Revolúcia vedomia

V posvätnej knihe Pána Krišnu Bhagavadgíta, sa doslovne píše nasledujúce:

"Sotva jeden z tisícov ľudí sa usiluje o dokonalosť. A z tých čo ju úspešne dosiahli, ma skutočne pozná sotva jeden." (7: 3)

Ježiš veľký Kabír povedal:

"24. Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú usilovať vojsť, ale nebudú vládať. 25. Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku, budete klopať na dvere a volať: Pane, otvor nám! Ale on vám odpovie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste? 26. A vy poviete: Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach. 27. Ale on vám povie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste? Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa! 28. Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jákob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, ale vy ostanete vyhodení vonku." (Lukáš 13: 24-28)

V štyroch evanjeliách, ktoré sú skutočne štyri texty alchýmie a kabaly napísané v kóde, Ježiš, veľký Kabír, zdôrazňuje, ako nesmierne náročné je vstúpiť do kráľovstva.

V Dhammapade, posvätnej knihe východného budhizmu, stojí:

"Medzi ľuďmi je iba málo tých, ktorí dorazia na druhý breh; ostatní iba pobehujú hore a dole po tomto brehu." (6: 10)

Akýkoľvek vedec si môže sám overiť vedecký proces prirodzeného výberu.

Brána k svetlu je úzka, a cesta, ktorá k nemu vedie náročná. Len veľmi málo ľuďom sa ju podarí nájsť.

Dante z Florencie, žiak Vergília, básnika z Mantovy, začína svoju Božskú komédiu, nasledovne:

"V půl naší zemské pouti když se vkročí,

já octnul jsem se v tmavém, pustém lese,

neb cesta pravá zmizela mi s očí.

Ten popsati les, ruka má se třese:

tak divoký byl, drsný, v stálém šeru,

že vzpomínka naň nový strach mi nese!

Tak hořký, smrt že málem trpčí věru,

leč, chci-li dobro líčit z jeho středu,

co shled' jsem v jiném, vypovím, též směru.

Jak tam jsem přišel, říci nedovedu,

tak plný spánku byl jsem v oné chvíli,

když minul jsem se pravé cesty sledu."

Dokonca i veľký osvietenec Dante Alighieri, autor Božskej komédie, tiež urobil chybu, keď zišiel z pravej cesty, a ocitol sa v temnom lese svetskosti.

Je ťažké nájsť pravú cestu, ale ešte ťažšie je byť odhodlaný ju nasledovať a nikdy ju neopustiť.

Každý, kto chce ísť hore, musí najprv zísť dole. To je zákon. Zasvätenie je smrť a narodenie súčasne.

Keď sa Dante rozhodol vyliezť na vrchol majestátnej hory Zasvätenia, jeho Guru mu nariadil zísť dolu do pekla svetov. To je zákon.

V podsvetí náš florentský básnik videl a počul trpiace duše bývalých zatratencov, rovnako ako mnoho úprimných avšak mýliacich sa duší, ktorí si hovejú, uprostred luciferských plameňov svojich vlastných vášní, čakajúc na deň a hodinu, kedy zaujmú miesto medzi požehnanými.

Bez týchto troch symbolických žien zvaných Lucia (Božská milosť), Beatrice (Duchovná duša) a Clementia (Milosť), by Dante nemohol objaviť hrôzostrašné tajomstvo priepasti.

Dante našiel v podsvetí veľa mudrcov, mnoho ľudí plných prestíže a znalostí a mnoho kentaurov – z polovice ľudí, z polovice šeliem.

Tieto pekelné svety sú príbytkom mnohých známych kentaurov akými sú napríklad kentaur Cheirón, slávny Achillov pedagóg, a popudlivý Folos (latinsky Pholus). Ďalej tam nájdeme krutého Atilu, prezývaného bič boží, a mnoho ďalších osobností, ktorí sú v dnešnej dobe v rôznych krajinách ctení ako národní hrdinovia.

Cesta, ktorá vedie k vnútornej sebarealizácii Bytia začína v samotných atómových peklách tohto úbohého intelektuálneho zvieraťa mylne nazývaného človekom, pokračuje v zasvätencovom molekulárnom očistci, a končí v nebeských elektronických oblastiach.

Každý nováčik sa musí naučiť rozlišovať medzi "padnutím" t.j. zlyhaním a "zostupom". Danteho vedomý zostup do pekelných svetov nie je "pádom".

Iba na ceste môžeme rozvíjať, a to prostredníctvom obrovského, vnútorného super-úsilia, vytvorenom v sebe a vo svojom vnútri, všetky naše ohromné skryté možnosti. Vývoj týchto možností nebolo nikdy zákonom.

Nepochybne môžeme a musíme dôrazne konštatovať, že zákonom pre úbohé intelektuálne zviera, je biedne existovať v bludnom kruhu mechanických prírodných zákonov, predtým, ako ho pohltí minerálne kráľovstvo.

A aj keď slabosi a zbabelci dostanú strach, je nevyhnutne nutné povedať, že cesta, ktorá vedie statočných ku vnútornej Sebarealizácii, je náramne revolučná a príšerne nebezpečná.

Musíme povstať proti prírode, proti kozmu, proti našej svetskosti, proti sebe, proti všetkému, proti všetkým, nech to stojí, čo to stojí.

To je cesta revolúcie vedomia. Cesta, ktorá je náročná a ktorú podliaci lunárnej rasy tak neznášajú.

Táto cesta je opakom bežného, každodenného života. Je založená na iných princípoch. Je podrobená iným zákonom, a práve v tom spočíva jej sila a dôležitosť.

Obyčajný, každodenný život, a to aj vo svojich najpríjemnejších a nádherných aspektoch, vedie ľudí do pekelných svetov a k druhej smrti, a nemôže viesť nikde inde.

Čo je normálne a prirodzené, je, že táto Adamova rasa slúži ako potrava pre útroby tohto planetárneho organizmu (Zeme), v ktorom žijeme. Čo je vzácne, podivné a náročné, že niekto sa vôbec zachráni, že niekto vstúpi do kráľovstva.

Vážení čitatelia, teraz rozumiete strašnej tragédii, v ktorej sa nachádzame. Našťastie Všemilosrdný, Vše-udržiavajúca nekonečnosť, Najposvätnejšie Slnko Absolútna, pravidelne posiela Avatarov, záchrancov, do tohto údolia sĺz.

Títo svätí jednotlivci, títo poslovia, títo záchrancovia, sú živím vtelením Všemilosrdného. No lunárna rasa, táto podlá Adamova rasa, takýchto pomocníkov smrteľne neznáša.

V Bhagavadgíte, Blahoslavený Pán povedal:

"Aj keď som večný, nemenný a Pán všetkých bytostí, napriek tomu Sa prejavujem tým, že riadim materiálnu Prírodu (Prakriti) pomocou vlastnej božskej potenciálnej energie (Maja).

"Ó Ardžuna, vždy keď dôjde k poklesu spravodlivosti a prevahe neprávosti, vtedy sa Sám prejavím. Čas od času sa objavím, aby som ochránil dobrých, zničil zlých a zaviedol náboženstvo (Dharma).

"Ó Ardžuna, ten, kto skutočne rozumie Môjmu transcendentálnemu vzhľadu a Mojej božskej činnosti, dosiahne Môjho zvrchovaného sídla a po opustení svojho tela sa už znovu nenarodí." (4: 6-9)

Svätý Krišna, Svätý Budha, Svätý Láma, Svätý Mohamed, Ashiata Shiemash, Mojžiš, Quetzalcoatl, a mnoho ďalších, títo všetci boli avatary.

Náuka všetkých avatarov má svoje korene v troch základných faktorov revolúcie vedomia, ktorými sú: narodiť sa, zomrieť a obetovať sa pre ľudstvo.

Ježiš, veľký Kabír, majstrovsky zhrnul náuku revolúcie vedomia nasledovne:

"Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych."

"Ak ma chce niekto nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma."

K tomu ešte dodal:

"Amen vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve." (Matúš 16: 21 - 28)

Vyňaté z knihy Solárne telá