, príliš veľa strachu, alebo sme príliš leniví vo svojom duchovnom cvičení. Neberieme dostatočne vážne to, ako každodenne zvládame svoju pozornosť. Jediné čo berieme vážne je zarábanie peňazí alebo staranie sa o náš spoločenský imidž, ako nás ostatní vnímajú. Naša duchovná práca je na zozname niekde úplne pri konci. Možno, že to myslíme dobre, ale keď sa pozrieme na to, ako skutočne trávime svoj čas a energiu, tak uvidíme, že naozaj moc toho času a energie našej duchovnej práci nedávame. A to bude pre nás skutočným problémom, keď zomrieme.

Keď zomrieme, väčšina z toho, čo si práve teraz myslíme, že sme "my," bude od nás odobrané.

Dve sady kruhov. Na ľavej strane vidíme ilustráciu toho, čo má živý človek a na pravej strane toho, čo má mŕtvy človek.

Je zrejmé, že keď zomrieme, fyzické telo nám bude odobrané. To vieme. Čo nám tiež bude odobrané, bude vitálne telo, ktoré je energiou fyzického tela. Čo je taktiež odobrané, je naša osobnosť, naše meno, náš jazyk, náš kultúrny vkus, čo sa nám páči ako hudba, čo sa nám páči ako jedlo, náš vkus pre oblečenie. Všetky tieto vlastnosti správania, ktoré si myslíme, že sú našou identitou. Všetko to je opustené. Čo ide do iného sveta, je surový obsah našej mysle a srdca, a vnútri toho, je uväznené vedomie.

Ak sme predtým nikdy poriadne netrénovali svoje vedomie, aby si bolo vedomé samo seba, tak fázou smrti budeme prechádzať presne rovnakým spôsobom, akým spíme teraz v noci: s nulovým vedomím seba samého, s nulovým uvedomovaním. Vďaka tomuto, prejdeme troma Bardamy posmrtného stavu úplne bez vedomia, úplne spiaci, rovnakým spôsobom, akým spíme teraz.

Aby sme dokázali byť vedomí samých seba v troch Bardoch, ktoré sa nachádzajú medzi životmi, museli by sme počas života pracovať na svojom uvedomovaní a uvedomiť si a byť si neustále vedomí svojej skutočnej identity: neustále povedomie o tom, čo sme, čo pravdaže nie je telo, čo pravdaže nie je energia v tele, a čo nie je ani osobnosť.

Skutočné duchovné cvičenie

Bohužiaľ, niektorí z nás sa učia duchovnu iba k posilneniu osobnosti. Mnoho z nás sa učí duchovno, ktoré je zamerané len na telo, a taktiež vitálne telo. Pre mnohých z nás, naše duchovné cvičenie bolo všetko o typu napríklad, hatha joge, sufism alebo akomkoľvek inom type cvičenia, pri ktorom sa zameriavame na telo a robíme rôzne druhy cvičení a naťahovaní sa súvisiacimi hlavne s telom. Alebo sme sa možno naučili techniky, ako pracovať s energiou vo vitálnom tele, ako reiki, pránájáma, rôzne typy tantry -tzv. "energetické práce," kde sa veľmi stotožňujeme s energiou. Alebo vo väčšine prípadov, je naše duchovno úplne zamerané na našu osobnosť, naše tradície, naše náboženstvo, ako v ňom vyzeráme, či vyzeráme ako "dobrý kresťan" alebo "dobrý budhista" alebo "dobrý gnostik." V kostole alebo v škole vždy na čas, v peknom oblečení, kde robíme to, čo od nás duchovná komunita očakáva, vždy vyzerajúc ako vzor, alebo sa snažiť ním byť, alebo hraním pokorného. To všetko je osobnosť. Nie je to skutočné, to nie je duchovno.

Osoba, ktorá skutočne duchovne trénuje, sa s fyzickým telom vôbec nestotožňuje. Stará sa o neho, dobre ho kŕmi, stará sa o to, aby bolo uvoľnené, ale žiadnu navyše energiu na neho nemíňa. To isté platí o vitálnom tele. Pracuje s ním, šetrí energiou, múdro s ňou narába, ale príliš sa s energiou vitálneho tela nestotožňuje. Nakoniec, sa tiež nestotožňujú ani s osobnosťou, s politikou, so školami, hnutiami, skupinami a náboženstvami. S tým, kto je najväčší najnovší učiteľ, alebo najnovšia najväčšia kniha alebo trend, alebo čo by sme mali nosiť, keď ideme na tú či onú akciu. O takéto veci sa vôbec nezaujímajú, ale ich pozornosť je úplne zameraná na analýzu a štúdium vzťahu medzi mysľou-srdcom a vedomím , pretože v tomto vzťahu sa nachádza prístup k Absolútnu, ktorý je hlboko vo vnútri.

Toto je dôležité, pretože keď prejdeme dverami smrti, tak fyzické i vitálne telo budú zničené.

Ak sme sa zrazu ocitli na prahu smrti, stále si mysliac, že máme svoje meno, kultúru, náboženstvo, zvyky, svoj vkus v jedle, v hudbe, v miestach, ktoré radi navštevujeme, ale nič z toho už s nami nebude, tak ani nebudeme vedieť, že sme mŕtvi, neuvedomíme si to. A to je presne to, čo sa deje v 99,9% prípadov.

Hocikto tu, kto prebudí svoje vedomie a vyjde von z tela alebo v meditácii dokáže vnímať svet mŕtvych, a s hocikým sa tam môže porozprávať, a zistí, že mŕtvi nevedia, že sú mŕtvi. Rovnaký osud postihne i nás, ak nebudeme vážne pracovať na prebudení vedomia.

To sa deje preto, že mi ani nevieme, že sme nažive. Po celý deň a po celú noc snívame, fantazírujeme, sme rozptyľovaní, ani si neuvedomujeme, že sme tu v tele, nepamätáme sa, kto naozaj sme. Takže keď zomrieme, v tomto stave budeme pokračovať, ale bez fyzického tela, vitálneho tela, a osobnosti.

Tým, že trénujeme v bdelom stave, v snovom stave, a v meditačnom stave, tak sa trénujeme, aby sme boli vedomí v stave smrti, reality a znovuzrodenia, byť si vedomý a nie spať ako zviera.

Smrť a strom života

Keď toto študujeme na Stromu života , tak zistíme, prečo je to tak dôležité. Na dolnej polovici Stromu života môžeme vidieť päť Sefirotov. Najnižšia je Malkut, čo je fyzické telo. Je zrejmé, že smrťou nám je fyzické telo odobraté, stratíme s ním spojenie. S fyzickým telom ide i vitálne telo, Jesod, čo je energia fyzického tela. To taktiež stratíme. A taktiež prídeme o osobnosť.

To, čo zostáva, sú tieto tri Sefiroty: Tiferet, Necach a Hod- vedomie, intelekt a srdce. Ak sme sa vo svojom fyzickom živote nikdy neučili používať pozornosť, znamená to, že sme sa nikdy nenaučili používať svoje vedomie, čo súvisí s Tiferet. To znamená, že keď je naše fyzické telo, vitálne telo a osobnosť zničená, tak skončíme v piatej dimenzii v našom protoplazmatickom, lunárnom tele, nebudeme mať vedomie o sebe samom, pretože sme sa nikdy nenaučili používať svoju esenciu, ktorá je zakorenená v Tiferet. Tiferet sa nachádza nad Hod a Necach. Je na vyššej úrovni ako myseľ a srdce.

Tiferet je zdrojom našej esencie. Esencia je vedomie, naša Budha podstata, je to zdroj pozornosti, ako dávame pozor. To je to isté ako sila vôle.

Ak sme sa vo fyzickom tele nikdy nenaučili používať túto silu vôle, vedomie, potom k nemu po smrti nebudeme mať prístup, pretože sme sa nikdy nenaučili, ako ho používať. Budeme spať, nebudeme vedieť, že sme mŕtvi a týmito skúsenosťami budeme prechádzať tlačení karmou.

Ak sme sa ho naučili používať a prebudili vedomie, ešte lepšie, ak sme vytvorili dušu, čo znamená, že sme prebudili hady Kundaliní , a to buď v prvom stupni vo fyzickom tele, v druhom stupni vo vitálnom tele, v treťom stupni v astrálnom tele, vo štvrtom v mentálnom tele a v piatom v príčinnom tele, tak budeme mať obrovskú výhodu, pretože po smrti budeme prebudení. Lepšie povedané prebudení do určitej miery. Pretože ešte stále môžeme zaspať, ale budeme mať výhodu, pretože sme prebudili určité percento vedomia, tým, že sme dosiahli tie stupne zasvätenia.

Tiferet, príčinné telo, je v šiestej dimenzie. Myseľ-srdce alebo mentálne-astrálne telá sú v piatej dimenzii.

Piata dimenzia je svet snov. Je to svet mysle a emócií. Na tejto planéte, v našej psychike, je piata dimenzia úplne znečistená našim egom. Pretože tak hlboko spíme, a pretože máme toľko túžob, piata dimenzia je veľmi prešibaným miestom. Všetci to poznáte, pretože si pamätáte svoje sny. Sny sú veľmi odlišné od toho, čo sa deje vo fyzickom svete. Všetko tam funguje veľmi odlišne, všetko sa chová inak, a preto je pre nás veľmi ťažké zistiť, čo je v piatej dimenzii skutočné. Veľmi ľahko nás tam dokážu oklamať, pretože v mysliach máme toľko túžob, toľko hrdosti a toľko žiadostivosti. Ak chceme mať jasno a vidieť, čo zažívame, aby sme dokázali rozlíšiť, čo vidíme a zažívame, tak túto zručnosť musíme rozvíjať vo fyzickom tele, práve teraz, pretože po smrti budeme v piatej dimenzii presne rovnako, ako vo svete snov, do ktorého každú noc odchádzame. Jediný rozdiel bude, že naše spojenie s fyzickým telom bude prerušené.

Ako teraz snívate: s vedomím alebo bez neho? Pamätáte si všetko, čo sa stalo za tých šesť, osem, alebo desať hodín, ktoré ste ležali v posteli? Koľko si z toho pamätáte? Koľko z toho ste boli vedomí seba? Koľko z toho času ste si boli vedomí toho, kde ste boli a čo ste robili? Odpoveď na túto otázku vám povie, čo sa s vami bude diať po smrti. Ak sa vám nepáči odpoveď, potom by ste mali začať trénovať.

Celý strom života nám ukazuje všetky dimenzie prírody. Fyzické telo Malkut je východiskovým bodom, z ktorého sa môžete dostať do nižších alebo vyšších svetov. Na tomto strome života, môžeme pochopiť výrok Samaela Aun Weora, ktorý bol vysvetlený v mnohých jeho kníh a prednášok.

Osoba, ktorá zomiera, čelí trom potenciálnym záverom. Tí, ktorí si to zaslúžili, dostanú takzvanú dovolenku vo vyšších svetoch, v ktorých zažijú potešenie, šťastie a pokoj na nebesiach, v tých dimenziách, ktoré nie sú poškodené túžbou.

Druhá cesta je, že sa okamžite znovu narodíme bez akéhokoľvek odpočinku a namiesto toho budene ihneď vrátení do fyzického tela, aby sme i naďalej trpeli svoju karmu, výsledky našich činností.

Tretí záver je taký, kde osoba nie je schopná splatiť svoje dlhy alebo získať lístok a mať dovolenku, takže zostúpi do nižších svetov, čo nazývame "peklom," aby začala platiť to, čo dlhuje.

Takže na tejto mape vidíme tie možnosti. V strede je Malkut, fyzické telo. Keď je fyzické telo mŕtve, keď zomrie, naša karma a stav vedomia určia, či sa okamžite znovu narodíme, či si zaslúžime dovolenku vo vyšších svetoch alebo zostúpime do nižších svetov. Záleží: to záleží na nás.

Poďme preskúmať, ako sa to presne stane, tak blízko, ako sa len môžeme dostať do "presne", pretože naozaj, v tomto scenári hrá rolu až príliš veľa faktorov. Všeobecne, čo sa stane, je toto: zomriete, spojenie s vašim fyzickým telom je prerušené. V tom okamihu sa dostávate do piatej dimenzie, čo je rovnaký svet snov, do ktorého vstupujete teraz, keď spíte. Do tohto sveta vstúpite presne rovnakým spôsobom, akým teraz zaspávate. Ak zaspávate bez akéhokoľvek vedomia tohto prechodu, ktorý je medzi bdelosťou a snívaním, tak  presne rovnakým spôsobom i zomriete: bez vedomia.

Niektorí ľudia, kvôli silnému zážitku smrti, môžu dostať šok do vedomia a môžu byť vedomí. To sa stáva, ale nemôžete očakávať, že sa vám to stane, pretože tieto šoky sú náhodné. Nie sú produkované vôľou. Všetci sme počuli príbehy o "zážitkoch blízkej smrti" alebo " zážitkoch po smrti," ktoré sú spôsobené práve týmto druhom šoku. Sú náhodné alebo občas sa stane, že sú nám dané ako darček alebo pripomenutie od Boha. Dochádza k nim preto, lebo vedomie si náhle uvedomí, čo sa deje alebo dostane energetický výboj od Bytia na vyvolanie vedomia, ktoré je potrebné, ale to je zriedkavé. Väčšinu času ľudia zomierajú rovnakým spôsobom, akým v noci zaspávajú. Jednoducho zaspia a odplávajú do sveta snov, bez akéhokoľvek povedomia o tom, čo sa s nimi deje.

A práve z tohto dôvodu, keď zomrieme, tak nebudeme vedieť, kam ideme alebo to, čo robíme. Budeme vo sne, bez vedomia, bez uvedomovania, bez toho, aby sme vôbec vedeli, že sme mŕtvi. Budeme vnímať rovnakým spôsobom, ako vnímame sny. Čo vidíte vo snoch? Veci, ktoré nedávajú zmysel. Každý večer sa vidíte v práci, pretože ste v práci každý deň alebo navštevujete miesta zo svojho detstva alebo miesta, o ktorých fantazírujete. Snívate, že ste vo filme, ktorý ste sledovali alebo o knihe, ktorú ste čítali. Toto sú rovnaké miesta, ktoré uvidíte po smrti.

Devachan

V sanskrte existuje príbuzný stav vedomia, ktorý sa nazýva devachan. Mnoho ľudí obzvlášť v moderných duchovných skupinách hovorí o devachanu, ako by sa jednalo o niečo dobré, typ neba, v ktorom ste sa opäť zišli so všetkými svojimi blízkymi, ale dovoľte mi, aby som niečo jasne vysvetlil. Devachan je projekcia mysle- neexistuje. Je to ilúzia. Mnoho ľudí, ktorí majú "blízky zážitok smrti" a vrátia sa späť, vravia, že videli všetkých svojich blízkych a že boli privítaní všetkými ľuďmi, ktorí zomreli pred nimi. Väčšinu času, to bola iba projekcia ich mysle. Tento druh zážitku sa môže stať v skutočnosti tiež, ale človek si to musí zaslúžiť. Nestáva sa to len tak hocikomu, musí to byť zaslúžené. Vo väčšine prípadov, tomu tak nie je. Takže keď väčšina ľudí zomrie, tak si v mysli premieta obrázky. Premietajú si svoje túžby, pretože sa boja, pretože sú pripútaní k veciam, takže vidia to, čo chcú vidieť.

Retrospektíva po smrti

Po smrti, retrospektívne zhodnotíme život, ktorý sme práve dokončili. Znovu ho prežijeme retrospektívnym spôsobom, pomocou inteligencie a srdca. Po ukončení tejto retrospektívy predstúpime pred Boží súd. Na východe sa Anjeli Zákona nazývajú Páni Karmy, ktorí nás súdia podľa našich skutkov. Výsledok takéhoto rozsudku, môže byť, že sa buď opäť vrátime do novej maternice, aby sme sa znovu okamžite objavili v tomto fyzickom svete alebo môžeme ísť na akýsi druh dovolenky do svetov svetla a šťastia alebo nakoniec, bohužiaľ sme povinní vstúpiť do vnútra Zeme, do jej infradimenzií, so všetkými jej bolesťami a nespokojnosťou. - Samael Aun Weor, Beyond Death (Za hranicou smrti)

Po skúsenosti smrti, keď je duša, vedomie oslobodené od tela, v určitom okamihu bude vedomiu daný test. To sa stane každej zosnulej osobe. Zosnulá osoba je zrazu, kde bola priamo pred smrťou, vidia všetko, čo videli a prežívali, čokoľvek, čo zažívali tesne pred smrťou. Ak boli doma a jedli, tak zrazu sa tam s tým jedlom ocitnú, vychutnávajúc si jedlo, tešiac sa spoločnosti svojej rodiny a priateľov. Začnú sa vracať späť, udalosť za udalosťou, prežívajúc všetko do najmenších detailov, ako to prežívali vo svojom fyzickom živote, keď boli nažive. Problém je, že nikto si neuvedomuje, že je mŕtvy. Takže si žijú svoj život, a bez toho, aby si to uvedomovali, tak ho žijú pospiatky. Inými slovami, znovu si prehrávajú každý okamih celého svojho života. Každý niekedy počul o takejto skúsenosti, že keď zomriete, tak sa vám život prehrá pred očami.

Dovoľte mi, aby som vám niečo jasne vysvetlil, aby ste to mu rozumeli. Čas vo fyzickom svete je len vo fyzickom svete. Piata dimenzia nemá čas, ako tu. To je dôvod, prečo, keď zaspíte alebo si zdriemnete, tak môžete snívať, a vám sa to zdá, ako by ste snívali celé hodiny a hodiny, a potom sa prebudíte, a to prešlo iba pätnásť minút, a vy ste ohromení, "Myslel som si, že som spal celé hodiny. " To je preto, že v iných dimenziách, čas funguje inak. Má inú vibráciu, inú frekvenciu. My voláme piatu dimenziu "večnosťou," pretože tam je čas kruhový, nie je lineárny. Každopádne, to je ďalšia téma.

Ide o to, že retrospektívne zhodnotenie života je relatívne. Niekedy môžete počuť, že toto retrospektívne zhodnotenie trvá "tri dni," toto číslo je symbolické, nie je doslovné. Skutočný rozsah času je váš celý život. Znovu ho budete prežívať, ale budete si toho vedomí, budete si to uvedomovať? Čo sa stane, keď si prehrávate udalosti svojho života a znovu navštívite svoju každodennú, jednotvárnu prácu? Budete na to reagovať, rovnakým spôsobom, ako na to reagujete teraz, s nudou a s hľadaním rozptýlenia? A čo tie okamihy, keď ste trpeli, keď ste boli odmietnutí, zradení alebo oklamaní? Opäť sa stotožníte s bolesťou, hnevom a nenávisťou? A čo tie okamihy, kedy ste sa oddávali sexuálnej žiadostivosti? Čo tie roky, ktoré ste sa stotožňovali s pornografiou, stotožnení s dychtivosťou po inej osobe alebo osôb? Čo sa stane, keď budete prehrávať tie scény? Keď ste mŕtvi, budete sa s nimi znovu stotožňovať? Ukáže sa na základe toho testu, že ste sa vôbec nezmenili?

Inými slovami, po smrti, budete znovu prežívať každú skúsenosť, ktorú ste mali v živote až do najmenšieho detailu. Všetko sa to bude znovu opakovať. Prečo? Nie je to vtip alebo krutosť Boha. Je to funkcia prírody, ktorá je nevyhnutná pre vyhodnotenie, ako sa duša zmenila počas svojho života vo fyzickom tele. Zmenilo sa vedomie, a ak áno, ako? Zhoršilo sa alebo sa zlepšilo? Ako reaguje na svoju karmu?

Retrospektívna meditácia

Dúfam, že niektorí z vás, ktorí tento materiál študujú už dlhšiu dobu, si uvedomili niečo veľmi významného, a to je význam praxe retrospektívy. Na každom meditačnom výlete učíme retrospektívu, a na každom výlete ju praktizujeme, pretože je to tak dôležité.

Retrospektívne cvičenie je meditačné cvičenie, v ktorom vedome, retrospektívne zhodnocujeme deň. Večer si sadnete meditovať, uvoľníte telo a snažíte sa prehĺbiť svoje sebauvedomovanie, na ktorom ste po celý deň pracovali, prehĺbiť tú seba-prítomnosť a sebauvedomovanie. Zavriete oči, uvoľníte telo a začnete si v mysli prehrávať všetko, čo sa stalo počas dňa, nie, aby ste to menili, ale aby ste sa z toho učili, snažíte sa nájsť tie veci, ktoré ste nemali urobiť alebo ktoré ste nemali cítiť alebo si myslieť, a analyzujete ich, aby ste sa naučili, ako sa zmeniť.

Ak ste strávili život vo fyzickom tele trénovaním týmto spôsobom, tak som si istý, že uvidíte, že vaša skúsenosť z prehrávania si vášho života po smrti bude veľmi odlišná od niekoho, kto retrospektívu nikdy nepraktizoval, pretože vy ste strávili celý život prehrávaním si svojho života, prechádzaním si všetkých vecí, ktoré ste si mysleli, cítili a urobili, nestotožňujúc sa, nedovoliť, aby vás myšlienky, emócie a veci, ku ktorým ste pripútaní vtiahli do seba. Osoba, ktorá má výcvik a zomrie, a je vedomá, a začne si premietať a znovu žiť svoj život, ktorý práve skončil si toho bude vedomá, bude vedieť, "Som mŕtvy a teraz si retrospektívne zhodnocujem všetky svoje skúseností, no nedám sa rozptýliť, nebudem reagovať s pýchou, so strachom, s hanbou, so žiadostivosťou, so závisťou, s ľútosťou, "ale namiesto toho budete vedieť, ako byť pokojní, budete vedieť, ako si vyvolať ten stav dhjána, ktorí ste kultivovali v meditácii, čo znamená byť v pokoji a vedomý si sám seba. Takže, keď sa tie scény začnú prehrávať, vy ich budete sledovať a učiť sa z nich. Nebudete sa s nimi stotožňovať a reagovať. Z tejto skúsenosti budete lepšie chápať svojmu životu. Tento konečný moment je to, na čo sa pripravujeme.

Dávate pozor?

V tejto tradícii sa veľa hovorí o zasvätení, vytváraní tiel, sexuálnej transmutácii, astrálnych zážitkoch, džin stave, prebudení čakier, pránájám, dychových cvičeniach, tibetských cvičeniach - všetky druhy rôznych techník a nástrojov a skúseností, ale na žiadnom z nich nezáleží tak, ako na tom, čo sa stane po smrti. Či už máte solárne telá alebo nie, ak tým stavom prejdete spiaci, tak tie solárne telá vám nepomôžu. Nemyslite si, že solárne telá alebo zasvätenia vám zaručia, že budete prebudení: to nie. Nemôžete použiť nástroj, ak si nepamätáte, že ho máte.

Existuje mnoho ľudí, ktorí majú solárne telá a sú úplne spiaci. Solárne telá vám neprebudia vedomie. Sú to len prostriedky, vozidlá: nič vám nezaručia. Majstri padajú (zlyhajú), Budhovia padajú, pretože sa stotožnia.

Na čom záleží, je náš stav pozornosti. To je dôležitejšie ako čokoľvek iné. Hovorím to preto, že je ľahké pre slobodných ľudí, aby cítili veľa úzkosti, pretože nemajú manžela/ku a cítia sa veľmi znepokojení: "Nevytvorím telá a neprebudím Kundaliní. Nikdy to nedokážem." Potom máme ženatých/vydaté osoby, ktorí si myslia: "Som ženatý/vydatá, nedokážem to urobiť s týmto bremenom. Môj manžel/ka mi robí život príliš ťažkým. Príliš trpím." Toto sú výhovorky.

Na čom záleží, je stav nášho vedomia. Keď zomriete, na vašom rodinnom stave nebude záležať. Či už máte telá alebo nie, ste v situácii, v ktorej ste. Využite svoje okolnosti. Nenechajte sa zmiasť teóriami či presvedčeniami. Dávajte pozor na to, čo je. Buďte prítomní. Učte sa byť prítomní a pokojní v každej životnej situácii.

Transformácia vnemov

Od okamihu k okamihu sa naša myseľ i srdce vzdúvajú. Nikdy nie sú nehybnými, nikdy nie sú v pokoji, pretože do nás neustále vstupujú nové vnemy, a tieto vnemy prichádzajú do zmyslov a vytvárajú reakcie, pretože ich netransformujeme vedome. Možno, že to tak spolovice robíme, keď si na to spomenieme, ale väčšinu času si nespomíname. Myseľ sa neustále vzdúva s novými vnemami, novými pocitmi, novými myšlienkami. Čo tieto reakcie rozvirujú v mysli počas nášho každodenného života? Ak ich nekontrolujeme, ak si ich neuvedomujeme a netransformujeme ich, tak spíme.

To isté sa deje, keď ideme večer spať. Vo vnútorných svetoch sa k nám dostáva mnoho vnemov, ale nie sme si toho vedomí. Tieto vnemy do nás vchádzajú a myseľ reaguje, stotožníme sa so všetkými našimi túžbami. To je dôvod, prečo snívame o tom, ako sa hneváme, ako kŕmime svoju sexuálnu žiadostivosť, ako kŕmime závisť atď. Naše sny sú odrazom obsahu našej mysle.

Ak zomrieme bez toho, aby sme sa naučili, ako transformovať tieto vnemy, tak týmito troma Bardamy smrti, reality a znovuzrodenia prejdeme rovnakým spôsobom. Rovnakým spôsobom prejdeme aj rekapituláciou svojho života po smrti. Rovnako ako dnes, keď nás niekto kritizuje a my cítime v srdci bolesť a cítime hnev, nenávisť alebo hanbu alebo kvitnúcu pýchu, to isté sa bude diať po smrti.

Rozsudok po smrti

Ak po smrti budeme znovu prežívať svoj život a objavia sa v nás rovnaké reakcie a my sa s nimi znovu stotožníme, tak to dokazuje, že sme sa nezmenili. Nebezpečenstvo tejto skúsenosti je v tom, že po retrospektívnom zhodnotení života, sme súdení, ale nie sudcom, ktorý sedí hore na tróne, aby nás odsúdil. Máme tendenciu si myslieť, že rozsudok vykonáva úradná osoba s veľmi krutou tvárou sediaca na vysokej stoličke, dychtivá, aby nás poslala do pekla. To nie je to, čo je súd. Rozsudok je jednoducho uznanie faktov. Rozsudok je odhalenie a preskúmanie faktov. Vaše dobré úmysly nezapadajú do rovnice. Čo je posudzované,  sú činy duše.

Všetci sme videli staroegyptskú ilustráciu Anubisa s rukou na váhe. Na váhe sú vyvážené dve misky. Na jednej je pierko a na druhej je nádoba. Tento symbol je veľmi hlboký. Oproti Anubisovi je Ani, duša, zosnulá osoba, ktorá je tam, aby čelila Anubisovi a aby mala zváženú dušu. Anubis to nerobí z krutosti, robí to z lásky.

Mnoho ľudí považuje Anubisa za tyranského boha, pretože je bohom mŕtvych. On nie je tyran. Anubis je Budha súcitu, veľký súcitný anjel, veľký majster s obrovskou láskou k ľudstvu. Jeho úlohou je zladiť dva stĺpy, aby chrám stál: prísnosť a milosrdenstvo. Tieto dva stĺpy musia byť vždy vzájomne v rovnováhe. On je bohom váh, ktorý udržuje v rovnováhe dobré a špatné, škodu, ktorú sme napáchali, verzus dobro, ktoré sme vykonali.

Druhý význam je taký, že perie predstavuje myseľ a nádoba srdce. On kontroluje rovnováhu nášho srdca a mysle. Na tomto obrázku, čo som vám ukázal, môžete vidieť, že srdce-myseľ je to, čo ide do vnútorných svetov po smrti, nie osobnosť a ani telo. Anubis meria srdce a myseľ.

Tento rozsudok sa odohráva v šiestej dimenzii, ktorá je svetom objektivity. Nie je tam ego, nie je tam zaujatosť, nie je tam tyrania. Tam nájdeme iba objektívne, jasné fakty.

Po prejdením retrospektívnym zhodnotením svojho života, je duša uvedená do súdnej siene, ktorá sa nachádza v šiestej dimenzii v chráme Maat. Maat je egyptské slovo, ktoré znamená pravda-spravodlivosť.

Ak ste k sebe úprimní, tak by ste sa teraz mali vrtieť na stoličke, pretože to znamená, že všetky veci, ktoré o vás nikto iný nevie, sú pred súdom predložené: každý detail, všetko, čo nikto nikdy nevedel je v súdnej miestnosti viditeľné. Viditeľné pre vás, viditeľné  pre vášho Najvnútornejšieho, pre vašu Božskú Matku a pre všetkých sudcov, ktorí na tom božom súde zasadajú. Všetky vaše činy sú vážené na váhe. Na základe výsledku tejto presnej matematickej analýzy vašej karmy (príčiny a následku), je stanovené, čo sa s tebou stane ďalej.

„Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.“ – Lukáš 12:2,3

Tri možnosti po smrti

Zaslúžili sme si vstup do neba, aby sme šli na dovolenku? Získali sme nejaké zasvätenia? Urobili sme na sebe nejakú skutočnú duchovnú prácu? Uvedomujeme si vôbec, že sme v súdnej miestnosti, že sme mŕtvi? Alebo my ako mŕtvi sa nachádzame v takej zlej karmickej situácii, s dobrými skutkami len tak akurát a len tak akurát s vôľou sa zmeniť, že nám môže byť udelené ešte jedno telo, ešte jedna šanca, aby sme to skúsili, aby sme na sebe pracovali? Alebo za tretie, nie je tam žiadna nádej? Ukázali sme, že sa absolútne nemáme v úmysle zmeniť a len sa zhoršujeme, a ľudia okolo nás iba trpia? Mali by sme byť poslaní do nižších ríši, aby nás očistili? Toto sú tri možnosti súdu.

Jediný, kto môže odpovedať na to, čo sa stane po smrti, ste vy. Všetko je to vlastne o tom, ako ste naložili so svojím časom, so svojou energiou, so svojím životom. Tu nám nepomôže fantázia. Tu nám nepomôžu afirmácie alebo to, že veríme, že sme dobrým človekom, takže nám Boh odpustí. Boh odpúšťa každej duši, hneď ako je možnosť spáchania trestného činu z tej duše odstránená. Inými slovami, odpustenie si zaslúžime skrze činy.

"Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." - Lukáš 12:59

Duchovná dovolenka

Tie duše, ktoré si zaslúžia dovolenku, pôjdu do neba. Ich pobyt je tam určený podľa toho, koľko si vyslúžili. Ak niekto obetoval pre ľudstvo naozaj veľa, skutočne tým ľuďom moc pomohol - a to tu hovorím o obetovaní sa na úrovni Gándhího, ktorý obetoval celý svoj život, aby pomohol svojim krajanom, a znášal veľa, len aby pomohol ľuďom - tak takáto duša si vyslúži dovolenku v nirváne. Takéto duše si vyslúžia pauzu od utrpenia. Takáto pauza je pauzou od ich vlastného ega. Ego stále existuje, ego je stále v pekle, ale duša, esencia, vedomie je vytiahnuté a je mu daná dovolenka.  

Tí, ktorí kráčajú po nirvanickej, špirálovitej ceste (šrávakajána, pratjékabuddhové) si taktiež môžu vyslúžiť nejakú drobnú dovolenku, pretože strávili čas očisťovaním sa. Ostatným príliš nepomohli, ale odstránili určité ego, a na základe toho si vyslúžili malú dovolenku.

To sú jediné spôsoby, ako ich možno získať. Dovolenka v nirváne (v nebi) sa nerozdáva zadarmo. Nič nie je zadarmo. Všetko je zaslúžené.

Ako som už vysvetlil, tým dušiam je daný tento pobyt vo vzťahu k tomu, čo si vyslúžili. To však nie je trvalé oslobodenie. Je to dočasné oslobodenie, pretože ego je stále na žive. Jediné duše, ktoré môžu vstúpiť do nebeských ríš, do nirvanických ríš a zostať tam, sú tie, ktoré si to zaslúžili. Inými slovami, svoje vedomie povzniesli natoľko, že teraz patrí na tú úroveň. Inými slovami, sú to anjeli alebo budhovia. Ešte stále môžu mať určité percento ega, a práve preto budú musieť zostúpiť späť, aby to ego odstránili, ale vedomie môže zostať na určitej úrovni podľa toho, čo si vyslúžili, a to iba po určitú dobu.  Nakoniec ich karma stiahne späť.

Naproti tomu tu máme tých, ktorí si nevyslúžili žiadnu dovolenku, čo aby som bol úprimný, sme skoro my všetci, pokiaľ sme neurobili nejakú veľmi vážnu prácu, a naozaj sa neobetovali pre druhých. Pokiaľ nebudeme pracovať na svojom egu a na tom, ako sa obetovať pre druhých, nemôžeme očakávať, že nám dajú dovolenku v nebi. Naša karma je príliš silná. Mali by sme očakávať peklo, a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa tomu vyhli. Ale nepredpokladajte, že preto, že ste "gnostický študent," alebo že patríte k určitému náboženstvu, tak automaticky dostanete lístok do neba, sľubujem vám, že to sa nestane. Nič nie je dané zadarmo. Môžete patriť k akejkoľvek skupine, ktorú chcete, to vám vnútorne nič nedá. Môžete mať všetky náboženské knihy v dome, môžete mať krásny oltár a chodiť do kostola, chrámu alebo do školy každý týždeň. Dobré pre Vás! Ale to Vás nezachráni pred cestou do pekla. Peklo sa vzťahuje k obsahu vašej mysle a obsahu vášho srdca. Počúvajte: v pekle sú milióny duší, ktorí ešte stále chodia do kostola. Oni nevedia, že sú mŕtvi, ale stále si čítajú bibliu a modlia sa a chodia do kostola. Je to smutný pohľad.

Pekelné svety

Ak budeme musieť zaplatiť karmu tým, že prejdeme cez pekelné svety (peklo), potom to bude naša skúsenosť po smrti, ale to nebude trvať večne. To je veľký omyl, ktorý dnes rozširuje mnoho náboženstiev: že nebo a peklo sú "navždy." Nie sú večné. Miesta existujú večne, ale duše tam navždy nezostávajú. To by nemalo zmysel, kedy sme za chybný čin museli platiť večne. Boh nie je tyran, ktorý chce, aby ľudia trpeli na veky. Boh je bohom lásky. Kristus je čistá láska. Peklo bola založené Kristom ako akt lásky, aby očistil tie duše, ktoré nie sú schopné sa očistiť.

Takže, cesta peklom bude taká dlhá, ako je potrebné na očistenie duše od jej zločinov. Nemyslite si, že "Neurobil som moc zla, takže tam budem iba na pár dní." Kiež by tomu tak bolo, ale tak to nie je. Mali sme mnoho tiel, mnoho životov. Pre všetkých z nás je to viac ako sto životov v humanoidných telách, a máme veľa karmy, z ktorej sa musíme zodpovedať: veľa pýchy, veľa závisti, veľa hnevu, veľa sexuálnej žiadostivosti, a to sa musí z nášho vedomia vyčistiť. Takže vstúpime do týchto svetov a pozvoľna z úrovne na úroveň budeme klesať do hlbších a hlbších a stále intenzívnejších použití tlaku a tepla, ktoré naše defekty rozdrvia. Nie je to nič príjemné. Ak ste mali niekedy nočnú moru, tak ste si to ochutnali. Peklo je veľmi nepríjemné. Mnoho ľudí sa pýta, "Sú si duše vedomé toho, že sú v pekle, uvedomujú si utrpenie?" a odpoveď znie - jednoznačné áno. Najhoršie utrpenie na Zemi je stále oveľa ľahšie, než akékoľvek utrpenie v pekle. Verte mi, tam nechcete skončiť.

Vedomie musí byť oslobodené z otroctva. Ak sa nám ho samým nepodarí oslobodiť, tak príroda to urobí za nás, ale je to veľmi bolestivé.

Povaha vedomia je vnímať, byť si vedomý, to je jeho vlastnosť, ale my sme ho uväznili v defektoch, v zlozvykoch, takže keď to vedomie prechádza peklom a peklo tie zlozvyky drví, aby oslobodilo dušu, tak duša si je toho vedomá a trpí. Je to bolestivé, a trvá tak dlho, ako je potrebné na zničenie týchto defektov, či už sa jedná o stovky alebo tisíce rokov.

Pozrite sa do svojej vlastnej mysle. Aké máte defekty, ako sú náročné, ako hlboko siahajú, ako sú silné? To vám poskytne predstavu o tom, na čo sa máte tešiť, ak ich teraz sami neodstránite. Je to veľmi vážna vec.

Postupne všetky duše, ktoré vstupujú do pekelných ríši prejdú cez recyklačné zariadenie prírody, a všetky sily prírody budú pracovať na rozdrvení defektov, až pokým ich úplne nezničia. V závislosti na karme bude duša vyvrhnutá z pekla očistená a schopná znovu začať v novom cykle evolúcie, v inom veku.

Nezabudnite tiež, že čas je relatívny. Prežívanie času v pekle je extrémne pomalé. Nebudete mať svoj ipod, aby ste si mohli skrátiť chvíľu. Nebudete mať dobrú knihu na čítanie alebo sledovať televízor. Budete znovu navštevovať a prehrávať príčiny svojich zločinov, aby ste sa naučili o utrpení, ktoré spôsobujú.

Keď sú všetky naše dlhy splatené, tak duša je z tejto ríše oslobodená, aby začala nový cyklus, nič pritom nezískala, iba veľa utrpenia.

Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že cestu peklom môžu brať ako duchovnú cestu. Toto je veľmi populárna predstava, aj keď ste o nej teraz nepočuli. Medzi mnohými skupinami je veľmi obľúbená. V kabalistických a židovských skupinách, u budhistických a hinduistických tantrikov, je to populárny pojem. Na začiatku Vám o tom možno nebudú hovoriť, ale keď začnete negatívne prebúdzať vedomie, i oni Vám začnú odhaľovať svoj zámer, ktorý je oddávať sa egu, vykrmovať ho, aby bolo tak ťažké a husté ako sa len dá, aby "ich to poháňalo" peklom. Bohužiaľ, ich logika je úplne obrátená. Ignorujú karmu: príčinu a následok. Myslia si, že tým, že vytvoria veľké tučné ego, že prostredníctvom jeho hustoty, sa dokážu vymrštiť na druhú stranu rýchlejšie a získať viac vedomostí, ale ignorujú, že všetko, čo robíme, má svoje následky. Zakaždým, keď prehĺbia ego, získajú následky, ktoré musia byť zaplatené, takže vlastne ich utrpenie sa prehlbuje. Odďaľujú svoj pokrok a len získavajú viac a viac dlhov. Takže, si buďte vedomí toho, čo študujete a do čoho sa zapájate.

Rôzne úrovne prírody

To, čo vidíte na tomto grafe, sú úrovne prírody. Nebesia zodpovedajú regiónom svetla, ktoré fyzickými zmyslami nedokážeme vnímať. Peklo zodpovedá protikladným regiónom svetla, ktoré fyzickými zmyslami nedokážeme vnímať. Inými slovami, nebesá sa týkajú ultrafialových úrovní svetla, a peklo infračervených. Ďalšia vec pre vaše objasnenie je to, že tieto formy svetla, tieto úrovne existencie, nie sú na nejakom inom mieste, oni sú tu, my ich len jednoducho nevidíme. Vaše vedomie dokáže rozvinúť schopnosť, aby ich videlo, ak sa prebudíte.

Keď sa duša odhmotní, tak vstupuje do piatej dimenzie, čo je oblasť svetla, ktorú nemožno vnímať fyzicky, ale jasnozrivo. Inými slovami, piata dimenzia je tu a teraz, my ju len jednoducho nevidíme. To je dôvod, prečo občas, kvôli atmosférickým javom alebo energetickým efektom, môžete niekedy vidieť mŕtvych. Zvyčajne, keď vidíme niekoho, kto je mŕtvy, jedná sa o zosnulú osobnosť, je to stará osobnosť, ktorá sa ešte nerozložila a len tak sa potuluje.

Pred niekoľkými rokmi som mal s týmto skúsenosť. Ležal som na posteli, robil som si cvičenie snovej jogy, snažil som sa udržať vedomie seba samého. Potom som videl, že do miestnosti vchádza veľmi nahnevaná stará žena, kričala: "Čo tu robíš." Mala poľský prízvuk. Povedala: "Čo tu robíš, tu by si nemal byť, vypadni!" Len som sa na ňu pokojne pozrel a povedal malú modlitbu a ona sa vyparila. Bola to stará osobnosť ženy, ktorá kedysi žila v tom byte, ktorú ešte príroda nerozložila. To nebola jej duša, to bola jej osobnosť.

Takže ak zaspávate alebo ste v ospalom stave alebo sú tam atmosférické javy, tak takáto úroveň prírody môže byť viditeľná. Väčšina z toho, čo ľudia hlásia ako duchov sú presne to: zosnulé osobnosti. Cintoríny sú nimi plné.

Cintoríny, pohrebiská a hrobky sú plné rozkladajúcich sa mŕtvol, ktoré sú špinavé a odporné. Tiež sú tam zosnulé osobnosti, ktoré sa rozkladajú v pomere k rozpadu tela, pomaly, a to najmä v prípade, ak bolo telo naplnené balzamovacou tekutinou či inými chemikáliami na jeho zachovanie. Telo tam môže byť stovky rokov. To vytvára prekážku pre osobnosť, ktorá zomrela. Hmota a energia, ktorá sa tam nachádza, vytvára prekážku, problém. Je súcitné, keď zosnulých spopolňujeme, pretože to oslobodzuje dušu z tých pút.

Zaobchádzanie s telom po smrti

Vo väčšine západných náboženstiev sa dnes traduje pochovávať mŕtvych. Jedná sa o poľutovaniahodnú tradíciu, pretože škodí mŕtvym i živým. Táto viera vznikla na základe nesprávneho výkladu židovskej a kresťanskej biblii, v ktorej sa hovorí, že v budúcom veku príde mesiáš a mŕtvych vzkriesi z hrobov. Ľudia to omylom zobrali doslovne, a mysleli si, že mali za úlohu pripraviť fyzické telo v peknom obleku, pripravené ísť do neba. To je chybný výklad. Bohužiaľ, to je pôvodom mnohých chorôb a ochorení a veľa čiernej mágie.

Ak máte na výber a s týmito štúdiami to myslíte naozaj vážne, tak sa nedávajte pochovať, dajte si telo spopolniť. Kremácia ničí a úplne likviduje všetku fyzickú hmotu. Uvoľňuje z nej všetku energiu, a rýchlo preruší spojenie s osobnosťou tak, aby duša, vedomie, mohlo byť z týchto pripútaností a pút, ktoré ťahajú mŕtvych späť k zemi, späť k fyzickej úrovni, oslobodené. To je dôležité.

Ak ste členom druhej komory, tak existujú rituály, ktoré môžu byť vykonané po vašej smrti, ale je potrebné, aby vaše telo bolo k dispozícii pre rituál, pokiaľ je to možné. Takže ak ste niekto, kto ste v druhej komore a chcete, aby bol pre Vás tento rituál vykonaný, možno to budete chcieť zahrnúť do vášho závetu alebo akéhokoľvek vyhlásenia k svojej rodine, že chcete, aby vaše telo bolo prítomné pri rituáli pre dobro vašej duše.

V niektorých tradíciách, ako napríklad v tibetskom budhizme a hinduizme, je telo umiestnené na určitom mieste na určité časové obdobie, aby bolo možné vykonať rituály, a tiež umožniť duši, aby si postupne uvedomila, že je mŕtva. To jej umožní, aby čelila tvárou v tvár svojmu telu, a pochopila, že je mŕtva. To môže byť užitočné najmä pre niekoho, kto nemá veľa tréningu.

Takže v určitých tradíciách môže byť telo po ruke tri alebo až štyridsať dní. Pre zachovanie tela počas takejto dlhej doby tam používajú špeciálne techniky. Všeobecne platí, že štyridsať dní je pre trénovaných jednotlivcov. To im môže pomôcť prejsť na nové zrodenie.

Dimenzionálny zážitok po smrti

Tento diagram predstavuje úroveň svetla v prírode. Pravdepodobne už viete, že fyzickými zmyslami vnímame len veľmi úzke pásmo svetla, ktoré je vyžarované v priestore okolo nás. Vidíme len veľmi malý rozsah svetla. Všade okolo nás je obrovský rozsah svetla, čo je slnečné svetlo, ktoré osvetľuje mnoho ďalších dimenzií prírody, ktoré fyzicky nevidíme. Inými slovami, mŕtvi sú všade okolo nás, ale my ich nevidíme. Takisto sú všade okolo nás i iné rasy a ďalšie formy života, o ktorých nevieme.

Keď zomrieme a oslobodíme sa od fyzikálnych obmedzení, tak vedomie ide do piatej dimenzie. V tejto dimenzii vidíme oveľa širšie spektrum svetla. Piata dimenzia je pod vplyvom lunárnej energie, energie mesiaca. Táto úroveň sa nazýva limbo. Je to ako predsieň, miesto, z ktorého prechádzame na iné miesta. V tejto ríši nájdeme mnoho, mnoho mŕtvych ľudí, ktorí si nie sú vedomí, že sú mŕtvi. Potom, čo prejdeme procesom rozsudku, kde znovu prežijeme svoju existenciu a kde nám je ukázaná cesta ísť vpred, budeme zažívať buď vyšší alebo nižší aspekt týchto rozsahov svetla.

Vo svojej knihe, Kniha mŕtvych (Book of the Dead), Samael Aun Weor vysvetlil cestu zosnulej duše, ktorá si vyslúžila pobyt v nirváne. Podrobne vysvetlil, čo duša vníma, ako jej dovolenka postupne zostupuje cez úrovne ovplyvňované Mesiacom, Merkúrom, Venušou, Slnkom, Marsom, Jupiterom a nakoniec Saturnom. Tento typ dovolenky je malý zrkadlový obraz, odraz skúseností, ktorými duša prechádza v pokročilých fázach zasvätenia alebo plného prebudenia.

Vysvetlím Vám to jasne, pretože nechcem, aby ste tomu zle rozumeli: potom, čo so zomriete, ak ste získali dovolenku, môžete na krátku dobu zakúsiť, aké je to byť úplne prebudený, plne osvietený: zážitok v nirváne, ale v úrovniach. Duša môže prechádzať cez rôzne roviny, cez rôzne ríše vyšších svetov. Ak táto duša nemá tréning, ak si nie je vedomá samej seba, tak sa môže vrátiť späť do sveta a myslieť si, že je oslobodená, že je Budha, i keď v skutočnosti tomu tak nie je.

Rovnaký typ zážitku môžeme mať v meditácii, kde si ľudia môžu vyslúžiť výlet cez tieto vyššie oblasti a potom sa vrátia a myslia si, "Bol som v nirváne, musím byť veľký majster." To je veľmi naivný omyl, ale bežný, a sú mnohí, ktorí tvrdia, že sú stelesnením takej a takej osoby, veľký majster sa vrátil na zem, a taký a taký, a tak ďalej. No v skutočnosti sa nelíšia od ostatných. Proste majú vypasené ego pýchy.

Opačným príkladom sú tí, ktorí prechádzajú cez pekelné svety. Oni tiež prechádzajú oblasťami ovplyvnenými planétami, ale tu sa jedná o ich pekelné aspekty. Takže, mŕtvi cestujú po oblasti Mesiaca, oblasti Merkúra, oblasti Venuše atď.  Tieto oblasti sú dobre popísané v Danteho (Dante Alighieri) knihe: Božská komédia.

V každej úrovni, existujú rôzne psychologické vplyvy. Rôzne aspekty psychiky sú oveľa zjavnejšie, pretože sú pod vplyvom týchto planét. Takže ak budete študovať Klipot alebo knihy alebo písma o pekle, tak budete rozumieť, prečo sa planéty týkajú týchto oblastí a prečo cez ne mŕtvi prechádzajú.

Je dôležité, aby sme pochopili túto polaritu v prírode: vyššie svety a nižšie svety. Vzájomne sa odrážajú. Tak ako existuje Strom života na nebesiach, tak existuje Strom smrti v pekle. Tam, kde pôjdeme, záleží na obsahu našej mysle.

Tréning

Vyzývam vás, aby ste v prvých troch Bardoch trénovali veľmi dôsledne. Naučte sa nikdy nezabudnúť samých seba. Buďte tu a teraz stále a všade. Naučte sa vždy sledovať, čo sa deje vo vašom vnútornom stave, psychologicky, vo vašich troch mozgoch, a aké udalosti sa odohrávajú vonku, vo svete okolo vás, a aký je medzi týmito dvomi vzťah. Neustále pozorujte. Nejedná sa o intelektuálnu analýzu, "Vidím, že to je môj intelektuálny mozog." O tom tento tréning nie je. Skôr je to o tom, ako sa neustále pozorovať, nikdy neprestávajúc: pozorovať a pozorovať a pozorovať.

Potom, ako ste to robili celý deň, si v noci ten deň spätne prehráte. Pokračujte vo svojom sebapozorovaní, ale sadnite si pri tom alebo si ľahnite, a nechajte svoje telo nech sa úplne uvoľní. Spätne si zhodnoťte všetko, čo si z toho dňa pamätáte. Retrospektívne ho zhodnoťte, jednoducho si ho spätne prehrajte. Nechoďte do žiadnej hlbokej intelektuálnej analýzy. Len načúvajte svojmu srdcu. Vaše srdce vám povie, "To som nemal urobiť, ako som tak mohol reagovať, cítil som pri tom bolesť, prečo som cítil bolesť." Tieto otázky si kladiete v srdi, nie v intelekte.

Potom ako skončite túto retrospektívnu analýzu, keď sa chystáte ísť spať, choďte hlbšie v tomto pozorovaní seba samého a seba-pamätania, a nechajte nech telo zaspí, ale nezabudnite sa pri tom. To je okamih, kedy trénujete, ako zomrieť.

Máme veľa techník, kde pracujeme so snovou jogou alebo s astrálnou projekciou, vrátane techniky SOL, ktorú som Vás učil. Tiež máme aj mnoho mantier, mnoho modlitieb, mnoho vizualizácií s ktorými pracujeme, mnoho techník, ako napríklad, nechajte telo nech sa stane veľmi ospalé a relaxujte, a hneď ako si uvedomíte, že už zaspávate, vyskočíte z postele, aby ste sa vzniesli do snového sveta. Jedná sa o veľmi účinné techniky, ale nemôžete ich urobiť, keď budete umierať. V okamihu smrti, nemusíte mať ruky ani nohy, môžete mať telo, ktoré sa vôbec nedokáže pohnúť. V tomto bode je už príliš neskoro na tréning. Čaká vás veľký okamih, takže budete potrebovať vedomie, aby bolo pripravené.

Každú noc, keď budete zaspávať, zaspávajte vedome. Nechajte telo zaspať, ale buďte si vedomí svojho vedomia . Buďte pripravení na to, že pravdepodobne sa vám hneď nepodarí uspieť. Pravdepodobne Vám to zaberie nejaký tréning. Či už sa bude jednať o dni, mesiace alebo roky, stále to skúšajte, keď pôjdete spať, vrátane prípadov, keď si idete len zdriemnuť. Dá sa to naučiť. Mačky to  robia to zakaždým, keď si idú zdriemnuť. Sú to odborníci a môžu vás naučiť, ako na to. Dá sa to zvládnuť, pretože to je súčasťou vašej vnútornej podstaty. Je to podstata každého organizmu na tejto planéte.

Keď vaše telo spí, vaše vedomie ide do piatej dimenzie, vy si to len jednoducho neuvedomujete, tak sa s tým oboznámte. Túto schopnosť si musíme vypestovať teraz, keď máme život, ktorý je relatívne bez utrpenia a súženia, keď môžete mať pokojný večer. Aj keď váš život je chaotický a bolestivý, tak každú noc spíte. Takže keď sa budete ukladať k spánku, využite aspoň istý stupeň pokoja a ticha, kedy sa môžete naozaj sústrediť.

Musíte si uvedomiť, niečo, čo je naozaj dôležité. Táto schopnosť je oveľa dôležitejšie ako pár hodín spánku bez vedomia. Pár hodín snaženia sa to urobiť, je oveľa dôležitejšie, než stratiť vedomie ako zviera bez akéhokoľvek vedomia. Počul som toľko študentov hovoriť, "Nemôžem robiť tento tréning, pretože sa musím dobre vyspať do práce alebo do školy na ďalší deň, mám príliš veľa vecí na práci a prebudím sa unavený a mrzutý." Ok, takže možno, že ste stratili trochu spánku, ale možno, že ste sa tiež niečo naučili. Čo keby ste sa začali učiť túto techniku? Nebolo by to cennejšie, než tie dve hodiny strateného spánku? Koľko hodín z vášho života ste už prespali? Už sme prespali roky. Môžeme tu a tam obetovať trochu času na naučenie sa týchto techník.

Ak to myslíte naozaj vážne a je Vám jedno, či si z vás ľudia budú  na druhý deň v práci robiť srandu, pretože vyzeráte ospalý, potom nespite teda vôbec. Nenechajte vedomie úplne zaspať. Pracujte s touto technikou po celú noc. Mnoho serióznych študentov robí to, že nechajú telo, aby si oddýchlo, ale nenechajú zaspať vedomie. Chce to len silnú vôľu. Väčšina z nás nemá silnú vôľu. Milujeme, keď môžeme zaspať. Ak máte dostatočne silnú vôľu a budete si líhať a vážne začnete pracovať na tom, aby ste zaspávali vedome, postupne s trvalým úsilím, na to prídete, nie je to ťažké. Vyžaduje to relaxáciu a sústredenie, a vec, ktorá  vám v tomto najrýchlejšie urýchli váš pokrok, je to, aby ste si po celý deň pamätali sami seba.

Počul som, niektorých študentov hovoriť, "Existuje nejaká technika, ktorú môžem urobiť pred touto technikou, ktorá mi dá veľa energie a pomôže mi prebudiť sa vo vnútorných svetov?" Áno: je to pamätať si samých seba po celý deň. To je najsilnejšia vec, ktorú môžete urobiť: udržujte neustále pozorovanie seba samého. Trocha pomoci navyše môžete získať, keď urobíte nejakú pránájámu alebo urobíte transmutačné cvičenie so svojím manželom/kou. To taktiež dodá vedomiu energiu. Ak to budete vykonávať správne, tak vedomiu to dodá energiu na tieto typy cvičení. Môžete tiež použiť akékoľvek mantry alebo cvičenia, ktoré sú vyučované v mnohých knihách.

Dôležité je, aby sme usínali vedome. Je jednoduchšie ísť von z tela týmto spôsobom, než akýmkoľvek iným spôsobom. Technika SOL, kde si ťaháte prst, alebo testujete okolie, je typom cvičenia, ktoré sa spolieha na náhodu, pretože to závisí na vás, kedy si náhodne raz za čas na to spomeniete to urobiť. Je možné, že si na to vôbec nespomeniete, no každý deň idete spať, a predstavte si, že by ste mohli zaspávať každý deň vedome. Potom by ste každý večer mohli z tela odchádzať vedome. Potom odtiaľ sa môžete naučiť, ako sa vedome navigovať po piatej dimenzie. Potom, keď zomriete, ste pripravení, najmä ak ste meditovali a naučili sa dostať do stavu dhjány, čo je ozajstný pokoj.

To je to, čo je potrebné, ak vaša smrť je bolestivá alebo traumatická. Schopnosť vychádzania von z tela vedome je dôležitá, a my ju potrebujeme, ale je to len prvý krok. Čo ak vás bolí telo, srdce alebo myseľ. Čo ak máte veľa úzkosti alebo ste viazaný k veciam? V okamihu, keď budete zomierať, budete mať dostatočnú koncentráciu na vyjdenie von z tela vedome? Pravdepodobne nie, pretože myseľ bude veľmi rozrušená a telo vo veľkej bolesti.

Spôsob, ako to potom urobiť, je byť schopný hlboko meditovať. V stave dhjána, môžete byť v tele, ktoré je v bolesti, ale vy trpieť nebudete. Vedomie môže byť v tomto tele a uvedomovať si utrpenie, bez toho, aby ono samotné trpelo, a to je technika, ktorú budete potrebovať, ak budete zomierať veľmi bolestivou smrťou. Je pravdepodobné, že mnohí z nás budú zomierať práve týmto spôsobom.

Tak toto sú tie najzákladnejšie podstatné techniky pre prípravu na dobrú smrť. Existuje mnoho pokročilejších techník, ale k tým sa musíme dopracovať. Každý, kto je naozaj seriózny a učí sa tieto úvodné techniky, môže ísť ďalej a dozvedieť sa viac. Môže ísť ďalej a naučiť sa robiť veci, ktoré sú naozaj skutočne úžasné, ale teraz sú pre nás zbytočné, aby sme ich študovali. My nedokážeme udržať vedomie samých seba ani na niekoľko minút. Kým nebudeme mať kontinuitu vedomia, pokročilé techniky nám nepomôžu.

Otázky a odpovede

Poslucháči: Keď hovoríte o smrti a o tom, čo môžeme vykonať pre naše telo a dušu, čo sa týka určitých techník. Môžete to urobiť aj na členov rodiny, niekoho, kto je v rodine a pre ktorého chcete, aby jeho duša bola uvoľnená z fyzického tela a modlíte sa za nich alebo to musí byť vykonané iba na ľuďoch, ktorí študovali alebo ľuďoch, ktorí sa na to pripravovali. Môžete to na nich tiež použiť alebo aj oni musia byť pripravení.

Inštruktor: Existujú rituály vhodné pre každú úroveň človeka. To, čím budú ovplyvnení a čo im pomôže, záleží na stupni výcviku osoby. Techniku, ktorú som spomínal, konkrétne súvisí s Druhou Komorou. Je to pre ľudí, ktorí mali tréning, takže to pomôže len im. Musia mať dostatok schopností, aby keď sú mŕtvi, vedeli, že sú mŕtvi, vtedy im rituál môže pomôcť. Je to podobné ako u mnohých techník v hinduistickej a budhistickej tantre, a tiež v taoistickom cvičení. Oni taktiež majú techniky pre pomoc mŕtvym. Avšak, ak nevedia, že sú mŕtvi, rituály majú malý význam.

Pre tých, ktorí nemajú tréning, taktiež existujú techniky, ktoré môžeme urobiť. Niektoré z nich sú uvedené v knihách Samaela Aun Weora. Sú celkom jednoduché. V podstate sa jedná o modlenie a posielanie veľa pozitívnej energie zosnulej osobe a povzbudiť ju, aby pokračovala ďalej, aby si bola vedomá sama seba, aby nebola pripútaná k rodine a zanechala hmotný svet.

To poukazuje na dôležitý bod. Keď ste pri osobe, ktorá umiera, tak je absolútne nevyhnutné, aby ste pre túto osobu poskytli pozitívne prostredie. Ak sa tam nachádzajú príbuzní, ktorí plačú a vzlykajú, postarajte sa o to, aby odišli, pretože tento druh intenzívnej emočnej energie môže kultivovať veľa pripútanosti v osobe, ktorá umiera, a to môže naozaj ovplyvniť proces ich odchodu. Je veľmi dôležité, aby umierajúcej osobe bolo poskytnuté prostredie pokoja, najlepšie, aké môžeme poskytnúť, kde môžu akceptovať, že zomierajú, a tešiť sa na to, a využiť to. Dokonca i bez tréningu, je možné, aby toto stanovisko malo vplyv na ich smrť.

V rôznych tradíciách existujú rôzne techniky, ktoré sa používajú na pomoc umierajúcim. V kresťanstve existuje kniha s názvom Umenie umierania (The Art of Dying), ktorá im môže pomôcť. Je v nej veľa modlitieb, ktoré im môžu pomôcť. Ak niekto pochádza z budhistického prostredia , tak v Knihe mŕtvych (The Book of the Dead), sa nachádzajú pasáže, ktoré sú určené špeciálne pre osobu, ktorá nemá tréning. Tieto pasáže sa čítajú nahlas, spolu s modlitbami, ktoré sa vykonávajú, aby im pomohli. Existuje mnoho techník, všetko záleží na tradícii.

Poslucháči: Ako dôležitá je smrť ega pre našu prípravu vedomej astrálnej projekcie a pre prípravu smrti fyzického tela, a všetko, čo s tým súvisí?

Inštruktor: Smrť ega je najdôležitejším faktorom v celej našej duchovnej práci, a ktorú nemožno dostatočne zdôrazniť. Toto by malo byť každodenne našim ústredným, hlavným zameraním: aby sme pracovali na egu, práve kvôli jeho karmickej váhe, ktorá nás udržuje v trápení. Pravdaže ak spíte, tak nemôžete pracovať na egu. Takže, aby ste sa mohli dostať do bodu, kedy môžete efektívne pracovať na egu, na to budete musieť prebudiť vedomie, a to vrátane fyzicky a v iných dimenziách.

Potrebujete tréning, ktorý je vyvážený, ktorý má tieto rôzne aspekty, a to je dôvodom, prečo analyzujeme tieto prvé tri barda. Všetky tieto tri: bdenie, snívanie a meditácia, sú o prebudení vedomia a o tom, ako ho stabilizovať a upokojiť, aby mohlo pracovať na egu, bez toho aby sa s ním stotožňovalo.

Existuje nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa učia o tejto náuke a význame práce na egu, pretože hoci na ňom veľmi usilovne pracujú, no nikdy nie sú pri tom prebudení. Takže práca sa stáva, že ego pracuje proti egu, čo je márne, a v mnohých školách a tradíciách sa môžete stretnúť so študentmi, ktorí sa stali fanatikmi. Ubližujú sebe i druhým. Veľa hovoria o práci na egu, no v skutočnosti ho budujú, pretože nemajú aktívne a uvedomené vedomie, a nie sú schopní pokojne pracovať na egu bez identifikácie. Tieto typy ľudí zostávajú rovnakými, ako boli predtým. Ľahko sa stotožňujú, reagujú, sú vášniví, emocionálni, intelektuálni, pripútaní k veciam, ale len zriedka pokojní. Toto sa deje vo všetkých tradíciách, ale hlavne mám na mysli gnostickú tradíciu. Veľa sa sústreďuje na prácu na defektoch, agregátoch, hriechov, ale vaša hrdosť a vaša hanba nemôže odstrániť vašu sexuálnu žiadostivosť. Vaša gnostická pýcha nemôže odstrániť vašu závisť. Takže na to, aby ste mohli pracovať na egu efektívne, budete potrebovať vedomie , ktoré nie je modifikované egom. To isté sa deje s procesom umierania.

Niekto si mohol vybudovať veľké, tučné duchovné ego a to ego môže byť prebudené, môže vnímať. Pamätajte, že každé ego má vo svojom vnútri uväznené vedomie. Vedomie je to, čo dáva egu jeho moc, jeho energiu. Vedomie je vnímanie, je to jasnozrivosť, je to moc astrálneho cestovania, a ak je toto vedomie uväznené v pýche, tak takéto môže ísť do astrálnej roviny. Takže existuje mnoho študentov, ktorí sa učia prebudiť ego alebo skupinu eg a majú zážitky v meditácii, v astrálnej projekcii, navštevujú rôzne miesta v nižších ríšach, pričom si myslia, že to je nebo, v domnení, že pracujú na egu, keď v skutočnosti ho iba vykrmujú. Vidíte, nikto z nás si nemyslí, že sme zlí, nikto si nemyslí, že robí zle, nikto si nemyslí, že robí zlo, a hneď ako začnú mať duchovné zážitky, tak si myslia, že, "Darí sa mi, robím to správne a všetci ostatní to robia zle," a to je to, čo počujete všade, "Ja mám pravdu, ty sa mýliš." To je pýcha.

Medzi rôznymi skupinami sa hovorí, "My máme jediný skutočný spôsob a všetci ostatní sa mýlia," a "Všetci ostatní pôjdu do pekla okrem nás." To je pýcha.

Takže je naozaj dôležité naučiť sa prebudiť bez akéhokoľvek ega. Nie je jednoduché vedieť, ako to chutí. Ego je veľmi jemné, a extrémne chytré. To je dôvod, prečo neustále odporúčam neustále vnútorné povedomie. Spochybňovať, čo zažívate vo vnútri aj mimo, vždy pochybovať, "Skutočne to zažívam? Kto to zažíva? Budujem na základe týchto skúseností pýchu? Budujem závisť?" Vždy musíme mať o sebe a svojich zážitkoch pochybnosti, a to je jeden zo spôsobov, ako si zostať vedomý ega .

Poslucháči: V Revolúcii Dialektiky, myslím, že v kapitole o klame ega, sa hovorí o tom, ako by sme sa nemali oddeľovať od predmetu a objektu, pozorovateľa a pozorovaného a všetko čo s tým súvisí. Takže, keď sa tu rozprávame o subjekte, objekte a miestu, tak sa tu iba hráme so slovami, alebo o čo sa skutočne jedná?

Inštruktor: Je to ťažké pochopiť, pretože rozum stojí v ceste s terminológiou. Je veľmi ťažké vyriešiť, čo sa zdá byť rozporom. Odpoveď na túto otázku vychádza z praxe. Čo by som ti navrhoval je to, aby si sa nevyhýbal rozporu. Nechaj to tak, ako to je v rozpore, a pracuj s tým, a to, čo z toho vyplynie, aspoň čo sa týka mojej skúsenosti je to, že začneš vidieť, že tam nie je žiadny rozpor. Je otázka uhla pohľadu. Je to len pohľad, ako vidíš veci, to je to, čo robí ten rozdiel.

Takže v niektorých knihách ako Revolúcia dialektiky, Veľká vzbura a Revolučná psychológia, Samael Aun Weor vysvetľuje, že je nutné oddeliť stavy od udalostí, pozorovateľa od pozorovaného, atď., čo znie ako delenie, a on to aj v týchto troch knihách nazýva rozdelenie pozornosti, a ako ste spomenul, v Revolúcii dialektiky sa tiež hovorí "nerozdeľujte", a to znie rozporuplne. Spomínam si, že som spomenul v predchádzajúcej prednáške pred niekoľkými mesiacmi, že on tiež hovoril, na dvoch rôznych miestach, že "Vy nie ste „ja“, vy nie ste ego," ale potom v ďalšej knihe hovorí: "Nikdy nehovorte, že nie ste ego." Jedná sa o protichodné pokyny! Ako tomu máme rozumieť? Musíme ísť hlboko do významu. Dám Vám takúto radu: intenzívne pracujte na tom, aby ste si všetko uvedomovali. V úplnom uvedomovaní si všetkého, neexistuje žiadne rozdelenie, ale aby ste sa to naučili, musíte rozdeľovať. Je to spôsob, ako trénovať vedomie, aby si uvedomovalo pozorovateľa a pozorované, a hneď ako si osvojíte toto uvedomenie, tak rozdiely medzi nimi zmiznú, pretože tam nie je žiadny skutočný rozdiel. Ale najprv si musíte osvojiť toto uvedomenie.

Poslucháči: Je možné pracovať na vedomí, zatiaľ čo sa nachádzame v nebeskej ríši, a ak nie, potom sa zdá, že tieto nebeské prázdniny sú tak trochu mrhaním času. Získate novú karmu iba vďaka prijímaniu niektorých príjemných vnemov, ale nedokážete to nijak využiť pre duchovný pokrok? A ak je možné urobiť pokrok v týchto ríšach, prečo by potom majstri chceli padnúť?

Inštruktor: Je veľmi dôležité, aby sme raz - či už je to počas nášho tréningu alebo v priebehu fyzického života, alebo ak sme takýto tréning nemali, tak potom po smrti - zažili, aké to je vo vyšších svetoch. Je nesmierne dôležité, aby sme mali túto skúsenosť. To je jeden z dôvodov, prečo kladieme taký dôraz na meditáciu a astrálne cestovanie.

Dôvodom je to, že keď hovoríme "pracovať na sebe," tak musíme pochopiť, čo to znamená. Keď hovoríme o tom fyzicky, tak všeobecne hovoríme o práci na egu a odstránení ega, a zvyčajne chceme pracovať na egu, pretože chceme zastaviť utrpenie, sme unavení z toho, že sme v bolesti, sme unavení, že máme karmu, sme unavení, že nemáme žiadny vplyv alebo kontrolu nad svojimi životmi. Takže to je dôvod, prečo zvyčajne chceme pracovať na egu, a tiež túžime poznať Boha, a vedieť, čo je skutočné o duchovnu a nebi.

Ozajstná pravda je taká, že kým nepochopíte, čo by sme mali byť, tak nikdy nemôžete pochopiť, čo ego skutočne je. Znamená to toto, ak prežívate sexuálnu žiadostivosť, to je určitý druh svetla, ktorý bol upravený túžbou a stal sa sexuálnou žiadostivosťou, ale keď túto zmenu svetla odstránime, a to buď peklom, alebo prostredníctvom vedomej práce na sebe, tak toto svetlo sa ukáže byť cudnosťou, ktorá je veľmi čistá a veľmi krásna. Nemôžete pochopiť sexuálnu žiadostivosť, kým nepochopíte cudnosť.

Rovnako tak, ak sa snažíte pracovať na hrdosti, ak sa snažíte pracovať na závisti, tak tieto defekty nemôžete naozaj pochopiť, kým si naozaj neuvedomíte, že pýcha je upravená pokora. Pokora je tá, ktorá sa stala egom, „ja“. Keď odstránime „ja,“ tak  pokora sa ukáže ako svetlo, ktoré je krásne, a závisť sa ukáže byť šťastím pre druhých.

V niektorých školách sa intenzívne zameriavajú na ego. Veľa hovoria o práci na egu a o egu vo všeobecnosti, a to je dobré, ale tento prístup nemôže byť úspešný, pokiaľ nepochopíte aj cnosť (to, čo ste mali urobiť namiesto toho, čo ste urobili).

Takže na rozdiel od pekla, zážitky, ktoré môžete mať vo vyšších svetoch, budú ukazovať pravú podstatu vedomia v týchto konkrétnych úrovniach. Ale prečo je potrebné mať tieto zážitky?

My poznáme len klietku v ktorej sme zavretí. Myslíme si, že je to šťastie. Myslíme si, že kúpa nového auta alebo získanie diplomu alebo kúpa domu alebo splatenie hypotéky, je šťastím. Toto so skutočným šťastím nemá nič spoločné. Skutočné šťastie má čo do činenia s tým, ako duša vibruje, keď je bez ega , a to je vibrácia vo vyšších svetoch. Tieto skúsenosti vás veľa naučia, či už ich máte v priebehu života alebo po smrti. Veľa vás naučia o utrpení a ako zlé utrpenie naozaj je.

Keď pracujeme na egu, tak musíme pochopiť, čo je jeho opakom. Ak to nepochopíme, tak nikdy nebudeme chcieť opustiť ego.

Sme tak zvyknutí na ego, že si ani nedokážeme predstaviť nemať ho – obzvlášť sexuálnu žiadostivosť. Toto je najväčšou prekážkou, ktorú ľudia majú s týmto učením. Oni nechápu, že sexuálna žiadostivosť je nižším aspektom sexuálnej energie. Cudnosť je to, čo by malo byť, a cudnosť (voľná, neupravená sexuálna energia), je v každom smere ďaleko na vyššej úrovni ako sexuálna žiadostivosť. Ľudia si myslia, že skrze sexuálnu žiadostivosť dostanú uspokojenie a šťastie, no mýlia sa. Skrze sexuálnu žiadostivosť prichádza iba nespokojnosť a väčšia túžba, čo je hlavnou príčinou utrpenia.

"Ó bratia, čo je pôvodom utrpenia? Je to žiadostivosť, vášeň a túžba po existencii, ktorá túži všade po potešení, čo vedie k neustálemu znovuzrodeniu. Je to zmyselnosť, túžba, sebectvo. Ó bratia, všetky tieto veci sú pôvodom utrpenia.

"A čo je zničenie utrpenia? Zrieknutie sa tejto túžby a jej radikálne a celkové zničenie, oslobodenie sa, oslobodenie sa od vášní, to, bratia, je zničenie utrpenia." - Budha Šákjamúni

Skrze cudnosť prichádza pravá spokojnosť, šťastie a láska. Vidíte, sexuálna žiadostivosť je zvieracia sexualita, zatiaľ čo cudnosť je božská sexualita. Cudnosť nie je absencia sexuality. Cudnosť je božská, čistá, bez ega, bez sexuálnej žiadostivosti, bez hrdosti, bez hnevu, bez závisti, bez zášti, bez zápasenia, bez žiarlivosti, bez strachu, bez pochýb o manželke/ovi, iba láska a spokojnosť. Cudnosť je dokonalá.

Toto platí pre všetky ega . Vnútri v každom egu je uväznené vedomie. Keď je vedomie oslobodené, tak žiari dokonalosťou.

My si myslíme, že len hrdosť nás  môže urobiť šťastnými, pretože my poznáme iba hrdosť, a neuvedomujeme si, koľko utrpenia táto hrdosť vytvára. Keď sa pri meditácii zameriavame na hrdosť, tak tiež musíme študovať, "Čo je to pokora?" Iba vtedy, keď zbadáte, že pokora je lepšia, iba vtedy sa budete chcieť naozaj zriecť hrdosti. Ak nikdy nezbadáte, že pokora je lepšia, tak sa nikdy nebudete chcieť zriecť ega hrdosti.

Toto je prekážkou pre mnohých študentov, vzhľadom na to, aké ego ich uväzňuje. Môžu si myslieť, že naozaj na svojom egu pracujú, ale v skutočnosti tomu neveria, pretože ešte nikdy nezažil nič iné ako svoje ego. To môže byť príčinou nedostatku nadšenia v práci. Ak trpíte nedostatkom nadšenia, zamerajte sa na pochopenie voľného vedomia, v rôznych psychologických scenárov.

Z tohto dôvodu, skúsenosti vo vyšších svetoch sú dôležité. Takéto skúsenosti nám ukazujú, čo môžeme a čo by sme mali zažívať normálne a nie iba občas. Ak by sme nemali ego, tak by sme boli nebeské ľudstvo a božstvo by sme vnímali nepretržite.  

To je dôvod, prečo sú ľuďom, ktorí sú nováčikmi v tejto tradícii niekedy dané krásne duchovné zážitky. Budete počuť veľa začiatočníkov, ktorí prichádzajú k tomuto učeniu a začnú mať skúsenosti s anjelmi, Budhami, a majstrami, a to ich inšpiruje, pretože to je Bytie, ktoré  im ukazuje, že môžeme mať niečo viac, než len pornografiu, peniaze a utrpenie. Môžeme získať niečo viac, keď si to zaslúžime.

Druhá časť tejto otázky bola: prečo majstri padajú? Ak sa dá pracovať na sebe v týchto vyšších úrovniach, prečo padajú? Padajú, pretože padnú za obeť túžbe, rovnako ako ktokoľvek iný, ale tu sa jedná o jemnejšiu formu túžby. Pravdou je, že bez ohľadu na svet, v ktorom sa nachádzame, nech už sme kdekoľvek, tak môžeme na sebe pracovať, pretože práca je o vedomí, ktoré sa rozvíja, poznáva sa. Či už sme v pekle, vo fyzickom svete alebo v nebi, naše zameranie by malo byť na učení sa o skutočnej podstate vedomia . Táto skutočná podstata je Absolútno. Nejedná sa o ja, nadradené ja, alebo bytie. To nie je jeho pravá podstata. V každom mieste a čase, môžeme obrátiť svoju otázku do tejto podstaty, a učiť sa o nej. Neexistuje nárok na výhovorky, "Nemôžem na sebe pracovať." To je lož. V každom okamihu každého dňa a noci, môžete pracovať a učiť sa, len tým, že sa budete spytovať, odkiaľ táto pozornosť pochádza. Odkiaľ pochádza vaša pozornosť?

Poslucháči: Ak sa nachádzame v pekle, je tam niečo, čo môžeme urobiť alebo tam nemôžeme urobiť nič, iba prejsť cez očistenie?

Inštruktor: Odpoveď závisí na tom, či ste už mŕtvy, alebo nie. Skutočnosťou je, že my už v pekle sme, iba sme si to ešte neuvedomili. Tento fyzický svet sa ponára do pekla. Peklo je definované komplikáciou energie, kde sa zákony stávajú viac a viac zložitejšími, aby sa zredukovala hmota až do jej najjednoduchších foriem. To je to, čo peklo robí: používa viac a viac zákonov na rozloženie hmoty a energie. To sa deje všade okolo nás. Dôkazom toho je, keď navštívite akékoľvek veľké mesto a uvidíte, ako sa utrpenie stáva zložitejším a ťažkým. Je to ponáranie sa hmoty a energie do hlbších a hlbších zákonov, aby sa začal proces čistenia. Túto zmenu  môžeme tiež vidieť, ako sa odzrkadľuje v prírode. Príroda začína uplatňovať proces rozkladania vecí, a ak mi neveríte, len si pozrite správy. To sa deje a stupňuje celé storočia, a i naďalej to bude zosilňovať.

Ak prebudíte vedomie v pekle, dobre, uvedomte si to. Učte sa o tom a pokúšajte sa zistiť, prečo ste tam, kde ste. Ak ste tam, je to preto, že tam patríte, takže, čo vás tam priviedlo? Zmeňte to. Ak ešte stále máte fyzické telo, potom využite túto skúsenosť, aby ste sa tam nemuseli vracať, keď stratíte fyzické telo.

Navrhoval by som vám, aby ste sa modlili k svojej Božej Matke a požiadali ju, aby vás naučila, prečo ste tam a ako to zmeniť. Ak prebudíte vedomie v pekle potom, čo ste stratili fyzické telo, tak môžete urobiť to isté, ale bude to pre vás veľmi ťažké. Budete musieť urobiť určité závažné rokovania, aby ste mohli zmeniť svoju situáciu. Nebude to ľahké, ale je to možné. Dvere pokánia sú vždy otvorené.

Ešte by som mal k tomu niečo spomenúť: Hovoril som dnes o tom, čo sa deje po smrti, potom, ako si premietneme svoj život a predstúpime pred súd. Na tom súde je možnosť rokovania. Môžete vyjednávať svoju cestu, ale nie v prípade, že si nie ste vedomí, že ste tam. Ak si nie ste vedomí, že ste na súde, keď ste mŕtvi, ako môžete vyjednávať? Musíte byť prebudení. Takže ak prebudíte vedomie a zomriete, a ste prebudení, keď je váš prípad predložený súdu, môžete podať odvolanie. Znie to divne, ale oni tam majú právnikov, ktorí sa za vás prihovoria, a ktorí vám pomôžu uzavrieť dohody, aby ste mohli ďalej pokračovať v práci na sebe v novom fyzickom tele s nevyhnutnými okolnosťami, ale budete musieť za to zaplatiť, všetko niečo stojí. Ak ste ochotní urobiť tento druh výmeny, tak to môže byť urobené. Túto dohodu môžete dokonca urobiť i teraz, ale na to potrebujete byť vedomí, musíte byť prebudení.

Poslucháči: Dokonca aj keď ste v 108. živote?

Inštruktor: Samael Aun Weor nám všetkým povedal, že ľudstvo sa pohybuje vo vlnách, a keď sa duše, esencie, dostanú do humanoidných tiel, tak im je dané obmedzené okno alebo časové rozpätie, ktoré slúži na uniknutie z mechanickej prírody a vstupu do vedomého vývoja. Inými slovami, začať stúpať smerom nahor do vyšších svetov. To sa nestane mechanicky ani to nepríde ako darček od Boha, musíme si to zaslúžiť, musíme sa stať skutočnými ľudskými bytosťami. Príroda je systém zákonov, a jeden z týchto zákonov je, že čas medzi nebom a peklom vo fyzickom humanoidnom tele je obmedzený na sto osem existencií. Toto číslo 108 je hlboko symbolické, ale tiež má doslovný význam. Takže to môže byť, že sme vo svojom 108. živote, a pretože ľudstvo sa pohybuje vo vlnách, všetci sme vo svojich posledných životoch, čo znamená, že ak v tomto živote nezískame oporný bod vo vyšších svetoch, naša príležitosť vziať si nové fyzické telo je stratená a začneme opäť zostupovať do nižších svetov.

Teraz, samozrejme, toto je podmienené karmou: príčina a následok. Prirodzene, že existujú duše, ktoré sú skutočne zlé, ktoré nedostanú 108 životov, tiež existuje niekoľko duší, ktoré sú naozaj dobré a ktoré si vyslúžia niekoľko životov navyše, aby mohli pokračovať v práci na sebe. Takže sa musíme rozhodnúť, čo ukazujú naše činy. Ak sme pre ľudstvo urobili veľa dobrého, ak sme ľudstvu naozaj významným spôsobom pomohli, potom môžeme získať ďalší život, ale frázu "významným spôsobom" treba pochopiť. Takúto šancu nezískate tým, že navštevuje nejakú školu alebo že nosíte správne duchovné oblečenie, nezískate ju ani tým, že budete prispievať piatimi alebo desiatimi dolármi týždenne na duchovnú skupinu. Musíte urobiť "významný prínos" k potrebám ľudstva a to môže byť rôznou formou. Predtým som sa zmienil o Gándhím, ktorý významne prispel k blahobytu miliónov ľudí. Nejednalo sa síce o priamy duchovný akt, ktorý urobil, ale umožnilo to lepšie živobytie mnohých miliónov ľudí. Následne z tohto činu získal úžitok. Takže, ak chcete získať ďalšie existencie, musíte sa sami seba spýtať, "Čo môžem urobiť, čo môžem ostatným významným spôsobom ponúknuť podľa svojich schopností a nadania? Čo môžem urobiť, aby som druhým pomohol?" To je to, čo sa musíte spýtať. Ak sa naučíte robiť všetko pre dobro druhých, a venovať všetko, čo robíte pre druhých, skôr než pre seba, tak urobíte pokrok.

V iných prednáškach som vám povedal, že som si celkom istý, že som vo svojom poslednom živote. Viem to. Nezaujíma ma, či mi niekto neverí. Mal som až príliš veľa skúseností, týkajúcich sa tejto záležitosti, aby som vedel, že je to pravda. To je z časti dôvod, prečo robím to, čo môžem, aby som pomohol druhým a na oplátku pomohol sebe. Nemám toho veľa, čo ponúknuť a moja zručnosť tiež nie je bohviečo, ale robím, čo môžem. To isté musí platiť pre hocikoho iného, kto chce ďalšiu príležitosť, aby na sebe mohol pracovať. Nemám odvahu alebo drzosť predpokladať, že v tomto živote uspejem. Vážne o tom pochybujem. Som príliš slabý. Som príliš lenivý. Tak, je pravdepodobné, že potrebujem ďalší život. Takže tvrdo pracujem, aby som si ho zaslúžil.

Toto je celé zameranie tibetského budhizmu. Študenti budhizmu sa učia sústrediť nie na tento život, ale na ten budúci. Hovoria: "Vzdajte sa tohto života." To znamená, že tento život je už do značnej miery rozhodnutý, a nie je na tom moc, čo môžete zmeniť. Miesto toho, oni hovoria, zamerajte sa na robenie toľko dobra, koľko môžete, tak, aby ste sa vo svojom budúcom živote mohli narodiť v oveľa lepších podmienkach. Ďalší život ešte nie je vytesaný do kameňa. Možno ho dostanete, možno nie, to je zatiaľ neurčené, záleží na tom, čo robíte teraz. Váš terajší život má obmedzenia, no aspoň máte možnosť praktizovať duchovno, praktizovať gnózu. To je obrovská výhoda, a ak ju využijete, a naozaj ju správne použijete, tak si môžete vyslúžiť dokonca ešte lepšiu príležitosť vo svojom ďalšom živote.

Teraz, mi prichádza na um, že existuje mnoho proroctiev a predpovedí o konci tejto éry. Na to som pred chvíľou narážal, keď som povedal, že príroda začína konzumovať veci. Je pravda, že väčšina humanoidov je vo svojom 108. živote a že väčšina ľudských bytostí, ktoré teraz umierajú, sa už do nových humanoidných tiel nevráti, to je pravda. Taktiež je pravdou, že táto rasa sa blíži ku koncu a za niekoľko rokov bude úplne vymazaná z tejto planéty. To je tiež pravda. Nikto nevie, dátum a hodinu, ale stane sa to.

To vyvoláva otázku: ak sa všetko skončí, prečo by som sa chcel vrátiť do nového tela? Odpoveď je, že sa nemusíte vrátiť sem. Mne sa to zdá naozaj lákavé. Nechcem sa sem vrátiť. Existujú miliardy planét – miliardy - kde môžete pokračovať v práci, my len o nich nevieme. Rovnako tak existujú aj iné úrovne existencie, iné dimenzie, kde môžete pokračovať v práci. Samael Aun Weor toto spomenul vo svojej prednáške Záhady života a smrti. Povedal, že keď si to zaslúžite, tak si môžete vziať nové telo v inom svete, na inom mieste, ktoré vám pomôže pokračovať v práci na sebe. Takže, necíťte strach a nebojte sa o to, čo sa deje na tejto planéte. Áno, musíme sa starať, musíme si byť toho vedomí, ale to neznamená, že tým musíme byť obmedzení. Musíme to brať ako inšpiráciu na to, aby sme lepšie pracovali a tým získali lepšiu šancu, jednoducho, aby sme mali oči uprené k nebesiam.

Poslucháči: Takže, keď sa dostanete do 108. života a zomriete a nemáte žiadne iné telo, do ktorého by ste sa  inkarnovali, tak ten stav, v ktorom sa v ten okamih nachádzate je trvalý?

Inštruktor: Nie, nie je trvalý, nič nie je trvalé. To, v akom stave sa v ten okamih nachádzate, len určuje, čo sa stane s vaším vývojom ďalej. Budete sa vyvíjať podľa karmického prúdu, ktorý ste si vytvorili. Takže ak ten karmický prúd je obťažkaný množstvom karmy, tak príroda vás recykluje, aby vás očistila. Ale ak ten karmický prúd smeruje viacej hore, vďaka dobrým skutkom, potom si môžete zaslúžiť ešte jednu šancu, aby ste sa pokúsili po tom prúde vystúpiť nahor. Nič nie je trvalé. Všetko je ovplyvnené tým, čo robíme.

Ak ste v nebi a začnete páchať zločiny, padnete do pekla. Ak ste v pekle a začnete sa očisťovať a konať dobro, tak z pekla vystúpite. Činy určujú našu budúcnosť.

Poslucháči: Takže ak prechádzate cez očisťovací proces, inkarnujete sa do iného tela?

Inštruktor: Proces pri ktorom vás príroda recykluje, je veľmi komplikovaný a bolestivý, kvôli tomu, ako je zložitá a bolestivá naša myseľ. Príroda pracuje v dimenziách. Pokúsim sa to stručne vysvetliť. Vieme, že fyzický svet je medzi nebom a peklom, a všetko, čo je fyzické má psychologický aspekt, pretože všetky dimenzie sa navzájom prelínajú. Práve teraz, máme tieto fyzické telá, ktoré sú plavidlom alebo predstaviteľom ega a tiež vedomia. Všetko, čo sme ako osoba, či už pozitívny alebo negatívny aspekt, je stelesnené fyzickým telom. Keď toto fyzické telo zomrie, tak príroda má na starosti všetku túto psychickú energiu, jej dobré i zlé časti. Zlé časti budú recyklované v pekle. V niektorých prípadoch sa tam nachádzajú fyzické komponenty, ktoré pomáhajú prenášať túto energiu a riadiť proces devolúcie. Vo všeobecnosti sa nachádzajú v orgánoch zvierat: opice, prasatá, psy, potkany. To všetko je vysvetlené v knihe Samaela Aun Weora Peklo, diabol a karma.

Dám vám môj osobný názor. Vezmite to prosím s rezervou, možno s veľkou rezervou. Nemám to potvrdené prostredníctvom žiadnej skúsenosti vo vnútorných svetoch, preto prosím to berte na vedomie a nešírte to ako keby to bola pravda. Je to môj názor, založený na tom, ako to zatiaľ vnímam. Spôsob, akým toto ľudstvo spracováva zvieratá na jedlo - sliepky, ošípané, kravy, súvisí s procesom pekla. Všetky zvieratá, ktoré sú mučené prostredníctvom nášho spracovania potravín, má nejaký priamy vzťah s karmou ľudstva, a s tým, ako je vedomie spracovávané prírodou. Vôbec by ma neprekvapilo, keby tieto telá zvierat boli vozidlami, cez ktoré sa premávajú ega, popritom ako ich peklo likviduje. Pretože nech už je v tom zvierati čokoľvek, hrozne to trpí. Neprekvapilo by ma, keby v tých trpiacich zvieratách boli naše ega pýchy, samoľúbosti, strachu, závisti apod. Je to hrozné, ale podľa učenia, by to dávalo zmysel. Inými slovami, to, čo v tých zvieratách trpí, sú naše ega. Keď zomrieme, určité naše časti budú v tých telách trpieť. Tieto telá zvierat, sú fyzickým aspektom čistenia, ktorý sa deje v iných dimenziách. Toto chápanie vyplýva z toho, ako som sa snažil pochopiť, ako môže na tejto planéte existovať utrpenie toľkých zvierat, pretože je to desivá situácia. Ak ste niekedy videli, čo sa deje vnútri bitúnkov alebo tam, kde tieto zvieratá chovajú, tak viete o čom hovorím. Je to úplne trestuhodné, to by nemalo byť dovolené, ale deje sa to, a deje sa to po celé desaťročia, a je to čím ďalej horšie. Prečo? Príroda a naša karma musí mať dôvod na to, čo sa deje. Mne sa zdá, že tieto dve na seba ukazujú.

Poslucháči: A čo zvieratá, ktoré sú dobre živené a sú obklopené peknými vecami?

Inštruktor: Ide o to, že všetko v prírode má význam, nič nie je náhodné. Každé zviera, každé fyzické telo nejakým spôsobom spracováva energiu. Na tejto planéte vidíme veľa utrpenia, a to nielen u humanoidov, ale aj u zvierat, a na to existuje dôvod. Len sa snažím dať dokopy dve a dve. Mne sa zdá, že to spolu súvisí.

Poslucháči: Hovoril ste, že pes je zviera, ktoré je na ceste devolúcie, vrátene mačiek. Viem, že mačky používame pre meditačné účely a ako ochrancov, keď ideme do astrálu. Takže mačka sa mi zdá byť zviera, ktoré je na evolučnej ceste skôr ako na devolučnej.

Inštruktor: Po prvé, by sme nemali zamieňať evolúciu tiel s evolúciou duší v týchto telách. Telá mačiek môžu mať rozvíjajúci sa trend, ale to neznamená, že duše v tých telách nasledujú rovnaké pravidlo. Pozrite sa napríklad na naše telo: je jasné, že humanoidné tela sa časom menia, vyvíjajú sa. Ale duše v týchto telách si môžu vybrať, či sa zlepšia alebo pôjdu cestou devolúcie.

Z tohto dôvodu si nemyslím, že môžeme definitívne povedať, že všetky mačky sa vyvíjajú a všetci psi degenerujú. Príroda je Božská Matka, ona má inteligenciu a moc, ktorú my nemôžeme pochopiť. Myslím si, že všeobecne, podľa toho, čo učil majster Samael, mačky sa vyvíjajú, ale myslím, že sú tam výnimky. Niektoré mačky jasne trpia a sú psychologicky nevyrovnané.

Ďalej som presvedčený, že pre Božskú Matku je možné, aby vložila ego osoby do tela mačky, aby ho príroda mohla spracovať. To isté platí o psoch. Vedomie niektorých psov sa vyvíja a u niektorých degeneruje, to záleží na okolnostiach.

Príroda je krásna a zložitá, a môj maličký rozum naozaj nemôže toto všetko pochopiť. Takže si myslím, že by sme mali hovoriť vo všeobecnosti, skôr než fakticky.

preložené z anglického originálu: After we die
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian