Plnosť mysle sa učí v každom veľkom náboženstve, pretože plnosť mysle je úplným základom duchovného porozumenia. Bez plnosti mysle nemôže byť žiadne “náboženstvo“ – znovu spojenie s božskosťou. Plnosť mysle je činnosť našej vlastnej esencie. Keď pochopíme, čo je plnosť mysle, potom pochopíme, čo je to, čo sa snažíme prebudiť.
Čo je správna plnosť mysle? Tu bhikkhu zotrváva vrúcne rozjímajúc telo ako telo, plne uvedomený a plný mysli, s odstránením chamtivosti a žiaľu pre svet. Zotrváva vrúcne rozjímajúc pocity ako pocity... Zotrváva vrúcne rozjímajúc vedomie ako vedomie... Zotrváva vrúcne rozjímajúc mentálne predmety ako mentálne predmety, plne uvedomený a plný mysli, s odstránením chamtivosti a žiaľu pre svet. Toto je nazývané plnosť mysle. – Budha Šákjamuni, Sathipatthana Sútra.
Viac ako všetko, čo strážiš, stráž svoju myseľ, pretože ona je zdrojom života- Príslovia 4:23
Pravé poznanie, ktoré v nás môže zapríčiniť podstatnú, vnútornú zmenu, má ako svoju základnú ingredienciu priame Sebapozorovanie sa. – Samael Aun Weor, Revolutionary Psychology (Revolučná Psychológia)
Učím o utrpení, jeho vzniku, jeho ukončení a o ceste. To je všetko čo učím.- Budha Šákjamuni
Každý, kto študoval Budhizmus, dobre vie, že Osemzložková Cesta je jedným zo základných aspektov učenia, ktoré Budha Šákjamuni dal ľudstvu. Jedným z jeho prvých učení bolo Štyri Vznešené Pravdy, v ktorých sú definované niektoré veľmi základné aspekty života. Tieto aspekty sa samozrejme otáčajú okolo podstaty utrpenia.
Štvrtá Vznešená Pravda vyjadruje, že existuje spôsob alebo cesta, ako prekonať utrpenie, ako uniknúť utrpeniu. Štvrtá Pravda je bližšie objasnená opisom Osemzložkovej Cesty. A samozrejme, Osemzložková cesta poskytuje základný obrys alebo základnú štruktúru fundamentálnych(základných) podkladov, na ktorých musí každý ašpirant pracovať.
Správny Pohľad Múdrosť (Pohľad)
Správny Úmysel
Správna Reč Etické Správanie (Činnosť)
Správna Činnosť
Správna Obživa
Správne Úsilie Duševný Rozvoj (Meditácia)
Správna Plnosť Mysle
Správna Koncentrácia
Osem je rozdelených do troch obsiahlych kategórií: Pohľad, Činnosť a Meditácia.
Syntéza ich všetkých alebo bod, v ktorom všetky začínajú, je vo vnútri v človeku. Aby sme mohli skutočne aplikovať alebo porozumieť Osemzložkovej Ceste alebo inými slovami, krokom na vystúpenie z utrpenia, musíme sa naučiť, ako urobiť tie aspekty, tie kroky praktickými. Musíme začať v nás. Mať iba intelektuálne porozumenie alebo mentálny obraz štruktúry cesty, je nedostačujúce. Potrebujeme to. Potrebujeme mať intelektuálne porozumenie práce, potrebujeme mať intelektuálne porozumenie štruktúry. Ale vskutku, tá práca naozaj nezačína, pokiaľ tá informácia, to porozumenie, sa nepresunie za hranice intelektu a nestane sa praktickým.
Iný spôsob preskúmania tejto rovnakej myšlienky je, že keď zoberieme porozumenie do intelektu, budujeme mentálny obraz alebo mentálny útvar, štruktúru v mysli a tam je pre nás ľahké sa zastaviť a predpokladať, že mentálny obraz alebo mentálne porozumenie je postačujúce. Ale samozrejme, v Gnóze vieme, že toto nie je ten prípad. Samotný termín ‘Gnóza’ znamená priamu skúsenosť alebo priame poznanie. Je to niečo osobné, niečo, čo získame prostredníctvom nášho vlastného úsilia. Po pravde povedané, všetky veľké náboženstva hľadajú rovnaký cieľ. Hľadajú priamu skúsenosť právd, ktoré vyznávajú. Ale, bohužiaľ, kvôli povahe našej mysli, často neuspejeme v získaní tej priamej skúsenosti a namiesto toho odpočívame v jednoduchom presvedčení alebo intelektuálnom porozumení.
Aby sme skutočne pochopili Osemzložkovú Cestu, aby sme zažili Osemzložkovú Cestu, nato musíme aplikovať jeden z tých ôsmych krokov. Bez toho zostáva skúsenosť cesty prchavá, nemožná. A ten krok, ten esenciálny krok, nevyhnutý krok je Správna Plnosť Mysle. Môžete vynaložiť toľko Správneho Úsilia, koľko len chcete, môžete meditovať , môžete získať ohromné intelektuálne porozumenie učenia, môžete čítať mnoho kníh a ukladať veľa vedomostí vo vašom mozgu, ale ak vo svojej vlastnej praktickej skúsenosti, nerozumiete čo je Správna Plnosť Mysle, potom nebudete pracovať na Ceste (Ceste na hrane noža). Namiesto toho budete budovať mentálne útvary. Toto je veľmi jemná vec, obzvlášť pre obyvateľov západu(USA), aby to pochopili. Je to preto, že západná psychika je navyknutá na budovanie konceptov v mysli, ktoré si mýlime s pracovaním s vedomím. Toto je obrovský kameň úrazu a nie je to niečo, čo je bežne prekonané alebo pochopené. Mnohopočetné dôvody sú pre to, prevažne kvôli našej mysli, ktorú máme a ega, ktoré máme, ale za druhé, kvôli tradíciám, v ktorých sme všetci na západe vyrastali, ktoré zlyhávajú zdôrazňovať nutnosť plnosti mysle. Môžu byť napríklad určité školy, ktoré poznajú ten výraz, ktorý vyjadruje potrebu plnosti mysle, ale nemajú praktické metódy a nerozumejú ako urobiť plnosť mysle od okamihu do okamihu žijúcou realitou. A práve kvôli tomu nedorozumeniu, prechádzajú k budovaniu veľmi prepracovaných a celkom pekných mentálnych útvarov, ale zlyhávajú vstúpiť do skutočnej práce, pretože plnosť mysle nie je zriadená.
Pravdivo povedané, zriadiť plnosť mysle je hrozný problém. V skutočnosti je veľmi jednoduchou záležitosťou získať intelektuálne porozumenie Gnózy alebo Budhizmu alebo Kresťanstva alebo hocijakej náboženskej alebo mystickej školy. Intelektuálne porozumenie je detskou hrou v porovnaní so zriadením a dokonalosťou plnosti mysle. To je preto, že intelekt sám o sebe je vlastne veľmi jednoduchý.
Aj keď hovoríme o mysli ako o veľmi komplikovanej a hustej, čo je. Funkcia intelektu je skutočne založená na jednoduchej duálnej osi, ktorá je “áno a nie“, “dobro alebo zlo“. A tá os nás núti alebo podnecuje formulovať mentálne koncepty založené na tej samotnej dualite. Keď tieto typy formácii akceptujeme v mysli ako “pravdu“, potom sa automaticky nastavujeme pre konflikt, pretože hocijaká mentálna formácia je rovnako oponovaná ďalšou. Takže študenti sa uzamykajú a uväzňujú v argumentoch v mysli a zlyhávajú zriadiť skutočnú plnosť mysle. Plnosť mysle je sama o sebe za hranicami intelektu, za hranicami mysle. A vzhľadom k tomu je ju oveľa ťažšie zriadiť. Pre nás na západe je to náročnejšie, pretože sme sa stali navyknutými vo vnútri samotnej mysli, obzvlášť v intelekte.
Takže zaujímavosťou je, že dokonca i akési povrchné skúmanie hocijakého pravého písma, ako je Biblia alebo Korán alebo hociktorá Sútra, nájde veľké množstvo indikácii, že plnosť mysle je samotným základom práce. Ale ako som už uviedol, zriadené náboženstvá, ortodoxné alebo nejaké konvenčné mocnosti, náboženské mocnosti to zlyhávajú zdôrazniť.
Teraz, ak sa pozrieme do Biblie, nájdeme citát, ktorý hovorí,
Viac, než všetko, čo strážiš, stráž svoju myseľ, pretože ona je zdrojom života- Príslovia 4:23
Toto samo o sebe je indikáciou, že bdelosť, ostražitosť, plnosť mysle, je základom, z ktorého vystupujú pramene života. A tieto pramene ako v Gnóze vieme, sú hlboko symbolické. Skúmaním toho citátu, meditovaním nad týmto citátom, zistíme, že zo zriadenia plnosti mysle a bdelosti prichádza samotný vývin našej duše. Takže je pre nás dôležité, aby sme pochopili, čo je plnosť mysle.
Čo je Plnosť Mysle? Čo to znamená?
Na Západe po nedávnom stretnutí sa s učeniami ako Budhizmus a Hinduizmus, sme absorbovali novú sadu terminológie. A my sme túto terminológiu skombinovali s našim vlastným Západným porozumením, čo bohužiaľ malo za následok nedorozumenie mnohých kľúčových aspektov duchovnej cesty. Plnosť mysle je jeden z týchto pojmov alebo slov, ktoré sú na západe úplne nepochopené. Takže je pre nás dôležité, aby sme objasnili, čo presne máme na mysli pod pojmom ‘plnosť mysle’. Toto by sme mali porovnať so slovami ako uvedomovanie, pozornosť a vedomie.
Študenti Gnózy študujú vedomie. Študenti Budhizmu tiež študujú vedomie, ale oni ten výraz nepoužívajú. Oni to nazývajú ‘myseľ’. Študenti Hinduizmu tiež študujú vedomie a tiež majú na to rôzne výrazy, v závislosti od určitého aspektu, ktorý skúmajú, ale aby som zmiernil zmätok, tak na vás nebudem vrhať množstvo výrazov. Ale čo je pre nás dôležité pochopiť, je to, že samotné vedomie, je vnímanie. Ale toto vnímanie nie je limitované fyzickými zmyslami. Takže, keď máme vedomie, tak máme schopnosť vnímania. Keď sa pozriete na vedomie týmto spôsobom, potom môžete pochopiť, že všetky živé veci vnímajú, takže všetky živé veci majú vedomie. Toto je niečo, čo samotný intelekt môže dosť ľahko pochopiť.
Keď sa na život pozriete týmto spôsobom a jednoducho sa pozriete na fyzický svet, uvidíte že všetky tvory, ktoré teraz existujú, sú schopné vnímať, a preto sú vedomé. Teraz, toto hľadisko je odlišné od Západnej psychologickej tradície. Západná psychologická tradícia vo svojom takzvanom ortodoxnom hľadisku verí, že iba ľudské bytosti sú vedomé. Ale v skutočnosti, náboženstvo a Gnóza s týmto nesúhlasí, pretože my chápeme vedomie veľmi odlišným spôsobom od Západnej psychológie.
Ak sú všetky tvory vedomé, potom môžeme porozumieť, že existujú úrovne; stupne vedomia. Existujú rôzne vlastnosti, rôzne schopnosti. A toto je pomerne jednoduché vidieť, keď porovnáte schopnosť vnímania rastliny so schopnosťou vnímania zvieraťa. Je zreteľné, že rastlina dokáže vnímať, pretože rastliny reagujú na fyzické javy. Reagujú na svetlo, reagujú na teplo, reagujú na rôzne druhy vnemov. Niektoré rastliny budú reagovať v prítomnosti hudby, niektoré rastliny budú reagovať na prítomnosť človeka. Niektoré budú reagovať na prítomnosť rôznych druhov zvierat. Takže je tam vnímanie, čo znamená, že je tam vedomie k patričnej úrovni rastliny.
To isté platí pre zviera. Vedomie a vnímanie majú vo svojej úrovni.
A samozrejme, aj my máme určitý stupeň alebo určitú úroveň vedomia. Bohužiaľ, my si myslíme, že máme maximálne množstvo dostupného vedomia. Toto nie je pravda. Dokonca aj v rámci tradičnej, materialistickej vede nášho súčasného dňa, nám naši vedci hovoria, že používame iba okolo troch percent kapacity nášho mozgu. Mozog je jednoducho stroj, proste nástroj. Ale ten nástroj je do značnej miery nevyužitý. Toto je veľmi dôležitý faktor pre pochopenie. Kto alebo čo používa ten nástroj a prečo sú využité iba tri percentá? Toto je v Gnóze veľmi dôležitý fakt, aby sme prišli k porozumeniu. Tri percentá sú skutočne zanedbateľné. Je to veľmi malé percento. To znamená, že najväčšie časti mozgu sú v latentnom(spiacom) stave. A to isté môžeme povedať, že je pravdou o našom endokrinologickom systéme, ktorý má tiež schopnosti, ktoré sú z veľkej časti nevyužité. Vyvstáva otázka: Ako sa dá využiť a aktivovať tie latentné(nevyužité) časti našej fyziológie? Odpoveď na to prichádza v pochopení toho, čo je vedomie a ako ho použiť.
Takže vracajúc sa späť k našej terminológii, pochopením toho, že naše vedomie máme vyvinuté iba do určitej miery, by sme potom mali porozumieť, ako ho použiť a ďalej rozvinúť.
Predovšetkým by sme sa mali snažiť pochopiť, či ho vôbec používame. Len preto, že niečo máme, neznamená, že to používame. Samozrejme toto vidíme, že to platí v prípade nášho fyzického mozgu. Používame iba malé percento.
A čo samotné vedomie? Ako používame naše vlastné vedomie? So všetkou pravdepodobnosťou, veľmi málo z nás by mohlo dať presnú definíciu na túto otázku. Toto je skutočne tragédia, pretože samotné vedomie je našou vlastnou podstatou. Ale požadovať definíciu, kto z pomedzi nás môže skutočne definovať vedomie? Požadovať, aby sme vyjadrili jeho vlastnosti, kto z nás môže pravdivo definovať vlastnosti vedomia? To nie je ľahké, ale napriek tomu veríme, že sme vedomí, takže je tu trocha rozpor.
Základom, základným východiskovým bodom hocijakého duchovného učenia je pochopiť, čo je to vedomie a ako funguje. Teraz, samozrejme ako som už spomenul, toto pochopenie je v Západných tradíciách do značnej miery stratené. Známky toho môžete nájsť: v citátoch v Biblii, v citátoch v Koráne. Trochu viacej informácii o tom nájdete, keď preskúmate tradíciu Východného Ortodoxného Kresťanstva, kde majú lepšie porozumenie toho, ako funguje vedomie. A spisy, povedzme, z Púštnych Otcov, ktoré sú spred mnohých stoviek rokov, kde vyjadrujú jasné porozumenie stavov vedomia, ktoré sú mimo nášho normálneho stavu, čo by sme nazvali ‘bdelým stavom’. Ale všeobecne vzaté, my to porozumenie dnes nemáme. Takže Plnosť Mysle je veda, ktorá nás smeruje k tomu porozumeniu, aby sme dosiahli porozumenie samotného vedomia.
Začali sme hovoriť o týchto termínoch: uvedomovanie, pozornosť, plnosť mysle. Ak je vedomie vnímaním, potom to môžeme uviesť do súvislosti so svetlom. A zatiaľ čo práve obývame naše fyzické telá, alebo aspoň väčšina z nás (ha ha), môžeme povedať, že vnímanie vedomia prichádza skrze filter zmyslov. Toto je náš východiskový bod. Začiatok správnej plnosti mysle, je v tejto veľmi konkrétnej nepretržitej upomienke toho, že čo vnímame je zmyslové, filtrované týmito piatimi fyzickými zmyslami, ktoré teraz máme: hmat, chuť, zrak, atď. Vnemy ktoré sa objavujú a ktoré vstupujú do nášho chápania sú filtrované. Nie sú čisté, nie sú úplné.
V Budhizme je slávna sútra, nazývaná Satipatthana. Budha v tejto sútre skúma a opisuje štyri základy plnosti mysli. Tieto štyri základy sú skutočne základom, na ktorom mních alebo praktik Shravakayany (bežne nazývaná “Hinayana“) alebo menšie školy Budhizmu praktizujú. Tieto základy sú základom celého ich duchovného zamerania. Toto je jednoducho uvedomovanie si seba samého. Začínajú rozvíjaním nepretržitého pozorovania tela alebo inými slovami, zmyslov. Rovnakú techniku nájdete v Hinduizme. Táto plnosť mysle tela, má byť v nepretržitom uvedomovaní si pocitov, ktoré sa objavujú a ktoré takto odovzdávajú informácie do nášho chápania, do samotného vedomia.
My všetci v tejto chvíli vo fyzických telách, prijímame všetky druhy zmyslových dát, ale sme si toho úplne nevedomí. Dôvodom je, že sme identifikovaní s mysľou. Sme v pasci dualistického myslenia, v porovnávaní a v združovaní. Základom, východiskovým bodom plnosti mysle, je začať si uvedomovať našu fyzickú prítomnosť a pevne sa usadiť vo vedomí ako pozorovateľ tela. Toto znie pre intelekt jednoduché. Intelekt hovorí, “Ó jasne, to je ľahké. Žiadny problém. Chápem to. Ale to pre mňa nie je dosť. “To preto, že myseľ to skutočne nechápe. Samotná myseľ, intelekt, nie je ten, kto pozoruje. Kto pozoruje, je vedomie. Toto je ďalší bod frustrácie pre mnohých študentov. Snažia sa použiť intelekt ako prostriedok pre pozorovanie, a toto nie je možné. Intelekt je iba nástrojom pre porovnávanie. Takže keď prijímame pocity a pozorujeme sa, ak porovnávame, tak to musíme pozorne sledovať. Na základe čoho porovnávame?
Existujú metódy, obzvlášť v súvislosti s tradíciou Satipatthana, v ktorej pozorujeme telo a naozaj analyzujeme pocity tak ako sa objavujú. Tieto pocity porovnávame na základe jednoduchej osi duality. Sú tieto pocity príjemné alebo nepríjemné? Ak je to porovnávanie vhodne použité, tak môže byť užitočné. Ale stále to používa intelekt, takže je to úvodná úroveň pozorovania. Vyplatí sa to použiť. My sme na úvodnej úrovni cesty. Musíme využiť schopnosti a obmedzenia, ktoré teraz máme. Pracujte vo vnútri, kde sme. Preto Budha učil túto metódu. Keď pozorujete telo, pozorujte pocity tak ako sa objavujú. Ak ste uväznený vo vnútri mysli, pozrite sa ako je samotná myseľ pascou. Takže, keď prichádza pocit, keď sa cítite sediac na stoličke, pozorujte tie pocity. Sú príjemné alebo nepríjemné? A potom pozorujte, ako na to vaša myseľ reaguje?
Ďalšia, ale veľmi účinná technika: uvedomte si samotné zmysly. Napríklad, ste si vedomý svojich očí? (pretože vidíte). A ja by som povedal, že to bolo iba pár krát v našom živote, kedy sme si boli vedomí, že máme oči. Koľko rokov sme nažive bez toho, aby sme si skutočne uvedomili ten fakt? To je nedostatok plnosti mysle. Použitie tejto techniky, byť si hlboko uvedomený toho, ako sú informácie prijímané zmyslami, zriadi veľmi silný základ pre plnosť mysle, pretože študent aktivuje svoju schopnosť nepretržite pozorovať.
Meditácia je jednoducho sama o sebe rozšírením tejto schopnosti. Ak ste frustrovaný s meditáciou, tak odpoveď na vyriešenie vašej frustrácie je pravdepodobne práve tu: Naučte sa byť plný mysli a meditácia sa stane hračkou. Meditácia je v skutočnosti veľmi jednoduché umenie. Čo ju robí ťažkou, je naša myseľ. Meditácia je nástroj alebo technika, ktorá je pre dušu prirodzená, tak prirodzená ako je pre fyzické telo dýchanie. Naše fyzické telo dýcha automaticky. Rovnakým spôsobom, vedomie chápe automaticky. Ale aby to tak fungovalo, dualistická myseľ musí byť odstránená.
Ale pre nás myseľ zostáva prekážkou a stavia sa do cesty. Takže najskôr začneme učením sa, ako byť plný mysli tela. Keď sa zriadi plnosť mysle, keď skutočne robíme pokrok v nepretržitej prítomnosti vo fyzickom tele, vtedy začíname zriaďovať to, čo nazývame Sebapozorovanie. Sebapozorovanie je rovnaká vec ako plnosť mysle.
V najprísnejších termínoch, byť plný mysle, znamená, ‘pamätať si‘. Byť plný mysle toho, čo robíte, znamená, byť si vedomý toho, čo robíte, uvedomiť si, že niečo robíte. Samozrejme, väčšinou času toto uvedomovanie nemáme. Sedíme na stoličke, ale neuvedomujeme si, že sedíme na stoličke. Sedíme na stoličke a potom začneme premýšľať o ďalších veciach. Začneme snívať, predstavovať si. Toto je asociatívna(pridružujúca, spájacia) sila dualistickej mysli: pracovať s asociáciami, aby nás zobrala preč z terajšieho okamihu.
Buďte si toho vedomí v priebehu tejto prednášky. Ako často príde vaša myseľ a povie, “Ó áno, to mi pripomína toto“ alebo “Pamätám si, keď sa toto stalo“ alebo “Čo ak sa stane toto?“. Minulosť a budúcnosť. Asociatívne myšlienky. Toto je nazývané rozptýlenie, a keď sa takéto rozptýlenia objavia, my sa stotožníme. Keď sme stotožnení, nie sme vedomí. Vstúpime do psychologického spánku.
Rozptýlenia môžu nastať v hociktorých z našich troch mozgov: intelektuálne, emocionálne alebo skrze pocit. Môžu sa objaviť fyzicky, možno máme veľmi príjemný pocit alebo veľmi nepríjemný pocit, a toto rozptýlenie stimuluje myseľ, aby sa začala spájať s ďalšími obrazmi a myšlienkami. A skôr ako sa nazdáme, prešlo pár minút, a keď si to uvedomíte a vrátite sa späť k počúvaniu prednášky, nemáte predstavu, o čom hovorím. A chvíľu vám to zaberie, kým to dobehnete. Som si istý, že všetci vedia o čom hovorím. To je forma hypnózy. Je to spôsob, akým naše vlastné ego, naša vlastná myseľ hypnotizuje vedomie pomocou asociatívneho a roztržitého myslenia.
Plnosť mysle je prvým protiliekom na tento problém. Nepretržite si pamätať, aby sme boli prítomní, to je plnosť mysle, to je spôsob ako budeme plný mysle. Nepretržitým prejavovaním toho pozorovania zriadime nepretržitosť vedomia. Teraz sa ľudia často pýtajú, “Čo je Sebauvedomenie? Čo to znamená?“ Základom Sebauvedomenia je nepretržitosť vedomia. Z tejto nepretržitosti vznikajú všetky nádhery duše. Ak sme rozptýlení, ak sme absorbovaní v roztržitom myslení alebo v roztržitej mysli, vtedy nemáme nepretržitosť vedomia, máme roztržité vedomie, rozdelené vedomie: vedomie rozdelené do rôznych balíčkov, do rôznych rozptýlení, do rôznych udalostí.
Takže môžeme povedať, že v danom okamihu máme širokú rozličnosť myšlienok, pocitov a vnemov, ktoré vznikajú a ktoré chcú našu pozornosť. A my máme sklon byť pohadzovaní medzi nimi, sem a tam. Ó, musím urobiť toto alebo tamto. Ó, spomínam si na toto. Ó, a čo toto? Možno sa stane toto. Možno sa stane tamto. “Toto všetko je veľmi prerušované, veľmi chaotické a ukazuje to nedostatok plnosti mysle. Človek plný mysle, ten ktorý zriaďuje prax bytia v prítomnosti, nevzdoruje mysli. Človek plný mysle nevzdoruje pocitu. Myseľ plný človek pozoruje. Keď sa objaví pocit, pozeráme sa na naň. To je všetko. Keď sa objaví pocit, pozeráme sa naň, ale my sme od neho oddelení.
Tento pocit odlúčenia pripadá študentovi dosť mätúco, ale v skutočnosti je to jednoduché a nevyžaduje to vôbec žiaden intelekt. Je to úsilie vôle a vedomia, a to je dosť jednoduché.
Ak sa vo vašom tele objaví pocit, pozorujte to. Vy nie ste ten pocit. A ak práve teraz budete pozorovať vaše telo, som si istý, že nájdete nejaký pocit niekde, ktorý je pre vás dostatočne silný na to, aby ste ho pozorovali a sami v sebe rozpoznali, že práve teraz tam nastáva pocit, vo vašom chodidle, vo vašej ruke. Ale vy ako pozorovateľ nie ste ten pocit. Tu ste zriadili vnímanie toho rozdielu. Intelekt do toho vôbec nemusí zasahovať, takže ho neprinášajte. Iba pozorujte.
Všimnite si, že keď nastane zvuk, vy ten zvuk pozorujete. Vzniká, odchádza. Keď poviem slovo, vetu, vzniká a odchádza. Vy nie ste tie slová, ale ich pozorujete. Tie slová nie sú váš mozog. Dokonca aj spôsob, akým sú tie informácie preložené do vášho porozumenia – to nie ste vy. Ten komentár, ktorý v sebe počujete, o tom čo hovorím, tiež nie ste vy. Musíte si držať odstup. Odlučovať sa. A v určitom bode zistíte, že za zmyslami, za telom, za pocitmi, za myslením, je čisté vnímanie. Nato, aby ste to zažili, nepotrebujete žiadnu knihu. Nevyžaduje to nič, okrem vášho vlastného úsilia. Tá skúsenosť vás zmení, keď skutočne v tomto okamihu v sebe zbadáte, že ste pozorovateľom, ktorý nevyžaduje myslenie alebo pocit. Zriaďujete Sebapozorovanie, plnosť mysle. Nepretržitosť toho hľadiska, je základom vašej vnútornej, duchovnej revolúcie. A v okamihu, kedy to stratíte a začnete premýšľať a začnete sa opájať vo vašich pocitoch, opájať sa v citoch, sa vrátite k spánku.
Všimnite si, aké je to obtiažne, udržiavať tú nepretržitosť pozorovania. Chce to veľa silnej vôle a chce to veľa úsilia. To je to, čo v Gnóze myslíme pod pojmom Správne Úsilie. A tiež to je to, čo v Gnóze myslíme pod pojmom Správny Pohľad. A to, čo myslíme pod pojmom Správna Činnosť. Takže všetky kroky Osemzložkovej Cesty sú zjednotené v Správnej Plnosti Mysle. Osemzložková Cesta je jedna. Ona je Štyrmi Vznešenými Pravdami. Ona je: “Existuje Spôsob ako uniknúť utrpeniu.“ Ten spôsob je tým, že sa staneme vedomými. Aby sme sa prebudili, musíme začať v tomto okamihu, tým že budeme PREBUDENÍ.
Teraz je dôležité niečo objasniť. Dokonca aj tí, ktorí sa učia čiernu mágiu sa učia byť plný mysle. Dokonca aj tí, ktorí sa učia čiernu tantru, ktorí sa učia čarodejníctvo a bosoráctvo sa učia koncentrovať. A učia sa ako byť plný mysle. Takže, aký je rozdiel? Čo pozorujete a ako to pozorujete?
Zriadenie plnosti mysle je kritické. O tom nie je žiadna pochybnosť. Každé písmo ukazuje k tej nevyhnutnosti. Každá tradícia vie a rozumie, že plnosť mysle je základom, na ktorom si uvedomíme pravdu. Čierna mágia si uvedomuje rovnakú vec. Tí, ktorí učia nesprávne cesty, učia tiež ako meditovať, ako sa koncentrovať, ako pozorovať. Ale oni to učia iným spôsobom. Rozdiel je tento: pracovaním smerom k psychologickej čistote a duchovnému povzneseniu (biela alebo pravicová cesta), plnosť mysle je zriadená uistením sa, že vedomie, pozornosť, uvedomovanie, je oddelené od premýšľania, emócie a pocitu a musíme vidieť, že ich inherentná(vlastná) podstata je ilúzia. A uprostred tohto typu vízie by mala byť silná, vedomá láska k druhým; tieto dve v kombinácii sa nazývajú bódhičitta.
Vyvinúť usmernenú pozornosť jednoducho prostredníctvom sily vôle je dobré, ale nie je to všetko. Čierny mág sa taktiež učí koncentrovať, meditovať, sústrediť. Toto je spôsob, akým posilňujú svoje práce: prostredníctvom sily vôle. Ale vedomie, ktoré sa učia smerovať, je podmienené vedomie, ktoré je uväznené v hrdosti, hnevu, strachu, sexuálnej žiadostivosti, žiarlivosti, Toto je dôvod prečo hovoríme, že potrebujeme porozumieť všetky aspekty Osemzložkovej Cesty. Činnosť sa zaujíma o etiku: čo je správne a čo je nesprávne.
Koncentrovať sa je jednoduchou záležitosťou. Veľmi dobre sa koncentrujeme, keď sa stotožníme s pocitom. Keď nás niekto zrádza, vtedy nemáme žiadny problém s neustálym premýšľaním o tom a sústredením sa na to od okamihu do okamihu. Keď nás niekto naštve, vtedy nemáme žiadny problém s nepretržitým uvedomovaním si toho hnevu. Takže to je formou plnosti mysle; je to forma koncentrácie, ale nesprávna. Správna vec, ktorú by sme mali urobiť, je uvedomovanie si tých pocitov, uvedomovanie si toho hnevu, ale byť oddelený; rozpoznať, že voľné (slobodné) vedomie necíti hnev, voľné vedomie je Esencia, ktorá je božská. Vnútorné Bytie nie je obeťou tých pocitov. Naše skutočné najvnútornejšie časti sa nestotožňujú s tými vnemami a pocitmi. Takže musíme porozumieť ako aplikovať plnosť mysle, ako zužitkovať nástroje, ktoré sú v nás prítomné.
Môžete povedať, že uvedomovanie, je veľmi podobné plnosti mysli. Takže keď sa dostaneme k väčšej špecifickosti s našou terminológiou, vtedy sa začneme pozerať na to, čo je pozornosť a čo je uvedomovanie. Byť plný mysle, je druhom všeobecného výrazu. Znamená to, pamätanie si toho, čo robíme, byť neustále prítomný. V Tibetskom Budhizme to často nazývajú ‘duševné lepidlo’. Tento výraz je veľmi zaujímavý, pretože to znázorňuje, že plnosť mysle je duševnou schopnosťou, aby držala naše porozumenie pohromade, čo nám umožňuje neustále uvedomovanie si, neustále pozorovanie. Zabraňuje pozornosti od zabudnutia alebo stratenia predmetu, ktorý pozorujeme.
Pozornosť je sústredená; je smerovaná. Takže, týmto spôsobom môžeme povedať, že je to viac menej ako baterka alebo laser, pretože je to veľmi koncentrovaná, veľmi smerovaná sila. Keď sa v meditačnom cvičení prvý krát učíme ako sa koncentrovať, tak si vezmeme nejaký druh predmetu a učíme sa koncentrovať našu pozornosť. To znamená, že sa učíme ako sa stať exkluzívnymi, zamerať pozornosť exkluzívne(výlučne) na jednu vec. Cieľom je vyvinúť jedno-bodovosť (one-pointedness), Pratjáhára, Šamatha. Táto jedno-bodovosť je jednoducho rozvojom pozornosti, smerované vedomie.
Na druhej strane, uvedomovanie je všeobecné. Je rozptýlené. Takže dúfajme, že v tejto chvíli je vaša pozornosť na tom, čo hovorím. Ale zároveň si môžete byť vedomí svojho prostredia. To je ten rozdiel. Tretím aspektom je, byť plný mysle toho všetkého. Plnosť mysle je duchovné lepidlo. Je to tá upomienka od okamihu do okamihu, že dávate pozor a že ste si vedomí. Takže tieto výrazy by sme nemali používať zameniteľne, ale bohužiaľ kvôli lenivosti a nedorozumeniu to robíme. Ale ak ich použijeme správnym spôsobom, tak nám to pomôže pochopiť učenie.
Plnosť mysle tela (Pali: kāyā): kāyasati a/alebo kāyagatāsati (S. kāyasmrti)
Plnosť mysle pocitov (alebo vnemov) (vedanā): vedanāsati (S. vedanāsmrti)
Zriadenie plnosti mysli mysle (alebo vedomia) (cittā): cittasati (S. cittasmrti)
Plnosť mysle duševných(mentálnych) predmetov (alebo vlastností) (dhammā): dhammāsati (S. dharmasmrti)
Tieto štyri základy sú tým, čo sme zatiaľ popísali.
Plnosť mysle poskytuje skutočne dôležité výhody pre naše duchovné(spirituálne) cvičenie a pre všetky ostatné oblasti nášho života.
Prvou výhodou plnosti mysle je, že je to činnosť vedomia, ktorá nám bráni pred zabudnutím toho, na čo sme pri práci zameraní. Dokážete si predstaviť, o koľko by bol svet lepší, keby ľudia pri šoférovaní, obsluhovaní mašín, pilotovaní lietadiel, rozprávaní sa so svojimi deťmi, atď., zostali uvedomovanými si samých seba?
Keď sa učíme koncentrovať, toto je v meditácii našou prvou výzvou, pretože my stále zabúdame, čo pozorujeme, lebo nás rozptyľuje myseľ. Toto je dôvod, prečo na začiatku meditácie je pre nás najdôležitejšou vecou rozvinúť plnosť mysle; pamätať si, že meditujeme; nezabudnúť, že meditujeme. Toto vyžaduje úsilie, pretože na začiatku si študent zoberie predmet na pozorovanie, pozoruje ho a v priebehu niekoľkých okamihoch už myslí na niečo iné, sníva a zabúda, že by mal meditovať a možno prejde pätnásť, dvadsať minúť, potom sa vráti a uvedomí si, “Ó, Mal by som meditovať. Zabudol som.“ Protiliekom je plnosť mysle.
Čo tá udalosť ukazuje, je to, že študent nie je plný mysle v priebehu dňa. Ten študent je celý deň rozptyľovaný premýšľaním, pocitmi. Takže študentovi sa potom odporúča, aby bol v priebehu dňa plný mysli. Byť si vždy vedomý toho, čo človek robí. Dobrým cvičením na to je: robte iba jednu vec naraz. Robte iba jednu vec naraz. Robte ju s veľkou pozornosťou a veľkou opatrnosťou a vyviniete plnosť mysle.
Druhou výhodou plnosti mysle je, že s vytrvalosťou udržuje našu pozornosť na predmete.
Ešte raz, toto budeme potrebovať v meditácii. Nato aby sme skutočne pochopili čokoľvek, hocijaký jav, musíme na tom udržať našu pozornosť. Ale ak nemáme plnosť mysle, čo znamená plynulú upomienku toho, čo robíme, vtedy je pozornosť rozptýlená myšlienkami, spomienkami, túžbami. Nielenže, plnosť mysle zabraňuje zabúdaniu, ale tiež potrebuje zriadiť vytrvalosť, aby odolávala rozptýleniam mysle.
Treťou výhodou plnosti mysle je, že pomáha udržiavať nepretržitosť oboznámenosti (dobrá znalosť niečoho). Pri pozorovaní určitej veci, byť plný mysle, je byť si vedomý toho, čo ste ešte videli. Toto je obzvlášť dôležité v meditácii, pretože keď meditujete, musíte mať uvedomovanie, plnosť mysle, že keď sa objaví myšlienka, vy ste tú myšlienku už predtým videli. Práve teraz to nemáme; to je dôvod prečo sa necháme tak rozptýliť.
To tiež platí pre celý deň. Neuvedomujeme si, že väčšinu myšlienok, ktoré sme dnes mali, sme mali včera. Väčšina z nich sa opakuje. Väčšinu pocitov, ktoré sme dnes mali, sme mali deň pred tým. Ale pretože nie sme plný mysli, tak si to neuvedomujeme, neustále opakujeme rovnaké pocity, rovnaké myšlienky a rovnaké city. S aplikovaním plnosti mysle to začneme rozpoznávať. A potom tie isté myšlienky, tie isté city a tie isté pocity sa stanú stimulantom(povzbudzovačom) pre uvedomovanie. Toto je prvým krokom učenia ako použiť myseľ proti sebe samotnej. S plnosťou mysle začneme vidieť mechanickosť mysle. Takže keď sa objaví myšlienka, plnosť mysle si spomenie, “Túto myšlienku som už predtým videl.“ Okamžite sa môžeme oddeliť a nestotožniť sa. To vytvára pochopenie.
Pravá koncentrácia je postavená na tomto základe. Koncentrácia je skutočne zosilnenou pozornosťou. Všetci máme schopnosť do určitej miery dávať pozor, len možno nie na moc dlho. Zdá sa, že ADD alebo Attention Deficit Disorder( porucha pozornosti) sa v týchto časoch stáva extrémne rozšírená a to je kvôli povahe mysli, ktorú kultivujeme(pestujeme). Naše média, náš životný štýl nás povzbudzujú k tomu, aby sme boli veľmi rozptýlení, aby sme nemali nepretržitosť pozornosti, takže sa skutočne rýchlo unudíme. Pretože sme tak stotožnení s neustálym prijímaním nových pocitov, strácame schopnosť udržania záujmu o hociktorú danú vec. Takže si vypočujeme prednášku a myslíme si,“ Ó, túto prednášku som už počul. Nepotrebujem to znova počuť.“ Toto je nesprávne. Keby ste vážne vedeli obsah prednášky, boli by ste prebudení. To je jednoduché. Vedomie sa potrebuje učiť a vedomie sa učí skrze usmernenú pozornosť. Zvieracia myseľ prekvitá v rozptýlení a je základom utrpenia. Takže aby sme prekonali utrpenie, musíme zvieraciu myseľ zbaviť moci. To je možné iba tým, že z nej dostaneme vedomie von. Robíme to tým, že zriaďujeme plnosť mysle a pozornosť.
Sústredená, disciplinovaná pozornosť sa stáva koncentráciou. Koncentrácia je metóda, pomocou ktorej chápeme. A pochopenie, čo nie je duševnou schopnosťou intelektu, je duševnou schopnosťou vedomia alebo duše. Pochopenie je základom duchovného rozvoja. Je to porozumenie správneho a nesprávneho. Je to porozumenie Osemzložkovej Cesty, Správnej Činnosti. Je to porozumenie utrpenia. Takže dosiahnuť porozumenie utrpenia nemá nič spoločné s mysľou čo sa týka činnosti mysle. To má čo dočinenia s pochopením mysli.
Nemôžete pochopiť myseľ s mysľou. “Ja“ nemôže opraviť “Ja“. Niektorí Gnostickí študenti majú mylnú predstavu, že nemôžete pochopiť ego v Samádhi alebo v meditácii. Samádhi alebo extáza, ktorú dosiahneme skrze meditáciu, je absencia “ja“. Samádhi je zážitok vedomia úplne sa oslobodzujúceho od ega, aj keď je to iba malé vedomie, povedzme, tri percenta. Ale keď je tá esencia vyňatá z ega, tak zažíva extázu, blaho. Toto nie je fyzický pocit. Toto je úplný zážitok všetkých potenciálnych zmyslov vedomia. Je viditeľný, má zvuk, má teplo, má svetlo. A iba vtedy, keď sme vyslobodení od “ja“, môžeme naozaj pochopiť “ja“. Ego nemôžeme vidieť, pokiaľ sme uväznení v egu. Nemôžeme ho skutočne pochopiť. Takže únik z mysli, únik od ega, je základom pochopenia. A to sa nazýva Samádhi. Dosiahnutie Samádhi je založené na usmernenej pozornosti a koncentrácie, ktoré sú na oplátku založené na plnosti mysle.
Znova sa vraciame k tomu, ako je v našom precvičovaní dôležitá plnosť mysle. Aby sme mohli skutočne rozvinúť duševnú schopnosť plnosti mysle, musíme sami v sebe vidieť , prečo nie sme plní mysle. Toto je vec praxe. Toto je dôvod, prečo to nazývame ‘Sebapozorovanie’. Pretože výraz ‘plnosť mysle’ je trochu vágny; nie je dosť špecifický. Ale keď použijeme výraz ‘Sebapozorovanie’, tak je to docela jasné. Musíme sa pozorovať – nepretržite. A v tej ostražitosti musíme hľadať, niečo špecifické. Musíme hľadať prečo nie sme ostražití (bdelí).
V skutočnosti musíme obrátiť vedomie k sebe samému. Toto stimuluje rast. Keď začnete vidieť a dávať pozor na to, ako dávate pozor, vtedy si uvedomíte, ako dávate pozor. Keď budete plní mysli toho, ako ste plní mysli, vtedy môžete skutočne rozumieť plnosti mysle. Ale jednoducho sa bez prestávky snažiť zvonka pozorovať, je nesmierne ťažké. Takže použite tento trik. Uvedomte si, ako si uvedomujete. Pozorujte, ako pozorujete. A urobíte rapídny pokrok. Budete veľa rozumieť. A čo zistíte je, že vaše pozorovanie, vaše schopnosti pozorovania, sú ustavične vyrážané z cesty rozvláčnym premýšľaním, rozptýlenou mysľou, túžbami – spomienkami, fantáziami, strachom, pýchou.
Byť plný mysle, skutočne plný mysle, je bez námahy. Je to prirodzená funkcia vedomia. Ja viem, že to môže znieť ako protirečenie. Úsilie je vyslobodiť vedomie; ale keď je oslobodené, tak vedomie je prirodzene plné mysli.
Keď sa napínate, tak to robíte zle. Toto je ďalší kľúč. Plnosť mysle je niečo, čo je založené na uvoľnení. Uvoľnite sa. Od okamihu do okamihu, uvoľnite sa, uvoľnite sa, uvoľnite sa. Napätie je vytvorené v mysli. Keď je myseľ napätá, keď má myseľ konflikt, tak sa telo stane napäté. Takže uvoľnite telo a pozorujte myseľ.
Keď sa mních alebo mníška alebo praktik učia Satipatthána, túto techniku plnosti mysle, začínajú s pozorovaním tela a uvoľnením tela. Bez prestávky. A Majster Samael Aun Weor dosť jasne napísal, “Ja sa uvoľňujem nepretržite, od okamihu do okamihu“. Sebapozorovanie je založené na uvoľnení a tak isto aj meditácia. Napätie je prekážkou. Napätie je vytvorené konfliktom v mysli, túžbami, ktoré sa dostávajú do rozporu s realitou. Takže sa uvoľníme, pozorujeme telo. So zriadením plnosti mysle tela, sa začneme pozerať hlbšie, začneme pozorovať naše pocity, začneme pozorovať naše myšlienky.
Existuje cvičenie, ktoré sa často učí v spojení s týmito technikami a v jazyku Pali to nazývajú Anapattasati. Toto je v skutočnosti iba plnosť mysle dychu, pozorovať dýchanie. Jedná sa o veľmi bežnú techniku. Je to veľmi účinná technika. Takže ak budete študovať akýkoľvek druh Budhizmu, tak tam učia túto techniku. Je tiež známa aj v Kresťanstve, v Isláme, v Gnóze. Anapattasati funguje na základe nepretržitej plnosti mysle procesu dýchania. Dôvodom pre toto cvičenie alebo účinnosť tohto cvičenia je, že nie je založené na žiadnej myšlienke. Nevzťahuje sa to so žiadnym druhom konceptu či myslenia. Keď pozorujete dych, tak nepozorujete myšlienku dýchania. Dokonca nepozorujete ani emocionálnu vlastnosť dýchania. Pozorujete prostý fakt. A všimnete si, že to nikdy nie je rovnaké. Takže toto cvičenie prináša veľký úžitok.
Keď ste skutočne plní mysle dychu, tak si vedome uvedomíte, že všetko je nestále, že všetky pocity, ktoré vznikajú a odchádzajú podliehajú kolesu života a smrti. Keď vidíte pocit, fyzický pocit vznikajúci a odchádzajúci, plnosť mysle sa rozširuje a ten istý úkaz vidíte vo vašich emóciách. A vtedy si začnete uvedomovať, “Tento strach, ktorý mám vzniká a odchádza. Nie je permanentný. Tak prečo som s ním tak stotožnený? Túto pýchu, ktorú cítim je nestála. Tak prečo som s ňou tak stotožnený? Táto túžba niečo mať, je nestála, pretože keď to dostanem, tak som na chvíľu šťastný a potom to šťastie stratím. Pocit odíde alebo stratím obľúbený predmet a potom trpím“. Prečo sa pripútavať? To pozorovanie, plnosť mysle tej pominuteľnosti, je veľmi silný katalyzátor, ktorý nám pomôže zmeniť spôsob, akým prijímame dojmy a spôsob akým konáme. Takže plnosť mysle dychu je veľmi účinná, ale nemôžeme sa zastaviť iba na plnosti mysle dychu.
Praktici exoterických škôl, často robia práve to. Bohužiaľ, niektorí veria, že plnosťou mysle dychu zriadia koncentráciu a na základe tej koncentrácie, ako samozrejmosť sa stanú Sebauvedomení. Toto je zle. Sebauvedomenie je dosiahnuté skrze pochopenie, pochopením vlastnej podstaty všetkých javov. To sa začína vo vnútri človeku: vidieť vlastnú podstatu pocitu (fyzického), citu a myšlienky.
V školách Mahájána toto cvičenie berú trochu hlbšie. Pozorujú pocity, pozorujú telo, pozorujú city, pozorujú myšlienky. Ale oni ich pozorujú z pohľadu prázdnoty. A toto je skutočný rozdiel v školách Mahájána, väčší prostriedok (nástroj, vozidlo). Oni pozorujú pocit, ktorý sa objaví, že vo svojej podstate neexistuje. Vzniká a odchádza; nemá skutočnú existenciu. Je podmienený. Je závislý na ďalších faktoroch, takže prečo sa s ním stotožňovať? A na základe toho, začínajú rozpoznávať, že neexistuje žiadna vlastná osobnosť, žiadne ego, žiadne “ja“.
Praktikovanie plnosti mysle nám to začne ukazovať veľmi jasným spôsobom. Pozorujete, že ste vo veľmi ťažkej situácii a niekto vás kritizuje. A keď sa pozorujete veľmi pozorne, tak zistíte, že je to ego; je to jedna časť mysle, ktorá reaguje na kritiku. Vy, ako pozorovateľ, ak zostanete oddelení od tých pocitov rozpoznáte, “Tieto pocity sú ilúziou. Nie sú reálne. Ale v minulosti som ich bohužiaľ chybne považoval za seba“. Keď tento zážitok vznikne skrze aplikáciu plnosti mysle, kde môžete vidieť, že vy ako vedomie nie ste ten hnev, tak sa objaví uvedomenie, že “ja“ nie je skutočné. Vedomie je skutočné. “ja“ nie je. Ale pretože my veríme, že “ja“ je skutočné a chytáme sa pocitu vlastnej osobnosti, tak preto trpíme. Takže jednoducho aplikovaním tejto základnej techniky, plnosti mysle, môžeme tieto porozumenia objaviť v sebe a skutočne pochopiť, prečo my sami trpíme.
V Dhammapada, ktoré je jedným z najdôležitejších písiem v tradícii Budhizmu, je zaznamenané, že Budha povedal toto:
Pozornosť je cesta k nesmrteľnosti. Nepozornosť je cesta k smrti. Pozorní nezomierajú, nepozorní sú ako mŕtvi.
Toto úzko súvisí s tým, čo povedal Majster Ježiš,
Nech mŕtvi pochovajú mŕtvych.
Význam v tom je taký, ako sa my sami definujeme, ako vedomie? Počúvame myseľ? Poslúchame túžby a impulzy ega? Odpoveď je dosť zreteľná, keď sa pozorujeme. Keď sa skutočne pozorujeme, pozorujeme pocity a túžby. Berieme na ne ohľad? Počúvame ich? Nasledujeme ich? Ten, kto naozaj nepozoruje, je vždy ťahaný egom, “ja“, túžbou. Takže ten je skutočne spirituálne(duchovne) mŕtvy, v zmysle byť mŕtvy k duchu, mŕtvy k pravde. My musíme byť mŕtvi k egu a tá smrť začína s plnosťou mysle, to oddelenie.
Viacej o plnosti mysli možno nájsť v ďalšej sútre z Budhizmu, kde Budha povedal,
Keď pri kráčaní, státí, sedení alebo nahýnaní sa, sa objaví myšlienka zmyselnosti, nenávisť alebo agresivita a on ju toleruje, nezavrhne ju, neodmietne ju a nezlikviduje ju, neprinesie ju späť ku koncu, ten, ktorý takým spôsobom čas od času postráda serióznu snahu a morálnu hanbu, je nazývaný ľahostajným a prázdnotou energie.
Teraz to samozrejme je každý z nás, pretože naozaj počúvame naše agresívne myšlienky, naozaj podliehame našej nenávisti, naozaj sa oddávame myšlienkam zmyselnosti a naozaj vítame a vychutnávame si myšlienky a pocity našej závisti a našej pýchy. Ale,
Ak pri kráčaní, státí, sedení alebo nahýnaní sa, sa objaví myšlienka zmyselnosti, nenávisť alebo agresivita a on ju netoleruje, ale ju zavrhne, odmietne a zlikviduje ju, prinesie ju ku koncu, ten, ktorý takým spôsobom čas od času ukazuje serióznu snahu a morálnu hanbu, je nazývaný energetickým a rezolútnym.
Kapacita a schopnosť zmeny je založená na plnosti mysle. Musíme si byť vedomí myšlienok a pocitov, ktoré sa objavujú, aby sme ich mohli zmeniť. Je to celkom jednoduché. Ak nezriadime nepretržité uvedomovanie si samých seba, tak nemôžeme zriadiť základ pre zmenu. A toto je bod, kde bohužiaľ mnoho duchovných praktikantov zlyháva. Mnohí veria, mnohí budujú koncepty, mnohí majú to, čo nazývajú vierou, mnohí patria ku skupinám, platia si svoje poplatky alebo príspevky, chodia do kostola alebo chodia do chrámu, zúčastňujú sa rôznych druhov aktivít a považujú sa za zbožných. Ale oni nepozorujú svoju vlastnú myseľ. Nemenia sa. A kvôli tomu nemajú prístup k ceste.
Majster Ježiš povedal,
Musíte byť dokonalí, ako je váš dokonalý otec na nebesiach.
Taktiež veľa krát mnohými rôznymi spôsobmi povedal, že nemôžeme vstúpiť do Kráľovstva Nebeského, ak sme cudzoložníci, smilníci, vrahovia. Povedal, že vražda nie je iba akt fyzického zabitia. Zabíjame slovom. Cudzoložstvo nie je fyzický akt, my cudzoložíme s myšlienkou. Ak nepozorujeme naše myšlienky a pocity, tak ich nemôžeme zmeniť. Takže zostaneme v hriechu a v utrpení. A zostaneme pokračujúc v nesprávnom správaní a to samozrejme vytvára viac karmy, viac utrpenia.
Je podstatné, aby sme urobili techniky a porozumenie Gnózy veľmi praktickými. Musíme pozorovať. Musíme byť plný mysle. Tá plnosť mysle alebo Sebapozorovanie, musí byť pridaná s ďalším faktorom a toto je niečo čo označuje Gnózu ako odlišnú. Môžeme sa pozrieť na väčšinu náboženstiev a vidieť Sebapozorovanie nazývané rôznymi menami, že? V čom je Gnóza odlišná? Čím sa toto konkrétne učenie líši?
Plnosť mysle alebo Sebapozorovanie, je pamätanie si, aby sme boli prítomní. Je to pamätanie si, že som tu a teraz. Je to pamätanie si a uvedomovanie si toho, čo robíme. Nie je to Seba-pamätanie. Výraz ‘Seba-pamätanie’ sa vzťahuje ku skutočnému Ja.
V knihách Samaela Aun Weora, vidíme mnoho krát napísaný výraz ‘Seba-pamätanie’ a všímame si toho. Ale často si neuvedomíme rozpoznanie dôležitosti malého slovíčka, ktoré je obyčajne pred tou frázou: slovo ‘vnútorný’. Dokonca aj keď čítame toto, ‘vnútorné Seba-pamätanie’, tak si o tom myslíme, že je to Seba-pamätanie vo vnútri v nás: vnútorné seba-pamätanie. To je síce pravda, ale to je v skutočnosti plnosť mysle. Tá fráza je lepšie chápaná, ako ‘Vnútorné-Seba pamätanie’. Pamätať si Vnútorné Ja. Pamätať si Boha. Toto je, čo odlišuje Gnózu.
Čo je Vnútorné Ja? Ako si máme pamätať To, čo je vo vnútri? Ak nie sme plní mysle, tak si Ho nemôžeme pamätať, nemôžeme si pamätať to Vnútorné Ja, pretože nie sme prítomní, sme rozptýlení. Ale aj keď sme plní mysle, tak si často nepamätáme, že v nás máme spojenie s božskosťou. Takže sa pozorovať a byť plný mysle, je niečo, čo sa môže naučiť každý. Dokonca aj čierni mágovia sa to učia. Dokonca aj ľudia, ktorí vykonávajú čiernu mágiu sa učia ako byť plný mysle. Ale oni si nepamätajú Vnútorné Ja, a to je dôvod , prečo sú v čiernej mágii.
Odlišujúcou vlastnosťou bielej od čiernej, je rozpoznanie, rešpekt a služba božstvu. Čierny mág sa jednoducho snaží slúžiť svojej vlastnej vôli. A on tu vôľu nazýva “božskou“, môže ju nazývať “Bohom“. Môže ju nazývať “Strážcom Vchodu“. Môže ju nazývať “Atman“. Môže ju nazývať ako sa mu páči, ale ak je to jeho vôľa, tak je diabolská.
Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
“Tvoja“ je Vnútorné Ja. “Tvoja“ je naše Skutočné Bytie, ktoré je ďaleko za hranicami “ja“. On je Ja, ktoré nemá nič spoločné s naším falošným ja.
Vnútorné Bytie alebo Najvnútornejší, je zdrojom, z ktorého pramení naša Esencia. V Kresťanstve ho nazývajú Otcom. V Hinduizme majú odlišné mená: Brahma, dokonca môže byť použité i Atman. V Budhizme majú nesmierne komplikovaný spôsob vnímania tohto Vnútorného Ja, ale v podstate hovoria, že Ja je prázdny, čo je pravda. Hovoria, že Ja naozaj neexistuje, čo je pravda. Ale toto Vnútorné Ja je skutočne našou pravdivou podstatou a je zbavený toho, čo my považujeme za “ja“, a to je dôvod prečo Budhizmus a Gnóza súhlasí – neexistuje žiadne ja. Hovoríme, že existuje Vnútorné Ja, ale tiež hovoríme, že neexistuje žiadne ja. Ako to vyriešite? Skrze skúsenosť. Skrze pochopenie. Potom porozumiete.
Toto Vnútorné Ja, je kanálom alebo zdrojom energie, ktorý osvetľuje dušu. Takže byť plný mysli je základom, ale musíme to spojiť s upomienkou(spomienkou) alebo s uvedomovaním si našej vnútornej božskosti, nie “ja“. A táto upomienka, ak je pravdivá, prichádza s pokorou a s pocitom pokánia. Mnoho ľudí hovorí, “Pamätám si môjho Vnútorného Boha“, ale oni to povedali s pýchou. Toto je nesprávne. Toto je ego. Mnoho ľudí hovorí, “Moje Vnútorné Bytie je Majster Ten a Ten“, “Moje Vnútorné Bytie je veľký Logos a ja som jeho Dhyani-Bódhisattva“. Toto je pýcha. Toto nie je Seba-pamätanie.
Seba-pamätanie je tak drahocenná vlastnosť, tak pokorná a tak čistá, že to dokonca ani nemôže povedať slovo “ja“. Nemôže to ani povedať. Pretože v prítomnosti tej vnútornej božskosti, vidíme, že sme ničím. Sme bezvýznamní; menej než prach. A toto nie je iba teória. Toto nie je iba pekná alebo poetická idea. Je to hrozný fakt. Máme príliš veľa hrdosti. To je dôvod, prečo trpíme. Skutočné seba-pamätanie je pokora. Je to absencia “ja“ a prítomnosť božskosti. Keď je “ja“ vypratané a odstránené, potom môže vstúpiť Boh. Ale “ja“ môže byť iba vtedy odstránené, keď si ho uvedomujeme. Keď nevidíte to “ja“, tak ho nemôžete odstrániť, takže musíte byť veľmi plní mysle.
V Biblii nájdeme niekoľko veľmi dobrých inštrukcií, čo sa týka plnosti mysle, ale na prvý pohľad to nemusí vypadať, že sa to týka plnosti mysle. Ale, keď sa pozriete do knihy Prísloví, tak zistíte, že podstatná časť alebo materiál tejto prekrásnej knihy vážne súvisí s plnosťou mysle. Tento výber spisov sa pripisuje Šalamúnovi, veľkému, múdremu kráľovi. A je to výber kapitol, v ktorých otec vysvetľuje synovi, ako sa stať múdrym. V tomto prípade musíme pochopiť, že otec je Vnútorné Ja, tá božskosť, ktorá vysvetľuje synovi, nám, ako docieliť prácu.
V druhej knihe vidíme,
Môj synu, ak prijmeš moje slová a budeš uchovávať moje prikázania, ak svoje ucho spravíš pozorným k múdrosti a svoju myseľ otvoríš k rozoznaniu, ak zvoláš k porozumeniu a nahlas zakričíš k rozoznaniu, ak to hľadáš ako hľadáš striebro a pátraš po tom ako po pokladoch, potom porozumieš bázeň pred Hospodinom a získaš poznanie Boha.
Všímate si, že v tejto pasáži je opakované: pozornosť, rozoznanie. To je plnosť mysle. Dôraz je tu kladený na to, aby sme boli uvedomení – naučiť sa ako rozoznať jednu vec od druhej. A celkom jasne to hovorí, ak budete hľadať toto rozoznanie a porozumenie, získate bázeň pred Hospodinom a dosiahnete poznanie Boha.
Poznanie je samozrejme Gnóza. Je to Daat, skrytá sféra Kabaly. A to poznanie, je poznaním stromu dobra a zla a poznanie Cesty, aby sme sa mohli vrátiť späť ku stratenému stavu čistoty.
“...zvolanie k porozumeniu“, je zvolanie ku Binah, Duchu Svätému, ktorý je ohnivý, ktorý osvetľuje ten strom. Rozoznanie je možné iba s vedomou pozornosťou, s plnosťou mysle.
Trochu neskôr v tej samej knihe, nájdeme tiež riadok, ktorý je dôležitý. Nachádza sa v knihe 4, 23. Hovorí,
Viac ako všetko, čo strážiš, stráž svoju myseľ, pretože ona je zdrojom života.
Toto je Biblický výklad o dôležitosti plnosti mysle.
Predtým som čítal rovnaký citát, ale preložený v inej verzii Biblie, kde sa hovorí “Stráž svoje srdce“. A ja si myslím, že tá kombinácia týchto dvoch prekladov prináša zaujímavé porozumenie, pretože naozaj byť plný mysli, je byť plný mysli srdca a mysle – byť plný mysli našej celej psychiky.
Dokonca aj tí, ktorí sú veľmi učení, veľmi veriaci a majú veľmi ochotnú vytrvalosť, sa stanú znesvätenými morálnym pádom, kvôli chybe nedostatku ostražitosti. Zlodeji neostražitosti, sledujúci pokles plnosti mysli, ukradnú dokonca aj zásluhy, ktoré som pevne zozbieral. Potom klesnem do nižších ríš.
Plnosť mysle, bdelosť, sebapozorovanie a seba-pamätanie, sú základom, chrbticou Gnózy. Mnoho študentov vstúpi do týchto štúdií, chmatom skonzumujú intelektuálnu náuku a zlyhajú v pochopení praktických skutočností učenia. Môžu mať veľké intelektuálne porozumenie, môžu mať veľkú vášeň, veľkú vieru, veľkú oddanosť, ale bez plnosti mysle nemajú nič. Bez rozvoja vedomej pozornosti nemajú žiadny spôsob, ako vstúpiť do skutočného učenia. Takže zostanú mimo. Bohužiaľ, teraz, v týchto dňoch, je mnoho takých, ktorí sú učiteľmi. Mnoho ich je v rôznych duchovných skupinách po celom svete, ktorí učia nádherne, ale nemajú žiadne skutočné porozumenie, žiadne pochopenie učenia. Je to preto, pretože skutočne neporozumeli, ako urobiť učenie praktickým a ako v sebe rozvinúť vedomú pozornosť a plnosť mysle.
Podstatné je, aby sme pracovali na ustavičnom základe, aby sme boli plný mysli. Ale jednoduchá plnosť mysle nestačí. Plnosť mysle musí byť sprevádzaná upomienkou nášho Vnútorného Ja, rozpoznania, že sme schybili, a že sa musíme zmeniť, aby sme sa z toho mohli dostať. Ak jednoducho rozvinieme vôľu za účelom, aby sme boli pozorní a disciplinovaní a spolu s tým neprinesieme tú upomienku božskosti, potom kráčame nesprávnou cestou. Rozvinúť svojvôľu je rozvinutie nesprávnym spôsobom. Takže plnosť mysle je veľmi dôležitá. Je základom Osemzložkovej Cesty. Ale musí byť vykonaná správnym spôsobom. Musí byť praktikovaná. Musí byť skúmaná.
Poslucháči: No, myslím si, že to nie je presne otázka, ale myslím si, že najväčšia z vecí, čo sa týka sebapozorovania je, ako ste spomenuli, byť aktívne vedomý. Myslím si, že veľa ľudí sa domnieva, že to znamená sústrediť sa, stresovať sa.
Inštruktor: s napätím
Poslucháči: ...prinesenie intelektu alebo tak niečo. Musíte byť pasívni k tomu spôsobu, ako ste zvyčajne, aby ste boli aktívni...
Inštruktor: Áno, to je dobrý spôsob ako to povedať. Musíte byť pasívni k tomu spôsobu, ako ste zvyčajne. Takže váš normálny spôsob jestvovania sa musí stať pasívnym a ak váš normálny spôsob jestvovania je veľmi aktívny, tak to nerobíte. Je to dobrý spôsob povedania.
Osobnosť môžete pozorovať v sebe a v druhých ľuďoch. Samozrejme osobnosť je tvár, ktorú používame na prejdenie životom. Ak je osobnosť aktívna, vedomie spí. Toto je veľmi dôležitý rozlišovací faktor. Vždy si musíme byť vedomí toho, ako naša osobnosť funguje. Ak osobnosť spôsobuje závrat, je vzrušená, výrazná, depresívna alebo nahnevaná a rozrušená, kde je vedomie?
Toto vytvára pre študenta veľký nepokoj, pretože na začiatku máme pocit, že nevieme kto sme. Začneme byť zmätení, dokonca i vystrašení. Bohužiaľ sú ľudia, ktorí nemajú silu odolať tomuto strachu, takže tieto štúdia zanechajú, pátrajúc po niečom jednoduchšom. Je to nešťastné, pretože utekajú sami pred sebou a to nedokážete urobiť. Ste to, čo ste a budete to so sebou niesť, pokým to nezmeníte. Je lepšie byť veľmi úprimní a vidieť, že je to pravda. Nie ste, kto si myslíte, že ste. Pokiaľ si myslíte, že ste ten, kto si myslíte, že ste, premýšľate nesprávne. Nachádzate sa v pasci nesprávneho myslenia, nesprávneho chápania. Ochota vidieť to, že nie sme to, čo si myslíme, že sme, a že sme v skutočnosti to, čo nechceme byť, chce odvahu. To je dôvod, prečo Majster Samael Aun Weor povedal, že najskôr sa musíme od-stať, to, čo sme, aby sme sa mohli stať to, čo by sme mali byť. Toto je veľmi obtiažne. My máme tendenciu si myslieť, že môžeme vziať to, čo sme a jednoducho to zlepšiť a ísť do neba. To, čo sme, nemôže ísť do neba. To, čo sme, nás privádza presne tam, kde sme, čo je uväznenie v utrpení. Uniknúť utrpeniu, dostať sa za bolesť, dostať sa za neistotu a strach, znamená, že sa musíme od-stať to, čo nás drží v tom stave. Nesmiete byť to, čo ste, aby ste sa stali tým, čo nie ste.
Poslucháči: V Biblii sa píše, že nesmieme mať nijaký obraz Boha, aký to má súvis s pamätaním si Boha?
Inštruktor: Pamätať si Boha nevyžaduje žiadny obraz. Pravdu povediac, keď je to vyhlásenie urobené v Starom Zákone, to odkazuje na najvyšší aspekt alebo na najvyššiu časť Stromu Života, ktorá v skutočnosti nemá žiaden obraz. Neexistuje žiaden obraz, ktorý môže predstavovať Absolútno. Napriek tomu Boh vstupuje do formy a forma má obraz. Takže tomu musíte porozumieť v kontexte so Stromom Života. Nemôžete si urobiť obraz Absolútna, ale môžete si urobiť obraz aspektu Boha alebo stelesnenie alebo prejavenie Boha. Takže rovnakým spôsobom, môžeme mať predstavu alebo mentálny obraz toho, čo je Boh, ale Boh tým nie je limitovaný. Niekto z Indie alebo kto praktikuje Hinduizmus, si predstavuje boha ako Šivu a uctieva ten obraz a to ponímanie. Ale to nie je všetko, čo Boh je. Niekto v Kresťanstve uctieva Boha ako Ježiša a vskutku Boh vstúpil do toho prostriedku(nositeľa), ale to nie je všetko, čo Boh je.
Rovnakým spôsobom začneme vo vnútri v nás pristupovať k Bohu a používame obrázky, ale musíme si vždy pamätať, že Boh je viac než to. Obrázok je prostriedok. Obrázok je vstup. To isté u Tantrického Budhizmu: oni používajú vizualizáciu a zobrazenie ako vstupy, aby sa dostali k rôznym častiam vedomia. Takže Tantrickí Budhisti sa učia vizualizovať a predstavovať si božstvo a praktici si predstavujú seba ako sa stávajúci jedným s tým božstvom. A potom sa učia predstavovať si, že vidia skrze oči toho božstva, ako keby oni boli to božstvo. A toto sa stáva spôsobom, ako vidieť ego tým, čím je: ničím. Ale nič z toho však neznamená, že sme si urobili obraz Boha, za účelom uctievania toho obrazu; je to prostriedok k porozumeniu. Seba-pamätanie je naozaj rovnaké. Musíme ho použiť ako krok k porozumeniu.
Poslucháči: Keď si pamätáme Boha, ktorú sféru Stromu Života si pamätáme?
Inštruktor: Boh nie je limitovaný nejakou sférou. Skutočne, Boh je vo všetkom. Pamätať si Boha, znamená uvedomiť si, že každý atóm vášho tela je Ním osvetlený. Vidíte kvôli ohňu, ktorý On dáva vašim zmyslom a ten oheň dáva schopnosť pre vnímanie obraznosti. Počujete kvôli ohňu Boha tej inteligencie, ktorá je vo vnútri sluchového systému, ktorá živí tie vibrácie vo vašom mozgu.
Nie je to záležitosťou hovorenia, “Pamätám si túto mentálnu predstavu, ktorú mám o Atmanovi, ktorý je v sfére Chesed“. Nie, je to pamätanie si Boha v sebe. Prečo ste nažive? Ako ste nažive? Uvažovali ste nad zázrakom vášho tela? Uvažovali ste nad nepochopiteľnou vlastnosťou samotného vnímania? Ak to pozorujete, tak sa začnete približovať k tomu, k čomu poukazujem. Nemôžete obmedziť Seba-pamätanie si Boha do nejakého mentálneho obrazu alebo konceptu. Musí to byť praktické; musí to byť v okamihu.
Čo práve teraz prežívate a ako za tým stojí Boh? Ak pozorujete svoju myseľ a vidíte hnev, vidíte pýchu alebo vidíte strach, je za tým Boh? Ak sa pozorujete a pozorujete ako pozorujete, kde je Boh? Cítite to? Cítite Boha, keď ste nahnevaní? Ako si pamätáte to, čo nepoznáte? Toto sú otázky, aby ste sa ich pýtali a prostredníctvom tohoto typu spytovania sa, stimulujete vedomie, aby sa natiahlo, aby nebolo obmedzené konceptmi vašej mysle, mentálnym obrazom, ani Stromom Života. Boh nie je obmedzený Stromom. On je Stromom. Vaše vedomie nie je obmedzené Stromom. Ono je Stromom samotným.
Keď si pamätáte Boha, tak sa snažíte porozumieť a vnímať vašu vlastnú vedomú podstatu. To je Seba-pamätanie – cítiť a vnímať priamo teraz. Ako to, že Boh sa prejavuje práve teraz? Uvedomujete si, že Boh je vo všetkom? To je Seba-pamätanie. Byť si plný mysle je jednoducho byť si vedomý toho, čo sa deje. Seba-pamätanie má byť hľadanie božstva za javmi (úkazmi).
A to je dôvod, prečo vravíme, že všetka inherentná existencia je prázdna. Prázdnota je Absolútno. A to je Správny Pohľad. Správny Pohľad je hľadisko, ktoré vraví: tieto prejavy, tieto javy, tieto udalosti, ktoré sa naskytujú a odchádzajú, sú prázdne. Ich inherentná podstata je Absolútno, ktoré nemá obraz. To je Seba-pamätanie a to je Správny Pohľad.
Ale povedať, “Mám môjho Atmana, Mám svojho Vnútorného Otca a vypadá takto alebo tak a nosí túto farbu róby a má veľkú korunu a toto a to“, to nie je Seba-pamätanie – to je mentálny obraz. Ak chcete, môžete to použiť. Ale choďte za to. Siahnite za hranice toho. Pozrite sa do inherentnej podstaty javov. Vtedy začnete mať prístup k priamej skúsenosti, čo je Boh. Ak si vybudujete mentálny obraz, tak tam presne sa zastavíte.
Poslucháči: Môžete teda povedať, že všetky tie sféry predstavujú rôzne aspekty Bytia?
Inštruktor: To je správne. Strom Života je mapou samotného vedomia. Strom Života je mapou Bytia. Bytie má mnoho častí. Nie jednu, nie dve. Mnoho. Samael Aun Weor uviedol, že Bytie je ako armáda detí, obrovská zbierka rôznych častí, ktoré sú v konečnom dôsledku jeden. Úlohou Sebauvedomenia je kompletne zjednotiť všetky tie časti. To znamená, stať sa Paramarthasattya, mať absolútne vedomie všetkých častí Bytia. Bohužiaľ, práve teraz, nemáme vedomie žiadnych častí Bytia. Sme toho súčasťou a dokonca nemáme ani vedomie samých seba.
preložené z anglického originálu: Right Mindfulness
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian