Charakteristika samsáry

V minulých prednáškach sme popisovali jeden z najvýznamnejších symbolov budhizmu nazývaným bhavačakra, čo znamená "koleso bytia, existencie, vznikania," ale obyčajne sa nazýva "koleso samsára," čo je trochu nesprávne pomenovanie, ako sme si vysvetlili v prednáške o bhavačakre. Dnes chceme ísť hlbšie do toho, ako osobne zažívame toto koleso, konkrétne vo vzťahu k tomu, ako tento fenomén prírody ovplyvňuje naše prežívanie života od okamihu k okamihu.

Bhavačakra nie je obyčajné teoretické učenie. Je to učenie, ktoré nám presne poukazuje na dôvod prečo trpíme, a tieto vedomosti nám odhaľujú, ako toto utrpenie môžeme zastaviť. Takže toto podčiarkuje jeho význam.

V týchto časoch zažívame koleso bytia pohybujúce sa skutočne intenzívne. Utrpenie v tejto dobe je naozaj silné. Všetci sme v posledných dňoch boli svedkami veľa tragických udalostí, kde sa zdá, že utrpenie ľudstva sa vyostruje, a pre nás je dôležité, aby sme pochopili prečo.

Preklínanie Boha, alebo žiť v strachu nám nepomôže. Je lepšie pochopiť princípy, ktoré sa v prírode a našich životoch odohrávajú: vzťah príčiny a následku všetkých vecí. Prostredníctvom tohto poznania potom vieme, ako sa zmeniť.

Takže toto učenie nie je niečo, o čom je len zaujímavé premýšľať alebo diskutovať. Je to niečo, čo môže mať hlboký vplyv na váš život, ako aj na životy tých, s ktorými prichádzate do styku - keď tieto princípy uplatníte prakticky.

Bhavačakra alebo koleso bytia predstavuje základnú axiómu prírody, ktorá sa bežne v dnešnej dobe volá "evolúcia," ale populárne použitie tohto pojmu opisuje iba jednu polovicu rovnice, polovicu cyklu existencie. Všetko v prírode je predmetom evolúcie a devolúcie. Život je cyklus, kruh, a to je to, čo to koleso predstavuje. To je dôvod, prečo Samael Aun Weor uviedol:

"Tieto zákony evolúcie a devolúcie života predstavujú mechanické osi celej prírody." - Samael Aun Weor

Toto koleso predstavuje túto funkciu. Všetko, čo sa rodí sa vyvíja, po určitú dobu je zachované, vďaka príčine a následku, a potom upadá a umiera. Čo sa týka prejavených svetov, tak neexistuje žiadna výnimka. Tomu zákonu nič neunikne, s výnimkou toho, čo je neprejavené, to, čo je absolútno.

Takže všetko, čo sa nachádza v prejavenom stave je predmetom zrodenia, zachovania a umierania. Vesmír samotný je predmetom tohto zákona, a každá existujúca vec vo vesmíre, od úplného vrchu až do úplne najmenšieho, najmikroskopickejšieho existujúceho prvku, až do samotných atómov a kvánt. To je to, čo nám toto koleso ukazuje. Ono reprezentuje túto skutočnosť.

My sami nie sme výnimkou zo zákona a preto i my podliehame zákonom evolúcie a devolúcie. Napriek tomu na túto skutočnosť zabúdame.

Ako už bolo uvedené, desiate arkánum Stromu života ukazuje koleso s dvoma bytosťami, ako riadia tok energie, hmoty a vedomia, ako sa všetko v prírode vyvíja a degeneruje. Desiate arkánum sa nazýva Odplata. Tento termín "odplata" je tu použitý ako ekvivalent termínu vo fyzike "Invariantnosť," čo znamená, že všetky veci musia byť v rovnováhe a obnovené. Toto nie je zákon trestu, ale zákon rovnováhy. Evolúcia a devolúcia vyrovnávajú energiu, hmotu a vedomie. Príroda sa vždy snaží udržať rovnováhu. Čokoľvek, čo túto rovnováhu naruší neminie "odplata" - sila prírody, ktorá sa ťahá späť k rovnováhe.

Stav rovnováhy v prírode je dosiahnutý, keď sa koleso bytia otáča harmonicky. To je všetko, čo príroda potrebuje. Nemá to nič spoločného s duchovným prospechom, ide len o to, aby sa udržal život. Keď niečo bráni tejto základnej funkcii prírody, tak to dostane "odplatu."

Príroda sám o sebe je opakujúci sa systém, ​​kruhový pohyb. V sanskrte nazývame túto funkciu "samsára." Ako sme vysvetlili v predchádzajúcich prednáškach, toto slovo samsára znamená "krúžiť, opakovať, vracať sa, znovu a znovu sa opakovať." Ide o spôsob, ako príroda spracováva energiu.

Toto sa deje úplne v celej prírode, od najhrubšieho aspektu až po mikroskopický. Príkladmi sú opakujúce sa ročné obdobia, deň a noc, rast a smrť atď. Opakovanie toho, ako život vytvára, udržiava a všetko ničí, je spravovaný bhavačakrou: kolesom bytia.

Duchovne povedané, tento zákon má úplnú kontrolu. Náš duchovný život a zážitky sú určované týmto kolesom. Všetky prejavené veci sa opakujú a krúžia, pokiaľ nedôjde k silnému vplyvu, ktorý toto fungovanie kolesa ovplyvní. Koleso sa nezastavuje, neustále sa točí. Takže duchovne povedané, všetci sme v samsáre, obiehajúci, fyzicky, psychicky, duchovne, krúžiaci, opakujúci sa... Zmeniť tento stav prežívania v samsáre si vyžaduje neuveriteľnú energiu a presné znalosti.

"Život je mechanicky otáčajúce sa koleso so stále opakujúcimi sa príjemnými a nepríjemnými okolnosťami. "Toto koleso nemôžeme zastaviť. Dobré a zlé okolnosti vždy prichádzajú mechanicky. My môžeme len zmeniť svoj postoj k životným udalostiam." - Samael Aun Weor, Veľká vzbura

Dnes sa budeme zaoberať niektorými faktormi, ktoré ovplyvňujú túto možnosť: ako uniknúť z tohto opakujúceho sa kolesa.

Koleso šťastia, Jean Deville

"Samsára, "krúženie," je krúžiť z jedného miesta na druhé. Nirvána je prerezaním sa týmto krúžením." - Padmasambhava, Cyklus životne dôležitých bodov

Dovoľte mi teda ešte raz zdôrazniť, že slovo nirvána znamená, "zastavenie, zánik, ukončenie, prerezať." My si predstavujeme nirvánu ako miesto, avšak ono je miestom iba čo sa týka psychologického hľadiska: stav bytia, stav vedomia. Človek sa nachádza v nirváne iba preto, lebo jeho vedomie je zakorenené v tomto stave, v ktorom sa prerezáva samsárou. Vedomie je samo o sebe od samsáry oslobodené.

"Medzi samsárou a nirvánou nie je žiadny iný rozdiel, než aký je medzi okamihom bytia si nevedomý a bytím si vedomý, pretože už nie sme oklamaní vnímaním, ale fixáciou." – Padmasambhava, Oslobodenie vďaka vnímaniu s čistým vedomím

Rozdiel medzi zážitkami v samsáre a nirváne je určovaný našim postojom (bhava). Takto by sme mali chápať samsáru a nirvánu. Popravde oni nemajú nič spoločné s fyzickým aspektom, ako sú dimenzie, nebesia a peklá. Samsára a nirvána súvisia so stavom Bytia. My sme v samsáre vďaka stavu nášho Bytia, v ktorom sa neustále opakujeme, spíme, stotožňujeme, ovplyvňovaný bažením, odporom a nevedomosťou. My nevidíme realitu. Namiesto toho opakujeme svoje túžby, obavy. Opakovane sa venujeme svojej pýche, sexuálnej žiadostivosti, závisti, a naďalej kŕmime hnev a strach. Neprerezávame sa skrze javy, skrze ego, skrze svoje mechanické návyky fyzicky i psychicky, aby sme mohli vnímať realitu. Miesto toho vnímame ilúzie, ktoré my sami vytvárame. Sme v samsáre, pretože sme si psychologicky v sebe vytvorili tento opakujúci sa vzor ("krúženia," samsára),  a teda žijeme v samsáre, či už sme vo fyzickom tele, alebo nie.

Miesto, kde prebývame vo vesmíre je určené na základe nášho stavu bytia, nie našej telesnosti. Vďaka nášmu stavu bytia žijeme v tom alebo inom tele, a nie naopak.

Hlavným účelom stromu života, ktorý predstavuje úrovne hmoty, energie a vedomia, je aby nám ukázal nekonečný potenciál vedomia (smerujúci hore, k vyšším stavom bytia), a jeho nekonečné možnosti ktorými sa môže prejaviť. Strom života nám však tiež ukazuje i potenciál pre podmienenie vedomia, to znamená potenciál vedomia chytiť sa do pasce.

Strom života dvanásť tiel

Strom života predstavuje svet mimo nás a svet vo vnútri nás. My si zvyčajne myslíme, že nebo a peklo existuje vo fyzickom svete, len v zmysle vonkajšieho priestoru, niečo konkrétne, materialistické. O nebu rozmýšľame, ako o niečom, čo je nad našimi hlavami, čo je veľmi prchavé, vágne a ľahké, zatiaľ čo peklo je niečo, čo sa nachádza pod našimi nohami, čo je plné ohňa alebo ľadu. Tieto miesta existujú, ale náš vzťah k nim nie je určený našim presvedčením, oblečením, ktoré nosíme, našim dedičstvom, narodením alebo bohatstvom - skôr je určený stavom svojho bytia, našou úrovňou vedomia. Inými slovami, či máme fyzické telo, alebo nie, náš stav bytia určuje úroveň, v ktorej prežívame život.

"Nikto nemôže poprieť, že existujú rôzne úrovne v spoločnosti - existujú veriaci, prostitútky, biznismeni, dedinčania, atď.

Rovnako tak existujú rôzne úrovne Bytia. To, akí sme vo vnútri (veľkorysí alebo zlomyseľní, štedrí alebo lakomí, násilní alebo mierumilovní, cudní alebo chlipní), priťahuje rôzne udalosti v našom živote.

Chlipník bude vždy priťahovať oplzlé scény, drámy a dokonca tragédie, v ktorých bude účinkovať.

Opilec bude samozrejme priťahovať ostatných opilcov a vždy ho nájdeme v krčmách a baroch, to je zrejmé.

Čo bude priťahovať podvodník? Sebec? Koľko problémov? Uväznenie? Nešťastie?

Pritom zatrpknutí ľudia, unavení z utrpenia, sa chcú zmeniť a obrátiť list.

Úbohí ľudia! Chcú sa zmeniť a nevedia ako, nepoznajú správny postup a sú v slepej uličke.

To, čo sa im stalo včera, sa im stane dnes i zajtra. Stále opakujú tie isté chyby, nikdy sa nepoučia. Ani keby sa im strieľalo delom pri hlave, tak nepochopia životné lekcie.

Všetko sa v ich živote opakuje. Hovoria tie isté veci, robia tie isté veci a sťažujú si na tie isté veci.

Toto nudné opakovanie drám, komédií a tragédií bude pokračovať tak dlho, kým vo vnútri nás budú nežiaduce prvky hnevu, chamtivosti, chlipnosť, závisti, pýchy, lenivosti, obžerstva, atď.

Aká je úroveň našej morálky? Alebo lepšie povedané, aká je naša úroveň Bytia?

Ak sa naša úroveň Bytia radikálne nezmení, tak všetky mizérie, nepríjemné scény, nezdary a nešťastia budú pokračovať.

Všetko, každá udalosť, ktorá sa nám stane na tomto svete, je len odrazom toho, čo si nosíme vo vnútri.

Oprávnene a vážne tvrdíme, že "vonkajší svet je odrazom vnútorného".

Keď sa niekto zmení vnútri a takáto zmena je radikálna, potom sa zmení aj jeho život a vonkajšie udalosti, ktoré ho v ňom stretávajú." - Samael Aun Weor, Revolučná psychológia

Ak ste v akomkoľvek okamihu ovládaný negatívnymi emóciami (pýcha, hnev, sexuálna žiadostivosť, závisť), v tom okamihu sa nachádzate v pekle.

Keď hnev prevezme vedenie vašej psychológie, vy sami sa stávate týmto hnevom. Všetko, čo potom vnímate je filtrované cez hnev. Všetko, čo potom vidíte, vidíte len vo vzťahu k tomuto hnevu. Hnev hovorí: "všetci sú na vine, nikto mi rozumie, za každú cenu sa pomstím." Hnev prebýva v pekle. Hnev je démonická vlastnosť. Keď ste podmienený hnevom, tak ste hlboko ponorený v samsáre, krúžite, ste podmienený v pekle. Toto je pravdou, či už máte fyzické telo, alebo nie, či ste vo fyzickom tele, alebo mimo, či snívate alebo ste mŕtvy, naozaj, telesnosť je irelevantná. Na čom záleží, je váš stav bytia.

To isté platí aj pre sexuálnu žiadostivosť, závisť, pýchu, strach atď.

Podobný účinok majú na nás cnosti (menia naše prežívanie daného okamihu, našu úroveň Bytia), ale opačným spôsobom.

Keď naozaj prežívame krásu vedomej veľkorysosti, keď sa skutočne odovzdávame niekomu inému​​ ako prejav lásky, a na oplátku nič neočakávame, vtedy zažívame ľahkosť Bytia, krásu srdca, ktoré je zapálené cnosťou. V tej chvíli prežívame nirvánu: prerezanie sa samsárou, skúsenosť pravdy, niečo reálneho, niečo, čo nie je ilúzia, a čo prospieva bytostiam.

Podobne, keď prežívame realitu cudnosti, šťastia pre druhých, usilovnosť, pokoru, atď., vtedy tiež zažívame nirvánu, "zastavenie" podmieňovania vedomia. To sú nebeské stavy. Môžete ich zažiť vo fyzickom tele, alebo mimo fyzického tela. Dimenzia v ktorej sa nachádzate nie je podstatná. To, na čom záleží, je ako sa nám darí ovládať vedomie.

To je dôvod, prečo siedmy dalajláma povedal:

"Samsára je nepretržitý sled znovuzrodení do kontaminovaných agregátov."

Je zrejmé, že toto platí pre naše znovuzrodenie do nových fyzických tiel. Napriek tomu, to platí aj pre neustály stav bytia v každom okamihu. Každý okamih je zrodením, stavom bytia, ale my si to neuvedomujeme, pretože sme hypnotizovaní javmi.

Jeho výrok je krásnou frázou, ktorá obsahuje hlbokú pravdu o samsáre, nirváne, a o oslobodení. Zvlášť zaujímavé na tom je, že sa to vzťahuje na všetko. Všetko, čo sa vynára z neprejaveného (Absolútna), sa objaví v samsáre, v nepretržitom slede znovuzrodení vďaka karme, príčine a následku, ktorý je vo svojej podstate vyjadrením kontaminovaných agregátov. Potom by ste sa teda mali pýtať, čo sú tieto agregáty?

V budhizme majú pre agregáty konkrétny termín: skandhy. Tento pojem by sme nemali spájať v kontexte so svetom alebo s dimenziami, ale v kontexte so sebou. Skandha znamená "kolekcia, kopa," niekoľko rôznych vecí, ktoré sú zhromaždené do jedného celku. Ak si pod pojmom agregát vybavíte akýkoľvek agregát, potom môžete pochopiť, čo to znamená. Ak viete niečo o stavaní, tak viete, že betón je agregát. Rôzne typy kameňov sú agregáty. Existujú rôzne zmesi rôznych materiálov, ktoré sú kombinované dohromady, za účelom vytvoriť niečo nové. Takže pri stavaní budov, chodníkov alebo ulíc, pracujeme s rôznymi zmesami materiálov za účelom výroby tvrdého povrchu. Presne takto je to i so skandhami, ktoré máme v sebe, psychologicky. Naše fyzické telo je skandha, agregát: jedná sa o súbor mnohých vecí, na mnohých úrovniach. Presne takto je to aj s egom: je to agregát rôznej hustoty hmoty, energie a vedomia.

V budhizme majú skandhy päť základných aspektov. Jedná sa o vzájomne závislé a poprepájané časti. O tomto sme už dali pár prednášok a pravdepodobne dáme aj ďalšie. Dnes na to poukazujem, len aby som vám to pripomenul, ale nepôjdeme do hĺbky. Takže piatimi skandhami sú:

• Rúpa: forma, telesnosť / hmota
• Vedaná: cítenie / telesné i mentálne pocity
• Saňdžňá: vnímanie / poňatie / vedomé poznanie / diskriminácia
• Samskára: mentálne formácie / impulzy / schopnosť rozhodovania / kompozičné faktory
• Vidžňána: vedomie / rozlišovanie

V syntéze môžeme povedať, že týchto päť aspektov je to, čo považujeme za svoje „ja.“ To, čo ste; to, čo prežívate; to, čo považujete za samých seba, je v skutočnosti len zložkou rôznych vecí: agregátov. Týchto päť zložiek vám dáva pocit osoby, bytia, seba, bez ohľadu na to aké si dáte meno, alebo aké vám dali vaši rodičia. Čo si myslíte, že ste, je naozaj len súbor skúseností, súbor vnemov. Hlavnou myšlienkou budhistickej filozofie a psychológie je, že vnem je ilúzia. To, čo vnímate ako seba, nie je vaše vlastné ja. Toto ja nie je reálne, nie je trvalé, nie je samostatne existujúce. Ono je dočasné, prechodná ilúzia, ktorá vás zvádza, aby ste uverili, že je reálna. Toto „ja“ je prevažne tvorené túžbou, ktorá sa však nikdy nedá uspokojiť. Stručne povedané, tento pocit vlastného „ja,“ je všetko lož.

Ak sa budete dôsledne, hlboko pozorovať, so zvedavým, vedomým vnímaním, tak zistíte, že toto fyzické telo nie je vaše vlastné „ja.“ Nie je to vaše vnímanie, nie je to vedomie, je to len telesnosť. Je to len rúpa: forma a agregát fyzických prvkov. Ak preskúmate pocity (vedaná) do hĺbky, objavíte rovnakú vec: rovnako ako fyzická hmota, pocity prichádzajú a odchádzajú; sú naozaj iluzórne. Ak budete pozorovať vnemy (saňdžňá) objavíte rovnakú vec; pocit, ktorý máte pri vnímaní vecí fyzicky alebo vnútorne je iluzórny. Choďte ešte hlbšie do mentálnych formácií (samskára) - myšlienky, pojmy a spomienky – a taktiež zistíte, že sa jedná o ilúzie. Oni sú ako mraky na oblohe, netrvajú dlho, prichádzajú a odchádzajú, v skutočnosti neobsahujú nič skutočného. Ak sa zaboríme ešte hlbšie a pôjdeme do samotného procesu rozlišovania vnímania (vidžňána), čo zistíme? Presne to isté! Kde je vlastne naše skutočné „ja“? Vo všetkom tomto zistíte, že žiadne skutočné „ja“ neexistuje, žiadna skutočná kontinuita, žiadna stálosť. To je dôvod, prečo siedmy dalajláma zdôraznil, že "Samsára je kontinuum znovuzrodení do kontaminovaných agregátov." Samsára je krúženie; opakované vnímanie jestvovania, čo je v podstate lož, ilúzia.

V hinduizme tomuto vnímaniu hovoria "májá." Bohužiaľ, pretože joga, hinduizmus, a ázijská filozofia sa na Západe tak zle vyučuje, ľudia si teraz myslia, že májá - čo je tiež meno Božskej Matky - je úmyselný závoj ilúzie, ktorý máme teraz pred očami. Ako nejaká hra, ktorú hrajú bohovia, alebo nejaký druh trestu, a že my tu trpíme v ilúzii existencie ako nejaký vtip. Toto nie je správny spôsob, ako pochopiť máju. Náš aktuálny stav bytia sme si vyrobili svojimi vlastnými činmi. Toto sme si urobili sami. Toto si robíme sami každý deň. My vyrábame máju, my tvoríme máju, my živíme túto ilúziu, pretože sa ňou stále zapodievame, hypnotizovaný vlastnou mysľou: tým, že si myslíme, že to, čo si myslíme a čomu veríme, a vnímame je skutočné, keď tomu tak nie je.

Dovoľte mi, aby som vám uviedol príklad - hrubý príklad, ktorý to však náležite vystihuje. Keď sledujeme televíziu, film, hráme videohry, alebo sme naozaj zabratý do dajakého príbehu, tak sa do toho tak dostaneme, že sme naozaj v inej dimenzii. Zabúdame na svoje telo. Zabúdame sami na seba. Niekedy to je nakrátko, niekedy je to na celé hodiny. My sme jednoducho v tom príbehu, a nie vo svojom tele. Nie sme si vedomí sami seba. Stávame sa postavou, ktorú sledujeme. Cítime to, čo cíti on/ona. Ten svet, ktorý vnímame sa stáva našim svetom. Prestaneme vnímať, kde sa nachádza naše fyzické telo. Tento obraz sveta vidíme len vo svojej predstavivosti. My sme hercom, my sme hlavnou postavou. Na základe imaginárneho vnímania tohto príbehu sa potíme, dostávame sa do napätia, plačeme alebo sa hneváme. Jednoducho emocionálne, intelektuálne, dokonca aj fyzicky reagujeme. Inými slovami, hlboko spíme, úplne zhypnotizovaní, hlboko v samsáre: ochotne, zámerne, túžiaci po nej. Tento hypnotický stav je pre nás útekom. Robíme to preto, lebo chceme uniknúť utrpeniu, chceme sa rozptýliť od svojich problémov, chceme sa rozptýliť od života. Chceme zažiť, aké je to byť hrdinom alebo hrdinkou. Chceme byť v tomto dobrodružnom príbehu alebo v tom dianí. Chceme byť ten, kto má na starosti zvládnuť dajakú úlohu v príbehu, bez ohľadu na to o akú úlohu sa jedná. My si neuvedomujeme, že naše agregáty produkujú máju, ilúziu. Ani si neuvedomujeme, že tým, že sa sami hypnotizujeme len prehlbujeme svoje trápenie, stotožnenie, hypnózu. Prehlbujeme ilúziu. Ide o jednoduchý príklad, ktorý ukazuje, čo po celý deň skutočne robíme, rôznymi inými spôsobmi. Toto robíme celý deň, ale menej nápadnými spôsobmi. Spôsobmi, ktoré si ani neuvedomujeme. Proste spíme.

Príklad, ktorý predkladám sa dá ľahko vidieť, pretože je silný a všetci to robíme. Avšak, hlbší, významnejší je spôsob, akým sme hypnotizovaní po celý deň: denné snívanie, robenie si starosti, predstavovanie si tohto, predstavovanie si tamtoho, neustále rozptýlení, ústavne snívajúci o budúcnosti alebo spomínajúci na minulosť, alebo túžbou po niečom, čo by sme chceli, alebo nechceli. Toto všetko je májá, toto všetko je samsára;  všetko je to fantázia.

Congkhapa - skvelý budhistický učiteľ, možno jeden z najväčších - povedal:

"Ak sa človek hlboko nezamyslí nad nevýhodami utrpenia, potom nebude mať dostatočnú túžbou po oslobodení. Ak človek nepremýšľa nad príčinou všetkého utrpenia - brána do samsáry - potom nemôže správne vedieť, ako samsáru odstrániť. Byť natoľko pohnutý, že sa chceme zriecť existencie, byť z nej unavený, a vážiť si vedomosti o tom, čo nás viaže k tejto samsáre." - Congkhapa

To je výrazom úvodných úrovní každého skutočného vyznania. V úrovniach sútrajány - na začiatku úrovne - každého náboženstva, to je hlavným cieľom inštruktorov: pomôcť študentovi, aby si plne uvedomil samsáru, utrpenie: ako to existuje, prečo to existuje, a ako to zastaviť.

Ak sa nad týmto nezamyslíme, ak si to plne neuvedomíme, tak s takýmito učeniami budeme iba strácať čas, a nič nedosiahneme. Vlastne iba narobíme problémy, a zistíme, že v mnohých duchovných skupinách sú ľudia len preto, aby mali kam ísť. Ľudia chodia do kostola, chrámu alebo do školy len preto, že potrebujú miesto, kam ísť. Nájdu tam nejaké spoločenstvo, pohodlie, sociálnu angažovanosť, alebo dokonca i nejaký druh energie, a to je naozaj všetko kvôli čomu tam sú. Takže nie len že strácajú čas, ale aj vo všeobecnosti robia problémy. V dnešnej dobe, väčšina duchovných skupín sú len spoločenské kluby, v ktorých sa ľudia správajú, ako duchovné osoby, dokonca tomu i veria, ale v skutočnosti nimi nie sú.

Ak chcete byť úprimný študent, začnite s týmto: Naozaj analyzujte utrpenie - naše vlastné i druhých - a naozaj analyzujte jeho nevýhody. Čo to je, kde to začína, a nakoniec, ako to zastaviť. Jediný spôsob, ako to môžeme naozaj urobiť, je tým, že sa budeme úprimne pozorovať.

Takže budeme hovoriť o šiestich základných aspektov samsáry, ako fungujú a ich význam, aby sme mohli pracovať na tomto aspekte nášho vlastného duchovného rozvoja.

1. Nepretržitá neistota

V posledných týždňoch sme všetci boli svedkami neuveriteľnej neistoty života. Došlo k udalostiam, ktoré nás toto učia veľmi dramatickým spôsobom, a tieto udalosti nebudú posledné. Hurikány, vojny, politické a ekonomické zmeny, choroby, mnoho rôznych problémov, ktoré sa objavujú a ktoré nám ukazujú prvé zo šiestich utrpení samsáry, čo je nepretržitá neistota.

My všetci trpíme jedným aspektom máji alebo ilúzie, ktorý je vytvorený a udržovaný egom, že jedného dňa sa dostaneme na miesto, kde všetko bude úplne dokonalé. Všetci si veľmi želáme, aby to bola pravda, takže tomu veríme. Veríme, že jedného dňa budeme mať vzdelanie, peniaze, rodinu a všetko bude zariadené a jednoducho perfektné, presne tak, ako sme si to predstavovali, ako by to malo byť. V banke budeme mať toľko, koľko potrebujeme, budeme mať dom, deti a zamestnanie, a celá situácia bude "úplne dokonalá" (podľa nás). Bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujeme, ako veľmi sa obetujeme, táto "dokonalá situácia" je vždy tesne mimo dosahu. Bez ohľadu na to ako blízko sa nám k nej podarí priblížiť, nikdy ju nedosiahneme. Tí, ktorí sú trochu starší si možno uvedomujú, že tento spôsob myslenia je úplná ilúzia, pretože za celý svoj život sa im nepodarilo túto ilúziu dosiahnuť. Čím skôr si to uvedomíte, tým budete šťastnejší.

"Otcovia, syn, manželky, a nepriatelia sa môžu meniť: Z priateľov sa môžu stať nepriatelia a potom sa opäť zmeniť; V samsáre nemôžeme nájsť žiadnu štipku istoty." – Nágárdžuna

Čím ste starší, tým viac si budete uvedomovať túto pravdu. Ľudia na ktorých sa spoliehate a veríte, sa náhle stanú vašimi zradcami. Ľudia, ktorých ste považovali za nepriateľov sa zrazu stanú vašimi priateľmi. Rodiny sa obrátia proti sebe. Všetko sa neustále mení. Boli by sme radi, keby to bolo možné ovládať tak, aby nám život vyhovoval. Skutočnosť je však taká, že mi nedokážeme kontrolovať ani sami seba, a tak nemáme žiadnu šancu kontrolovať niečo, čo sa deje okolo nás: ani naše deti, ani manžela/ku, ani rodičov, ani spolupracovníkov, ani šéfa, ani vládu, ani naše bývanie, ani majetok, ani prácu, ani zdravie – no proste nič.

Skutočnosťou je, že všetko je neisté. Na nič sa nedá spoliehať. Všetko je nestále, okrem vášho Bytia, vášho Najvnútornejšieho, vnútorného Boha, ktorý sa nachádza vo vás, ktorý vás núti, aby ste sa prebudili.

Ak budeme rozvíjať vedomé uvedomovanie si neistoty všetkých vecí, potom výrazne zredukujeme moc samsáry, ktorú má nad našim vedomím.

Práve teraz, sme veľmi zhypnotizovaní ilúziou "istoty vecí." Myslíme si, že: "Za šesť mesiacov urobím toto, a za rok urobím toto, a za tri roky urobím toto." Máme "plán." Takéto plány sú veľká lož, ktorú si nahovárame, aby sme si u seba vytvorili falošný pocit bezpečia. Chceme sa cítiť bezpečne, pretože cítime, že nič v živote nie je isté. Dovoľte mi, aby som vám niečo povedal: Istota sa u nás nevynorí z nahovárania si lží. Istota sa v nás objaví z poznania pravdy. Istota nepochádza z veľkého bankového účtu alebo spoločenských kontaktov. Bohatí ľudia s vysokými konexiami trpia a zomierajú rovnako ľahko, ako chudobní.

Ak ste naozaj úprimný a skutočne sledujete proces svojho života, potom zbadáte, že všetko, čo si plánujete, je zle. Nič nikdy nejde tak, ako si predstavujete, že to pôjde, a vždy ste z toho prekvapený, a väčšinou sklamaný. Takže je šikovnejšie a múdrejšie neplánovať. Je pravda, že v živote potrebujeme trochu plánovania. Keď ste mladý, je potrebné sa na život pripraviť. Musíte byť pripravený: čiže budete potrebovať vzdelanie, budete si musieť vybrať školu, pripraviť si životnú situáciu, prácu na pokrytie vašich základných potrieb apod. Toto všetko si vyžaduje trochu plánovania o tom nie je pochýb. Rodičia musia mať určitú stratégiu pre úspešné vychovanie svojich deti. Ľudia, ktorí majú prácu, a určitú zodpovednosť musia robiť nejaké plánovanie. Ale nikdy, nikdy nepredpokladajte, že veci pôjdu podľa plánu, pretože nikdy nepôjdu. Takže nakoniec najlepší plán je taký, v ktorom si plne uvedomujeme neistoty života.

Takže rátanie s neistotou, chápanie neistoty, pomáha eliminovať silu samsáry, ktorú má nad vedomím.

2. Prchavosť spokojnosti

Druhý zásadný aspekt samsáry je zdôraznený v tomto citáte:

"... keby sa človeku dostalo všetkého nebeského potešenia, všetkého ľudského potešenia, stále by toho nebolo dosť. Človek by sa snažil získať ešte viac." – Sútra, Veľká hra

V samsáre nikdy nenájdete uspokojenie. Bez ohľadu na to, koľko ste získali, vaše túžby nebudú nikdy ukojené. Dokonca aj keby ste sa stal cisárom sveta, stále by vám bolo málo a chceli by ste dobyť ostatné planéty.

Takže toto musíme naozaj pochopiť v okamihu, zakaždým, keď pocítime túžbu - zakaždým, keď máme pocit, že nám niečo chýba, čo chceme - čo, pre prípad, že ste si toho nevšimli, je skoro stále, pretože sme skoro stále stotožnený s jednou túžbou alebo druhou.

Viem, že každý z nás si rád o sebe myslí, že je "seriózny, duchovný človek," a že nemá túžby alebo chute, no v skutočnosti klameme iba samých seba. Náš stav ľudstva je stopercentne charakterizovaný túžbou. Nie vždy sa jedná o túžbu po párku v rožku, hamburger, čokoládu, peňazí, alebo po sexe, aj keď tieto sú jedny z najväčších. Niekedy túžime po pozornosti, rešpekte, moci, pohodlí, alebo láske. Niekedy zase chceme byť ignorovaní, chceme, aby nás ľudia nechali na pokoji, a oni nenechajú. Dokonca aj "duchovné" baženie sa môže stať vážnou prekážkou. Toto všetko sú rôzne typy nenápadných alebo očividných túžob, ktoré nám bránia cítiť a zažívať prirodzený stav vedomia, čo je spontánny, prirodzený stav spokojnosti a pohody.

Vedomie samo o sebe, keď nie je zviazané, je stavom spokojnosti a pokoja. Je to stav pokoja, ktorému nič nechýba, nič nechce, iba jestvuje a je šťastné. Toto v našom súčasnom stave nezažívame, vlastne mnohí z nás ani netušia, čo to znamená.

V súčasnej dobe, naša interpretácia slova "spokojnosť," súvisí s uspokojením túžby a prežívaním pocitov. My si myslíme, že: "Ah, teraz som sa poriadne najedol/a; teraz sa cítim spokojný/á." Toto nie je uspokojenie, to je opitie sa pocitmi. Niektorí z nás to pociťujú po pohlavnom akte. Cítime sa "uspokojení," avšak toto nie je uspokojenie, toto je vyčerpanie, byť bez energie, čo znamená byť unavený. Toto nie je spokojnosť alebo pohoda.

Pohoda, pokoj vedomia  netúži, ono jednoducho je. Spokojnosť vedomia nie je závislá na vonkajších okolnostiach. Nezáleží na tom, či niečo má alebo nemá, či niečo cíti alebo nie, či sa mu niečoho dostáva alebo nie. Spokojnosť vedomia je krásny zážitok, krásna vlastnosť, ktorú môžete zažiť, či ste v tele alebo mimo telo, ale dá sa to zažiť len keď ste tu a teraz, prebudený, a vedomie nie je ničím podmienené, ale je jasné, vnímavé, vedomé, a v tomto stave jeho skutočná podstata rozkvitá; čo je šťastie, radosť, bez potreby niečo meniť, ani seba samého, ani druhých, ani prostredie, byť schopný jednoducho prijať veci také aké sú, aj keď sa môžeme nachádzať v neľahkej situácii a trpieť. Ako inak môžeme vysvetliť skúsenosti ozajstných majstrov, ktorí napriek tomu, že boli týraní, sa dokázali pozrieť do tvárí svojich trýzniteľov s vďačnosťou, láskou, súcitom, trpezlivosťou, prijatím. Čierni mágovia tvrdia, že žiadny skutočný zasvätenec nedovolí, aby sa s ním takto zaobchádzalo. Ale čierni mágovia vôbec nechápu vedomie. Oni len rozumejú pýche a sebaláske. Vedomie nemá žiadnu pýchu, ono má dôstojnosť; a to nie je pýcha. Dôstojnosť je prirodzený stav vedomia, ktorý nie je vyššie alebo nižšie ako ktokoľvek iný. Ono jednoducho je. Miluje. Je skromné; je spokojné.

3. Opúšťanie tiel

"Znova a znova môžete ísť do vyšších sfér a užívať si veľa blaženosti. Keď zomriete, spadnete dolu do utrpenia nižších sfér, kde utrpenie je neznesiteľné a trvalé." - Účasť na činoch bódhisattvu

To je zákon samsáry riadený vlastnou povahou, čo je príčina a následok, a pominuteľnosť.

Samsára je formou utrpenia, ktoré vyžaduje krúženie všetkých vecí. Bez ohľadu na to, ako krásne je vaše telo, bez ohľadu na to, ako veľmi budete cvičiť, a koľko organického jedla pojete, vaše telo ochorie a zomrie, a vy sa budete musieť narodiť znova. Bez ohľadu na svoje postavenie v živote, bez ohľadu na to, ako ste chudobný, alebo ako ste bohatý, bez ohľadu na to, ako ste krásny a alebo škaredý, ako vás veľmi milujú alebo ako vás strašne nenávidia, toto telo stratíte a vezmete si ďalšie, a to stratíte tiež a vezmete si zase ďalšie, a tento kolobeh potrvá tak dlho, pokiaľ budete pripútaný ku kolesu samsáry: táto reťaz je vaše ego, vaša karma. Bez ohľadu na svoje postavenie, či už fyzicky alebo vnútorne, pokiaľ ste dlžný, zaplatíte za to. Zaplatíte za to stratou svojho tela a tým, že vás Príroda zrecykluje.

Dokonca i tí najbohatší a najmocnejší ľudia na tejto planéte, stále padajú za obeť mikroorganizmom, vírusom, rakovine a mnohým ďalším onemocneniam. Oni nemajú žiadnu moc nad týmito drobnými organizmami, a končia rovnako ako najchudobnejší ľudia, tak prečo chceme byť ako oni? Prečo mrhať životom a snažiť sa získať veci, ktoré nebudú trvať?

Tí, ktorí sú duchovne zmýšľajúci, sa domnievajú, že tým, že sa staneme Budhom, Anjelom apod. - vytvorením astrálneho, mentálneho a príčinného tela - dokážeme uniknúť samsáre. Potom že môžeme ísť do nirvány, do neba, a tam si môžeme nažívať oslobodení od tohto sveta. Že tam môžeme stráviť dlhý čas, robiť si čo chceme, a že tam budeme mať moc a budeme krásni. Ale tento spôsob myslenia je stupídny. Toto je tiež májá, ilúzia. Namiesto hnaním sa za bohatstvom a mocou na zemi, chcú bohatstvo a moc na nebi, aby sa mohli oddávať ešte silnejším túžbam, a aby boli do seba ešte viac zamilovaní.

Dokonca aj bohovia a budhovia podliehajú cyklu samsáry. Každá prejavená vec podlieha samsáre. Napriek tomu tam existuje výnimka, a k tomu sa dostaneme na konci prednášky.

Každé telo, ktoré je vytvorené prírodou, či už fyzické alebo jemnejšie, bude prírodou zobraté späť; Toto je invariantnosť. Neexistujú žiadne výnimky. Jediný spôsob, ktorým môžete tento zákon prekročiť, je mať telo, ktoré nepatrí prírode, telo, ktoré bolo vytvorené mimo kola samsáry na základe iných síl a zákonov, a nie je preto predmetom týchto zákonov. Existuje len jeden spôsob, ako vytvoriť také telo, a to je skrze smrť a vzkriesenie. Toto dokáže dosiahnuť iba veľmi málo ľudí, pretože to je veľmi ťažké. Avšak, ak to naozaj chcete, dá sa to; dokážete to.

Všetko, v každej úrovni prírody na celom strome života je riadené príčinou a následkom. Tí, ktorí žijú v ríši polobohov alebo bohov sa narodili v týchto oblastiach, pretože vo svojich predchádzajúcich životoch vytvorili príčiny, ktoré boli dôvodom tohto narodenia. Robili dobré skutky. Obetovali sa pre ostatných. Odovzdali sa ľuďom a ich náležitá odmena bola narodiť sa vo vyšších sférach. Bohužiaľ, veci sú tak krásne a príjemné na tých miestach, že hneď ako sa tam dostanú, tak už na sebe ďalej nepracujú, ani tam nie sú viac schopní vykonávať dobré skutky, takže výhody, ktoré predtým nazhromaždili sa vyčerpajú. Minú kapitál, ktorý im umožnil toto narodenie. Keď ich čas vyprší - vzhľadom k tomu, že už nevykonávajú žiadne ďalšie dobré skutky - tak spadnú dolu, znovu sa narodia do nižších sfér, pretože stále dlhujú karmu, ktorú neboli schopní zaplatiť. Takže ak ste stopercentne nezaplatili všetky vaše karmické dlhy, aj keď ste sa narodili do tela boha, stratíte ho.

Čo sa týka tohto chcem ešte zdôrazniť, že opustenie tela nie je nič príjemné. To je dôvod prečo v tejto časti sveta, sa každý vyhýba téme smrti. Bez ohľadu na to, ako hrozné môžu byť správy, médiá nám nikdy neukazujú mŕtve telá. Ľudia jednoducho nemôžu zvládnuť realitu smrti. Chceme pokračovať vo svojich ilúziách. Nechceme vidieť realitu smrti i keď je to k našej veľkej škode. Bráni nám to pochopiť realitu smrti. Ukrývanie reality smrti, zdôrazňuje a podporuje túto ilúziu, že my proste nezomrieme, a že nejako budeme výnimkou. Mnohí z nás nikdy nevideli mŕtve telo, takže naša ilúzia je veľmi silná. Táto ilúzia "nesmrteľnosti," je veľmi silná. V iných častiach sveta, ľudia vidia mŕtvych dokonca aj na uliciach. Ale tu, hneď ako niekto zomrie, tak ho zakryjeme, skryjeme, nikomu nie je dovolené fotiť a nikto nemá právo ukazovať obrázky, najmä v médiách. Smrť nám pred nami ukrývajú. No v skutočnosti je to kruté. My musíme vidieť smrť. Musíme pochopiť smrť. Je to nevyhnutné, i keď to môže byť nepríjemné a bolestivé. Tým že ju nechápeme, iba prehlbujeme svoje trápenie, miesto toho, aby sme ho odstraňovali. Nechcieť vidieť a porozumieť smrti, iba prehlbuje našu neznalosť, a preto i utrpenie. Keby sme rozumeli smrti – ako vlastnej, tak i iných – tak by sme toľko netrpeli, keď príde. Boli by sme pripravení.

4. Znovu a znovu sa rodiť

"Postupne vás tak tvrdo vytláčajú, ako keď niekto drví sezam. Narodenie: môže sa tomu niečo vyrovnať?" - Nágárdžuna

Štvrtá charakteristika samsáry je znovu a znovu sa rodiť.

Z kultúrneho hľadiska veľmi radi slávime narodenie a myslíme si, že narodenie je niečo veľmi krásneho. Niet pochýb o tom, že narodenie nám poskytuje veľkú príležitosť pre prácu na sebe. K tomu, aby sme v tejto práci uspeli potrebujeme fyzické telo. Ale rovnako ako pri procese smrti, i tu sme prehodili cez narodenie iluzórny závoj. Neradi vidíme, ako je to príšerné, a preto krv, bolesť, trhanie mäsa, choroby, bolesti, a mnoho utrpenia ktorým musí tehotná žena prechádzať radšej schovávame. A potom tu máme ešte bolesť dieťaťa. Na tejto fotografii vidíme krik a sužovanú bolesťou tvár novorodenca. Pre matku je to veľmi, veľmi bolestivý proces, to áno, ale hlavne pre dieťa.

Zabudli sme - možno dobrovoľne, možno preto, že to je niečo, čo si nechceme pamätať - ale narodiť sa je veľmi bolestivé. Toto je pravda nielen fyzicky, ale i citovo, duchovne a mentálne. Ak je duša prvýkrát uvedená do toho malého slabého tela, vedomie si do určitej miery spomína na to, kto je, a svoju minulosť, vzťahujúcu sa k úrovni vedomého rozvoja. Vrátenie sa späť do tohto sveta je hrôza, je to nemysliteľné, desivé. Nie je to niečo, čo by sme vítali. Nie je to niečo, čo chceme. Je to hrozné. Potom nás čaká samotný proces narodenia, čo ako vieme nie je vôbec príjemné, a potom vyjdeme von a vidíme, ako sú všetci ľudia škaredí, ako hrozne vyzerajú naši rodičia, a ako všetko navôkol strašne smrdí... Pôrod je naozaj príšerný, príšerný proces.

My zabúdame, že tento postup opakujeme v každom živote. Vďaka karme musíme znovu a znovu prejsť týmto procesom, pretože tu máme dlhy. Musíme sem prísť, aby sme splatili to, čo dlhujeme ostatným, a aby sme sa naučili, ako sa stať skutočnými ľudskými bytosťami. Bohužiaľ, namiesto toho žijeme naše životy tak, že tomuto plateniu sa snažíme vyhnúť. Namiesto platenia sa chceme ešte viac oddávať svojim túžbam, aby sme sa stali ešte viac zvieracími: pripútaní k pocitom a inštinktom. Takže miesto splácania svojich dlhov ich iba násobíme. Rodíme sa a vyrastáme s pocitom oprávnenia, že "nám svet niečo dlhuje." Ja chcem toto, ja chcem tamto, a ja chcem všetky tieto veci, a keď ich nedostanem, tak vy všetci za to zaplatíte, budem zlý, budem kradnúť, budem klamať, budem mrzutý, pretože som nedostal to, čo som chcel. Potom, sklamaní životom zomrieme, a znovu sa narodíme a začneme opakovať rovnaké chyby, pričom to ešte zhoršíme, a toto robíme stále dokola. Musíme sa prebudiť. Musíme si uvedomiť, že, tieto procesy sú veľmi bolestivé.

5. Neustále pohybujúci sa proces smerom hore a dole

"Všetky veci sa raz skončia. Tí, ktorí majú vysoké postavenie skončia pádom. Stretnutie sa skončí lúčením. Žijúci skončia smrťou." - Prenos Vinaja

Piatou charakteristikou je neustály pohybujúci sa proces smerom hore a dole. Tento aspekt samsáry poukazuje na pominuteľnosť všetkých vecí, a cyklického alebo opakujúceho sa charakteru všetkých vecí. Bez ohľadu na to, ako moc získate, aj tak to stratíte. Bez ohľadu na to, ako vysoko to v spoločnosti môžete dotiahnuť, či už sa jedná o politickú, duchovnú alebo vzdelávaciu spoločnosť, aj tak z nej odídete; je to nevyhnutné. V samsáre sa nedá nič udržať; nič.

Učiteľ Milarepa uviedol, že zakaždým, keď stretol nejakého priateľa, tak si spomenul, že sa stane nepriateľom. Zakaždým, keď stretol niekoho s radosťou a vďačnosťou, tak si spomenul, že bude trpieť bolesťou odlúčenia. Toto je spôsob, ako trénovať vedomie, aby sme sa nestotožňovali, nerobili domnienky a vždy mali na pamäti cyklus vecí v samsáre.

Aj keď tu môžeme byť zhromaždení ako skupina, a môžeme byť schopní spoločne robiť plány, pravda je taká, že náš spoločný čas bude krátky. Môžu to byť mesiace, môžu to byť roky, a potom budeme rozptýlení na rôzne miesta, opäť krúžiaci rôznymi situáciami s rôznymi ľuďmi, za rôznych okolností, neustále meniacimi sa. Na nič sa nedá spoľahnúť, s výnimkou neustálej nepredvídateľnej zmeny. Môžeme vybudovať obrovské bohatstvo, ale aj tak o to prídeme. V práci nás môžu neustále povyšovať, napokon však túto prácu i tak stratíme: či už nás vyhodia, alebo spoločnosť sa predá, alebo sa zavrie, jednoducho budeme preč. Môžeme získať univerzitné tituly a povstať vo vzdelávacom systéme, a potom sa ocitneme bez akéhokoľvek použitia v tomto vzdelávacom odbore, pre ktorý sme tak tvrdo pracovali. Toto je povaha samsáry. Musíme trénovať vedomie, aby sme mohli týmto veciam porozumieť, aby sme sa nestali obeťou ilúzie ega, ktoré si myslí, ako Ikaros (Ἴκαρος, Icarus): "Vezmem si krídla a poletím k slnku," zabúdajúc, že slnko roztopí vosk našich ilúzií, a my spadneme späť na zem, topiaci sa v mori utrpenia.

Toto platí rovnako i duchovne. Mnoho ľudí sa stane členmi rôznych duchovných skupín, naučí sa doktrínu, a myslia si, že s touto skupinou sú na ceste do neba. Potom sa neočakávane ocitnú vo veľkom konflikte. Klebety a pochybnosti prekvitajú ako burina. Prsty smerujú všetkými smermi. Kostoly, chrámy a školy sú rozvrátené a rozpustené. Všade je veľká kritika a spory. Ľudia sa stanú predmetom posmechu. Každá duchovná skupina, ktorá existuje v samsáre, podlieha cyklom rastu a úpadku. Je smutné, že ľudia zamieňajú navštevovanie určitej skupiny za skutočnú duchovnú prácu.

Skôr než pridávať sa k rôznym skupinám, alebo hľadať údajné bezpečné miesto v tomto nestabilnom svete, je lepšie, aby sme sa vzdali bohatstva, vzdali sa slávy, aby sme sa neusilovali o rešpekt druhých, aby sme sa neusilovali o sociálny status, aby sme sa nesnažili byť spokojní v samsáre, ale namiesto toho sa snažili z nej uniknúť.

To platí aj pre duchovné stupne, ktoré sú získané vnútorne. Aj keď fyzicky môžeme žiť ako pustovník, chudobný, neznámy, anonymný, a napriek tomu sa nám podarí prebudiť vedomie, eliminovať niektoré egá a rozvinúť dušu, pokiaľ v sebe budeme mať stále pýchu, sexuálnu žiadostivosť ap., tak zlyháme. Dokonca aj tí, ktorí sú vnútorne bohovia zlyhajú, vďaka pýche, závisti, sexuálnej žiadostivosti, hnevu atď. Tieto zákony sa vzťahujú nielen na náš fyzický život, ale rovnako tak na náš vnútorný. Toto je jedno z utrpení samsáry. Vzťahuje sa to na všetko, čo sa nachádza pod úrovňou vzkriesenia.

6. Byť sám

"Keď sa narodíte, narodíte sa sám. Keď zomriete, ste rovnako sám." - Účasť na činoch bódhisattvu

Bez ohľadu na to, čo sa deje, vždy sme sami. Narodili sme sa sami; zomrieme sami. Nikdy žiadny iný spôsob neexistoval a ani žiadny iný nikdy nebude existovať.

Mnoho ľudí sa snaží obklopiť s toľkými "priateľmi" alebo "kontaktmi" koľko je len možné, aby si pestovali pocit bezpečia a dôležitosti, aby sa cítili potrební, chcení a cenení. Avšak znovu sa jedná o ilúziu.

Niektorí z nás to robia s fyzickými vecami. Chodíme po nákupoch, veľa nakupujeme, seba a svoje prostredie plníme množstvom vecí, ako sú nové oblečenie, nové zariadenia atď., len aby sme si zaistili pocit bezpečia, že nie sme sami, že máme niečo, že sme niečo dosiahli. Znova je to ilúzia.

Niektorí z nás to robia s duchovným učením: plníme sa teóriami, knihami, prednáškami a komunitami, to všetko v snahe vyhnúť sa pocitu osamelosti, ktorú cítime v srdci. Strácame obrovské množstvo času a energie so zbytočným rozptyľovaním a vyhýbaním sa realite. Namiesto toho by sme sa mali otočiť a čeliť jej, pozrieť sa jej do očí. Sami sa narodíme, sami zomrieme. Prijmite to a pripravte sa na to, a nenechajte sa tým znepokojovať. Ak vás to znepokojuje, meditujte! Meditujte nad skutočnosťou, že toto platí pre každú živú vec. Čo je vo vás znepokojené?

Keď sme chorí, tak chceme od každého súcit. "Oh! Cítim sa tak zle, poď ku mne a pohlaď ma po hlave, poď ku mne a daj mi trochu polievky." Dožadujeme sa pozornosti. Chceme, aby druhí cítili to isté, čo cítime my. Nechceme sa cítiť sami. Toto je len nevedomosť, pýcha a strach. Musíme si uvedomiť, že takto to je, a nenechať si tým narušiť svoj pokoj, nenechať si tým narušiť svoje vedomie.

Mali by sme si pamätať Boha. Keď si naozaj pamätáme sami seba, tak sa nikdy necítime sami. Sami sa cítime preto, lebo zabúdame na Boha, zabúdame naše Bytie, stratili sme kontakt s vnímaním Božstva. To je dôvod, prečo sa cítime sami, a prečo naplňujeme svoj život nezmyselnými rozptýleniami. Pretože sme zabudli, ako pociťovať prítomnosť Božstva. Keď pociťujete túto prítomnosť, a prebudíte vedomie do tej miery, že nikdy zo zreteľa nepúšťate toto vnímanie, potom sa nikdy necítite sami. Nikdy sa nebojíte. Táto prítomnosť vo vás vibruje priamo z vášho samého jadra - čo je vedomie, nie agregáty - Vedomie je rozšírenie Boha, Božstva.

Prebuďte sa

Takže nakoniec, všetkých týchto šesť charakteristík samsáry ovplyvňuje každú bytosť v každej úrovni existencie, v závislosti na ich vlastnej úrovni, od démonov až po najvyšších bohov. Pre všetkých platí rovnaká protilátka: prebuďte sa a pochopte. Získajte pradžnu, znalosť siahajúcu za hranice.

"Mnoho vecí vám môže zničiť život. Život je nestálejší než bublina na rieke, zmietaná vetrom." – Nágárdžuna

Uvedomenie si tohto výroku vedie človeka, ​​aby sa stal veľmi vnímavým na prítomný okamih. To je presne to, čo potrebujeme.

Ego vníma prítomný okamih iba, aby mohlo všetko porovnať so svojimi ilúziami. Každé ego sa krátko pozrie na prítomnosť len preto, aby sa cítilo nespokojné, a s touto nespokojnosťou hypnotizuje vedomie so sľubom, "môžeme mať oveľa viac." Takže keď ego zbadá nejakú televíznu reklamu, kde je plno krásnych ľudí s úsmevom a všetci sú šťastní, pretože si kúpili nový vysávač, potom sa cítime, že: "My ho potrebujeme tiež. Ak ten vysávač nedostanem, tak nebudem šťastný," takže potom začneme plánovať: "Ako mám získať peniaze na kúpu toho vysávača, keď je taký drahý. Možno si nájdem inú prácu, možno si od niekoho požičiam, možno si vezmem pôžičku, alebo si vybavím kreditnú kartu..." Toto robíme či už s hmotnými vecami, alebo dokonca i s manželom/kou: snívame o tom, ako získať dokonalého/ú manžela/ku, a podľa toho sa prispôsobíme, aby sme vyhovovali svojim iluzórnym predstavám.

Toto je spôsob, ako nás tieto jemné a chybné transformácie dojmov zvádzajú: ilúziami, ktoré vytvára naša vlastná myseľ. Toto sa deje po celú dobu v každom z nás, a každý zámerne prenasleduje tieto ilúzie a médiá ich zámerne podnecujú, aby získali naše peniaze.

Ak sa miesto toho naučíme vidieť všetky javy tak, ako skutočne sú – proste iba javy - a budeme si pamätať sami seba a Božstvo tu a teraz, v prítomnom okamihu, potom jasne zbadáme, že všetko v živote je nestále, a väčšina z toho, čo si spoločnosť myslí, že je dôležité, je úplne nezmyselné a úplne zbytočné sa za tým hnať. Potom, namiesto plytvania času naháňaním sa za  predstavami, môžeme so svojim životom urobiť niečo užitočného a konštruktívneho. Môžeme zmeniť spôsob, akým prežívame samsáru, a naučiť sa, ako z nej uniknúť.

Navyše tým, že dokážeme vidieť skrze javy potom zbadáme, že všetky agregáty, ktoré zažívame tu a teraz sú nestále - naša forma, pocity, vnemy, mentálne formácie a ich rozlišovanie - všetky sú nestále, ale uprostred nich je niečo, čo nezomiera ani sa nemení. Je to naše čisté vedomie, samotné vedomie. Ak sa naučíte, aký je to pocit, a naučíte sa udržať svoju prítomnosť, potom môžete zmeniť všetko.

Poďme teda trochu hlbšie analyzovať tieto formy utrpenia. Viem, že nie je príjemné hovoriť o utrpení, ale musíme. Všetci sa tejto téme radi vyhýbame. Myslíme si, že je to utrpenie hovoriť o utrpení, ale dovoľte mi, aby som vám niečo povedal: Ak naozaj chcete preniknúť do vyšších aspektov duchovnosti, ak sa naozaj chcete osobne porozprávať s Bohmi, poviem vám, ako na to. V duchovnom procese sa nedá niečo preskakovať, musíte začať tu a teraz a zmeniť to, čo vám bráni mať tento zážitok. To, čo vám v tom bráni ste vy sám, vaša vlastná myseľ. Spôsob, akým vnímate, je chybný. Toto potrebujeme zmeniť u seba všetci. Takže, táto teoretická prezentácia nás vedie k praktickej skúsenosti, ktorá otvára dvere ku skutočnej pravde, pradžná.

Šesť vlastností samsáry, o ktorých sme práve diskutovali sa týka šiestich oblastí. Všetkých týchto šesť oblastí obsahuje všetkých šesť foriem utrpenia.

"Všetky vnímajúce bytosti sú oklamané nevedomosťou a teda sa dopustili troch druhov činov. Keďže dochádza k rôznym činom, [vnímajúce bytosti] prechádzajú šiestimi formami života." – Nágárdžuna, Rozprava strednej cesty

1. Bohovia (sanskrit: déva)
2. Polobohovia (sanskrit: asura)
3. Ľudia (sanskrit: manuṣya)
4. Zvieratá (sanskrit: tiryagyoni)
5. Hladní duchovia (sanskrit: preta)
6. Peklá (sanskrit: naraka)

Najskôr sa pozrieme na nižšie sféry.

Utrpenie v nižších sférach

Zvieratá (sanskrit: tiryagyoni)
Hladní duchovia (sanskrit: preta)
Peklá (sanskrit: naraka)

Utrpenie zvierat

Začneme so zvieratami. Začneme tu, pretože my všetci sme ako zvieratá, niektorí z nás viac než ostatní.

Keď hovoríme o úrovni zvierat, väčšina ľudí predpokladá, že sa bavíme len o fyzických zvieratách, napriek tomu sme v predchádzajúcej prednáške upozornili, že to nie je to, na čo kladieme dôraz. V učení sa používa symbol fyzických zvierat, aby nám to pomohlo pochopiť samých seba, pretože psychologicky vzaté, sme zvieratá.

Nikto nikde nemôže dokázať, že takzvaná "ľudská bytosť" prekročila stav zvieraťa. Existuje príliš veľa dôkazov, ktoré dokazujú, že takzvané "ľudské bytosti," sú len zvieratá s humanoidným tvarom tiel. Jediný skutočný rozdiel medzi nami a tým, čo nazývame zvieratá, je, že my máme intelekt, uvažovanie. Avšak intelekt nám len zriedkakedy pomohol pozitívnym spôsobom. Väčšinu času ho jednoducho používame na ospravedlnenie a prenasledovanie svojich zvieracích tendencií. Sme veľmi inštinktívni, násilní, deštruktívni, poháňaní túžbami a podnetmi, ktoré nedokážeme kontrolovať.

V mnohých ohľadoch, sme horší ako zvieratá. Väčšina zvierat neničí svoje vlastné prirodzené prostredie, no my áno. Väčšina zvierat neničí svoje zdroje potravín a vody, no my áno. Väčšina zvierat len ​​ide za svojimi inštinktmi, ktoré niekedy môžu mať tendenciu k násiliu; no ony nemajú vojny, ktoré trvajú niekoľko rokov, neničia krajiny alebo mestá, ony neprenasledujú nutkavo svoje túžby za každú cenu. Naozaj sme horší ako zvieratá.

Pri analýze existencie zvierat z fyzického hľadiska tam môžeme nájsť vlastnosti, ako sa karma správa v našom vlastnom živote, a vidieť, ako my sami podliehame týmto zákonom na tejto úrovni existencie.

Najjednoduchší príklad je pozrieť sa na to, ako zvieratá trpia v našom svete, pod nami: to, čo s nimi robíme. Čo zažívajú zvieratá v tomto svete? (Nehovorím o vašej mačke alebo psovi, ktorého rozmaznávate a o ktorom si myslíte, že je to váš maznáčik, alebo služobník, pretože to je presne naopak. Vy ste ten, kto zbiera zvieracie hovienka, vy ste ten, kto mu servíruje jedlo, takže vy ste služobník zvieraťa. Nehovorím o tých zvieratách, ktoré sú už rozmaznané). Hovorím o ostatných zvieratách na svete, s ktorými vôbec dobre nezaobchádzame a ani nikdy nebudeme.

My zaobchádzame so zvieratami ako so sluhami a otrokmi, bez skutočného ohľadu na ich blaho. Tradične a historicky sú využívane na dlhé nosenie ťažkých a obrovských nákladov bez akéhokoľvek nároku na odpočinok. Ony sú kŕmené najnekvalitnejšími potravinami a prístup majú k najnekvalitnejšej vode. Dávame im všetko to najhoršie, ako napríklad miesto k životu (pozorujte zvieratá, ktoré toto ľudstvo používa na jedlo: po celý svoj život žijú v klietkach). V každom okamihu môžu byť zabité, alebo bez váhania zjedené bez akejkoľvek starosti o ich pocity. Sú bité, zneužívané a kruto zabíjané.

Pokiaľ ide o voľne žijúce zvieratá, s nimi zaobchádzame ako s hocijakou žatvou. Vezmeme si z nich to, čo chceme, a to bez ohľadu na nich alebo ich budúcnosť. To je dôvod, prečo sa toľko druhov zo zeme vyhubilo, často len preto, že sme ich radi zabíjali.

Napriek tomu najhoršia situácia ohľadom zvierat sa týka tých, ktoré chováme pre jedlo. Aj keď reklamy a etikety potravín chcú, aby sme verili, že zvieratá žijú mierumilovne na zelenej lúke, to je lož. V dnešnej dobe všetky zvieratá pcháme do klietok, nútime ich jesť (pomocou rôznych púmp a rúrok), dávame im injekcie plné chemikálií, skracujeme im zobáky a ostatné časti tela (aby boli "poslušné"), a porážame ich na miliardy, aby sme  nakŕmili milióny ľudí, ktorí chcú najlacnejšie možné jedlo z rýchlych občerstvení, reštaurácií a obchodov s potravinami po celom svete. Len málo ľudí sa zaujíma o dobré životné podmienky zvierat, ktoré jedia.

Kurčatá chované v klietkach

Tie bytosti žijúce v týchto telách, od narodenia až do smrti nepredstaviteľne trpia. Ani na okamih nie sú spokojné, ani na chvíľku nemajú pokoj. Je to život neustáleho zneužívania a utrpenie bez akéhokoľvek oddychu. Skutočne, toto je úroveň pekla. Toto sa nedeje len u kráv, ale taktiež medzi ošípanými, kurčatami, kačicami a mnohými inými druhmi zvierat. Deje sa to po celom svete, ale predovšetkým na Západe. Vlastne, aby sa zabránilo ľuďom zo Západu, aby sa o tom dozvedeli, tak je zakázané fotografovať miesta, kde tieto zvieratá žijú a sú zabíjané. Nikto nemá právo vidieť v akom stave sa tieto zvieratá nachádzajú.

Nedávno jedna nezisková skupina testovala surové kuracie mäso v Spojených štátoch, a zistilo sa, že približne 90% z tohto kuracieho mäsa - i tzv. organického - bolo plné patogénov a farmaceutikám odolných baktérií. Toto bolo spôsobené nadmerným používaním chemických látok a jedov; to, čo sa snažili zabiť je teraz nemožné, aby zabili.

"Ľudia" žijúci v klietkach

Takže, táto situácia, ktorá sa deje fyzicky so zvieratami na tejto planéte, odráža psychologickú úroveň existencie, v ktorej teraz žije veľa takzvaných "ľudských bytostí." Hovorili sme o tom v prvej prednáške. Mnoho z našich takzvaných "ľudských" susedov žije na úrovni zvierat. Po celom svete, ľudia žijú inštinktom. Nemajú prístup k čistým potravinám ani k čistej vode. To, čo im dostane je plné chemikálií. Dokonca aj prívod vody je napustený chemikáliami. Napriek tomu majú ľahký prístup k drogám a alkoholu, ktoré ich udržujú poslušnými. Žijú pod neustálou hrozbou smrti, a to buď z vojny, skorumpovanými vodcami, náboženskými alebo politickými šarvátkami, alebo prírodnými katastrofami. Žijú podľa nálady tých, ktorí majú moc, a sú zabití len, aby slúžili sebeckým záujmom tých pri moci. Takže sú napríklad poslaní do vojny, vystavení všemožným druhom chemických látok o ktorých nemajú ani tušenie, a nemajú žiadnu inú možnosť ako zo dňa na deň bojovať o prežitie. Nakoniec zomrú bez toho, aby vôbec kedy mali na okamih pokoj. Mnoho takzvaných "ľudí" na tejto planéte žije na úrovni zvierat, zbedačení, v klietke chudoby, v neustálom ohrození, bez šance na chvíľku pokoja. V percentách by sme mohli povedať, že väčšina humanoidných tvorov na planéte žije teraz na tejto úrovni, naozaj na úrovni zvierat. Je to veľmi smutné, ale je to pravda.

Tí, ktorí nežijú v takejto situácii nemajú vôbec poňatie, že takéto vecí sa dejú. Niektoré organizácie odhadujú, že 1% svetovej populácie vlastní 46% bohatstva. Ďalší spôsob ako sa dá na to pozrieť je, že ak vaša domácnosť zarobí 50 tisíc dolárov za rok alebo viac, tak sa nachádzate medzi 5% najbohatších ľudí. Zvyšných 95% nemá prístup k tomu, k čomu vy máte prístup. Väčšina z nich si nemôže vyberať, čo bude jesť, čo si na seba oblečie, alebo kam si vyrazí. Títo ľudia sú v klietkach.

Horšie je, že si neuvedomujeme, že zajtra tam môžeme žiť my. V každom okamihu môžeme zomrieť, a v rovnakej chvíli sa niekde znovu narodiť do tela na úrovni zvierat, žijúci v jednom z tých miest, kde budeme intenzívne trpieť, a budeme ľutovať voľný čas, ktorý sme práve stratili a príležitosť, ktorú sme mali k cvičeniu. Keď ste na úrovni zvierat, žijúci takýto život, tak nemôžete praktizovať gnózu. Nemôžete sa naučiť meditovať, keď ste v neustálej bolesti a utrpení. Vaše vedomie by muselo byť veľmi silné, aby to dokázalo prekonať, transformovať, a prebudiť sa. Pozrite sa, ako sme teraz slabí; sme tak rozmaznaní. Každý, kto má prístup k internetu, počítaču, mobilnému telefónu, atď., žije v prepychu. Dokonca aj v stave, v ktorom sa práve nachádzame s takýmto luxusom, sme veľmi slabí. Trochu nás bolí brucho a už stonáme a kričíme, plačeme a sťažujeme si, a ostatných otravujeme, ako nás bolí brucho. My tak hlboko spíme, že o miere utrpenia nemáme ani poňatia.

Nedávno bol vo východnej časti Spojených štátov veľký hurikán, vďaka ktorému utrpelo mnoho ľudí. Mnoho ľudí stratilo svoje domovy, z mnohých sa stali bezdomovci, a niekoľko ľudí zomrelo. Je to smutné, utrpenie je smutné, je to silné, ale v porovnaní s tým, čomu čelí zvyšok sveta, je to len zlomok. Na iných miestach, ľudia trpia oveľa, oveľa viac. Nedávne udalosti v Indonézii, Indii, Bangladéši, Barme, na Filipínach, v Číne, mali za následok tisíce mŕtvych a ešte  omnoho viac skončilo úplne bez ničoho. Títo ľudia nemajú žiadne poistenie, oni nemajú vôbec nič. A k týmto udalostiam dochádza po tom, čo si títo ľudia vytrpeli roky a roky chudoby, bez prístupu k čistým potravinám, čistej vody, prenasledovaní vlastnou vládou, miestnymi vojnami, a každodennou hrozbou, že ich zabijú. Keď ľudia zo Západu zažijú hurikán alebo tornádo, domy sa pováľajú, ale počet mŕtvych alebo tých, ktorí zostali úplne bez ničoho nie je až taký veľký. Vidíte, ako sa to líši? Doposiaľ došlo na západe k oveľa menej tragédiám ako je tomu vo zvyšku sveta, najmä preto, že zvyšok sveta žije s menšou bezpečnosťou a každý deň čelí väčšiemu počtu hrozieb. Takže je jasné, že s každým súcitíme, ale musíme sa na to pozerať z reálneho hľadiska.

V skratke, väčšina "ľudí" na tejto planéte žije ako zvieratá: každý deň je to boj o prežitie. Žijú inštinktom, a nemajú žiadnu reálnu šancu, ako zo svojej klietky uniknúť.

Utrpenie hladných duchov

Ďalšou úrovňou dole, je úroveň hladného ducha. V budhizme sa tento typ utrpenia vyznačuje intenzívnym, neustálym bažením, ktoré sa nikdy nedá ukojiť. Väčšina ľudí, ktorí študujú budhizmus alebo takýto typ učenia si myslí, že hladní duchovia sú doslova v nejakej inej dimenzii. Po pravde povedané, ono tomu skutočne tak je, ale hlavný dôvod tohto učenia je poukázať na psychologické charakteristiky na tejto úrovni utrpenia. Skutočný význam učenia je v tom, ako sa to aplikuje na nás. Rovnako ako symbolický význam úrovne zvierat, i úroveň hladného ducha sa vzťahuje na nás, tu a teraz.

Hladní duchovia trpia ešte viac ako zvieratá. Tak si predstavte, že tento stav je ešte horší než zvierací. To je úroveň hladného ducha. Tento druh tvora trpí všetkými utrpeniami zvieraťa, ale je na tom ešte horšie. Nielenže hladný duch nemá pokoj, žiadny oddych, a je neustále v ohrození, ale on je tiež sužovaný takým intenzívnym smädom alebo hladom, že ani na okamih nemôže myslieť na nič iné. Takáto bytosť nemôže ani len na okamih myslieť na duchovnú prácu, pretože chute, potreby a túžby, ktoré má, sú tak neodolateľné.

Symbolicky sú ich túžby zastúpené hladom po jedle alebo smädom po vode. Väčšinu času nemôžu nájsť to, čo potrebujú, alebo po čom túžia. Horšie je, že keď už konečne nájdu nejakú tú tekutinu na pitie, alebo nejaké to jedlo na jedenie, tak ich samotná konzumácia im ubližuje. Takže oni sú strašne smädní, a keď konečne objavia vodu a napijú sa, tak táto voda ich páli ako oheň. Takže nielen, že nikdy nie sú spokojní, ale sú i sužovaní bolesťou. Je to neustály proces utrpenia. Tento scenár existuje v pekelných ríšach, ale aj fyzicky tu a teraz medzi narkomanmi. Drvivá väčšina našej populácie je na niečom závislá.

Keď premýšľame o závislosti, tak vždy myslíme len na alkohol alebo drogy. Jedná sa o naozaj silné a smrtiace závislosti, ale ony nie sú jedinými závislosťami.

Hladní duchovia sú ľudia, ktorí trpia veľmi silnými závislosťami, a na nič iné ani nedokážu myslieť. Ich životy sú ovládaní ich chuťami po prvkoch, ktoré spôsobujú ich bolesť. Získaním toho po čom túžia im dáva ilúziu spokojnosti. Táto ilúzia spokojnosti je na chvíľku udržaná, ale keď vyprchá, tak utrpenie je ešte intenzívnejšie ako pred tým, než túto látku požili. Potom je ich bolesť horšia, takže potrebujú viac a viac.

Tento typ závislosti neexistuje len v súvislosti s fyzickými látkami. Koreň závislosti je psychologický. K závislosti dochádza z dôvodu našej psychológie, nie telesnosti. Dôvod prečo si fyzické telo pýta určitú fyzickú látku, je vďaka psychologickej potrebe, ktorá modifikuje našu telesnosť. Vedci sa domnievajú, že to je naopak, ale oni to majú obrátene.

Závislosť je psychologická. Závislosť je spôsobená mysľou, ktorá potom mení telo. Fyzické známky závislosti vidíme vďaka tomu, že myseľ poškodila telo. Deti sa rodia závislými, pretože ich myseľ bola závislá v ich predchádzajúcom živote.

"Hovorí sa, že žena je lákadlom.
Nie, nie, tak tomu nie je.
Hovorí sa, že, že peniaze sú lákadlom.
Nie, nie, tak tomu nie je.
Hovorí sa, že pozemkový majetok je lákadlom.
Nie, nie, tak tomu nie je.
Skutočným lákadlom je nenásytná túžba mysle...!" - Hinduizmus: Allama Prabhu, Vacana 91

Závislosť nie je len na fyzické látky. Najsilnejšia závislosť v dnešnom svete je sexuálna žiadostivosť. Nič iné sa nevyrovná sile žiadostivosti nad mysľou. Sexuálna žiadostivosť je jediná najsilnejšia a deštruktívna závislosť na planéte. Ona je ústredným dôvodom, prečo sa táto planéta veľmi rýchlo prepadá do priepasti. Všetky ostatné závislostí sú zoskupené okolo sexuálnej žiadostivosti; sú to jej odnože. Najfundamentálnejšou závislosť je sexuálna žiadostivosť. Závislosť na orgazme, na smilnení, na cudzoložstve, na tom, aby po nás iní chlipne túžili, závislosť na lovení partnera, závislosť na tom, aby nás lovili, závislosť na pornografii, na sexuálnom zneužívaní vo všetkých formách atď. Všetky tieto závislosti sú vo svojom jadre závislosťou, ktorá je zakorenená v psychike. Je to psychologická závislosť, nie fyzická. Dôkazom toho je, že aj keď vaše fyzické schopnosti mať sex sú odstránené, obmedzené, alebo znížené, psychologická závislosť zostáva, stále je tam. Dôkazom je narkoman, ktorý zistí, že je to myseľ, ktorá túži. Telo reaguje len na túžby mysli. Narkoman chce psychologické pocity viac ako fyzické. Ďalším dôkazom je samotné prežívanie sexuálnej žiadostivosti: v prípade, že je psychologické prežívanie sexuálnej žiadostivosti narušené alebo niečím rušené, fyzický zážitok je zničený.

Závislosti zodpovedajú úrovne hladných duchov. Mnohí ľudia sú závislí na zisku. Mnohí sú závislí na strese. Mnohí sú závislí na nakupovaní, alebo na priťahovaní pozornosti, alebo na tom, že sú zneužívaní. Závislí môžeme byť na absolútne čomkoľvek, a to aj na veľmi zvláštne veci, ako je napríklad jedenie vlasov alebo mydla, alebo pitie benzínu atď. Závislosť je psychologická nerovnováha prítomná v každom, kto má nažive ego. Čo znamená, že každý z nás má závislosti, ktoré sú jedinečné pre naše túžby a povahu.

Hladný duch neustále prenasleduje svoje túžby, a keď nájde to, po čom túži, tak trpí ešte viac. Kŕmením túžby ju iba posilňujeme.

"Túžba nikdy neodpočíva oddávaním sa žiadostivosti, rovnako ako oheň nepoľavuje tým, že doňho pridávame maslo." – Manuov zákonník 2:94

Pokiaľ nie sú závislosti transformované a zničené, narkoman iba prepadne hlbšie do utrpenia.

Utrpenie bytostí v pekle

V pekelných sférach nájdeme všetky tie bytosti, ktoré už prešli cez ostatné oblasti. Bytosti zostupujú do pekla, jednoducho tým, že sa nechcú zmeniť. Tým, že sme jednoducho obeťou túžby, neustále veriaci v ilúziu ega, neustále sa snažiaci nájsť uspokojenie egoistickými spôsobmi, skrze fyzické a psychické pocity, vďaka tomu v sebe budujeme také obrovské množstvo príčiny a následku, že príroda nemá inú možnosť, než nasledovať svoj vlastný zákon, ktorým je pre nás spracovanie/prechádzanie peklom. Peklo je len príčina a následok.

7. "Démonické bytosti nevedia, čo majú robiť a čo nemajú robiť. Nepoznajú ani čistotu, ani správne konanie, ani pravda v nich nie je.

8. Hovoria o iných tvoroch, že klamú a že nepoznajú zákona a že tiež nie je vo svete Boha, že všetky bytosti vznikli len spojením pohlavia a že príčinou všetkého je len sex.

9. Spoliehajúc sa na tento názor, dopúšťajú sa títo ľudia krutých činov a sú zvrátenými
povahami a majú málo rozumu a tým sa stávajú nepriateľmi sveta a rodia sa, aby ničili.

10. Plní vystatovačnosti, sebaoslavovania a pýchy, väzia pevne v nenásytnej túžbe, sú ustálení v nepravej viere a prostredníctvom slepoty a nečistého správania prevládajú na zemi.

11. Rovnako sa vzdávajú bezmedznému blúzneniu, ktoré sa končí iba smrťou, a sú presvedčení, že zmyslové pôžitky sú najvyšším cieľom.

12. Zo všetkých strán viazaní putami žiadosti, uchyľujúci sa ku hnevu a chamtivosťou ako k najvyššiemu útočisku, konajú nespravodlivo, aby nadobudli mnoho majetku a ukojili tak svoje žiadosti.

13. Hovoria: Toto som získal dnes a tamto chcem ešte dosiahnuť. Tento poklad je môj a tamten mi bude patriť tiež.

14. Tento môj nepriateľ bol zabitý a iných ešte usmrtím. Som pánom a užívam si! Dosiahol som svoj cieľ, som mocný a šťastný!

15. Som bohatý a urodzený - kto sa mi vyrovná? Teraz budem prinášať obete a dávať almužny a budem sa radovať! Takou slepotou oklamaní,

16. so srdcami zmätenými mnohými žiadosťami a pokrytí sieťou klamov a obklopení radovánkami z vonkajších vecí a sexuálnou žiadostivosťou, padajú do nečistých pekiel." - Bhagavadgíta 16: 7-16

To, čo si človek vytrpí v pekle je jednoducho následok všetkých jeho predchádzajúcich činov. Všetka naša zlosť, sexuálna žiadostivosť, závisť, pýcha, žiarlivosť, obžerstvo, atď., sa nám prejaví späť ako zrkadlo. Toto je zákon invariantnosti. Keď do rybníka hodíme kameň, tak vidíme, ako kameň udiera na hladinu vody a voda klesá, a kameň sa ponára, ale potom sa voda vyhupne späť pričom jej úroveň je ešte vyššia ako tomu bolo pôvodne. Porovnajte tieto dva body: voda, ktorá klesá a voda, ktorá stúpa - je tam rovnaký tok. To je invariantnosť. Príroda neustále vyrovnáva sily. To isté sa stane, keď sa oddávame hnevu, závisti, žiadostivosti, pýche, žiarlivosti, a obžerstvu. Keď poháňame túto energiu von, tak ona sa poháňa späť k nám. Ale s tým rozdielom, že vracajúca sa energia nie je rovnaká, je väčšia. Jedná sa o základný zákon karmy. Hovorili sme o tom mnohokrát. To je to, čo je peklo: je to kondenzácia síl na naše vedomie.

Keď kumulatívne sily našich činov dosiahnu kritického množstva, príroda to musí vyvážiť tým, že nás zrecykluje peklom. To je to, čo je peklo: bolo to vytvorené na vyváženie našich škodlivých činov. Bohovia vytvorili peklo v záujme zachovania poriadku vo vesmíre.

Napísané nad bránou do pekla:

"Skrze ma vedie cesta do pekelného mesta:
Skrze mňa vedie cesta do večného smútku:
Skrze mňa vedie cesta k zatrateným ľuďom.

"Spravodlivosť pohla mojím najvyšším tvorcom:
Bolo som sformované božskou mocou,
Najvyššou múdrosťou, a prvotnou láskou.

"Predo mnou, nebolo vytvorené nič,
čo nie je večné: a ja som večné.
Opustite všetky nádeje, vy všetci, ktorí vstúpite do pekla." - Božská komédia, Inferno/Peklo Canto III

Keď študujeme náboženstvo, väčšina ľudí je naozaj unavená z ohnivých kazateľov, ktorí kričia, "Všetci pôjdete do pekla! Radšej čiňte pokánie a povedzte, že veríte," a potom pokračujú rozprávaním o všetkých rôznych typov utrpenia v pekle. Toto nás skutočne otravuje. Neradi to počúvame, takže radšej zmeníme kanál, odídeme do nejakého iného kostola alebo chrámu, kde tak nerozprávajú, a kde hovoria naozaj pekne a sladko. V skutočnosti však musíme počúvať o pekelných ríšach. Musíme porozumieť a pochopiť, že peklo je skutočné. Mnoho aspektov pekla už zažívame teraz fyzicky, vďaka príčine a následku, ktoré sme už uviedli do pohybu. Ak sa nám nepodarí zmeniť tento kolobeh, toto krúženie, túto samsáru, tak toto svoje prežívanie iba prehĺbime. Utrpenie sa prehĺbi. To je spôsob, ako príroda funguje. Preto musíme študovať peklo. Musíme študovať utrpenie, ktoré pochádza z nesprávnej činnosti. Musíme pochopiť, čo bytosti v pekle zažívajú. Musíme mať z pekla strach. Musíme sa pekla báť. Ak sa ho nebojíme, tak sme obrovskí hlupáci.

"Odtiaľ išiel na východ. Tam našiel mužov, ktorí štvrtili ďalších mužov, odrezávali im končatiny, pričom vraveli: "Táto tebe, táto mne!" On povedal: "Ach, strašné! Muži tu štvrtia ďalších mužov, odrezávajú im končatiny!" Oni odpovedali: "Takto s nami zaobchádzali v inom svete, a na oplátku teraz my s nimi zaobchádzame rovnakým spôsobom." On sa spýtal: "Nedá sa to nijak odčiniť?" "Áno, dá." "Ako?" "To vie tvoj Otec." - Hinduizmus: Satapatha Brahmana 11.6.3

"Ale zbabelci, neveriaci, nemravníci, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v ohnivom jazere, horiacom sírou; to je tá druhá smrť." - Kresťanstvo: Zjavenie 21:8

"Potom sa človek, ktorý konal neprospešné skutky varí vo vode zamorenej červami. Nemôže zostať nehybný, pretože vriace hrnce, okrúhle a hladké ako misy, nemajú žiadne povrchy, ktorých by sa mohol pridržať. Potom sa ocitne v džungli čepelí mečov, končatiny rozsekané a rozrezané, jazyk ťahaný hákmi, telo bité a dorezané. Potom sa ocitne vo Vetarani, čo je miesto, kde sa rinú dva prúdy cez ktoré je veľmi ťažké sa dostať, pretože režú ako žiletky. Úbohé bytosti tam padajú, prežívajúc svoje neprospešné skutky z minulosti. Ohrýzaní hladnými šakalmi, krkavcami, čiernymi psami, škvrnitými supmi a vranami, trpiaci stonajú bolesťou. Takýto stav prežíva človek, ktorý konal neprospešné skutky. Je to stav absolútneho utrpenia. Takže rozumný človek v tomto svete, sa snaží byť tak energický a tak vedomý, ako len vie." - Budhizmus: Sutta Nipata 672-76

Utrpenie vo vyšších sférach

Bohovia (sanskrit: dévovia)
Polobohovia (sanskrit: asurovia)
Ľudia (sanskrit: manuṣya)

Tiež musíme pochopiť utrpenie vo vyšších sférach.

Utrpenie Bohov

Ďalšia skvelá ilúzia, ktorú máme, a ktorá je propagovaná mnohými rôznymi druhmi náboženstiev a tradíciami - najmä v dnešnej dobe z radov "nového veku," teórií – je taká, že všetci veríme, že ak sa nám nejako podarí dostať do neba, že tam nebude žiadne utrpenie, a všetko bude proste skvelé. Budeme tam odetý v bielom rúchu, so všetkými našimi priateľmi a členmi rodiny, jesť zmrzlinu a spievať chvály Bohu. Toto je síce krásny sen, ale je to len sen. Takéto miesto neexistuje. Nebesia pravdaže existujú, avšak ani pri najbujnejšej fantázii nie sú tým, čo si myslíme, že sú.

Nech už to znie akokoľvek divne pre tých, ktorým boli po 2000 rokov vštepované židovsko-kresťanské teórie, pravdou je, že i medzi bohmi existuje utrpenie. Samozrejme, že v židovsko-kresťanskej tradícii sa nevolajú bohovia. Židia a kresťania im hovoria anjeli. Gréci ich nazývajú Titáni, bohovia, polobohovia. Aziati ich volajú bohovia, džínovia, dévovia, bódhisattvovia, budhovia a mnohými inými ďalšími menami. Existuje mnoho druhov bytostí, ktoré sú prebudené vo vyšších úrovniach života, no oni nie sú dokonalými bytosťami. Sú pravda dokonalejší ako my, ale nie sú vzkriesenými majstrami. Stále podliehajú kolesu samsáry. Bohovia i anjeli môžu z "neba" spadnúť. Toto je známe v každom náboženstve.

Bohovia nie sú nesmrteľní, vševediaci, všemocní. Oni nevedia všetko. Sú mocnejší než my, vedia viac ako my, žijú oveľa dlhšie ako my, ale ani bytosti v týchto úrovniach nie sú večné. Oni sú tiež nestálymi a podliehajú príčine a následku. To znamená, že aj keď sa niekto stane takýmto bohom, tento stav nebude trvať večne. I tento stav bude podliehať charakteristikám samsáry, menovite neistote zmien.

Bohovia trpia. Trpia spôsobom, ktorý je pre nás trochu ťažší na pochopenie. Všetci si myslíme, že ak budeme nasledovať duchovnú cestu, tak sa staneme bohom (anjelom, budhom, majstrom), a tomuto utrpeniu tu dole na zemi unikneme. V relatívnom zmysle by to mohla byť pravda. Ale v skutočnosti, keď sa stanete jedným z týchto typov bohov, tak v istom zmysle bude vaša situácia ešte horšia. Ako? Rozoberme si to spôsobom, s ktorým sa môžeme stotožniť. Čo by sa s vami stalo, keby ste práve teraz z ničoho nič, vyhrali v lotérii, a vyhrali milióny dolárov, a už by ste nemuseli pracovať a mohli mať teraz všetko, po čom ste kedy túžili? Čo by ste robili? Naozaj si myslíte, že by ste stále nasledovali cestu gnózy? Mali by ste ešte dôvod prebudiť vedomie? Naozaj si myslíte, že by ste sa všetkého toho vzdali a išli meditovať, a pracovať na svojom egu? Nemyslím si. Myslím, že každý z nás by si kúpil najdrahšie auto, veľký nádherný dom, dal nejaké peniaze ľuďom, ktorých máme radi, a smiali by sme sa tým, ktorých radi nemáme. Kŕmili by sme svoje tučné ego všetkými našimi túžbami. Prečo nie? Radovali by sme sa z bohatstva a na všetko to "utrpenie" a "gnózu" by sme zabudli. Takéto je ľudstvo. Možno že by sme niečo prispeli (z pocitu viny, alebo na daňové účely), ale už by sme sa nesnažili zničiť našu hrdosť, sexuálnu žiadostivosť, závisť, atď. Namiesto toho by sme sa stali horšími. Môžeme si myslieť, že sme silnejší ako to, ale nie sme. To je dôvod, prečo sme takúto lotériu nevyhrali. Takže, ak by sme sa z ničoho nič stali naraz bohom, to je presne to, čo by sa stalo: stučneli by sme zo spokojnosti z príjemných vecí. Ani atóm energie by sme nestrávili snažením sa oslobodiť od samsáry, ani atóm. Prečo by sme mali? Prečo by sme sa vzdali potešenia? To je to, čo sa deje s bohmi. Samozrejme v obklopení radosti a blaženosti, ktorá sa nachádza v tejto úrovni samsáry, je veľmi ťažké si toto miesto nezamilovať. No v tejto úrovni žijú iba tak dlho, kým im to dharma dovolí. Ale keď sa ich dharma vyčerpá - tá energia, ktorá im umožňovala zotrvať na tejto úrovni - zrazu musia zostúpiť do nižších sfér. Je to veľmi nepríjemné stratiť blaženosť týchto oblastí a spadnúť do nižších svetov. Áno, i bohovia padajú. Musia sa vrátiť dole. Trpia. Sem dole na zem prichádzajú s veľkou bolesťou, roztrpčením a odradením, keďže všetky tie radosti a moc stratili, a všeobecne povedané, stanú sa z nich diabli, pretože i oni nechápu karmu. Cítia sa, že majú nárok na "viac." Cítia sa byť lepší, než všetci ostatní, a tak si vykračujú s množstvom arogancie. Niekedy ich môžeme nájsť v niektorých duchovných skupinách, pričom môžu mať obnovené niektoré svoje schopnosti, no napriek tomu si zachovávajú svoju aroganciu a pocit nároku, že by mali byť uctievaní, a ostatní by ich mali nasledovať, pričom sa domnievajú, "Ja som taký-a-taký boh, ja som taký-a-taký majster bla, bla, bla..." Vďaka tomu trpia hlbokým pocitom ilúzie. Takže bohovia majú úroveň utrpenia, ktoré je jemnejšie a nebezpečnejšie ako má väčšina humanoidov.

Utrpenie polobohov

Medzi polobohmi je to podobné čo sa deje u bohov, ale pretože majú menšiu moc, tak závidia vyšším bohom. Polobohovia sú tí, ktorí získali určitý stupeň duchovného vývoja, a napriek tomu závidia rozvoj vyšších bohov, a chcú byť na týchto úrovniach. Takže vždy medzi sebou súťažia. To je dôvod, prečo počúvame o vojnách medzi bohmi.

Poukázal som už skôr, že tieto oblasti alebo ríše sa nevzťahujú len na iné svety, ale taktiež aj na náš stav bytia, na našu úroveň vedomia. Dovoľte mi, aby som sa vám to snažil vysvetliť v jednoduchom zmysle.

Každý z nás má v sebe Boha. Náš Monad, náš Duch, je náš vnútorný Boh. Avšak medzi Monadmi existuje mnoho úrovní. Väčšina z nich sú začiatočníci, niektorí sú viac rozvinutí, a ešte menej je Kozmotvorcov: veľmi vysokí bohovia. To znamená, že existuje len málo ľudí, ktorí majú Monada, ktorý je veľmi vysoko vyvinutý.

Tí, ktorí majú dostatok vnútornej čistoty si po smrti vyslúžia dovolenku vo vyšších sférach. Táto dovolenka zodpovedala úrovni bytia. Niekto, ktorého Monad je poloboh si vyslúži dovolenku v zodpovedajúcej úrovni, ale tá veľmi dlho netrvá. Rovnako tak, niekto, ktorého Monad je boh sa teší času v tejto úrovni, avšak vďaka karme to tiež netrvá veľmi dlho. Karma privádza dušu späť dole.

Bez ohľadu na úroveň Monada, keď máme ego, potom sme zdegenerovaní, aj keď občas získavame dovolenku vo vyšších svetov. Vnútorný Boh, zostáva stále na svojej úrovni, no my sme padli. Takže v každom z nás je vo vnútri rozkol. Bytosť, ktorá je rozdelená týmto spôsobom sa nazýva hasnamuss. Všetci sme hasnamusseni. Hasnamussenom prestaneme byť vtedy, keď je ego 100% odstránené.

Takže jedna vec je úroveň vnútorného Bytia, a ďalšia vec je svet, v ktorom sa ľudská časť momentálne prejavuje. Každý z nás má to šťastie, že sme práve teraz vo fyzických telách. No toto nevydrží dlho.

Každý z nás by mohol byť jedným z tých, ktorých Monad dosiahol určitý stupeň vývoja z minulých životov, alebo z tohto života, a závidíme tým, ktorí dosiahli vyšší stupeň, a snažíme sa s nimi súperiť. Chceme mať väčšiu skupinu, väčšiu školu, viac slávy, viac uznania, viac titulov, takže neustále na druhého kydáme, "Vieš, že urobil toto, počul som tento chýr, že ten učiteľ je naozaj zlý, urobil toto a tamto, že je homosexuál, cudzoložník, smilník, že kradne peniaze zo spolku," atď. Všetky tieto fámy sa vzťahujú k utrpeniu medzi polobohmi: klebety, súperenie, závisť, arogancia, žiarlivosť. Keď hovoríme "polobohovia," tak hovoríme o úrovni bytia, a v tomto zmysle, je táto úroveň ešte horšie, než kde sme teraz; je to nebezpečnejšie. Je to oveľa nebezpečnejšie v tomto zmysle: Ak nemáte žiadnu moc, potom sa vaše činy nebudú mať žiadny vplyv. Je to tak? Je to logické. Napriek tomu, ak budete mať väčšiu moc, vaše činy budú mať väčší vplyv. Takže ak túto moc použijete zle, dopad ktorý vytvoríte, bude oveľa horší. Bohovia a polobohovia majú veľkú moc - možno nie fyzicky, ale duchovne - keď ju zneužijú, vzniknú obrovské následky. A pretože každý z nich ešte stále má v sebe určité ego, tak túto moc zneužijú. Takže, ich situácia nie je lepšie ako naša. Preto je absurdné, aby sme závideli bohom či polobohom.

Utrpenie ľudí

Šieste a posledné kráľovstvo na ktoré sa pozrieme je ľudské kráľovstvo.

My si myslíme, že ľudská úroveň zahŕňa vás a mňa, napriek tomu sa mýlime. V tejto tradícii sa navzájom nazývame "človekom" len zo zdvorilosti. No po pravde povedané, ľuďmi sme sa ešte nestali.

Presnejšie povedané, duchovne povedané, človek je niekto, kto už vytvoril dušu.

"S trpezlivosťou získate duše." - Ježiš, Lukáš 21:19

Ľudská bytosť je niekto, kto má určitú časť vedomia prebudenú. Niekto, kto má astrálne telo, mentálne telo, a príčinné telo. Niekto, kto z vlastnej skúsenosti vie, čo je Eden, a zažíva ho - možno nie po celú dobu, ale vie, ako ho zažiť. Takže my ešte nie sme ľudské bytosti. Tento stav si musíme zaslúžiť.

To, čo však sme, je embryo ľudskej bytosti. Máme tvar a máme potenciál. Takže "ľudskými bytosťami" sa nazývame na počesť toho, čím sa môžeme stať, s nádejou, že tohto stavu dosiahneme.

Kto sú ľudské bytosti? Skutoční majstri na rôznych úrovniach, ako sú napríklad apoštoli Ježiša a Budhu, jogíni nachádzajúci sa na rôznej úrovni cesty, atď. Všimnite si, ako sú skutočné ľudské bytosti v pokušení, bičovaní, mučení, kritizovaní, uctievaní, nenávidení, velebení, za ktorých sa bojuje atď.: oni sú uprostred.

Najvyšší bohovia, znovuzrodení majstri najprv dosiahli ľudský stav. Potom šli ďalej. Zatiaľ čo dosahovali ľudský stav, trpeli tým, že sa nachádzali uprostred. Študujte život Ježiša, Budhu, Krišnu, Mojžiša, Milarepu, Johanky z Arku, Padmasambhavu. Každý z nich prekročil stav bytí človekom; oni šli ďalej.

Tí, ktorí sú ľudské bytosti majú tiež svoje druhy utrpenia. Jedným z nich je, že trpia bytím uprostred neba a pekla; sú ťahaní obidvoma. Aj my zvieratá týmto trpíme do určitej miery. Všetky naše egoistické túžby nás ťahajú na jednu stranu, a túžba k Bohu nás ťahá na druhú; takže sme v strede. Čím viac budete prebudení, tým silnejšie budú tieto dve sily na vás pôsobiť. Čím viac budete reagovať na výzvu Božstva, ktorá vás bude ťahať k nebu, tým viac bude vaše ego proti tomu bojovať. Nemyslite si, že to bude ľahšie. Čo bude ľahšie je pochopenie, ale boj ľahší nebude. Začne sa u nás vynárať pochopenie, a to potrebujeme, ale boj nepoľaví; ten bude ešte náročnejší.

Ľudia tiež trpia neustálou zmenou samsáry, všetkými tými neistotami, pominuteľnosťou, starnutím, chorobami, slabosťou, potrebou jedenia, pitia, pracovania, staraním sa o rodinu a zaoberaním sa so všetkými problémami súvisiacimi so životom. Ľudské bytosti sú slabé a nemajú žiadnu moc.

Horšie je, že tí, ktorí sú prebudenejší sa vždy snažia naverbovať ľudské bytosti do ich vlastných bitiek. Bohovia a polobohovia volajú ľudí, aby im slúžili v ich duchovnom súperení. Zvieratá zvolávajú, aby sa k nim pripojili vo svojom inštinktívnom žití. Hladní duchovia volajú k závislosti. Démoni zvolávajú, aby sa k nim pripojili v ich skazenosti a špine. Len málo ľudí zostáva oslobodených od všetkých tých magnetických atrakcií, ktoré ich ťahajú. Väčšina z nich podľahne, a sú stratení.

"Ak budeme pozorovať prírodu, tak zistíme, že nie všetky semená vyklíčia. Milióny semien je stratených, a milióny tvorov hynie denne. Je to síce smutná pravda, ale je to pravda."- Samael Aun Weor, Dokonalé manželstvo

Toto kráľovstvo, táto úroveň v ktorej sa teraz všetci nachádzame má obrovskú výhodu. Výhodou je presne to, čo teraz robíte. Môžete sa učiť. Môžete študovať doktrínu. Môžete sa zmeniť. Bytosti, ktoré sú už v pekle je takmer nemožné zmeniť. Tí, ktorí sa už plne stali hladnými duchmi je takmer nemožné zmeniť. Tí, ktorí sa už plne stali zvieratami je takmer nemožné zmeniť. Pre tých, ktorí sú bohovia a polobohovia je zmena veľmi ťažká, pretože ilúzia moci a blaženosti je veľmi silná. Ľudské bytosti, ktoré sa nachádzajú v strede, dokážu vidieť obe strany.

Aj keď trpíme, ale aspoň máme túto krátku príležitosť. Nepremárnite ju. To je dôvod, prečo musíme študovať utrpenie. Musíme študovať nebo, musíme študovať peklo. Musíme študovať doktrínu. Musíme pochopiť, že všetky veci sú nestále, a že v každom okamihu môžeme stratiť túto šancu.

Každý, kto žije na východnom pobreží Spojených štátoch práve prešiel silným zážitkom [hurikán], a hŕstka ľudí si vzala hlboké ponaučenie: že na nič sa nedá spoliehať, okrem neustálej zmeny. Môžete sa spoliehať na to, že veci sa budú vždy meniť. Nemôžete sa spoliehať na nič iné, než na Boha.

"Ako sa nemôžete báť toho, že tu zostanete trčať, že vášmu oceánu utrpenia, v ktorom sa utápate nebude nikdy koniec?" - Arjadéva

Pre mňa je toto mimoriadne bolestivý, ale bystrý výrok, a Arjadévovi som neuveriteľne vďačný, že to povedal, pretože poukazuje na zásadnú pravdu o ilúzii, ktorú ego propaguje: že nejako, akosi, ak budeme načúvať egu, tak budeme schopní uniknúť utrpeniu. To je lož. Je to tak jednoduché vidieť, že je to lož, ale my to nevidíme. Dôvod, prečo nevidíme, že je to lož, je pretože to nechceme vidieť. Napriek tomu . Ak sa nepozrieme priamo do očí lži, ktorú ego v nás šíri, potom sa budeme i naďalej utápať v samsáre, v tomto živote, a v ďalšom a ďalšom, a ďalšom. Nečakajte, že sa v budúcnosti zmeníte, pretože žiadnu nemusíte mať. Nevieme, kedy zomrieme, ani kde sa narodíme. Toto môže byť naša posledná šanca.

Štyri cesty

Musíme pochopiť, že existujú štyri cesty. Tieto cesty môžeme vidieť v živote, ak vieme, ako sa pozerať.

1. Priama cesta
2. Nirvanická špirálovitá cesta
3. Cesta tých, ktorí sú oddelení od Kozmického scenára, bez toho, aby dosiahli úroveň Adepta
4. Cesta tých, ktorí zlyhajú

Jeden z mylných predstáv, ktoré ľudia majú o duchovne, je, že všetko duchovné učenie je v podstate rovnaké, a že vedie na rovnaké miesto. Toto je ilúzia propagovaná egom; je to úplná lož. Je to rovnaké, ako povedať, že všetky mapy vedú na rovnaké miesto, keď zjavne tomu tak nie je. Mapa je špecifická; môže viesť iba na miesto, ktoré je na nej znázornené. Náboženstvá sú presne rovnaké. Ak je náboženstvo neúplné alebo chybné, tak vás nedovedie nikam. Ak ste nikdy neboli na mieste, kam chcete ísť, tak nebudete mať tušenie, že mapa je zlá. Ak ste nikdy nevideli Boha tvárou v tvár, ako môžete vedieť, že vami zvolené duchovné učenie vás povedie k tomuto zážitku? Ste ochotní riskovať svoju dušu za teóriu alebo interpretáciu vymyslenú modernými ľuďmi? Nebolo by lepšie sa spoľahnúť na učenie, ktoré môže byť preukázané prostredníctvom vašej vlastnej skúsenosti?

Ľudstvo študuje náboženstvo, analyzuje náboženstvo, praktizuje náboženstvo, pričom nemá žiadnu predstavu o tom, kam ide. Ľudia slepo veria. Ak chcete vedieť, kam idete, budete sa musieť prebudiť, potom budete vedieť.

Tieto štyri cesty zahŕňajú všetky duchovné cesty, a to nielen na tejto planéte, ale na všetkých ostatných planétach. Každá duchovná a náboženská tradícia, ktorá existuje zodpovedá jednej z týchto ciest.

Budeme ich študovať zdola nahor.

Cesta tých, ktorí zlyhajú

Štvrtá cesta je "cesta tých, ktorí zlyhajú." Drvivá väčšina všetkých bytostí kráča práve touto cestou. Nájdeme tu ľudí, ktorí veria, že niekam idú, ktorí dokonca rešpektujú bohov, alebo ktorí dokonca nasledujú démona. Oni to skutočne môžu myslieť dobre, no na tom, aké sú naše úmysly, aké sú naše presvedčenia, aké sú naše teórie vôbec nezáleží. Osoba, ktorá je charakterizovaná že zlyhala je tá, ktorá i naďalej zostáva uväznená v samsáre, takže to zahŕňa nás všetkých. Znie to drsne, ale je to fakt.

V našom súčasnom stave, my ani nevieme, či Boh existuje. Preto nemáme ani žiadny duchovný výsledok. Byť duchovne úspešný, kráčať po skutočnej ceste, znamená prebúdzať sa, prežívať realitu. Toto znamená byť úspešný, a nie že budeme vedieť učenie alebo knihu spamäti, alebo že ho budeme schopný dobre vyučovať, alebo že budeme mať veľa nasledovníkov. Nič z toho vôbec nič neznamená, pretože v samsáre je všetko pominuteľné. Bez ohľadu na to koľko si dokážete zapamätať alebo koľko toho získate, v konečnom dôsledku o to prídete.

Väčšina bytostí sú na ceste tých, ktorí zlyhajú, a to vrátane bytostí vo všetkých šiestich ríšach. Medzi všetkými tými ríšami sú tí, ktorí zlyhajú.

Zlyhanie znamená, že v nás stále pretrváva ego. Zlyhanie znamená, že sa nezjednotíme s Absolútnom. Zlyhanie znamená, postrádať Boha vo vnútri.

Mnohí z tých, ktorí zlyhajú, sú veľmi mocní. My, hlúpe zvieratá sme veľmi očarení bohatstvom, mocou a duchovnými schopnosťami, ktoré sú však iba obyčajným zdaním, ktoré nás mätie. I démoni majú moc a čo má byť. My, obyčajné zvieratá, vidíme niekoho predvádzať duchovné schopnosti, a okamžite sme zhypnotizovaní, a predpokladáme, že takáto osoba je Boh. No v skutočnosti, každý, kto predvádza svoje schopnosti je zlyhaním, či už sa jedná o padlú bytosť alebo prebudeného démona. Tak či onak sú nebezpeční, a svoju moc využívajú na zhypnotizovanie zvierat odsúdených na porážku.

Cesta tých, ktorí sú oddelení od Kozmického scenára

Tretia cesta je tých, ktorých vidíme, že sa oddelili sa od vesmírneho scenára, bez toho, aby dosiahli úroveň adepta. Toto je celkom vzácne. Jedná sa o bytosť, ktorá sa učí len toľko duchovného cvičenia koľko potrebuje na očistenie akurátneho množstva ega, aby dostala dovolenku z kolesa samsáry. Jej vedomie dosiahne relatívnu mieru oslobodenia, takže si chvíľu oddýchne. Dalo by sa povedať, že dostane dovolenku, no nie natrvalo. Musí sa vrátiť; takáto bytosť sa na chvíľu oddelí, no potom sa vráti. Nedosiahla úroveň adepta, čo znamená, že nevytvorila dušu. Tieto bytosti sú tým, čo by sme mohli nazvať "elementálny budhovia." Niektorí ľudia im hovoria svätci alebo čisté duše. Ale v podstate sa jedná len o zvieracie duše, ktoré v sebe zredukovali animálnosť, a ktorí vyčistili svoje vedomie od určitého množstva negatívnosti, ktorí však nie sú bohovia , ktorí nie sú majstrami, sú to len duchovne povedané "čisté zvieratá." Sú to krásne duše, naozaj krásne, ale ich úroveň dosiahnutej múdrosti je veľmi malá. Mnohí z nich sú rešpektovaní svätci a duchovní učitelia, ktorí sa v dnešnej dobe nachádzajú na našej planéte. My si o nich myslíme, že sú to "veľké bytosti," ale v skutočnosti nie sú. Duchovne a psychologicky povedané, sú len o trochu čistejší než sme my.

Nirvanická špirálovitá cesta

Druhá cesta je nirvanická špirálovitá cesta. Dostať sa sem je ešte vzácnejšie. Niekto, kto kráča po tejto ceste už vytvoril dušu. Takáto bytosť vytvorila slnečné astrálne telo, slnečné mentálne telo, a slnečné príčinné telo. To znamená, že vytvorila vyššie typy vozidiel. Tieto telá sú ako fyzické telo, ale nie sú vo fyzickom svete. Oni sa nachádzajú v piatej a šiestej dimenzii. Takýto človek je schopný využívať tieto telá rovnakým spôsobom ako my využívame naše fyzické telo. Vedome dokáže ísť do astrálnej roviny, a vykonávať svoju činnosť v astrálnom svete. Takže takéto bytosti sú budhovia, anjeli, majstri, ale v týchto úrovniach sú začiatočníci.

Hovorí sa im "nirvanickí" lebo v sebe psychologicky dosiahli určitý stupeň ukončenia samsáry... Vytvorili si v sebe miestečko slobody oslobodenia od utrpenia. Dosiahli určitý stupeň nirvány, t.j. ukončenie samsáry. Sú to polobohovia . Niekedy majú fyzické telá, niekedy nemajú. Niektorí z nich sa nachádzajú na Zemi pod rúškou anonymity. Niektorí z nich vedú duchovné skupiny, a niektorí sú učitelia. Sú to "anjeli," čo sa týka ich úrovne duchovného rozvoja.

Oni začínajú na ceste k oslobodeniu, ale teraz veľmi jasne počúvajte: oni majú rovnako toľko ega ako máme my. Len preto, že niekto vytvoril dušu, neznamená, že taktiež odstránil ego; to vôbec nie. Vytvorenie duše si vyžaduje odstránenie iba zlomku ega. Len toľko, aby sa dalo využiť dostatok energie a dostatočne množstvo oslobodeného vedomia na vytvorenie týchto tiel. Avšak na vytvorenie solárnych tiel nie je potrebné odstránenie ega, to nie je podmienkou. Práca na odstránení ega je samostatná (Druhá hora). Takže nirvanickí budhovia (tiež nazývaní Pratjékabudhovia) nemusia zlikvidovať svoje ego, a často to ani nerobia. Teraz vlastne môžete pochopiť, že prečo polobohovia medzi sebou vždy vedú boje. Pretože oni ešte stále majú ego, najmä pýchu, žiarlivosť, závisť a sexuálnu žiadostivosť.

Polobohovia zakladajú náboženstva a duchovné skupiny. Priťahujú stúpencov. Oni majú moc. Svoju moc a schopnosti predvádzajú, aby zapôsobili na iných, aby ich takpovediac "inšpirovali."

Takže my, čo sme len zvieratá sa pozeráme na tieto ďalšie humanoidné bytosti - ktoré majú určité „magické“ schopnosti, ako napríklad, že dokážu zmaterializovať veci z iných svetov, že vedia, ako odísť von z tela, že dokážu levitovať, že dokážu čítať naše myšlienky, že vedia budúcnosť alebo minulosť, atď. - ako na bohov. Urobia na nás obrovský dojem a myslíme si, že sú to plne rozvinutí majstri, ale nie sú.

Mnohí z tých, ktorí kráčajú po ceste zlyhania prebudenia vedomia síce nevybudujú dušu, ale prebudia u seba schopnosti. Tiež prebudia vedomie uväznené v egu. Oni tiež zakladajú duchovné skupiny. Milujú, keď môžu predvádzať svoje "cnosti" a schopnosti. Čítajú myseľ ľudí. Dávajú predpovede, ktoré sa vyplnia. Dokážu "veštiť." Oni predvádzajú všetky druhy trikov ako sú levitácia, objavovanie sa v snoch ľudí alebo v ich domoch, hovoria ľuďom veci, ktoré sú údajne "tajné," aby presvedčili ostatných, že sú veľkými majstrami a veľkou dušou, aj keď v skutočnosti sú to démoni, čierni mágovia, čarodejníci a čarodejnice, ľudia, ktorí sú na ceste zlyhania, na ceste pekla.

Teraz, aby sme to ešte viac skomplikovali, všetci, ktorí sme na úrovni zvierat, ktorí trpíme uprostred samsáry so spiacim vedomím, udivení a zmätení všetkými tými schopnosťami, ktoré sa okolo nás dajú, sa snažíme nájsť úľavu od našej bolesti, hľadajúc božstvo. Keďže vidíme, ako tieto bytosti demonštrujú svoje schopnosti, tak si myslíme, že sú skutoční a reálni, a začneme sa nimi riadiť a robiť to, čo hovoria, pričom si ale vôbec neuvedomujeme, že to, čo hovoria nás vedie na cestu ako sa stať démonom alebo na cestu ako sa stať obyčajným šravakom - poslucháčom, stúpencom, niekto, kto iba uctieva niekoho iného, ale nerobí nič preto, aby sa sám prebudil.

99% všetkých ľudí, ktorí sa nazývajú "duchovnými" sú na jednej z týchto dvoch ciest: buď nasledujú démona, alebo nasledujú nirvanického Budhu. Tak či onak nezískajú nič. Jediný spôsob, ako sa oslobodiť od samsáry je prebudiť svoje vlastné vedomie. Nemusíte nasledovať nikoho, iba vášho vnútorného Boha. Nikým sa nenechajte zmiasť. Nikoho nenasledujte. Nasledujte svojho Najvnútornejšieho. Každý hľadá "učiteľa," neuvedomujúc si, že majster, ktorého potrebujú, sa nachádza v ich vlastnom srdci. Váš pravý majster je váš Najvnútornejší.

Každý z nás má právo si vybrať akúkoľvek cestu. Boh rešpektuje našu vôľu. Váš Najvnútornejší chce, aby jeho ľudská duša sa spoliehala sama na seba, na Božstvo a bola silná: aby bola bojovníkom, aby nebola slabá, ale aby bola schopná konať, a robiť, čo je správne. To je dôvod, prečo Boh, náš Najvnútornejší, nám dáva možnosť vybrať si pre seba, a definovať samých seba vo svete. Ak si zvolíme cestu démona, náš Najvnútornejší povie: "Dobre, choď do toho, budeš niesť následky a budeš sa učiť. Možno že ti bude trvať tisíce rokov pokým splatíš svoje dlhy za to, že si si vybral kráčať po tejto hlúpej ceste, ale pokiaľ na tom trváš, choď do toho." Boh nie je tyranský diktátor. Boh je láska.

Naše Najvnútornejší, náš vnútorný Budha, chce, aby sme sa Stali úplnými, aby sme sa Stali: nie aby sme napodobňovali, nie aby sme boli otrokom, ale aby sme Boli/Stali sa, ako On.

Stať sa/Byť [bhava] ako On, si vyžaduje, aby sme pochopili podstatu utrpenia, a vedeli, ako to transformovať. A k tomu budete potrebovať neuveriteľný vhľad, samostatnosť, silnú vôľu, ale hlavnú charakteristiku, ktorú budete potrebovať, je súcit. Najdôležitejšou vlastnosťou je súcit.

Priama cesta

Tieto tri dolné cesty - tí, ktorí zlyhajú, tí, ktorí sa oddelia, a nirvanickí Budhovia – majú nedostatok súcitu. Všetkým chýba súcit. Každý z nich sa stará sám o seba. To je dôvod, prečo sú stále v kolese samsáry, krúžiaci, opakujúci, stúpajúci a klesajúci, získavajúci a strácajúci, rodiaci sa a umierajúci, idúci hore, idúci dole, znovu a znovu a znovu, z tela do tela, z ríše do ríše, z úrovne do úrovne, znova a znova, a znova a znova, a znova a znova. Existuje len jeden spôsob, ako sa dostať von, a to je skrze súcit vyvinutý do najväčšieho rozsahu.

Niekoľko bytostí nám ukázalo, ako sa to robí. Najdôležitejší z doby sa nazýva Aberamentho, ktorého ľudstvo pozná ako Ješua Khristus, Ježiša Krista, ale on nie je jediný. Padmasambhava, Milarepa, Budha Šákjamúni, Samael Aun Weor, Quetzacoatl, Moše (Mojžiš), Johanka z Arku -mnoho majstrov dokázalo urobiť najvyššiu prácu. Je to cesta plne rozvinutého súcitu.

Pravý súcit nemá žiadny vlastný záujem. Tri spodné cesty sú plné vlastného záujmu. Každá z nich si zachováva ilúziu "ja," agregáty podmienené karmou; to je povaha samsáry. Tak dlho, ako našim ústredným záujmom bude naša vlastná osoba, dovtedy sa budeme znovu a znovu rodiť do podmienených agregátov, do ilúzii ja. Či už ste démon, alebo boh, naďalej budete podliehať karme a samsáre, opakovaniu.

Jediná cesta von je cez priamu cestu k absolútnu. Chodec priamej cesty sa vzdáva seba-stotožňovania. Chodec priamej cesty sa vzdáva ega vo všetkých jeho aspektoch: komfort, spokojnosť, pýcha, zlosť, žiarlivosť, závisť, lenivosť, obžerstvo. Chodec priamej cesty zdokonaľuje súcit, ktorý vidí utrpenie všetkých bytostí v samsáre a ako v nej trpia, vďaka svojmu iluzórnemu vnímaniu; tieto bytosti nevidia realitu. Ani démoni, ani zvieratá, ani hladní duchovia, ani polobohovia, ani bohovia, ani ľudské bytosti nevidia pravdu. Nikto z nich nevidí realitu. Oni vidia len cez filter baženia: baženie po tomto, baženie po tamto, nikdy spokojní, znovu a znovu rodiaci sa.

Kráčať po priamej ceste si vyžaduje, že najskôr začnete kráčať po nirvanickej ceste, v tom zmysle, že musíte vytvoriť dušu. Musíte prebudiť vedomie. Musíte vytvoriť astrálne telo. Musíte vytvoriť mentálne telo. Musíte vytvoriť príčinné telo. Po dosiahnutí tejto úrovne sa vám otvorí možnosť, kde vám vesmírny strážca ponúkne dve cesty. "Chcete sa vydať po jednoduchej ceste, tzv. špirálovitej ceste kozmom, čo je postupný proces, ktorý trvá tisícročia? Alebo chcete ísť rovno, teraz, bez čakania, priamo po najvyššej ceste, ktorá je však veľmi bolestivá, pretože budete musieť zaplatiť celú karmu zo všetkých vašich životov, práve teraz? Budete musieť napraviť všetky svoje skutky. Budete musieť čeliť odplate za každý škodlivý čin, ktorého sa ste sa kedy dopustil. Budete musieť niesť zodpovednosť za ilúziu svojho seba-stotožnenia, ktorému ste holdoval počas mnohých životov, teraz. Budete musieť zaplatiť svoje dlhy každej bytosti, ktorej ste kedy ublížil, ktorej ste kedy klamal, ktorej ste niečo ukradol, ktorú ste kedy zranil, a to všetko zaplatíte teraz..." Len málokto sa rozhodne pre priamu cestu, ktorá je však napriek tomu jediný spôsob, ako sa dostať z tohto kola samsáry. Žiadny iný spôsob neexistuje.

Všetky ostatné cesty a učenia, ktoré existujú, vám len pomôžu premiestniť sa z jednej úrovne kola samsáry do druhej; oni vás z nej nedostanú. Teda, všetky sú viac či menej zbytočné.

Môžete sa stať veľkým prívržencom určitého náboženstva, celé toto učenie môžete v sebe priviesť do dokonalosti, môžete sa stať bohom, na chvíľu si túto úroveň udržať, ale hneď ako sa vaša dharma vyčerpá (súčet vašich predchádzajúcich dobrých skutkov), tak znovu spadnete do nižších svetov, pretože tam stále budete mať nezaplatené dlhy.

Môžete sa stať veľmi mocným démonom, prebudiť v sebe veľa schopností, môžete si nechať narásť veľmi dlhý chvost, a na hrudi mať mnoho medailí za všetky škody, ktoré ste napáchal, a za všetky činy, ktorých ste sa dopustil za účelom zosilňovania túžby a podporovania sexuálnej žiadostivosti, hnevu, závisti, a pýchy u ľudí, ale nakoniec vám to aj tak bude všetko odobraté, a vy budete musieť trpieť veky bolesťou za tieto činy. Všetko vám to bude odobraté a budete musieť začať znovu od nuly.

Alebo sa môžete obom vyhnúť, a zostať na humanoidnej úrovni, ale krôčik po krôčiku, vás vaše sebectvo, lenivosť, arogancia, a závisť doženie, a vy klesnete dolu; je to nevyhnutné. Je nemožné udržať sa na humanoidnej úrovni, pretože myseľ je súhrn činností páchaných vo všetkých ostatných úrovniach.

Takže, ľudia toto veľmi neradi počúvajú, pretože to znie celkom odradzujúco. No napriek tomu to musíme počuť. Musíme pochopiť, že existuje cesta von, ale dostať sa von znamená, že nemôžeme premrhať ani minútu, ani jeden okamih.

"Kvintesencia, ktorú ja praktizujem je seba-oslobodenie od samsáry. S touto kvintesenciou každého učenia, jasne vidím nahé a nehmotné Uvedomovanie. Moja dôvera v to, čo vidím, pramení s očividnej jasnosti neustálej zmeny. Keďže poznám osvecujúcu prázdnotu, strach zo života alebo zo smrti nemám." - Milarepa, Útok bohyne Tserinma

Veľmi málo ľudí chápe učeniu Milarepy, veľkého majstra tibetskej tradície. U Tibeťanov je veľmi rešpektovaný, pretože on bol prvý Tibeťan, ktorý sa stal verejne známy ako prebudený Budha. Zaujímavosťou je, že začínal ako čierny mág a z pomsty pozabíjal niekoľkých ľudí. Takže on začínal ako my, radový človek, ktorý trpel nešťastím, ktorý sa naučil zopár duchovných cvičení, a v snahe pomstiť sa zabil veľa ľudí. Potom si uvedomil, "Čo to robím?" Potom sa snažil zmeniť a tak aj urobil. Stala sa z neho veľmi vysoko prebudená bytosť, veľký bódhisattva.

Termín bódhisattva sa vzťahuje na niekoho, kto kráča priamou cestou, niekoho, kto ide za hranice kolesa bytia/stávania sa. Milarepa to dosiahol. On je skutočne veľký majster. Z tohto dôvodu, jeho učenie je veľmi ťažké na pochopenie. Každý bódhisattva dáva učenie, ktoré je veľmi ťažké na pochopenie. Keď takéto učenie počujeme, tak si ho zjednodušíme pre svoju úroveň, a tým ho poškodíme. To je to, čo sme robili s učením Ježiša. Ježiš dal ľudstvu krásne a hlboké učenie, a my sme ho zničili, scenzurovali sme ho. To isté sme urobili s učením Krišnu, s učením Mohameda, s učením Mojžiša, a všetkých budhistov, pretože im nerozumieme. Teraz sa to deje s učením Samaela Aun Weora. Ľudia ho nechápu, a tak si vynechávajú všetky diely, ktorým nerozumejú, a nechávajú si iba kúsok, o ktorom si myslia, že tomu rozumejú. Vďaka tomu to učenie znehodnocujú; kazia ho. Nielen, že sa sami odkláňajú od cesty, ale oni odkláňajú i všetkých tých, ktorým toto infekčné klamstvo rozširujú. Je zrejmé, že to je zločin.

V tejto Milarepovej pasáži stojí, "Kvintesencia, ktorú ja praktizujem je seba-oslobodenie od samsáry. S touto kvintesenciou každého učenia, jasne vidím nahé a nehmotné Uvedomovanie." – toto je skutočne ťažké pochopiť. Možno že sa vám to bude zdať ľahké, no na druhej strane sa to zdá nepochopiteľné, práve vďaka tomu, že to naozaj je. Je to niečo, čo sa musí zažiť.

"Seba-oslobodenie" znamená, že okrem nás samých nás nikto iný oslobodiť nemôže. Vlastne vo všetkých veľkých náboženstvách sa úplne jasne uvádza, že sami sa musíme oslobodiť skrze naše vlastné činy (príčin a následkov). Síce sa nám dostáva pomoc od božstva, duchovných priateľov, od nášho spolku, náuky a učenia, no pokiaľ túto prácu nebudeme robiť sami, tak nič sa nestane.

"S touto kvintesenciou každého učenia, jasne vidím nahé a nehmotné Uvedomovanie." V predchádzajúcich prednáškach som vám rozprával o kvintesencii, čo znamená "piata esencia" alebo "piaty element." Táto kvintesencia sa vzťahuje na kundaliní alebo pradžná. Uvedomovanie je čistota vedomia, ktoré nie je filtrované, nepodmienené, a jedná sa o aspekt, ktorý nám pomáha vnímať realitu. Na jednej strane sa o tomto musíme učiť, no na druhej strane vás to nikto naučiť nemôže, iba vy sami. Musíte sa to naučiť sami. Na základe skúseností sa naučíte vnímať bez filtrov, naučíte sa ako správne vidieť, ako byť tu a teraz, prebudený. My učíme mnoho techník, ktoré nám k týmto skúsenostiam/zážitkom dopomáhajú, vďaka ktorým to môžeme zažiť, ktoré nám to pomáhajú pochopiť. Ale ak my sami nevynaložíme úsilie, tak to nikdy nepochopíme. Je to niečo, čo sa musí precítiť, vidieť, ochutnať, dotknúť sa prostredníctvom svojho vnímania. Povaha vášho Najvnútornejšieho vedomia je nahá a nehmotná. Prirodzená, nepodmienená, ale zato všadeprítomná. Je to vnímanie vo svojej najčistejšej podobe, vedomie vo svojej najčistejšej podobe.

"Moja dôvera v to, čo vidím (pohľad), pramení s očividnej jasnosti neustálej zmeny." Pohľad je prvým krokom osemdielnej cesty, ktorú učil Budha Šákjamuni. Niektorí ľudia si myslia, že "pohľad/názor" je teória, "takto to vidíme," a to je náš "pohľad/názor." Ale toto je chybné, pretože to nie je pohľad, ale teória. Správny pohľad alebo vznešený pohľad, ako je niekedy nazývaný, nie je teória, to nie je spôsob, ako zaujať stanovisko mysli, to nie je plané presvedčenie, to nie je niečo, čo možno zapísať alebo odhaliť v učení. Správny pohľad je spôsob, ako vnímať práve teraz. Je to spôsob, ako vidieť, je to spôsob prežívania. Nielen vidieť fyzicky, ale vidieť vedomím.

"Pohľad je nestranný a úplne všadeprítomný, bez stredu a okraju, nech je teda vaša myseľ-esencia prirodzená." - Padmasambhava, Cyklus životne dôležitých bodov

Správny pohľad vo svojej rozvinutej podobe, z pohľadu bódhisattvu, ako Milarepa, je vidieť nehmotnú podstatu všetkých vecí. To je to, čo on rozumie pod pojmom "očividná jasnosť neustálej zmeny." Či už sa jedná o vznik, alebo zánik, všetko podlieha neustálej zmene, samsáre. Správny pohľad je vidieť transparentnosť, jasnosť, ilúziu všetkého toho, čo sa prejavuje. Správny pohľad je vidieť, že všetko, čo vidíte, je ilúzia, nestále, nespoľahlivé, a vo vnútri toho všetkého, to, čo všetko udržuje, je absolútno, prázdnota. V tomto vnímaní je obrovský súcit pre všetky tie bytosti v šiestich sférach, ktoré nevidia realitu, a preto trpia. My si myslíme, že to, čo vidíme, je skutočné, a že to bude trvať, že sa dá na to spoľahnúť, a že sa nám podarí z toho získať uspokojenie. Vo všetkých ohľadoch sa však mýlime. Prebudený bódhisattva vidí, že je to lož, a má dôveru v tomto vnímaní, a chce nám pomôcť získať rovnaké vnímanie.

Milarepa hovorí: "Keďže poznám osvecujúcu prázdnotu, strach zo života alebo zo smrti nemám." Osvecujúca prázdnota je absolútno, je to ein sof, šúnjatá, prázdnota, abstraktný priestor, v ktorom všetko existuje. V tomto abstraktnom priestore, nie je žiadne ego, žiadne ja, ale je tam veľká láska, súcit, inteligencia, múdrosť, poznanie. Bódhisattva, ktorý dosiahne plného rozvoja sa stane prejavom týchto atribútov. Pozná prázdnotu, vníma prázdnotu, a v tomto vnímaní má veľký súcit pre všetky bytosti, a tento zážitok im chce ukázať, aby sa i oni mohli oslobodiť od ilúzie, ktorá spôsobuje utrpenie. To je to, čo táto pasáž vysvetľuje. V tomto poznaní - čo je forma vnímania, a nie intelektualizmu - je sebaistota: žiadny strach zo života, žiadny strach zo smrti, žiadny strach zo znovuzrodenia, žiadny strach z nespokojnosti, žiadny strach z neustáleho krúženia v samsáre, pretože sme z nej unikli. Či sa jeden narodí alebo zomrie z toho neplynie žiadny strach. Takže toto vyhlásenie predstavuje perspektívu bytosti, ktorá unikla samsáre. Je to pre nás ťažké pochopiť, pretože je to celkom ďaleko od miesta, kde sme teraz. Ale to je to, čo musíme pochopiť, a to je dôvod, prečo učíme, ako učíme. Učíme vás o absolútnu, učíme vás o prebudení, učíme vás o nástrojoch, ktoré môžu uľahčiť a posilniť toto prebudenie, aby sme sa mohli presekať skrze javy a vidieť realitu.

Otázky a odpovede

Otázka: Keďže vďaka našim egám máme takú ťažkú karmu, moja otázka je: Čo sa stane s tými egami? Vrátia sa do infradimenzií, do zvierat alebo do pekelných ríši? Ak je v nich uväznená časť nášho vedomia, ako ho máme získať späť? Máme na tých egách znovu pracovať?

Odpoveď: Pri študovaní stromu života vidíme mnoho dimenzií, mnoho úrovni prírody - hmota, energia a vedomie - od veľmi nízkych úrovní až po veľmi vysoké úrovne. Priamo uprostred toho vidíme malkut, čo je sefira, ktorá predstavuje našu fyzickú prítomnosť. Naša psychológia je rozptýlená pomedzi mnoho sefirotov. Nie je jednotná. Vďaka tomu, ako funguje mozog, vďaka tomu, ako hmota a energia splynula v tomto tele, a vďaka tomu, že vo vnútri sa nachádza vedomie máme ilúziu, že sme jednotný. To nám dáva ilúziu, že my "sme" toto telo, táto osoba, to, čo vidíme, ale to nie je pravda; to je ilúzia.

Skutočnosťou je, že naša psychika - aj keď jej odraz vidíme tu fyzicky - v skutočnosti existuje v týchto ďalších úrovniach prírody. Ak sa nám podarí prebudiť vedomie v týchto úrovniach prírody, potom tie aspekty našej psychiky môžeme vnímať priamo.

Desivý príklad: Stalo sa vám už niekedy, že ste si pri zaspávaní všimli hlasy vo vašej mysli? Ak budete dávať pozor, tak pri procese zaspávania môžete počuť rôzne hlasy. Oni neznejú ako vy. Môžu znieť ako ľudia z inej časti sveta, niekedy majú rôzne prízvuky, niekedy počujete muža alebo ženu, a celé je to pekne divné, pretože tie hlasy neprichádzajú z nejakého určitého miesta, ako je napríklad vedľajšia miestnosť alebo z televízora alebo z niekadiaľ inokadiaľ, oni prichádzajú z vášho vnútra. Tie hlasy sú vaše vlastné egá. Jedná sa o psychologické prvky, ktoré ste niekedy počas svojej existencie vytvorili. To, s čím sa stretávate, keď zaspávate, je odrazom psychologického obsahu týchto entít. Tieto entity existujú v piatej dimenzii. Vaše sny sú zvyčajne vaše Vedomie zapletené s týmito entitami. Takže ak snívate, že ste v autobuse s rôznymi ľuďmi, a je tam dajaká šarvátka, tak vedzte, že všetky tie entity v tejto scéne, sú vaše vlastné egá. To je jeden so spôsobov, ako sa môžete dozvedieť o ich prítomnosti. Ak ich chcete zmeniť, tak budete musieť analyzovať nielen to, s čím sa dostávate do styku fyzicky, ale i to, s čím sa dostávate do styku v snoch a meditáciách. Budete musieť začať chápať psychologickému obsahu a ako to súvisí s tým, čo robíte a čo ste urobili.

Čo je na tomto dôležité je to, že to isté platí i pre všetky rôzne aspekty našej psychológie.

Niektoré naše aspekty, ktoré sa týkajú duchovnosti nie sú egoistické. My všetci máme cnosti - možno nie veľa, ale dajaké máme určite - a tieto môžeme zažiť tiež. Niekedy ich zažívame v podobe iných osôb, taktiež vo vnútorných svetoch s hmotou a energiou. Takže pointa, ktorú chcem povedať je: dávajte pozor, a to nielen fyzicky, ale i v snoch, meditáciách, a víziách. Všetko, čo vnímate, je ilúzia, ale je to ilúzia, ktorá odráža niečo psychologického, čo musíte pochopiť. A to začína fyzicky.

Všetko, čo sa teraz vo vašom živote odohráva, a to bez akejkoľvek výnimky, je odrazom toho, čo ste psychologicky - všetko: ako sa obliekate, rozprávate, vaše záujmy, kde pracujete, vaša rodina, priatelia, priateľky, manžel/ka, deti - všetci sú odrazom vašej úrovni Bytia, vašej karmy, vašej psychiky. Nič nie je náhodné. Nič nie je len tak. Všetko súvisí s tým, kto ste a čo ste urobili - bez výnimky.

Takže to, čo vám zíza do tváre, je samotná mapa vašej psychiky. Každý deň, všetko, čo vidíte, s čím sa stretávate, je odrazom toho, kto ste.

Ak chcete zmenu a uniknúť vášmu utrpeniu, tak sa snažte tento odraz pochopiť. Každý deň ho študujte. A na to je potrebné meditovať.

Keď vás niečo trápi, je to preto, že dajaký element je vo vás nečistý. Keď po niečom túžite alebo bažíte, je to preto, že niečo je vo vás nečisté, a práve to potrebujete analyzovať. Či už ste spokojný alebo nespokojný je potrebné to analyzovať. Všetky vaše skúsenosti úplne jasne odrážajú, kto ste.

Teraz, aby sme odpovedali konkrétne na otázku že, ako pracujeme na prvkoch, ktoré sú hlboko ponorené a ktoré nemusíme byť schopní vnímať. Myslím si, že z príkladu, ktorý som práve uviedol môžete vidieť, že tam je strašne moc toho, čo dokážete vnímať hneď teraz, a na čom môžete pracovať. Všetci sme neustále obťažovaní hlúpymi vecami - aspoň u mňa je to tak; ale možno som horší než všetci ostatní. Neustále mi vadia smiešne veci, takže mám veľa materiálu na ktorom môžem pracovať. Naozaj nepotrebujem ísť do deviatich kruhov pekla, aby som tam hľadal nejaké ego, pretože mám dlhý zoznam vecí, ktoré ma trápia tu v tejto úrovni. Moje ego s obľubou hovorí: "Čo ma trápi, je to dieťa, manželka, kolega v práci, sused, kamarát, atď." a každé ego ich chce obviňovať. Ale v skutočnosti, všetko, čo títo ľudia robia je, že slúžia ako zrkadlá mojej pýchy, hnevu, závisti, žiarlivosti, lenivosti, obžerstva apod. Takže ak niekto z nich robí niečo, čo ma obťažuje, tak namiesto toho, aby som obviňoval jeho, alebo aby som reagoval, by som mal povedať, "Veľmi vám ďakujem, práve ste mi ukázal niečo, na čom musím pracovať. Nielen že mi to spôsobuje bolesť, ale taktiež ma to núti nesprávne jednať voči všetkým ostatným." Tam je môj materiál pre meditáciu. Je to práve tu, práve teraz, vo fyzickom živote.

Niekedy je nutné ísť hlbšie do tých iných oblastí, a to je dôvod, prečo sa musíme vnútorne prebudiť. Na odstránenie eg, na pochopenie ich koreňov, musíme meditovať a ísť hlboko do našej psychiky vo vnútorných svetoch. Avšak, zdá sa mi, že väčšina z nás bude mať mnohé roky plné ruky práce s tým, čo nájdeme vo fyzickom živote, a na čom je potrebné pracovať. Neskôr, keď zistíme, že nám už nič nevadí vo fyzickom svete, potom sa môžeme hlboko ponoriť do vnútorných svetoch a nájsť skryté ega, ktoré nedokážeme vidieť odtiaľto.

Otázka: Mali by sme považovať existenciu bhavačakra ako účelnú, danú Božstvom, alebo náhodnú? Je za týmto všetkým dajaký dôvod, alebo je v tom nejaká pasca?

Odpoveď: Skutočnosťou je, že všetko, čo existuje, existuje vďaka karme. Karma dáva všetko do pohybu. Príčiny z minulosti spôsobili všetko to, čo je tu teraz. Či už boli zámery také alebo onaké, je irelevantné. Nemôžete vystopovať a nájsť pôvodný začiatok, ani nemôžete ísť dopredu a nájsť konečný cieľ. Všetko pokračuje, a bude vždy pokračovať. Skutočná otázka znie: ako sa k tomu postavíme? Budeme aj naďalej obeťou vlastných chybných rozhodnutí? Alebo prekonáme identifikáciu so sebou a nahradíme to súcitom pre druhých, a unikneme kolesu samsáry, a tento vesmírny scenár posunieme do vyšších vibrácií? Dá sa to dokázať. Pred nami to dokázali a dokážu to i po nás.

Otázkou je: Koľkým z nás sa to podarí? Ako dlho to potrvá? Koľkým utrpením budeme musieť prejsť pokým sa tam dostaneme? Jedno je však jasné, náš vzťah k existencii sa dá zmeniť.

Existuje mnoho teórií o tom, prečo sa veci začali, a či sa jedná o kozmický vtip, alebo je to pasca; tieto otázky sú irelevantné. Poďme sa zaoberať faktami: Všetci trpíme. Tých, ktorých milujeme trpia. Existuje spôsob, ako to zmeniť. Takže, poďme to zmeniť. Poďme sa dostať z kola von. Potom môžeme pochopiť tieto filozofické otázky. Ale dokiaľ budeme uväznení v klietke, túto klietku sa nám nikdy nepodarí pochopiť. Bez ohľadu na to, ako krásne nám to môže byť vysvetlené, pokiaľ sme uväznení, toto vysvetlenie nebude mať žiadny zmysel alebo účel. Ak vás strelia, budete chcieť, aby vám niekto vysvetlil, ako a prečo boli vynájdené zbrane? Nie: budete chcieť tú bolesť zastaviť, odstrániť guľku, a budete sa chcieť vyliečiť. Takže: musíme sa dostať von z klietky. Musíme pomôcť našim blízkym dostať sa von. Potom môžeme diskutovať.

Brieždenie mladosti je názov knihy, ktorú napísal majster M. Týka sa to kozmického prúdu, ktorý je v teraz pohybe v tomto kozmickom scenári. Je to pohyb kozmického Krista. Je to obrovská energia prúdiaca v celej prírode. Ona prúdi prírodou neustále, ale rovnako ako každá iná sila, ktorá sa pohybuje vo vlnách, i táto energia má svoj príliv a odliv. Práve teraz je táto sila veľmi silná. Zo súcitu k nám sa pohybuje veľmi silno. Utrpenie v našom scenári je veľmi veľké, a nielen to. Keďže Brieždenie [Kristus] sa vynára zo srdca Absolútna a disponuje všetkou vedomosťou, tak vidí, že naše utrpenie tu na zemi sa bude zintenzívňovať, a tak vynakladá enormné úsilie, aby nás inšpirovalo, aby nás prebudilo z ilúzie, a aby sme mohli inkarnovať jeho energiu, a tak mohli pomôcť ostatným.

Brieždenie mladosti je jednoducho kozmický Kristus. Bódhisattva je jediný, kto to môže inkarnovať. Všetky ostatné bytosti o tom len hovoria. Dokonca aj démoni hovoria o láske, cti, dôstojnosti a pravde, dokonca možno hovoria i o Kristovi. Taktiež tí, ktorí sa oddeľujú od kozmického scenára o tom hovoria. Nirvanickí budhovia hovoria o Kristovi a o božej matke, ale žiaden z nich nie je dostatočne čistý alebo nemá dostatočné prostriedky/telá, aby mohol inkarnovať energiu Brieždenia mladosti.

Táto energia je samotná prvotná sila stvorenia. Aby ste pochopili podstatu tejto sily len na fyzickej úrovni, pokúste sa na chvíľu zauvažovať, čo sa stane, keď rozštiepime atóm: to množstvo energie, ktoré je uvoľnené z jediného atómu. Z tohto atómu sa vynorí obrovské množstvo energie. Táto energia je Kristická sila; nejedná sa síce o jej priamy zdroj, ale súvisí s Kristom. Avšak keď sa uvoľní týmto spôsobom, tak je obrátená, negatívna a deštruktívna. Napriek tomu tento príklad ukazuje, koľko energie sa nachádza v jednoduchom atómu. No, vaše fyzické, vitálne, astrálne, mentálne telo a príčinné telo je taktiež vyrobené z atómov, a všetky tieto atómy majú v sebe energiu, ktorú prenášajú, no všetky tieto atómy sú nečisté. Takže, viete si vôbec predstaviť, čo by sa stalo, keby tieto atómy boli čisté. Ak rozštiepite nečistý, iba fyzický atóm, tak sa uvoľní veľké množstvo energie. Predstavte si, že by bol atóm čistý, vyrobený Kristom miesto vyrobeným mechanickou prírodou - dokonalý atóm - koľko energie by mal takýto atóm? Nemysliteľné, nepredstaviteľné množstvo.

Príčinné, mentálne a astrálne solárne telá sú vyrobené z Kristických atómov. Tieto telá dokážu prenášať niekoľkonásobne viac energie než dokáže akékoľvek mechanické telo, ako je napríklad naša psychika alebo naša telesnosť, Ak by sa čistá Kristická energia pokúsila prejsť skrze nás, ako sme teraz, tak by nás totálne zlikvidovala, rovnako ako by to bolo v prípade, keby pri nás explodovala atómová bomba. Jednoducho by po nás nezostala žiadna stopa. Takéto silné je Brieždenie mladosti.

Na počiatku svojej cesty Bódhisattva vytvorí dušu, solárne telá, s cieľom získať túto energiu a odovzdať ju ostatným, bez ohľadu na to akú misiu má tento bódhisattva pred sebou. Ale Bódhisattva, ktorý sa po prvýkrát vydá po priamej ceste je veľmi odlišný od bódhisattvu, ktorý ju dokončil. Bódhisattva na začiatku svojej cesty vytvorí telá, ktoré však nie sú dokonalé. Takýto bódhisattva má stále všetky svoje egá a celú svoju karmu. Takýto bódhisattva pracuje skrze desať bhumi (úrovní) bytia/vznikania, ktoré nazývame Druhá hora. V tomto procese eliminuje celé svoje ego, každý mechanický zvyšok, všetku karmu. Na konci tohto procesu zomrie. Potom vstane z mŕtvych. Počas tohto procesu vytvorí telo oslobodenia. Toto je úplne nové telo, ktoré je ďaleko za hranicami slnečných tiel. Je vyrobené výhradne z Krisických atómov a má neuveriteľnú moc prenášať energiu. Takýto bódhisattva sa stane znovuzrodený majster, ktorý je nesmrteľný, ďaleko za hranicami Bytia/Vznikania. Takýto majster je schopný prenášať nepredstaviteľné množstvo energie. Jedná sa o bytosti, ktoré sú na rovnakej úrovni ako sú majstri ako napríklad Krišna, Mojžiš, Ježiš apod. Títo majstri dosiahli veľmi vysokú úroveň. Takýto majstri sú schopní udržiavať a riadiť život celých systémov svetov. Ale aj na tejto úrovni je ešte čo dosahovať. Ešte im zostáva vytvoriť nirmánakája, sambhógakája a dharmakája telá.

Toto sú telá vnútorného Budhu, ktoré sú ešte na vyššej úrovni. To všetko, úroveň za úrovňou, je proces riadenia síl Brieždenia mladosti v prospech druhých. Je to proces, v ktorom sa takáto bytosť stáva čoraz čistejším odrazom Brieždenia kozmického Krista. V tomto procese je čoraz menej vlastného ja, menej seba, a čoraz viac sa prenáša pozornosť na druhých, na druhých, na druhých a stále viac a viac súcitu, viac a viac svetla. Svetlo, ktoré tieto bytosti prenášajú je pre nás bolestivé, je príliš jasné.

Otázka: Keďže pre začiatočníka je v meditácii veľmi ťažké nájsť niečo, na čo sa dá spoľahnúť, ako sú napríklad rôzne dojmy alebo chute, alebo pocity, tak je spoľahlivejšie hľadať úľavu od utrpenia cez zážitky vo vnútorných svetoch, alebo prostredníctvom zážitkov v meditácii ?

Odpoveď: Z mojej skúsenosti sa mi zdá, že to je to, čo sa prirodzene stáva väčšine meditujúcim. Tým ako sa u nás rozvíja porozumenie, že vo fyzickom svete sa nedá nájsť uspokojenie, a my z toho chceme úľavu, tak sa prirodzene obraciame k meditácii a k modlitbe, to je prirodzené, normálne. Potrebujeme to. To je dôležité. Problém je, že väčšina ľudí si jednoducho prenesie svoju egoistickú závislosť na fyzických pocitoch, na egoistickú závislosť na duchovné pocity. To nevyhnutne povedie k utrpeniu. Ak sa začnete spoliehať na astrálne zážitky, aby ste našli úľavu od utrpenia, potom budete sklamaní, to vám ručím. Ak sa vám podarí mať jeden alebo dva astrálne zážitky, budete sa cítiť naozaj šťastný, ale potom vám na chvíľu tieto zážitky prestanú a budete sa cítiť veľmi sklamaný. Takže je lepšie nespoliehať sa na tieto zážitky ako zdroj šťastia. Je lepšie zaujať postoj: ak sa dostavia, tak sa dostavia; ak nie, tak nie. Všetci máme duchovné dni a duchovné noci. Niekedy máme zážitky, niekedy nemáme zážitky. V oboch prípadoch musíme byť rovnako nevzrušený.

Ak chcete vedieť, ako nájsť skutočnú úľavu od utrpenia a udržať sa na ceste, tak hľadajte úľavu tu a teraz tým, že budete prebudený, pamätaním si Boha, tým, že budete ľahostajný či už voči úspechu alebo neúspechu, potešeniu alebo bolesti, ku chvále alebo vine. Zaujmite neutrálny postoj. Pamätajte si svoje Bytie. Modlite sa k svojmu Bohu. Buďte tu a teraz. V tomto stave, ak sa úprimne snažíte zostať prítomný a ostražitý, začnete pociťovať pravú podstatu vedomia, ktoré je ako Milarepa uviedol, nahé a nehmotné, prirodzené ale zato jasné, čisté a šťastné. Potom už nebudete musieť hľadať úľavu od utrpenia v kofeíne, jedle, kamarátstve, sexe, alkohole, duchovných zážitkov, bude vám len stačiť pozrieť sa do seba tu a teraz, a byť uvoľnený, v tom je celý trik.

Protilátka na utrpenie je nirvána, zastavenie cyklu, zastavenie túžby. Samotná túžba za úľavou je samsára. Vzdajte sa túžob. Prestaňte hľadať úľavu od utrpenia. Jednoducho buďte tu a teraz a tým sa utrpenia zbavíte, jednoduché.

V jednom z písiem budhizmu sa píše: "Tak dlho, ako budete mať túžbu, dovtedy budete mať karmu." Túžba za čímkoľvek, dokonca i túžba po úľave od utrpenia, je formou utrpenia. Je to túžba po niečom, čo nemáte.

Obvykle chceme úľavu v podobe pocitu, možno sa jedná o fyzický pocit, možno ide o emocionálny, možno duchovný, ale v krátkosti sa je jedná o druh túžby po niečom, čo nemáte, a preto trpíte.

Existuje mnoho ľudí, ktorí čítajú a študujú duchovno, a ktorí chcú naozaj zažiť Boha a naozaj chcú zažiť, aké je to dostať sa do astrálnej roviny, a vďaka tomu skutočne trpia. Ale to je utrpenie, ktoré si vytvárajú sami pre seba, pretože predtým ako čítali konkrétnu knihu alebo počuli určitú prednášku toto utrpenie nemali. Predtým, ako ste počuli o astrálnych zážitkoch, ste netrpeli túžbou ich zažiť. Nie je to pravda? Vtedy ste trpeli kvôli niečomu inému. Potom začnete počúvať o prebudení v astrálne rovine, a začnete trpieť, "Och, toto chcem zažiť!" Sami pre seba vytvárate utrpenie tým, že o tom premýšľate, tým, že o tom snívate, tým, že si to predstavujete. Takže prestaňte o tom premýšľať. Prestaňte túžiť. Buďte tu a teraz. Analyzujte čo práve prežívate. Uvoľnite sa. Vďaka tejto jednoduchej zmene v postoji sa toto trápenie skončí. Toto sa vzťahuje na všetko; naučte sa pozorovať samých seba.

Uveďme si príklad: Povedzme, že vo vašom regióne došlo k veľkej búrke alebo bitke, no vy napriek tomu potrebujete natankovať. Zistíte, že vďaka tomu, že na pumpe zostalo iba malé množstvo paliva, rada na pumpe je dlhá niekoľko blokov, no vy naozaj potrebujete palivo. Ako sa budete cítiť? Veľmi podráždený, veľmi otrávený. Vašou mysľou sa začne preháňať tisíce myšlienok: "Musím vymyslieť, ako sa z tohto dostať, možno budem musieť niekoho zohnať, aby tam šiel za mňa." Váš postoj bude vytvárať utrpenie. Začnete byť napätý, úzkostlivý, nahnevaný, vyvedený z miery. Vaša pýcha je rozohnená, váš hnev je rozohnený. Závidíte tým, ktorí naplnili svoju nádrž predtým, než prišla búrka. Čo je ešte horšie je to, že od toho konkrétneho okamihu začnete svojimi negatívnymi emóciami infikovať ostatných. Začnete kričať, začnete sa mračiť, začnete sa na ostatných obárať, začnete mať neslušné poznámky, atď. Ak namiesto toho nebudete nad týmto problémom rozmýšľať, ak namiesto toho urobíte len to, čo musíte urobiť, tak môžete pokračovať bez emócií. Je to naozaj jednoduché: ak môžete niečo urobiť, potom to urobte. Ak nemôžete, potom nie je nič, čo môžete urobiť. Ak je tam niečo, čo môžete urobiť, potom nie je žiadny dôvod, aby ste sa rozrušovali. Pokiaľ tam nie je nič, čo môžete urobiť, potom taktiež nie je žiadny dôvod, aby ste sa rozrušovali. My sa rozčuľujeme, pretože máme v sebe ego. Čo musíme urobiť, je zmeniť svoj postoj k životným udalostiam.

Táto forma psychológie poukazuje na to – a na toto musí byť neustále kladený dôraz – že väčšina nášho utrpenia je úplne zbytočná. Väčšinu svojho utrpenia vytvárame úplne zbytočne. Neustále ho vytvárame vďaka svojim špatným návykom. Ak sa naučíte zmeniť svoj postoj a byť tu teraz, byť prítomný, byť trpezliví, potom veľká časť tohto utrpenia odíde preč, a vy sa môžete efektívne venovať oveľa podstatnejším problémom, ktoré sú skutočným základom utrpenia vo svete.

Preložené z anglického originálu: Qualities of samsara
Prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
Služba od vydavateľstva Glorian