7. Oslobodenie

Gnóza je grécky termín, ktorý používame ako názov našej tradície. Slovo "gnóza" znamená poznanie/ vedomosti, ale nie knižné poznanie/vedomosti, intelektuálne vedomosti, alebo presvedčenie. Gnóza odkazuje na typ poznania/vedomostí, ktoré získavate na základe skúseností, niečo, čo ste urobili, čo ste zakúsili, čo ste zažili. To je gnóza.

Takže v tejto sérii prednášok o duchovnom zážitku, budeme hovoriť o gnostickom zážitku. Slovo gnostický v tejto súvislosti neodkazuje na konkrétnu tradíciu, učiteľa, knihu alebo určitú školu; skôr to odkazuje na typ skúseností/zážitku, ktorý môže každý zažiť bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza, kým je, čomu verí alebo čo si myslí. Je to preto, že skutočný zážitok je vedecký. Skutočný zážitok nie je zakorenený v presvedčení, teóriách, doktrínach, alebo dogmách. Skutočný zážitok je niečo, čo, ak viete, ako ho dosiahnuť, tak ho dosiahnete, či už tomu veríte alebo nie, či už to v mysli akceptujete alebo nie.

Veľmi často používame nasledovný príklad: Možno, že neakceptujete vládu, možno v nej nemáte žiadnu dôveru, možno sa vám vaša vláda nepáči, ale ak ste na území ovládanom touto vládou, tak musíte dodržiavať jej právne predpisy alebo budete znášať následky.

Celá príroda takto funguje. Príroda je ovládaná zákonmi. Naše telá sú ovládané zákonmi. Naše vedomie je ovládané zákonmi. Tieto zákony študujeme prostredníctvom teórií, pomocou intelektu, aby sme pochopili, ako zažiť/zakúsiť to, na čo nám tieto zákony poukazujú, to, čo tieto zákony umožňujú. Takže v tomto kontexte, hoci gnóza používa teóriu, a možno, že poviete presvedčenie, tak v skutočnosti sa naozaj jedná o zažitie pravdy. Toto nám musí byť veľmi jasné.

Keď študujeme tento typ učenia, naša myseľ má tendenciu uviaznuť v teóriách a presvedčeniach, pretože to je všetko, čo myseľ dokáže urobiť. Jednu vec tu musíme jasne pochopiť: Gnózu nezískame cez intelekt. Gnóza nemôže byť nikdy získaná intelektom. Intelektom myslím tú časť, ktorú v sebe vidíme, ktorá premýšľa, tok myslenia. Tento tok myslenia nie je vedomie, nie sme to my, nie je to duša. Tento tok myslenia nemôže nikdy zažiť gnózu. Môže nad tým uvažovať, môže sa s tým hrať, môže si to pohadzovať ako teóriu, alebo ako presvedčenie, alebo ako niečo, čo buď prijmeme alebo zamietneme, ale nikdy to nemôže zažiť gnózu.

To, čo zažíva/prežíva gnózu je vedomie. To je to, čo sme sa snažili poukázať v tejto sérii prednášok. Každý, kto chce mať pravý duchovný zážitok - naozaj zažiť náboženstvo, vedieť, čo to je, a nie len v to veriť, alebo o tom premýšľať, ale naozaj to vedieť - hlavná, prvá, najdôležitejšia vec, ktorú potrebuje vedieť, je to, čo je vlastne vedomie. Nie vaša myseľ, nie vaša osobnosť, žiadne presvedčenia a teórie, ale vedomie.

V gnóze hovoríme vedomiu "esencia." Je to preto, že slovo "esencia" poukazuje na niečo hlboké, niečo, čo sa nachádza vo všetkom. Keď hovoríme o podstate/esencii veci, myslíme tým jej základnú pravdu: to, čo sa nachádza v samotnom jadre každej veci. Naša esencia je naše vedomie, no toto vedomie nie je to, čo si myslíme, že je. Nie je to naše meno, nie je to naša osobnosť, nejedná sa o naše skúsenosti v tomto živote, nie je to telo, nie je to, čomu veríme, nie je to, čo nosíme, ako hovoríme, ako myslíme, nie je to náš jazyk, naša krajina, nemá to nič čo do činenia s našim pôvodom, našou rodovou líniou, našou históriou, našou krajinou, našim náboženstvom. Esencia je večná.

Esencia je nesmrteľná v tom zmysle, že sa jedná o energiu, ktorá neumiera. Einstein na to upozornil: energia nemôže byť nikdy zničená; dá sa zmeniť, dá sa upraviť, ale nedá sa zničiť. Napodiv, takzvaní duchovní ľudia od čias Einsteina nepochopili, čo toto vedecké tvrdenie znamená pokiaľ ide o náboženstvo. Einstein poukázal na pravdu, realitu náboženstva, pretože on sám bol hlboko veriaci. On zažil gnózu na svojej úrovni, a to bol spôsob, akým sa mu podarilo urobiť prielom, ktorý urobil. Vedel, ako meditovať, vedel, ako používať vedomie a učiť sa prostredníctvom svojej intuícii.

Vedomie neumiera.

Keď tu teraz používam termín vedomie, hovorím o ňom vo veľmi širokom slova zmysle, a nie ako o iba iskre esencie, ktorá je v nás, tu a teraz, fyzicky. Tá iskra, tá podstata teraz v nás, je veľmi malá s malým množstvom energie. Je slabá, a to je dôvod, prečo každý z nás má málo alebo žiadne duchovné zážitky, pretože táto esencia nenarástla. Vôbec ju denne nepoužívame; používame intelekt, používame srdce, používame telo. Dušu alebo vedomie ignorujeme, nepoužívame ho, nikdy sme sa neučili ako. Celý zmysel náboženstva a duchovných štúdií by mal byť o tom, aby nás naučili, ako používať vedomie, ako sa prebudiť.

Prebudenie sa netýka mysle, srdca alebo tela; nemá to nič spoločné s pocitmi. Prebudenie je vo vedomí, v duši. Takže opäť, keď hovorím o vedomí v tejto súvislosti, tak hovorím o niečom omnoho obšírnejšom, než je ľudská duša. Pôvod tohto nesmrteľného vedomia sa nachádza za hranicami duše. Vedomie je to, čo dáva duši zrodenie. To je to, čo umožňuje duši rásť. A ak sa vám zdá toto vysvetlenie abstraktné, máte pravdu. Skutočná podstata nášho Bytia je abstraktná. Budha Šákjamuni o tom povedal niečo veľmi hlbokého:

"Transcendentná múdrosť je neopísateľná a nepredstaviteľná.
Nerodí sa, nekončí.
Má charakter priestoru.
Dá sa uvedomiť skrze schopnosť rozlišovania
a je predmetom nepoškvrneného vedomia.
Je to matka všetkých Budhov
počas troch časových období."

Tento úryvok je 100% kabala. To, čo tu učí, je povaha Absolútna, Ein Sof (Ain Soph), čo je samozrejme naším základným koreňom; Bytie nášho Bytia, základná podstata každej existujúcej veci. Z absolútna sa vynára desať sefirotov. Absolútno je prázdnota.

V angličtine niekedy používame na popis absolútna slovo "prázdnota," ale slovo "prázdnota" naznačuje "nedostatok niečoho" a to absolútno alebo prázdnota nie je; je to niečo, ale nie je to niečo, čo si dokážeme predstaviť. V kabalistickej terminológii sa jedná o nestvorené svetlo, čistý potenciál mimo akejkoľvek formy merania; nezaniká ani sa nerodí. V hebrejčine tomu hovoríme "neobmedzené svetlo": Ein Sof Ór (Ain Soph Aur). Toto neobmedzené svetlo alebo neobmedzený priestor, ktorý je Ein Sof (Ain Soph), je základnou podstatou všetkého.

V tibetskom budhizme to nazývajú "jasné svetlo." V hinduizme to nazývajú Prakrti, Božská Matka priestor. Božská Matka priestor, pretože z tohto priestoru sa všetko rodí, a to je dôvod, prečo Budha hovorí, že je "matkou všetkých Budhov."

Výraz "budha" znamená "prebudený." Stať sa budhom znamená byť prebudený ako vedomie. Správne definovaný výraz budha znamená to, že osoba je prebudená v pravde a je schopná vnímať Ein Sof; skutočne ho vidieť, a to nie v budúcnosti, ale práve teraz. Budha dokáže vidieť prázdnotu vo všetkých veciach. Vidieť všetky prejavujúce sa prvky, ako sú telá, mestá, krajiny, svety, planéty, slnká, vesmíry, vo svojej podstate prázdne, znamená mať v srdci Ein Sof.

Náš intelekt to nemôže pochopiť, a naše fyzické oči to nedokážu vidieť. K tomu potrebujeme iné oči, oči vedomia, oči ducha. No tieto oči musia byť prebudené, musia byť otvorené skrze presnú vedu, ktorú nazývame gnóza, ktorú na východe volajú dharma.

Dharma znamená zákon, učenie, pravdu, niečo, čo je pravda, niečo základného. Dharma neznamená plané presvedčenie alebo kroky správania, ktoré je potrebné napodobňovať; to nie je dharma. V dnešnej dobe si ľudia myslia, že keď študujú dharmu, tak jednoducho majú napodobňovať svojich učiteľov a dodržiavať určité kroky. To nie je Dharma, to je imitácia. To isté sa deje v každom náboženstve a skupine, a to aj v gnóze. Ľudia si myslia: "Teraz som gnostik, tak musím jednať určitým spôsobom: robiť určité veci, navštevovať určité miesta, a robiť určité cvičenia, a to ma robí gnostikom." Nie, to vás nerobí gnostikom, ale imitátorom.

Čo robí z človeka gnostika je mať gnózu: poznanie zo skúsenosti.

Budha povedal: "Transcendentná múdrosť je neopísateľná a nepredstaviteľná." To znamená, že v intelektu nemôže byť o tom žiadny koncept. To znamená, že sa to nedá vyjadriť pomocou slov. To je preto, že skutočné poznanie, nemožno vyjadriť.

Môžete vyjadriť niekomu chuť medu? Môžete vyjadriť niekomu skúsenosť pôrodu dieťaťa? Nemôžete. Jedná sa o skúsenosti, ktoré človek musí prežiť, a na základe týchto skúsenosti, máte pochopenie, ktoré zdieľate s ostatnými, ktorí mali rovnakú skúsenosť. To je gnóza na zmyslovej úrovni. Skúsenosti z Ein Sof na vyšších úrovniach sú rovnaké; nemožno ich vyjadriť. Nemôžete si to ani predstaviť, pretože samotná skúsenosť je to, čo odovzdáva poznanie, gnózu.

Budha povedal: "nerodí sa a nekončí, má povahu priestoru." Absolútno je základnou pôdou všetkého kdekoľvek a kedykoľvek. V sanskrte študujeme kozmické dni a noci - manvantary a pralaje - alebo veľké kozmické dni a veľké kozmické nocí (mahá-manvantary a mahá-pralaje). Sú to obrovské kozmické veky miliardy rokov, a v týchto kozmických vekov, vesmíry a nekonečná sa vynárajú von z Prakrti ako dych Boží, ako sa píše v kabale. Všetko vzniká s Božím výdychom. S Božím nádychom sa zase všetko sťahuje späť do tohto lona prírody, ktorým je absolútno, ničota, nestvorené svetlo.

To je to, čo je symbolizované na vrchole stromu života, ten stav potenciálnej existencie. Keď sa existencia začne rozvíjať, všetky dimenzie prírody vznikajú kvôli karme - príčine a následku - a ak je karma naplnená a vek sa chýli ku koncu, to všetko je stiahnuté späť do absolútna.

Toto sú cykly na úrovni bohov, život a smrť vesmírov. Všetko, čo existuje, všetko, čo sa dá poznať sa stiahne späť do neznáma. Nerodí sa to, ​​nekončí to, je to bez charakteristických vlastností.

Ak tento pojem aplikujeme na seba, potom sa musíme pozrieť do seba a uvedomiť si, že celý tento strom života, ktorý mapuje vonkajší svet tiež mapuje náš vnútorný svet.

V dávnych dobách sme tiež vstúpili do manifestácie. Teraz sme tu ako fyzické telo, malkut, desiata sefira. Toto fyzické telo existuje z dôvodu iných foriem energie a hmoty, ktoré mu umožňujú byť nažive. Tieto formy nazývame vitálne telo, astrálne telo, mentálne telo, príčinné telo. Jedná sa o vyššie sefiroty na stromu života. Tu máme Ducha, Monada, nášho vnútorného Otca, nášho vnútorného Budhu, ale tento vnútorný Budha existuje vďaka vyššej trojici: Trojica: Otca, Syna a Ducha Svätého; Keter, Chokmah, Binah; Bytie Bytia, Otec Otca; no táto Trojica, čo by sme tiež mohli volať Kozmickým Kristom, Slnečným Logom, existuje len preto, že sa prejavuje z Absolútna.

Takže tu vidíme túto krásnu štruktúru božstva v každej existujúcej duši, každom stvorení, každej žijúcej veci. To je dôvod, prečo som hovoril, že Vedomie vo svojom jadre, je prázdnota, vo svojom koreni je to priestor. Každý živý tvor, vo svojej konečnej podstate je Ein Sof (Ain Soph); je prázdny, pustý.

Pozrite sa dovnútra svojej vlastnej mysli. Koľko z toho dokážete vnímať? Nič. Keď sa pozrieme do našej mysli, tak vidíme len zatuchnuté myšlienky, ktoré sa nám každý deň neustále opakujú –opakujúce sa starosti, vzdúvajúce túžby, nespokojnosť, zvedavosť, túžba, strach, odpor, pýcha, hnev, zlosť, obžerstvo, lenivosť, sexuálna žiadostivosť. To je to, čo vidíme v našich myšlienkach, v našich pocitoch, v našich snoch. To je dôvod, prečo trpíme.

Trpíme kvôli dôsledkom svojho predchádzajúceho jednania. Trpíme, pretože svetlo, ktoré prúdi v našich troch mozgoch - v intelekte, v srdci, a cez naše telá - je zneužité na kŕmenie túžby, na naháňanie sa za potešením, na vyhýbaniu sa bolesti a na vyživovanie a udržovanie falošného pocitu seba samého. Chytáme sa identity, ktorá neexistuje. Staviame si psychologický dom, ktorý je falošný. Psychologický dom, ktorý má naše meno, náš vkus, naše záujmy, naše traumy, a myslíme si, že tento dom je skutočný, ale to nie je. Je to sebaklam, a každý človek na tejto planéte ho zo dňa na deň robí horším, pretože nevieme, ako použiť vedomie na rozbitie klietky.

Táto klietka, táto psychologická pasca bola vyrobený nami, nie Bohom. Táto psychologická klietka v ktorej žijeme, ktorá väzní naše vedomie v túžbach, v obavách, v úzkosti, v starostiach a pod., sa v kresťanstve nazýva satan, diabol. V gnóza tomu hovoríme ego. V budhizme tomu hovoria skandy, agregáty. V hinduizme to nazývajú samskáry a mnoho ďalších mien.

Bez ohľadu na to, ako to nazveme, význam to má jednoducho tento: pretože sme uchvátení túžbou a pocitom, tak berieme energie, ktoré skrze nás pretekajú a kŕmime túžby, ktoré týmto posilňujeme, a zakaždým, keď nakŕmime túžbu ona len zosilní, a dôsledkom je karma, príčina a následok. Túžba sa iba zosilňuje a tým zadržuje energiu, zadržuje vedomie. To je dôvod, prečo trpíme.

Biblia hovorí: "Čo zasejete, budete žať."

Trpíme, pretože sme zabudli na Boha. Nie Boha vonku, nie Boha v oblakoch, ale Boha, ktorý sa nachádza v hĺbke seba samého. Každý okamih zabúdame, že Boh je v srdci, Boh je v našich atómoch, Boh je vo vnútri nášho dychu, Boh je vo vnútri sexu, Boh je vo vnútri každého pohybu hmoty a energie, všade. Ale naše ego, naša túžba, náš satan, nám dáva pocit, a myslí si, a verí, že Boh tu nie je. "Nevidím Boha. Nepočujem Boha. Nezažívam Boha. Som tu len ja a mám hlad, som žiadostivý, a som nahnevaný." Takže si myslíme, že toto je jediná realita, a to je dôvod, prečo trpíme, a budeme trpieť viac a viac.

K náboženstvu sme priťahovaní práve z dôvodu, že sa chceme od tohto všetkého oslobodiť. To je to, čo znamená oslobodenie. Oslobodenie znamená slobodu od falošného ja, oslobodenie od utrpenia, oslobodenie od bolesti, oslobodenie od strachu, od smútku, od hnevu, od sexuálnej žiadostivosti. Oslobodenie znamená, že máme myseľ, ktorá je pokojná a plná radosti, že máme srdce, ktoré je pokojné a milujúce, že máme telo, ktoré je uvoľnené a spokojné. Toto sa môže stať našou realitou, ak spôsobíme príčiny, ktoré prinášajú tieto výsledky.

Inými slovami, oslobodenie je karmické. Nikto sa nemôže oslobodiť vierou, tým, že bude nosiť rúcho alebo že zloží nejaký sľub. Nikto sa neoslobodí evolúciou. Existuje mnoho duchovných skupín, ktorí vyhlasujú, že ľudstvo je na vyvíjajúcej sa ceste, a že nakoniec všetky ľudské bytosti budú oslobodené od utrpenia, a stanú sa veľkými osvietenými anjelmi. To je lož. Pre toto neexistuje žiadny dôkaz, v žiadnom Písme ani nikde v prírode.

Všetko v prírode zodpovedá zákonom. Evolúcia je proces komplikácie energie. Evolúcia je mechanický zákon, ktorý má sestru alebo polárny opak, ktorým je devolúcia. Rovnako ako sa niečo rodí, rastie, vyvíja sa a plne sa prejavuje, rovnako tak všetko, čo dosiahne tento vrchol vývoja, sa rozkladá a umiera.

To je to, čo vidíme u ľudstva: proces devolúcie. Ľudstvo sa nelepší. Ľudstvo sa zhoršuje. Neradi to síce vidíme, počúvame o tom alebo o tom premýšľame, ale všetci v srdci vieme, že veci sú z roka na rok, z generácie na generáciu stále horšie. Ak sa pozrieme späť o niekoľko generácií, tak zistíme, že naši rodičia to síce mohli mať v niektorých ohľadoch ťažké, ale veci neboli zďaleka tak zložité, ako sú teraz. Zďaleka neboli tak nebezpečné, zďaleka nie tak znečistené a nie tak blízko na pokraji absolútnej katastrofy akej čelíme teraz. Nikdy v histórii tejto planéty sme neboli v tak veľkom nebezpečenstve ako dnes. Takže nie je žiadny dôkaz, že ľudstvo sa vyvíja a stáva sa lepším.

To, čo vidíme, je, že ego sa stáva silnejším. Pornografia sa celým svetom šíri ako lesný požiar, a po celom svete degeneruje a ničí srdce a myseľ detí. Prostredníctvom pornografie, násilných obrázkov, videí, a násilným správaním, sa citlivosť srdca ničí. Dnešné deti stratili nevinnosť a krásu detí včerajška. Rodičia a dospelí to dnes nevnímajú, stratili to zo zreteľa, pretože oni sú tiež poškodení sexuálnou žiadostivosťou a hnevom. A politikom a boháčom je to jedno, tí len chcú viac peňazí a väčšiu moc.

Pre nás ako jednotlivcov, ktorí chcú spoznať a zažiť náboženstvo je potrebné,  aby sme sa izolovali od všetkých tých negatívnych vplyvov a začali pracovať na obsahu svojej mysle. Satan, alebo antikrist, nie je mimo nás. To nie je politik, to nie je terorista, je to naša myseľ. Naša vlastná myseľ je anti-krist (proti Kristovi).

Toto svetlo, ktoré sa vynára z Absolútna za účelom vytvorenia existencie, je lúč svetla, Ein Sof Ór (Ain Soph Aur). Prvá manifestácia/prejav tohto lúča je Trojica: Otca, Syna a Ducha Svätého. Táto trojica Brahmá, Višnu a Šiva, je vo svojej jednote tri v jednom (tri-jednoty), ktoré môžeme nazvať Kristus, Christos: oheň, svetlo, inteligencia, múdrosť. Je to "koruna života," o ktorej sa píše v Zjavení. Nie je to vec, nie je to človek, je to energia. Jedná sa o čistý, dokonalý prejav najdokonalejšej, existujúcej úrovne života. Jej charakteristickým znakom je obeť, láska, vedomie, a to všetko sú jedna vec.

V sanskritskej terminológii môžeme tomuto dokonalému, čistému svetlu hovoriť Dharmakája, čo znamená telo zákona, telo pravdy, alebo telo reality. Dharma znamená pravda; kája znamená vozidlo alebo plavidlo, prostriedok na vyjadrenie, prostriedok prejavu.

Toto my nezažívame tu dole, v našich fyzických telách, v tretej dimenzii; my zažívame ego. Ego je anti-Kristus. Naše ego sa nestará o obetovaní sa za druhých, pokiaľ z toho niečo nezískame. Ak za to dostaneme pochvalu alebo uznanie, potom sa zaiste trochu obetujeme. Niečo dáme, prispejeme na charitu, pôjdeme vypomáhať do azylového domu, ak za to budeme mať trochu lepší pocit, ak k nám budú ľudia milí a pochvália nás, tak to urobíme, pre pýchu; urobíme to pre vinu, pretože sa cítime previnilo. Ale ako výnimočné je pre nás, aby sme niečo urobili pre ostatných, pretože ich máme radi, pretože to potrebujú, bez toho, aby sme sa starali o seba, čo z tohto získame, alebo koľko nás to bude stáť? Jednoducho to robiť preto, že musíme, pretože to je správne. Tento ​​druh obete je Kristický; jednoducho dať, pretože to musíme urobiť. Takže naša myseľ je anti-Kristova.

To je dôvod, prečo Samael Aun Weor povedal,

"Satan, ktorého nosíme vo vnútri je zložený z atómov tajného nepriateľa. Satan mal počiatok; Satan má koniec. Musíme zničiť satana, aby sme sa mohli navrátiť k vnútornej Hviezde, ktorá sa na nás neprestajne usmieva. Toto je skutočné, konečné oslobodenie. Iba zničením "ja" môžeme dosiahnuť totálne oslobodenie."

Táto krátka pasáž definuje celé toto učenie, ktoré tu študujeme. Ak chcete vedieť o čom vlastne gnóza je, tak toto je ono: totálne oslobodenie. Nie iba dočasné oslobodenie, nie len niekoľko okamihov blaženosti v samádhi, nie len niekoľko okamihov radosti v astrálnej rovine, mentálnej rovine, alebo príčinnej rovine, nie iba niekoľko okamihov extázy mimo tela, nie iba niekoľko okamihov extázy v tele. To, čo my chceme, je totálne oslobodenie.

Všimli ste si ten výraz? Totálne Oslobodenie sa nachádza vo vnútornej hviezde, ktorá nás vždy vedie, ktorá je Ein Sof (Ain Soph). To je miesto, kde nájdeme oslobodenie. V absolútne, v Ein Sof, v prázdnote. Kvôli tomu musíme študovať. Musíme študovať učenie a musíme študovať samých seba.

Strom života je symbol, ktorý študujeme, aby sme pochopili niečo o prírode a o svojom vlastnom vnútornom zložení: duchovne i psychologicky. No je ľahké začať brať tento strom života doslova a začať veriť, že táto mapa je doslovná . Tretia dimenzia v ktorej sa teraz nachádzame je symbolizovaná sefirou malkut, a keďže štvrtá dimenzia sefira jesod, je zobrazená na mape nad malkutom, ľudia začnú veriť, že jesod je doslova nad našimi hlavami. Čiastočne je to preto, že sme vyrastali v nedeľnej škole, kde nás učili, že Nebo je hore v oblakoch. To je veľmi doslovné a hlúpe presvedčenie. Nebo nie je nad nami. Peklo nie je pod našimi nohami. Oboje Nebo i peklo - nirvána a samsára - sú vo vnútri nás. Keď si uľahneme k spánku a zdajú sa nám sny, kde sa odohrávajú tieto sny? Čomu zodpovedajú? Zodpovedajú tomu, čo je v nás. Kam ideme, keď snívame? Do neba alebo do pekla? Na to si musíte zodpovedať sami. Ak ste na mieste, kde prežívate iba obsah svojej vlastnej mysle, kde celý deň pracujete a potom v noci sa vám o práci i  sníva, potom ste v pekle; t.j. miesto, ktoré sa neustále opakuje. Ak máte nočné mory, ste v pekle.

Tieto sefiroty na strome života sú v našom vnútri. Toto grafické znázornenie predstavuje mnoho a mnoho úrovní, ktoré sa nachádzajú vnútri nás.

Štvrtá dimenzia, čo zodpovedá sefire jesod, je naša vitálna energia. Ak budete študovať akupunktúru, tai-čchi, čchi-kung, neigong, tummo, hociktorú z týchto typov praktík, tak budete pracovať s energiou štvrtej dimenzie, ktorá je vnútri vás.

Ak ste mali mimotelný zážitok, to je piata dimenzia, sefira hod a necach, astrálna a mentálna rovina. Tá je taktiež v našom vnútri.

Ak ste mali také šťastie, že ste zažili šiestu dimenziu, to sú sefiroty tiferet, geburah, a chesed, ktoré sú taktiež vnútri nás a nie vonku. Nie niekde tam, nie niekde nad nami, nie niekde na ulici, nie niekde v dajakom inom mieste, ktoré si sotva dokážeme predstaviť, ale vnútri nás samých. Ako je to možné zažiť? Tým, že poznáme zákony, tým, že vieme, ako používať vedomie, tým, že vieme, ako meditovať.

Sefiroty predstavujú všetky rôzne dimenzie prírody. Niekde sú tieto dimenzie opísané ako fontána, kde voda pramení od najmenšej fontánky do ďalšej, nižšej a ešte nižšej atď., a takto sa postupne všetko vytvára. To je dobrý príklad.

Ďalší obrázok je rovnaký strom života, ale zorganizovaný tak, aby nám ukázal, že to všetko je vnútri nás.

Toto grafické znázornenie, ktoré vytvoril Manly P. Hall na začiatku dvadsiateho storočia, predstavuje štyri svety kabaly zorganizované ako sústredné sféry, a na tomto konkrétnom obrázku nám názorne ukazujú úrovne hustoty. Najhustejšia hustota sa v tomto konkrétnom obrázku nachádza v strede, ktorou sme my, svet asijah. V Biblii to je mylne prekladané ako "Ázia." Takže v knihe Zjavenie sa píše o "siedmich cirkvách v Ázii," ale malo by to byť "sedem cirkví asijah," čo znamená fyzický svet, telo, fyzické telo.

Toto grafické znázornenie bolo pôvodne vypracované pre ilustráciu relatívnej hustoty svetov, s najťažšou alebo najhustejšou hustotou nachádzajúcou sa v strede. Ak však chceme porozumieť svetom, ktoré sú vnútri nás, potom to, čo tento obrázok znázorňuje si musíme v hlave obrátiť. A tak si predstavte, že posledný vonkajší kruh je vaše telo, t.j. trojdimenzionálna hmota a energia a všetko ostatné sa nachádza vo vašom vnútri. Teda čím hlbšie idete do svojho vnútra, tým je všetko jemnejšie (presne naopak, ako to ukazuje obrázok).

Ak sa naučíte správne meditovať a začnete sa introspektívne nahliadať do seba, pričom ste veľmi uvoľnení a viete, ako využiť energiu, potom môžete ísť hlbšie a hlbšie do svojho vnútra. Hlbšie do svojich hlbín: za hranice vitálneho tela, energie či; za hranice emócií, astrálneho tela; za hranice myslenia, mentálneho tela; za hranice vedomia, príčinného tela; za hranice božského vedomia, božskej duše, Geburah; za hranice Ducha, Chesed; za hranice Ducha Svätého, Binah; za hranice Syna, Chokmah; za hranice Keter, Otca nášho Otca, kým sa nedostanete k Ein Sof, k vašej vnútornej Hviezde, k prázdnote. Každý z nás sa tam môže dostať, pretože to máme vo vnútri.

My všetci to máme v sebe, ale nevieme, ako používať vedomie. Takže hneď ako sa usadíme meditovať a začneme sa pozerať dovnútra, rozptýlia nás túžby. Túžby po väčšom pohodlí, túžby po zážitkoch, túžby aby toto cvičenie už bolo za nami, túžby aby sme nemuseli tvrdo pracovať a jednoducho to dosiahli len tak, atď. "Prosím, Bože, daj mi nejaký zážitok! Prosím Bože, chcem zažiť astrálnu rovinu, chcem ťa vidieť, chcem ísť do Tibetu, chcem ísť na Mars!" Chceme mať všetky tieto typy duchovných zážitkov bez toho, aby sme si ich zaslúžili a bez toho, aby sme vedeli, ako ich mať kedy sa nám zachce. Sme leniví, netrénujeme seriózne. Seriózny meditujúci sa nevzdáva. Seriózny meditujúci medituje každý deň. Hovorím o správnej meditácii v sede, bez pohnutia. Bez akéhokoľvek pohnutia, nikde, či už vnútri alebo mimo.

Šrí Svámí Šivánanda na toto krásne upozorňuje v jednej zo svojich kníh, kde opisuje, ako by mala byť správne vykonávaná ásana alebo držanie tela. Presne o tomto som sa chcel zmieniť v predchádzajúcej prednáške. On hovorí, že správne držanie tela by malo byť ako hora: tá sa nehýbe.

"Keď sedíte v pozícii, myslite si: "Som pevný ako skala." Vsugerujte si to do mysli šesť krát. Potom sa ásana čoskoro spevní. Keď si sadnete k meditácii za účelom dosiahnutia stavu dhjána, musíte sa stať živou sochou. Až potom dosiahnete skutočnú stabilitu/pevnosť v ásane. Za jeden rok pravidelným cvičením budete úspešní  a budete môcť sedieť tri hodiny v kuse. Začnite s pol hodinou a postupne zvyšujte dobu. Keď sedíte v ásane, držte hlavu, krk a trup v jednej rovine. Držte sa jednej ásany, a opakovanými pokusmi ju spravte stabilnú a dokonalú. Ásanu nikdy nemeňte. Húževnato sa držte jednej ásany. Využite plný potenciál jednej ásany. Ásana dáva dridhata (pevnosť). Mudra dáva sthirata (stabilitu). Pratjáhára dáva Dhairja (odvahu). Pránájáma dáva laghimā (ľahkosť). Dhjána dáva pratjakshatva (vnímanie) Seba a Samádhi dáva kaivalja (izolácia), ktorá je vskutku sloboda alebo konečná blaženosť." - Šrí Svámí Šivánanda

Šrí Svámí Šivánanda povedal, že by sme mali byť schopní sedieť úplne bez pohnutia tri hodiny, bez najmenšieho náznaku pohybu. Takáto miera stability je to, čo je potrebné, aby vedomie mohlo preniknúť hlboko dovnútra. Ak sa necháme neustále rozptyľovať fyzickými pocitmi ako, "Ach, bolí ma koleno!" alebo "Ten chlap od vedľa hrá znovu na gitaru!" alebo "Kadidlo sa mi dostáva do nosa a to ma otravuje!" alebo "Deti hore na poschodí jačia!," nech je to čokoľvek, potom nikdy nemôžeme zažiť realitu vo vnútri, pretože svoju pozornosť máme upriamenú na fyzický svet. Zážitky v meditácii sa dostavia vo chvíli, keď fyzický svet úplne opustíme.

V ďalšej knihe tiež celkom krásne opisuje, že úplná, skutočná dhjána alebo samádhi, absorpcia, je charakteristická tým, že vedomie opúšťa telesnú schránku úplne. Fyzické telo je na tom istom mieste a naďalej funguje, ale duša tam nie je. Túto skúsenosť nemôžete mať, pokiaľ ste sústredený a venujete pozornosť fyzickému telu. Ak chcete mať skutočný duchovný zážitok, dajte telo do určitej polohy, hlboko ho uvoľnite a zabudnite naňho. Upriamte celú svoju pozornosť 100% na ponorenie sa do vnútra, do tmy ako šíp. To je spôsob, akým tento zážitok dosiahnete.

To je dôvod, prečo študujeme fázy meditácie. Každá tradícia ich prezentuje rôznymi spôsobmi, no podstata je u všetkých rovnaká: vymaniť sa z reťazí, ktoré nás viažu. Tieto reťaze sú zákony.

Strom života predstavuje sériu zákonov. Malkut je naša telesnosť, ktorá je ovládaná 48 zákonmi. Žiadny zoznam 48 zákonov neexistuje, pretože týchto 48 zákonov sú všetky sefiroty, ktoré sa nachádzajú nad malkutom a ktoré sú sčítané dokopy. Ein Sof, čo je to dokonalé, čisté, neobmedzené svetlo, nemá žiadne zákony, len samo seba. To je dôvod, prečo v tomto priestore je dokonalá sloboda, dokonalé oslobodenie, nič, čo by viazalo esenciu. V Absolútnu neexistuje žiadna zviazanosť, tam je iba dokonalá sloboda, absolútna a úplná sloboda pohybu. Žiadne obmedzenia. V hebrejčine to volajú "Neobmedzený (priestor)." Neobmedzenosť. To znamená, že tam neexistuje žiadny zákon, okrem seba samotného. To je realita. Evolúcia sa začína, keď sa tento zákon začne prejavovať, množiť a komplikovať. Najprv sa stane tromi zákonmi, Trojicou. Potom sa stane šiestimi zákonmi, Monadom, čo je len znásobením predchádzajúcich troch zákonov. Ďalším postupným zostupovaním do ríše 12 zákonov, je to potom Necach; čiže ďalšie zákony sčítané k tomuto atď. Všetko sú to len matematické komplikácie hmoty a energie.

Čo to znamená pre nás tu, v našom fyzickom tele, je nasledované: Keď použijeme svoju mentálnu, emocionálnu, fyzickú, sexuálnu energiu na kŕmenie túžby, hnevu, pýchy, závisti, sexuálnej žiadostivosti, obžerstva, chamtivosti, strachu a všetkých tých ostatných, rozmanitých emócií, ktoré nás sužujú, tak iba túto energiu ďalej komplikujeme. Vytvárame karmu, príčinu a následok. Čím viac to budeme robiť, tým sa tieto egá stanú zložitejšími, a naša myseľ a srdce sa stanú hustejšími, temnejšími a ťažšími.

Všimli ste si rozdiel v atmosfére v meste a na vidieku? V meste je táto atmosféra ťažká a hustá, zatiaľ čo na vidieku je ľahká a príjemná. To je vďaka týmto zákonom. Keď sa blížite k miestu, kde je veľa ľudí, tak začnete cítiť ťažobu zákonov, ktoré modifikujú vedomie tej oblasti a ľudí, ktorí sa tam nachádzajú. Cítite to. To je dôvod, prečo túžime po dovolenke; chceme si odpočinúť od všetkých tých zákonov. To je dôvod, prečo túžime mať astrálne mimotelné zážitky, pretože tieto oblasti sú oprostené od všetkých tých ťažkých zákonov, ktoré máme tu vo fyzickom svete. Ale tieto zážitky nie sú konečným oslobodením, iba dočasným. Keď ideme na dovolenku, musíme sa vrátiť.

Mnoho ľudí vstúpi do rádu, pretože sú už unavení zákonmi a jednoducho sa chcú stať mníchom alebo mníškou alebo kňazom, aby mali jednoduchší život a unikli zákonom. Avšak toto je len dočasná, povrchná sloboda, pretože skutočné putá sú v mysli a nie vo vonkajších okolnostiach. Väznenie a utrpenie v ktorom sa nachádzame máme vo vnútri. Od 96 do 864 zákonov.

Dante Alighieri to názorne ukázal vo svojom diele Inferno (Peklo). Dante bol veľký gnostik. Jeho Božská komédia je 100% čistá kabala v ktorej popisuje svoje skúsenosti a názorne ukazuje ľuďom, čo sa stane s mysľou, keď sa človek dopúšťa zrady, holduje sexuálnej žiadostivosti, je plný pýchy, závisti, obžerstva, chamtivosti a lakomosti; to je to, čo sa stane vašej mysli. Sami sa staneme tými ľuďmi, ktorí sú uväznení v pekle, tu a teraz v tele, uväznení v pekle. Áno, peklo ako miesto existuje, to je pravda, a nebo ako miesto tiež existuje, ale náš vzťah s nimi je definovaný teraz, podľa toho, ako sa práve správame, čím sme dnes.

Ak chcete vedieť či ste na ceste do neba, pozrite sa na stav vašej mysle. To vám povie. Ak vaša myseľ a srdce vibrujú na úrovni neba, potom tam pôjdete, a ak vaša myseľ a srdce vibrujú na úrovni pekla, už ste tam. Je to celkom jednoduché a desivé.

Absolútne oslobodenie prichádza zlikvidovaním Anti-Krista, ega. To si vyžaduje každodenné neustále úsilie. Áno, úsilie. Úsilie znamená výdaj energie. Radšej než vynakladanie energie na snahu sa vyhnúť veciam, ktoré sa nám nepáčia a naháňaním sa za vecami, ktoré sa nám páčia, a neustálim komplikovaním našej existencie, bolo by lepšie vynaložiť energiu na rozjímanie nad  existenciou; analyzovaním "Prečo trpíme? Ako sa dostávam do týchto situácii? Ako to, že to robím sebe i druhým? Čo je to vo mne, čo mi spôsobuje, že tu trpím a spolu so mnou tu trpia iní?" Túto analýzu, toto spytovania sa nemáme robiť len čas od času, keď príde k veľkej traumatickej udalosti, toto má byť denné úsilie. Práve v tomto každodennom úsilí, v tejto vynaloženej energii, sa začne objavovať múdrosť. Vo svojom živote začneme vidieť vzory správania, začneme vidieť tendencie, ktoré sme predtým ignorovali. Stávame sa našim vlastným psychológom.

Ale niečo, čo musíme pochopiť, je toto: oslobodenie, skutočné oslobodenie nenájdeme vo fyzickom svete. Ak chcete naozaj pochopiť sami seba, naozaj vidieť svoje ego, svoju myseľ, budete sa musieť naučiť, ako sa dostať von z klietky. Keď ste zavretí v klietke, tak ju nedokážete vnímať ako klietku, pretože ste na ňu zvyknutí. Stalo sa to zvykom. Ak chcete naozaj vidieť klietku, musíte sa dostať von z klietky, a najlepší spôsob, ako to urobiť, je prostredníctvom meditácie.

"Je nemožné zažiť realitu, Bytie, pokiaľ sa nestaneme majstrami meditácie." - Samael Aun Weor

Byť majstrom meditácie znamená, že človek musí byť schopný meditovať kedykoľvek a zažiť Bytie.

Podľa modernej teórie sa vraví, že pokiaľ chcete u seba rozvinúť v niečom zručnosť, byť v tom skutočne dobrý, musíte nad tým stráviť minimálne 10.000 hodín. Už tu niekto meditoval 10000 hodín? Nie? Ale ja vám poviem, že to trvá ešte viac. Táto moderná štúdia, ktorá rozpráva o asi 10.000 hodinách sa týka golfu, šoférovanie auta, a ďalších činností, ktoré nie sú hlboké. Úprimne povedané, aby ste sa stali majstrom meditácie, to si vyžaduje životy.

Dôvodom, prečo potrebujeme meditáciu je to, že tu vo fyzickom tele dokážeme pomocou svojich zmyslov vnímať iba tretiu dimenziu. Vidíme malkut. Vidíme svet, ktorému vládne 48 zákonov, nič viac. Ego sa tu nedá vidieť priamo. Účinky ega sú tak trochu viditeľné. Vidíme naše myšlienky a pocity, vidíme impulzy, ktoré nás riadia, ale tie impulzy prichádzajú odniekiaľ hlbšie, čo už nedokážeme vidieť. Psychológovia to nazývajú "nevedomie," "podvedomie." Jedná sa o oblasti mysli, ktoré fyzickými zmyslami ba ani našou schopnosťou vnímať myslenie, nemôžeme vidieť, pretože to ide príliš hlboko. Ak ich chcete vidieť, musíte uniknúť z tejto klietky, z fyzického tela.

Musíme otvoriť ďalšie zmysly. Vedomie je ten samý zmysel, pomocou ktorého ste si vedomí myšlienok, pomocou ktorého ste si vedomí pocitov. Myšlienky a pocity nevnímate chuťou, dotykom, sluchom alebo zrakom, ale niečím vo vnútri. Tento zmysel, táto schopnosť vizualizovať, je koreňom schopnosti meditovať. No naučiť sa tento zmysel používať si vyžaduje disciplínu, zručnosť a veľa tréningu. To, čo nazývame vízie, mimotelné zážitky, zážitky v meditácii, ktoré niektorí ľudia nazývajú samádhi, dhjána alebo absorpcia, sú veci, ktoré môžeme vnímať, keď dokážeme opustiť tretiu dimenziu. Niektorí ľudia tomu hovoria osvietenie alebo oslobodenie. Tak tomu ale nie je, to je len dočasné. V skutočnosti sa nejedná o úplné oslobodenie alebo úplné osvietenie, ale len o dočasný stav. Po uniknutí z tretej dimenzie môžeme vidieť a zažiť štvrtú alebo piatu dimenziu. Štvrtá dimenzia súvisí s energiou; to je Eden/Raj. Môžeme zažiť Raj. Taktiež môžeme zažiť piatu dimenziu, ktorou je nirvána. Môžeme tiež zažiť obrátený aspekt nirvány, ktorým je samsára, t.j. peklo; čo je tiež piata dimenzia. Všetko toto môžeme zažiť prostredníctvom meditácie, ale všetko to ešte stále podlieha vplyvom ega. To je dôvod, prečo u niektorých meditujúcich, ktorí sa naučili, ako zažiť tieto veci – či už náhle vízie, alebo dostanie sa von z tela - sa dostaví strach, alebo ich ten dotyčný zážitok privedie do vytrženia a oni sa vrátia späť do tela. Dôvodom je fakt, že ego stále modifikuje tieto oblasti; či už je to strach, pýcha, hnev, sexuálna žiadostivosť, túžba alebo všetky rôzne odrody tisícov eg.

Aby sme boli skutočne schopní pochopiť samých seba, na to je potrebné opustiť tretiu, štvrtú i piatu dimenziu a vstúpiť do šiestej dimenzie. To je dôvod, prečo majster Samael Aun Weor uviedol toto:

"Za týmito troma známymi dimenziami - dĺžka, šírka a výška - existuje štvrtá dimenzia, táto
dimenzia je čas. Za časom máme piatu dimenziu, táto dimenzia je večnosť. Ba čo viac, my
tvrdíme, že za večnosťou existuje šiesta dimenzia, táto dimenzia je za večnosťou a časom. Práve
v tejto šiestej hlavnej dimenzii začína úplné oslobodenie. A preto iba tá osoba, ktorá sa prebudí
vo všetkých šiestich hlavných dimenziách vesmíru, je skutočný jasnovidec, turiya, oprávnený
osvietenec." – Dokonalé manželstvo

Prečo šiesta dimenzia? Pozrite sa na strom života znova. Pamätajte, že tieto úrovne sú v našom vnútri a nie nad našimi hlavami. Naše fyzické telo sa týka tretej dimenzie; naša energia, štvrtej; naše emócie a myšlienky sa vzťahujú k piatej dimenzii. Premýšľajte o tom.

Keď meditujete, čo vám bráni, aby ste sa dostali hlbšie? Rozptýlená energia. Sme v strese, sme napätí, nedokážeme sa uvoľniť, chceme niečo robiť, chceme pobehovať, sme zaneprázdnení. To znamená, že naše vitálne telo je rozrušené. Pitie alkoholu, fajčenie cigariet, rozrušenosť alebo stres, sú všetko veci, ktoré narúšajú energiu vitálneho tela; a teda sa nedokáže uvoľniť. Ak sa vitálne telo nedokáže uvoľniť, fyzické telo sa taktiež nedokáže uvoľniť, a tak nemôžeme meditovať. Jednoduché. To je zákon.

Musíme sa dostať za tretiu dimenziu (fyzické telo); musíme sa dostať za štvrtú dimenziu (energia vo fyzickom tele); a potom povedzme, že sa skutočne uvoľníme, dajme tomu, že pôjdeme na duchovno-meditačný výlet a niekoľko dní veľmi sústredení meditujeme a naozaj sa veľmi uvoľníme fyzicky aj energicky. Čo nám zabráni dostať sa ďalej? Emócie v rovine Hod; myšlienky v rovine Necach. Čo sú to emócie? Obávame sa o prácu, obávame sa o mačku, prajeme si, aby sme mali priateľa/ku, prajeme si, aby sme mali niekoho, kto by nás ocenil a miloval, nemôžeme uveriť, že naši rodičia sú takí krutí a zlí, a naše srdce je zviazané do uzlíka, pretože ľudia sú voči našim potrebám takí necitliví. Nemôžeme meditovať pretože srdce, astrálne telo je rozrušené. Sme stotožnený s emóciami, celkom zabraný vo svojich citových potrebách. Inými slovami, falošné ja. Emocionálna túžba.

Povedzme, že sa dostaneme i cez to. Čo nás potom čaká ďalej je ešte jemnejšie než sú pocity, a tým sú myšlienky. Stále nad niečím premýšľame, či už sú to spomienky z minulosti, túžby a myšlienky o budúcnosti, snívanie, fantázie, snaženie sa vyriešiť veci atď. Sme zvedaví: "Zaujímalo by ma, či ho má naozaj rada. Zaujímalo by ma, či ju má naozaj rád. Zaujímalo by ma, či ma má rád." Premýšľame, predstavujeme si veci a snažíme sa ich vyriešiť. Dokonca i samotné učenie začneme analyzovať: "Pár vecí mi v tej kabale nie je jasných. Čo znamená toto alebo tamto?" Jednoducho ide o neustále myslenie: "Musím vymyslieť, ako zaplatím účty, a ako si nájdem prácu" Toto všetko sú myšlienky zakorenené vo falošnom pocite svojho ja. Mentálne telo je rozrušené, nedokáže sa uvoľniť, a tým pádom nemôžeme meditovať.

Dochádza vám to? To, čo medituje nie je fyzické telo, ani vitálne, ani astrálne, ani mentálne. V skutočnosti musíme ísť za toto všetko a uvedomiť si, čo to je v nás, čo sa vlastne snaží meditovať. Musíme sa pozrieť do toho, čo sa pozerá; pozrite sa do priestoru medzi myšlienkami, pozrite sa do miesta medzi pocitmi. Čo je tam? Neodpovedajte svojim intelektom. Pozrite sa. Čo tam vidíte? Dokážete nájsť seba/ja? Všetci hovoríme, že myšlienky a pocity pochádzajú z nás samých.  Kde je toto ja? Kto je to? Keď sa teraz pozriete do svojej mysle, môžete ho nájsť? Dokážete vystopovať myšlienku späť k zdroju, z ktorého prišla? Dokážete vystopovať pocit späť k zdroju, z ktorého ten pocit prišiel? Spomienka, sen, starosti. Dokážete ho nájsť? Nedokážete. Toto je základné Zenové cvičenie, taktiež základný Dzogčhen.

Toto pátranie do vlastnej mysli, je pozeranie sa cez sefiroty, pozeranie sa dovnútra. Spomínate na ten kruh sústredných sfér? To je vedomie pozerajúce sa na priestor medzi vecami; prázdnota.

Ja neviem, či ste si to uvedomili, ale tu vám dávam naozaj veľký kľúč k vašej meditácii. Ak sa vážne budete držať tejto rady, tak v meditácii môžete dosiahnuť rýchly pokrok. Ja som si to len tak nevymyslel. Ja som sa to naučil ​​od Samaela Aun Weora.

Toto pozeranie, toto pátranie, nikdy sa s ničím nestotožňovať, zachovávať si slobodu, nenechať sa ničím zviazať - žiadnou energiou, žiadnym pocitom, žiadnou myšlienkou, žiadnou emóciou, žiadnou túžbou - okrem jednej veci, a tým je pozeranie sa hlbšie dovnútra, uhýbaním sa všetkému a pohybovaním sa medzi všetkým, čo sa vynára; neustále pátranie a ponáranie sa do väčších a väčších hĺbok.

Byť úspešný v tejto technike nie je vôbec ľahké, práve naopak je to veľmi náročné. Dôvodom je, myseľ alebo ego, ktoré bude robiť všetko, čo je v jeho silách, aby nás rozptýlilo. Jeho hlavný nástroj je dualita, dualizmus.

Posadíte sa meditovať a chcete mať dajaký zážitok, do toho príde ego a povie: "To sa ti nepodarí." Všetci sme to zažili. Porazenectvo. Ego hovorí: "Nepodarí sa ti to. Nezaslúžiš si to. Nemáš tú správnu knihu. Nemáš dobrého učiteľa. Nemáš dobrú školu. Tvoje Bytie, tvoj Najvnútornejší, tvoj Budha sa o teba nezaujíma, zabudol na teba. Nikdy si nemal skúsenosť so svojou Božskou Matkou. Ako vieš, že tieto veci sú vôbec pravdivé?" Takže napokon sa vzdáme.

Ego používa akýkoľvek nástroj, ktorý má po ruke, aby nás rozptýlilo, aby nás udržalo v spánku. Využíva obrázky, myšlienky, pocity, vnemy. Všetko k čomu má v mysli prístup. Prinesie k nám túžby a začne nám ich prehrávať na obrazovke mysli, len aby sme začali snívať. Prinesie nám túžby, pochybnosti, obavy. Prinesie nám všetko možné, len aby nás udržalo premýšľať: "Veď predsa môžem dostať niečo lepšie, než mám teraz." Toto je základný dualizmus mysle. "Nechcem to, čo mám teraz, chcem niečo viac."

Táto dualita, tento konflikt, je koreňom utrpenia. Baženie a odpor. "Nechcem to, čo mám teraz, ja chcem to, čo má on alebo ona." Tak si čítame o veľkých majstroch meditácie a povieme si: "Chcem to, čo majú oni." No, na začiatku môžeme povedať, že je tam určitá úprimnosť, pretože duša to potrebuje a túži po tom, no potom príde myseľ, túto úprimnú túžbu vezme a spraví z nej závisť. Myseľ to vezme a povie: "Ja to chcem pre seba," a potom pýcha povie: "Zaslúžim si to. Chcem mať zo seba dobrý pocit. Chcem, aby ma ostatní obdivovali a rešpektovali, takže chcem mať tieto zážitky, aby som sa potom mohol pred všetkých postaviť, a začať hovoriť o všetkých týchto veľkých duchovných veciach." Závisť, pýcha. To je to, čo nás drží od toho, aby sme mali zážitky. Taktiež žiadostivosť. Neustála túžba po pocitoch, po potešení, po uspokojení.

Práve tento dualizmus je to, čo nás drží v pasci. Je to zápas v mysli, čo nás drží v pasci. Protijed je vedomé chápanie, znalosť/poznanie, gnóza, skúsenosti. Existuje mnoho ľudí, ktorých toto učenie veľmi nadchne a chvíľu sa o to budú veľmi zaujímať. Budú vážne praktizovať meditáciu, budú čítať knihy, začnú chodiť na prednášky a na chvíľu budú celí zapálení pre náboženstvo. No potom príde odpor a ego sa začne brániť. Ego nechce zomrieť. My milujeme svoje osobnosti, milujeme svoje utrpenie, milujeme sa sťažovať o svojom utrpení, sme radi, keď nás ľutujú pre naše utrpenie, milujeme sympatie od druhých, milujeme vyzerať čo najlepšie a taktiež milujeme vyzerať čo najhoršie, radi sa hráme na zlého chlapca alebo zlé dievča, a radi by sme boli najlepší; nenávidíme byť v strede. Toto je dualizmus mysle.

Vedomé poznanie znamená, že je vám to jedno. Vedomé poznanie znamená, že viete, že ste tým čím ste, bez ohľadu na to, čo niekto hovorí, alebo si myslí. Vedomé poznanie vie, že Boh existuje. Vedomé poznanie je druh múdrosti, ktorá je založená na skúsenosti základnej pravdy. Vedomé poznanie nie je intelektuálne poznanie. Vedomé poznanie je poznanie z vlastnej skúsenosti. Je to gnóza.

To je to, čo študenti potrebujú na prekonanie odporu: vedomé poznanie. Každý, kto študuje takýto typ učenia, zažije obrovský odpor prichádzajúci v podobe vĺn zo svojej vlastnej mysle. Bude to prichádzať vo vlnách. Niekedy sú tieto vlny neuveriteľne silné a môžu trvať dlhý čas. Jazdiť na takýchto vlnách a nedať sa vtiahnuť do hlbín porazenectva, zúfalstva, alebo čo je ešte horšie navrátiť sa späť ku starému spôsobu života a starým návykom, si vyžaduje ohromne silnú pevnú vôľu. Vyžaduje si to skutočne silnú vôľu. To, čo túto vôľu bude poháňať, je vedomé poznanie, vedomá pamäť, pracovná pamäť. To je dôvod, prečo sú skúsenosti/zážitky dôležité.

Duchovné zážitky sú dôležité nie pre ego, ale k posilneniu duše, vedomia. Dôvodom prečo prichádzame k náboženstvu, ku gnóze je to, že chceme mať zážitky/skúsenosti a chceme poznať pravdu. U niektorých ľudí sa niekedy tieto zážitky dostavia pomerne jednoducho hneď na začiatku, dokonca i rapídne. A to je veľký dar, donum dei, ktorý Bytie dáva svojej ľudskej duši, ktorou ste vy, nie vaša myseľ, ale vaše vedomie. Bytie vám dá dary a povie: "Vidíš, je to skutočné!" a duša sa zapáli s nadšením. Toto však nemôže trvať večne, pretože duša sa môže pripútať, môže byť zvedená mysľou a stať sa závislou na zážitkoch, a to sa deje zakaždým každému. Podarí sa vám mať mimotelný zážitok, alebo víziu, a to vás urobí nemierne šťastným, pretože ste zažili pocit, ktorý je najkrajším potešením, najkrajšou radosťou, akú si vôbec dokážete predstaviť, t.j. cítiť svoju dušu oslobodenú od klietky. Zacítiť túto slobodu je tak oslobodzujúce, že chcete, aby to trvalo, nechcete ten stav opustiť a chcete ho zažiť znova a znova. Z tohto sa veľmi rýchlo môže stať túžba, a keď sa nám potom tento zážitok nepodarí mať, tak sa naštveme. Začneme zúfať, prestaneme trénovať, prestaneme meditovať a mnoho ľudí toto učenie opustí. Protijedom je pamätanie si, že ten zážitok bol skutočný. Už sa nám to podarilo zažiť a môžeme to zažiť znovu, ale človek musí zaplatiť svoju karmu. Musíme si splatiť svoje dlhy. Je potrebné pracovať na egu. To je presne to o čo tu ide.

Tento typ vedomého poznania je povrchný. Je to krok na ceste k hlbšiemu vedomému poznaniu, k absolútnej podstate seba samého. Spomienka na zážitok vám vydrží len po určitý čas, a spolu s tým i nadšenie alebo viera. Čo vám dodá skutočnú stálu energiu potrebnú k vykonávaniu cvičení až pokým nedosiahnete cieľa, je skutočné, pravé poznanie svojej pravej, vnútornej podstaty: zbaviť sa myšlienky, že vaše fyzické telo je vaše skutočné ja. Ďalej je potom treba pochopiť, že vaše astrálne telo taktiež nie je vaše pravé ja. Mnoho ľudí sa tu zasekne a začne so myslieť, že "musím vybudovať svoje astrálne telo!" – pričom si myslia, že sa jedná o ich skutočné ja; tak tomu však nie je. To isté si myslia o mentálnom a príčinnom tele. Žiadne z týchto tiel nie je skutočným ja, sú to iba nádoby, vozidlá, nástroje.

Nenechajte sa pripútať. Musíme pretrhať reťaze; reťaze, ktoré nás viažu k fyzickému telu, reťaze, ktoré nás viažu k egu, k "ja," reťaze, ktoré nás viažu ku všetkým túžbam po všetkých pocitoch, či už sa jedná o pocity, ktoré sú v tretej, štvrtej, piatej, alebo dokonca i v šiestej dimenzii. Áno, môžeme sa pripútať i k Nebu, k nirváne. Toto je presne spôsob, ako sa z človeka stane to, čo sa nazýva pratjékabudha, alebo ako sa uvádza v niektorých tradíciách boh alebo titán. Toto sú ľudia, ľudské bytosti, ktorí dosiahli určitú úroveň duchovnej skúsenosti, a ktorí sa stali závislými na potešeniu, pôžitku a moci z týchto oblastí. Sú to budhovia, sú to bohovia, ale s pripútanosťou.

Postupne tým, že sa učíte meditovať, a tým, že sa dostávate hlbšie vo svojom cvičení, tieto úrovne zažijete. Oni vám prinesú radosť a budete tam chcieť zostať. Nenechajte sa pripútať. Je to obrovské nebezpečenstvo. Toto vám povie iba veľmi málo škôl, pretože väčšina chce, aby ste sa pripútali, a oni, aby mohli postaviť väčšie školy. Ak chcete dosiahnuť absolútne oslobodenie, musíte pretrhať všetky reťaze cez všetky tieto dimenzie, a to i v šiestej.

Nezabúdajte, čo majster Samael povedal, že oslobodenie začína v šiestej dimenzii. To je miesto, kde to začína. To je preto, že to je úroveň príčin. V šiestej dimenzii sa nachádzajú príčiny všetkého. Ak chcete zistiť príčiny ega, príčiny "ja," príčiny utrpenia, toto všetko začína v šiestej dimenzii. To znamená, že musíte mať náramnú zručnosť v meditácii, aby ste mohli pracovať v tejto úrovni. Nepredpokladajte, že sa tam dostanete dnes alebo ešte tento rok. Vyčistenie ohromného množstva odpadkov z mysle, aby ste mohli pracovať v tejto úrovni si pravdepodobne vyžiada náramné úsilie. Nezáleží na tom, ako dlho to potrvá alebo koľko úsilia to zaberie, ale urobte to. Nestarajte sa o čas, nestarajte sa o prekážky, zostaňte verný tomu, čo robíte.

Toto v podstate znamená, ako každý deň meditujeme. Čo je tu dôležité, čo sa tu pokúšam vysvetliť je to, že či už máte zážitky v nirváne alebo zážitky v tomto alebo tamtom Nebi alebo mimotelné zážitky alebo vízie, toto všetko je nádherné, ale oslobodzuje vás to od utrpenia? Teraz nemyslím o dočasnom oslobodení ale konečnom? Dajú vám tieto zážitky niečo, čo zmení vaše správanie? Pretože to je to, čo potrebujeme. My potrebujeme vedomé poznanie, ktoré dokáže zmeniť naše správanie. Keď sa dotknete sporáka a spálite sa, znova sa ho už dotknúť nechcete. To je vedomé poznanie, no my ho potrebujeme psychologicky. Musíme si naozaj vedome uvedomiť, že hnev bolí. Hnev je bolesť, pýcha je bolesť, sexuálna žiadostivosť je bolesť, problém je, že my nemáme vedomé poznanie týchto vecí.

Majster Samael uviedol krásny príklad: "Alkoholik vie, že alkohol mu ubližuje. On vie, že alkohol zabíja bunky a mozog a ničí mu pečeň. On to vie, ale nemá toho vedomé poznanie, pretože pokračuje v pití." Ten, kto má vedomé poznanie sa nikdy nedotkne alkoholu, pretože vie, že ho poškodzuje a kladie mu pod nohy väčšie prekážky k oslobodeniu od utrpenia. Toto je vedomé poznanie, a to my potrebujeme s hnevom, so sexuálnou žiadostivosťou, s pýchou, so závisťou, s obžerstvom, s chamtivosťou a so všetkým ostatným, čo nám upcháva myseľ. Tento druh vedomého poznania posilňuje dušu, vedomie. Robí ho robustnejším, dodáva mu energiu. Ak chcete mať skutočné duchovné zážitky, a nie len pár minút poletovania v astrálnej rovine, alebo zopár minút v mentálnej rovine skúmaním tohto alebo tamtoho, ale ozajstné zážitky pravdy v prázdnote, v absolútnu , na to je len jeden spôsob, ako sa k ním dostať, a to je zomrieť ako ego. Eliminovať pýchu, strach, sexuálnu žiadostivosť, závisť, obžerstvo, chamtivosť a všetko ostatné, čo väzní vedomie.

Ako vidíte veda, ktorá sa za tým skrýva je jednoduchá. Zakaždým, keď sme sa dopustili chyby a vytvoril ego, vytvorili sme uzol v kozmickom toku. Každé "ja," je článok karmickej reťaze. Keď sa nazlostíte, to, čo vás obklopuje je tento článok reťaze, a to, čo cítite a vnímate vo svojom tele, vo svojom srdci a vo svojom intelekte sú všetky prejavy tohto hnevu, tejto reťaze. Ale čo mu dodáva energiu? Čo je to, čo dáva hnevu schopnosť vedieť, čo si druhá osoba myslí, alebo robí? Čo je to, čo dáva hnevu kapacitu vidieť a prejaviť sa? Je to vedomie. Ten hnev je len objektív, filter cez vaše vedomie. Vy ste ten, kto mu dáva silu. Keď vašu myseľ, srdce a telo chytí do pasce sexuálna žiadostivosť, a všetko na čo dokážete myslieť, vidieť, a cítiť je sexuálna žiadostivosť, čo to mu dáva energiu/silu? Vy sami.

To je dôvod, prečo majster Samael povedal: "Nehovorte, nemyslite si a nepociťujte, že vaše "ja," vaše ego, je od vás oddelené." Nie je. Ste to vy. Vy ste ten, kto koná. Ten pocit oddelenia medzi mnou a mojím egom je lož, pretože ten, kto toto ego kŕmi a posilňuje, ste vy sám. Toto je niečo, do čoho sa chytí mnoho gnostikov. Oni si myslia, že "ja nie som moje ego, ja som moje Bytie!" To je mýtománia, to je pýcha. Je to mylná predstava, ktorá ich drží od cesty; od vnútornej cesty pracovaniu na sebe, pretože oni si myslia, že oni nie sú pýcha. "Ja nie som sexuálna žiadostivosť." Áno ste. Čo je v tejto sexuálnej žiadostivosti uväznené, čo sa prostredníctvom tejto sexuálnej žiadostivosti prejavuje, ste vy. Zbavte sa jej a budete bez utrpenia.

Ak ste študovali niektorú z vyšších tantrických jog, ako mahámudra alebo dzogčhen, alebo veľmi krásne a hlboké učenie Milarepu, alebo učenie Maitréja Budhu, konkrétne písmo zvané Mahájána Uttara-tantra-šastra, tak viete, že v budhistickom učení sa píše niečo na spôsob, že vedomie sa nikdy nedá znečistiť – čo pre mnohých gnostikov môže znieť šokujúco. Pre gnostikov to znie nesprávne. My si myslíme, "Samozrejme, že sa dá znečistiť! Dá sa uväzniť v egu!" Gnostici premýšľajú a "čo vedomie uväznené v pýche alebo žiadostivosti? Nie je vedomie teda znečistené?" Nie! Je tam znečistenie, ale ak toto znečistenie odoberiete, vedomie bude také čisté, ako vždy bolo. Ak vezmete pohár čistej vody, a predstavíte si, že to je vedomie, a vysypete do nej veľa nečistôt, potom tá voda bude "znečistená," povrchne; nedá sa piť, ale ak oddelíte nečistoty a odstránite ich, voda bude tak čistá, ako vždy bola. Stále si zachováva svoju pôvodnú čistotu. V konečnom dôsledku sa nedá znečistiť, rovnako ako priestor.

Každý prvok sa dá spáliť, ale nie priestor. To je Ein Sof. To je to, čo sme vlastne na najvyššej úrovni my sami, ale my si to neuvedomujeme, nemáme o tom vedomé poznanie. Na našej najvyššej, najhlbšej úrovni sú myseľ a vedomie prirodzene čisté. Toto prirodzene čisté vedomie sa nedá znečistiť, ono je dokonalé a večné. To je naša pravá, skutočná podstata. Problém je, že my sme na to kompletne zabudli a okolo tohto vedomia a jeho častíc sme vybudovali všetky tieto klietky, ktoré ho väznia, a to je dôvod, prečo majster Samael povedal: "Častice Otca, ktoré sú v bolesti." Toto sú všetky časti nášho najvyššieho aspektu seba uväznených v egu, ktoré trpia a na základe ktorých my sami trpíme.

Pri študovaní a analyzovaní  budhistickej filozofie môžete nájsť krásne vodidlo, ktorým je jednoducho toto: kedykoľvek vás bude sužovať ego, uvedomte si jeho dualitu. To znamená, pamätajte si, že to nie ste vy, je to iba prelud. Ego bude vždy túžba alebo averzia. Esencia, Ein Sof, proste je. Toto však váš intelekt nedokáže urobiť. Pokiaľ nad tým začnete intelektuálne rozmýšľať, tak si budete myslieť: "Hm, cítim všetok tento hnev, a ja viem, že to je hnev, ale nedokážem... je to proste hnev a som rozčúlený!" Toto nestačí. Ak to chcete naozaj pochopiť, musíte meditovať. Musíte sa naozaj ponoriť hlboko do seba a potom ten hnev odrazu, zdanlivo bez dôvodu, len tak odíde preč. Má tu s tým niekto skúsenosti?

Tým, že zmeníte spôsob, akým dávate pozor, zmeníte to, čo zažívate. My si robíme problémy horšie ako sú. To je to, čo nám toto učenie hovorí. My sme tí, ktorí robia z hnevu problém. To, čo poháňa hnev sme my sami. Ak ho prestaneme vyživovať, tak odíde preč. Už nám viac nemôže ublížiť. To je spôsob, ako začneme chápať, ako začneme rozvíjať vedomé poznanie; tým, že ho proste prestaneme posilňovať. Takže ak vás niečo veľmi trápi, začnite robiť niečo iné. Prestaňte tomu na chvíľu venovať pozornosť. Vo väčšine prípadov je toto utrpenie veľmi zamerané na seba samého: "Chcem toto, chcem tamto, nechcem toto, nechcem tamto!" Takže moje odporúčanie je nasledovné: Prestaňte svoju pozornosť venovať sebe a urobte niečo pre niekoho druhého. Slúžte iným. A v tomto cítení slúžiť iným a opustením seba so zretele zrazu zistíte: "Prečo som bol vôbec taký naštvaný? Čo som to mal za starosti, alebo čoho som sa to bál?" A potom meditujte. Ak nebudete nad týmto zážitkom meditovať, tak sa to jednoducho stane znova a znova, a opakovane budete padať do rovnakej pasce. Meditujte a pochopte to.

V tomto pochopení si začnete uvedomovať, že keď ste boli v tej situácii sužovaní týmto hnevom, tak ste verili, že tento hnev ste boli vy sami, alebo sa mohlo jednať o sexuálnu žiadostivosť alebo pýchu, a pravdou je, že to skutočne tak pripadá. "Som naštvaný, som hladný, chcem toto, chcem tamto." Dôvod prečo nám to pripadá, ako by sme to boli skutočne my je ten, pretože mi tomu dodávame energiu. Ale keď to naozaj pochopíte, tak si uvedomíte, že v skutočnosti som to nebol ja, ale klam. A táto mylná predstava o sebe je to, čím neustále prechádzame, ale ono je to tak nepatrné, že to nevidíme. Všetci, čo sme teraz tu, trpíme touto mylnou predstavou o sebe samom, len to nevidíme. Iba hlbokým vedomým pochopením a uvedomovaním si seba samého to môžete začať vidieť a začať od toho upúšťať a vymaniť sa z toho.

Inými slovami, musíme ísť nad rámec toho, čo vidíme, aby sme boli schopní vidieť to, čo v sebe nevidíme. Musíme sa naučiť vidieť novým spôsobom. Ak dňom za dňom prechádzate životom rovnakým spôsobom, ak sa na veci pozeráte vždy rovnako, tak nezískate nič nové. To dáva zmysel, nie? Všetci chceme niečo nové. No pokiaľ sa budeme pozerať na veci rovnakým spôsobom, tak nič nové sa k nám nemôže dostať. Takže otvorte oči. Nie fyzické oči, ale oči vedomia. Začnite sa na všetko pozerať tak, ako keby ste to nikdy predtým nevideli, predovšetkým samých seba. Neustále sa sledujte a pozorujte, ako by ste ani nevedeli, kto ste, a sledujte a pozorujte, čo sa vynára vo vašom tele, vašom srdci a mysli (vo vašich troch mozgoch). Neustále sa pozorujte. Nikdy sa nestotožňujte. Nikdy sa nedajte vtiahnuť do: "Ja chcem toto. Ja nechcem toto." Dualita samsáry.

To je spôsob, ako získame džňa. Jedná sa o sanskritské slovo, čo znamená znalosti/poznanie.

Pravdepodobne ste počuli o džňána joge, čo je úvodná úroveň jogy v Indii, kde sa táto náuka o džňa študuje a vyučuje. Avšak tam to má skôr intelektuálny charakter. To nie je to, o čom tu hovorím.

Džňa (jna) je gnóza, vedomosti/poznanie zo skúsenosti. Tento typ znalostí zo skúsenosti, ktoré získame z pozorovania samých seba je základom. Takže, s touto úrovňou znalostí, sa učíte hlavne o egu v nižších sférach, ale tiež sa musíte učiť o fyzickom aspekte, tretej dimenzii, a taktiež sa potrebujete učiť o štvrtom dimenzionálnom aspekte, piatom dimenzionálnom aspekte, a šiestom. To je naozaj veľa vedomostí. Práve teraz nemáme žiadne z týchto vedomostí. Vieme len málo, trošičku o fyzickom svete a to je tak všetko, a dokonca aj to sú diskutabilné vedomosti, pretože sa jedná všetko o veci, ktoré nám ľudia povedali, aby sme verili a pre väčšinu z toho nie je ani žiadny dôkaz. Je to len presvedčenie. Džňa je skutočné poznanie zo skúsenosti. Ale skutočné oslobodenie nezačína skôr ako od šiestej dimenzii, je tak? To znamená, že potrebujeme znalosti zo šiestej dimenzie a za ňu, a to má v sanskrte iný názov. Toto je pradžná.

Pra znamená "to, čo je za." Ono to súvisí s para, ak poznáte mantru, "Gate gate paragate." Takže pradžná je "za hranicami poznania" alebo "znalosť získaná spoza hraníc." Pradžná má veľmi sofistikovanú etymológiu. V hinduizme a v budhizme sa používa trochu inak. Ja ju používam predovšetkým v budhistickom kontexte. Pradžná je vyššia páramitá, najvyššia dokonalosť.

Ak ste študovali budhizmus, tak viete o pradžňápáramite sútre. Ak poznáte mantru Gate gate paragate parasamgate bodhi svaha, to je mantra pradžňápáramity. Pradžňápáramitá znamená "poznanie dokonalosti spoza hraníc." Pradžňápáramitá je najvyšší aspekt duše, a je to práve táto úroveň znalostí, ktoré začínajú tu, v daat.

Daat je hebrejské slovo, ktoré znamená poznanie. Daat je sféra, ktorá spája veľkú prázdnotu medzi Trojicou a siedmimi sefirotmi, ktoré sú v prejave. Daat je pradžná, je to poznanie/znalosti, ktoré prenesie človeka za hranice tejto prázdnoty. To je miesto, kde začína skutočné oslobodenie: od šiestej dimenzie.

Čo je to pradžná? Je to múdrosť Krista. Jedná sa o typ vedenia, ktoré má Kristus. Keď sa pozriete na hebrejské názvy tu vo vyššej Trojici nad pradžná, daat, tak vidíte binah a chokmah. Binah znamená inteligencia, chokmah znamená múdrosť. Ak tieto dve zjednotíte dostanete: inteligentnú múdrosť, ktorá sa rovná vedomému poznaniu. To je pradžná.

Aj keď sa nám môže zdať, že to začína byť príliš abstraktné, napriek tomu je to veľmi dôležité.

Pradžná je znalosť múdrosť Krista. Je to druh poznania múdrosti, ktorá nemá absolútne nič spoločné s intelektom. Jedná sa o čisté vedomé poznanie osvietené láskou.

Dôvod prečo vám to teraz vysvetľujem je ten, pretože dúfam, že raz budete natoľko seriózni vo svojom meditačnom cvičení a zažijete to, a ja chcem, aby ste vedeli, čo to je. Prečítam vám pasáž od Milarepy, v ktorej, v niekoľkých slovách, sa hovorí o všetkom, čo mne trvalo povedať dve hodiny. Takže počúvajte veľmi špecifickú terminológiu, ktorá je použitá v tomto citáte, pretože krok za krokom je to to, čo som vám práve vysvetlil.

Keď máte telo v správnej pozícii [ásana], a vedomie ponorené hlboko v meditácii, tak môžete mať pocit, že obe myšlienka aj myseľ zmizli; Toto je však iba povrchný zážitok dhjány [extáza/samádhi]. Neustálim cvičením a s tým súvisiacou plnosťou mysle, človek cíti sálavé Sebauvedomenie žiariace ako brilantná lampa. Je čisté a jasné ako kvet, je to ako pocit hľadenia do obrovskej a prázdnej oblohy. Uvedomovanie si prázdnoty je číre a transparentné, napriek tomu jasné. Toto nemyslenie, tento stav žiadnej myšlienky, tento žiarivý a transparentný zážitok, je iba pocitom dhjány [extázy/samádhi]. S týmto dobrým základom by sme sa mali ďalej modliť k Trom Vzácnym, a hlbokým myslením a rozjímaním preniknúť do Reality. Vtedy môžeme uviazať žiadne-ego múdrosť [pradžná] s užitočným životným lanom hlbokej dhjány [extázy/samádhi]. So silou láskavosti, súcitu, a altruistickým sľubom Bódhi-Srdca [Bódhičitta], dokážeme vidieť priamo a jasne Pravdu Osvietenej Cesty, z ktorej nie je nič vidieť navonok, ale vnútorným vnímaním je všetko jasné. Vtedy vidíme, ako falošné boli obavy a nádeje našej vlastnej mysli. Bez príchodu sa dostávame k miestu Budhu; Bez toho, aby sme videli, dokážeme vnútorne vnímať dharmakáju; Bez úsilia, robíme všetky veci prirodzene. [To znamená, že bez námahy]. - Milarepa, Podstata pravej Realizácie (The Nature of True Realization)

Prajem si, aby som bol taký dobrý učiteľ ako on, pretože táto krátka pasáž je celý kurz, ktorý som práve dal. Je však nutné, aby ste vedeli, ako túto pasáž čítať. On opisuje niečo, čo zažil v meditácii. On opisuje celú cestu gnózy a ako ju má človek žiť v meditácii. Študujte toto dielo a meditujte nad ním. Dokáže to pretrhať veľa reťazí vo vašej mysli. Dokáže to posilniť vaše cvičenie.

Keď som študoval toto písmo, tak som sa dostal k rovnakému učeniu v Biblii, ktoré je však zahalenejšie. Dnes vám to nebudem čítať, pretože je to ťažké na pochopenie. Je to Žalm 17, Dávidova modlitba. Dávid nie je fyzická osoba z minulosti; Dávid je symbol Tsadiku, "spravodlivého," inými slovami, bódhisattvu. V poslednom riadku Žalmu 17 sa píše:

"Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa tvojou podobou."

Tá tvár je väčšou tvárou o ktorej sa hovorí v kabale. Je to tvár Keteru, ktorý otáča svoju tvár a nám len ukazuje jednu stranu, tú prejavenú. Skrytú stranu nevidíme, pretože to je absolútno.

Dávidova modlitba v žalme 17. vyjadruje presne to, čo Milarepa vysvetlil touto vetou: Skrze etiku, skrze meditáciu, môžeme preniknúť a vidieť, čo sa nedá vidieť fyzickými očami. Vidíte, Milarepa povedal: "že je možné vidieť bez toho, aby sme sa pozerali," a to je to, čo hovorí Dávid.

V židovsko-kresťanskej tradícii sa vraví, že nikdy nemôžeme vidieť Boha, lebo by ste zomreli. Je pravda, že vaše ego nemôže zniesť pohľad na Boha, ale vaše esencia môže, a to je pradžná; to je vnímanie daath, ktoré vidí vnútro. Z pohľadu pradžná môže človek vidieť a pochopiť absolútno. To je dôvod, prečo skutočná definícia bódhičitty je "pradžná spojená so súcitom." To je dôvod, prečo je bódhičittu tak ťažké pochopiť. Skutočná bódhičitta alebo "prebudená myseľ-srdce," čo je to zlaté embryo, z ktorého sa rodí éterický človek, vzkriesený majster bódhisattvu, je schopnosť vnímať neprejavené a prejavené súčasne bez rozporu. To je dôvod, prečo sa v Pradžňápáramite sútre hovorí: "Forma je prázdnota , Prázdnota je forma." Prázdnota a forma na strome života. Prázdnota a forma.

"Keď je myseľ pokojná a v tichu (nielen na intelektuálnej úrovni, ale v každom jednom z štyridsiatich deviatich podvedomých oddelení), potom sa objaví Novosť. Esencia, vedomie sa dostane von z fľaše, a nastane prebudenie duše, extáza, samádhi. Každodenné cvičenie meditácie nás radikálne mení. Ľudia, ktorí nepracujú na zničení "ja," sú ako motýle, ktoré preletujú z jednej školy do druhej. Stále ešte u seba musia nájsť svoje permanentné ťažisko. Preto, zomrú ako smoliari, bez akéhokoľvek dosiahnutia vnútornej Sebarealizácie ich Bytia. Prebudenie vedomia je možné iba pomocou oslobodenia sa od mentálneho dualizmu a oslobodením sa od boja protikladov alebo od intelektuálneho vzdúvania sa mysle. Akýkoľvek podvedomý, infra-vedomý, alebo v bezvedomí ponorený boj, je premenený na prekážku pre oslobodenie esencie (duše). Každý protikladný boj (tak bezvýznamný a nevedomý, ako sa len môže zdať) nám ukazuje, obviňuje, a snaží sa zahaliť veci, ktoré sú ignorované a neznáme v atómových peklách ľudskej bytosti." - Samael Aun Weor

Otázky a odpovede

Otázka: Práve ste dal celú prednášku o prázdnote a ani raz ste nespomenul Ein (Ain), a tak som zvedavý, aký je rozdiel medzi Ein (Ain) a Ein Sof (Ain Soph) a prečo ste sa hovorili iba o Ein Sof?

Odpoveď: Kabala hovorí o absolútnu v troch ohľadoch: Ein (Ain), Ein Sof (Ain Soph) a Ein Sof Ór (Ain Soph Aur). Ein znamená ničotu, prázdnotu. Ein Sof je neobmedzený (priestor) alebo neobmedzenosť. Ein Sof Ór je neobmedzené svetlo. V skutočnosti je nemožné medzi nimi pojmovo rozlišovať. Nie je možné ich vyjadriť v pojmoch.

Milarepa povedal, že svetlo je čierne, čo je to isté, čo sa hovorí v kabale. Kľúčový význam, ktorý musíme z tohto pochopiť je to, čo vlastne prázdnota znamená. Neznamená to nedostatok niečoho, neznamená to, že tam nič nie je. Znamená to, že tam niečo je, čo sa nedá vziať, čo nevidíme, a čomu nerozumieme. Je to niečo, ale nič z toho, čo si dokážeme predstaviť. Keď hovoríme o prázdnote, rozumieme tým, že je tam určitý typ reality, ktorá je odlišná od našej reality, a tomu hovoríme prázdnota. To neznamená, že tam nič nie je.

Otázka: Ja viem, že som 97% ego. Taktiež viem, že keď pracujem na egu, a začínam ho chápať, tak viem, že ego tiež trpí. Ale potom tu je teda separácia, ako to chápem.

Odpoveď: No, opäť pointa tohto učenia o rozdelení a nedelení, je prelomiť mentálny koncept rozdelenia. Problémom je tu pojem duality. Keď to začneme určitým spôsobom analyzovať, tak v tom skutočne môžeme vidieť dualitu,  ale z konečného hľadiska tam nie je.

Problémy začínajú, keď začneme vytvárať intelektuálne predpoklady typu: "Ja som oddelený od svojho ega," alebo že "Ja som oddelený od Boha." Tieto predpoklady sú semená, ktoré produkujú utrpenie a ktoré nás blokujú od vedomého poznania toho, čo je skutočné. To je dôvod, prečo je tak ťažké pochopiť pojmy pradžná a bódhičitta.

Plne realizovaná a prejavená bódhičitta v osobe, nie je len súcit, je to schopnosť vidieť dve pravdy súčasne. Tieto dve pravdy sú: je tam existencia a nie je tam žiadna-existencia. Toto nášmu intelektu pripadá vzájomne si odporujúce a nedáva mu to zmysel. Ako môže niečo existovať, a zároveň neexistovať? Ale budhistická filozofia veľmi krásne ukazuje, že obe sú pravdivé. Je tam existencia, ale ak to zanalyzujete z iného pohľadu, tak tam nie je existencia. Pradžná ich vidí obe naraz.

Toto absolútne súvisí s touto myšlienkou separácie. Som oddelený od svojho ega, alebo nie? No, áno aj nie. Ak sa prikloníte na stranu "Som oddelený od svojho ega," potom nebudete môcť plne pochopiť, že vy ste ten, kto toto ego posilňuje. Musíte súčasne vidieť, že vy ste to ego, a zároveň, že ním nie ste.

Otázka: Iba poznámka k tomu čo hovoríte. Je to ako to, čo sa preberá v kvantovej mechanike, že elektrón môže byť buď časticou alebo vlnou. Všetko záleží na tom, ako je to vnímané a v akom kontexte. Čiže, kto to pozoruje, alebo to, čo sa konkrétne deje. Myslím, že sa jedná presne o to isté.

Odpoveď: Áno, kvantová mechanika sa snaží zmapovať, ako to presne funguje. Do je dôvod, prečo sa kvantoví fyzici tak moc zaujímajú o budhizmus. Pretože budhistická filozofia im pomáha pochopiť správanie kvánt. A my to musíme pochopiť v meditácii.

Práve ten hlboko prenikajúci vhľad do toho, ako všetky tieto zákony vzájomne na seba pôsobia, nám pomôže pretrhať reťaze, ktoré nás viažu. Toto nie sú len filozofické záležitosti, ktoré sú zaujímavé, toto je kritické. Sme v otroctve, pretože nevidíme, ako príroda skutočne funguje. To je dôvod, prečo sme uväznení, to je dôvod, prečo trpíme. A dostať sa na úroveň bytia veľkého duchovného majstra, ako bol napríklad Budha, a mať veľa nasledovníkov a všetko ostatné k tomu, nerieši problém. V skutočnosti to môže urobiť ešte horšie.

To je dôvod, prečo majster Samael povedal, že jeden je často bližšie k oslobodeniu, keď je veľký hriešnik v porovnaní s tým, ktorý je veľkým svätcom. Veľký svätec cíti, že všetko je v poriadku. Veľký hriešnik je ten, kto vidí problém a trpí. On je ten, ktorého hľadisko mu umožňuje vnímať viac z toho, čo sa skutočne deje. Zatiaľ čo veľký svätec je šťastný a teší sa v nirváne. A toto tiež nájdeme v citáte od Milarepu z textu Podstata pravej Realizácie

Otázka: Môžeme sa oslobodiť prostredníctvom devolúcie?

Odpoveď: Prostredníctvom devolúcie dochádza k určitému druhu oslobodenia. Proces devolúcie je miesto, kde duša, ktorá je zaťažená karmickým zostatkom prechádza útrobami prírody, aby sa očistila. Takže duša je umiestnená do veľkého cyklu, ktorý nazývame peklo alebo samsára, kde sily prírody prudko zaútočia na túto zaťaženú dušu, aby ju očistili. A to je obrovský, dlhý proces utrpenia. Na koniec je duša je "oslobodená," ale len oslobodená od pekla, len oslobodená od tohto očistenia, ale nie je oslobodená, pokiaľ ide o vedomé poznanie, pokiaľ ide o vedomosti.

V podstate tá duša, ktorá sa dostane von z cyklu pekla, začína presne tam, kde bola úplne na začiatku predtým ako vstúpila do evolúcie, pričom nezískala nič, iba veľa utrpenia.

Skutočné oslobodenie prichádza skrze pradžná, čo je poznanie, a to nikdy nemôže prísť mechanicky cez procesy prírody. To je niečo, čo človek musí získať prostredníctvom úsilia, prostredníctvom práce. To je dôvod, prečo sa to podarí iba pár jedincom.

U mnohých duchovných skupín koluje zaujímavé tvrdenie, že všetky ľudské bytosti sa vyvíjajú, aby sa stali veľkými anjelmi. Väčšina náboženstiev však toto netvrdí. Skôr sa jedná o tie moderné spoločenstvá, ktoré sa snažia, aby sa stali populárnymi a zarobili peniaze. V žiadnom náboženstve sa o tom nehovorí, a taktiež pre to neexistuje žiadny dôkaz. A ak by to teda mala byť pravda, potom by k tomu došlo už predtým, pretože príroda pracuje v cykloch, každý deň sa opakuje. Takže ak by to bola pravda, a keby boli všetky ľudské bytosti predurčené stať sa anjelmi, potom by sme už teda mali byť anjelmi alebo byť veľmi blízko k tomu. K tomuto by mal byť nejaký dôkaz, ale nie je.

To je dôvod, prečo existuje tak veľmi málo veľkých majstrov. Veľmi málo, pretože to nie je ľahké dosiahnuť. Jedná sa o vedomú evolúciu, a nie mechanickú.

Otázka: Je šiesta dimenzia miesto, kde začínajú zážitky samádhi?

Odpoveď: Dobrá otázka.

Chcel som vlastne vysvetliť niečo o pojme "samádhi."

V predchádzajúcej prednáške a v mnohých ďalších prednáškach, sme hovorili o Pataňdžaliho joga sútrách, ktorým sa tiež hovorí radža joga. Pataňdžali vo svojich aforizmoch prezentuje osemstupňovú cestu meditácie, ktorú my všeobecne zjednodušujeme na sedem, pretože prvé dve, jama a nijama, sa vzťahujú k etike; posledná z nich je samádhi. Slovo samádhi znamená veľa vecí, v závislosti na tom, ako sa používa.

• Jama/Nijama: etika
• Ásana: poloha/relaxácia
• Pránájáma: využitie energie
• Pratjáhára: pokoj
• Dháraná: koncentrácia
• Dhjána: meditácia/absorpcia
• Samádhi: extáza/sloboda

Ak sa pozriete do sanskritského slovníku, tak myslím, že tam nájdete asi tak 15 alebo 20 rôznych významov pre slovo samádhi. Môže to znamenať meditatívnu absorpciu, môže to tiež znamenať pozíciu krku. Takže v sanskrte, ľudia hovoria: "Ach, mám krk v samádhi." Takže termín sa používa vo veľmi širokom kontexte.

Okrem toho, v budhizme, termín samádhi nie je používaný rovnakým spôsobom, ako sa používa v hinduizme. V gnostickej tradícii, používame slovo samádhi, keď hovoríme o stave vedomia, kde ego neväzní vedomie. Inými slovami tomu hovoríme extáza. Esencia je vymanená z ega a má čisté vnímanie pravdy. To je to, čo nazývame samádhi.

V hinduizme to však toto neznamená. V hinduizme, samádhi znamená "jednobodová koncentrácia." Čiže ekvivalent k budhistickému termínu dhjána alebo šamatha alebo jhána, Zen, čan-na (Chan-na), alebo v tibetčine ši-nej (Shi-Ney). Všetky tieto termíny sa vzťahujú na jednobodovú koncentráciu. Takže musíte pochopiť, že v terminológii sa nachádza rozmanitosť.

Avšak, pokiaľ ide o gnózu, tu existuje mnoho typov samádhi alebo skúsenosti, kde vedomie uniká z ega. Ku samádhi môže dôjsť v akejkoľvek dimenzii, a existuje mnoho typov.

Hinduizmus hovorí o dvoch základných formách, ktoré sa môžu vyskytovať v rôznych podobách, a ktoré sú zložité a kde sa používa veľa terminológie, ktorou vás už nebudem zaťažovať, pretože viem, že už teraz ste zmätení. [Smiech]

Ale aby som odpovedal na otázku o samádhi: Pokiaľ berieme samádhi ako stav, v ktorom ego prestáva väzniť vedomie, a vedomie je schopné slobodne vnímať, potom existuje veľa druhov samádhi v akejkoľvek úrovni, v akejkoľvek dimenzii. Samádhi môžete zažiť v akejkoľvek úrovni Stromu života. Opustiť ego a byť schopný vnímať všetko to, čo nám predtým toto ego zastieralo je to, čo by sme nazvali samádhi.

V budhizme by to nazvali dhjána. Takže, keď Milarepa hovorí o dhjáne, v gnostickej terminológii sa jedná o samádhi.

Otázka: V jednej z prednášok ste hovoril o Dzogčhen technike, kde sledujete svoje myšlienky a potom ste tiež povedal, aby sme pravidelne kontrolovali svoje uvedomovanie si seba a daného okamžiku...

Odpoveď: Správne.

Otázka: Takže v danom okamihu nastane pauza, kde nebude žiadna myšlienka?

Odpoveď: No, to o čom hovorím v tejto prednáške je rozšírenie toho. Ak ste schopní riadiť sa pokynmi meditácie, ktoré sa začínajú tým, že sa začnete uvoľňovať alebo oslobodzovať zo všetkých tých reťazí ako sú: fyzické pocity, energie, myslenie, emócie, atď., potom sa myseľ prirodzene upokojí. Prirodzený stav mysle je byť úplne pokojný, žiadna myšlienka. To je prirodzený stav.

Takže áno, ak budete postupovať podľa pokynov a nedovolíte týmto rozptýleným emóciám, myšlienkam a energiám, aby boli vo vás aktívne počas dňa, v priebehu niekoľkých dní, a budete praktizovať meditáciu, tak myseľ sa začne prirodzene sama od seba upokojovať, nevyžaduje si to úsilie. Potom sa dostaví zážitok žiadnych myšlienok alebo nemyslenia.

To je to, o čom sa píše v Milarepovom citáte. Zážitok nemyslenia je len začiatok, kedy sa začína ísť hlbšie, aby sme skutočne mohli vidieť a zažiť stav pradžná. Zážitok nemyslenia alebo stav dhjána, je len prvá, povrchná úroveň. Takže, keď sa vám ju podarí zažiť, tak nasledujte jeho radu.

Hovorí, že keď tento stav nemyslenia zažijete, aby ste sa s ním nestotožňovali, jednoducho aby ste o tom nepremýšľali. Veľa ľudí sa chytá do tejto pasce. Praktizujú meditáciu, dostanú sa do bodu, kde zažijú nemyslenie a prežívajú niečo ako extázu alebo radosť a myslia si, "Hurá! Som osvietený!" Nie, to nie ste. Ide len o stav pokoja. Samozrejme, že je dobré, keď sa nám podarí dosiahnuť tohto stavu, no musíme si tiež uvedomiť, že existuje mnoho úrovní pokoja. Musíme sa dostať ďalej za tento stav. Bez stotožňovania sa. Hlbšie.

Krok za krokom, trpezlivo, s pozornosťou upriamenou presne tak, ako má byť, závoje sa začínajú odstraňovať z vedomia. Vyžaduje si to trpezlivosť, vyžaduje si to vytrvalosť. Vyžaduje si to veľa, dalo by sa povedať pokusov. Je to proces, pri ktorom sa veľmi naladíte na to, ako tieto energie pracujú vo vašom vedomí, a aby ste v tom skutočne uspeli, musíte mať veľa silnej vôle, pretože ego pracuje naozaj tvrdo, aby vám v tom zabránilo.

Postupne, ako v tom úryvku vysvetľoval, sa môžete dostať do fázy, kedy zažijete stav pradžná, čo je schopnosť vnímať prázdnotu. Jedná sa o rovnaký zážitok, ktorý mal Samael Aun Weor, keď mu bolo 18.

Viem, že všetci si prajeme, aby sme mali tento zážitok, keď nám bolo 18, no keby sme meditovali počas svojich dospievajúcich rokov namiesto pobehovania s našimi kamarátmi, tak by sme ho mali. K tomuto zážitku sa samozrejme stále môžeme dopracovať, len si to vyžaduje veľa tréningu, veľa.

Otázka: Ak sa človek pristihne v okamihu, kedy je sužovaný sexuálnou žiadostivosťou a na základe toho sa rozhodne, že ju nebude kŕmiť, nedávať jej silu, nie je toto považované za potlačovanie? Alebo je to považované za vedomé poznanie? Pretože ak to je považované za vedomé poznanie, tak mne to rozhodne veľmi vedomé nepripadá.

Odpoveď: Haha. To je dobrá otázka, a je to pravda.

Snaha správne transformovať energiu, transformovať dojmy si vyžaduje skúsenosť. Vyžaduje si to neustále snaženie, neustále snaženie, kým nezačnete pociťovať, a vnímať energiu, ktorá je v pohybe. To nie je niečo, čo sa vám podarí hneď na prvý raz, ako to vyskúšate.

Na začiatku, budete robiť rovnaké chyby, ktoré robí dieťa, keď sa učí jazdiť na bicykli. Budete sa chystať nasadnúť na bicykel a budete padať doľava alebo doprava, ublížite si a zraníte sa. Inými slovami, niekedy, keď sa snažíte transformovať túto energiu, tak ju potláčate moc, niekedy sa jej oddávate, ale na základe skúseností sa naučíte docieliť rovnováhu a začnete sa dostávať do bodu, kedy začnete vnímať a cítiť, ako sa táto energia pohybuje v troch mozgoch a ako ju vedome transformovať.

Toto je tajomstvo tantry. Tantrajána učí v podstate toto: rovnakým spôsobom, ako rozptýlené emócie, ako je sexuálna žiadostivosť, produkuje utrpenie a uväzňuje dušu, presne tá istá energia ju môže oslobodiť, za predpokladu, že duša vie, ako ju použiť. Toto využitie energie však nie je skrze pôžitkárstvo alebo potlačenie, ale skrze vnútornú rovnováhu, a toto nemožno len tak niekoho naučiť. Musíte sa to naučiť sami, rovnako ako sa človek učí chodiť, alebo jazdiť na bicykli. Musíte sa to učiť vedome tým, že sleduje a vnímate, ako táto energia prúdi vo vašom tele.

Keď sa to naučíte, tu je príklad, ako viete, že ste to urobili správne. Ak ste ju transformovali nesprávne, to už vám bude dopredu jasné; budete to už vedieť, pretože budete trpieť, a to buď v tom okamihu, alebo potom. Buď budete trpieť následkom pôžitkárstva alebo potlačenia. Ak to urobíte správne, získate vedomé poznanie, pokoj, niečo sa naučíte. Tento pokoj nie je v intelekte, ale v srdci, v tele, uvoľnenie, pokoj.

Ako jednoduchý príklad: Dajme tomu, že pracujete na nejakom aspekte hnevu, ktorý vo vás vyvoláva pýcha, keď sa s vami niekto rozpráva určitým spôsobom. Povedzme, že existuje človek, ktorý k vám vždy hovorí hrubo a vy to jednoducho nemôžete vydržať. Privádza vás to do šialenstva, a to ste už vyskúšali každý spôsob, ako sa vyrovnať s touto osobou, no stále vás to otravuje, a vy sa pokúšate pracovať s touto technikou. Na začiatku sa mu budete snažiť vyhnúť. To ale nefunguje, pretože vždy na tohto človeka niekde narazíte a vždy vás podráždi. A potom, keď ho zbadáte, tak si skúsite povedať: "Dobre, zostanem tu a nechám ťa hovoriť, čo len chceš," a aj tak vás to dopáli. Vidíte, tu máte tie dve strany. Odpoveď je rozjímanie: slová sú len vzduch. Sú to len slová, ktoré znamenajú niečo, iba ak vy sami si myslíte, že niečo znamenajú. Môžu vám ublížiť len v tom prípade, keď vy sami im dovolíte, aby vám ublížili. Môžete sa nad tým zamyslieť trebárs takto: ak je táto osoba vašim spolupracovníkom, ktorý vás vždy kritizuje, a vás to bolí, tak si povedzte: "Čo keby nebol vo veku v akom je teraz? Čo keby mal len rok alebo dva a hovoril by tie isté veci, stále by mi to ubližovalo?" Nie, pretože by ste vedeli, že to je len dieťa. A čo keby mal ten človek 80 alebo 90 rokov? Neubližovalo by vám to, pretože by ste si pomysleli, "Oh, je starý, trpí. Prečo by som mal dopustiť, aby ma to obťažovalo?"

Ďalším krokom ako pristupovať k tomuto problému je takýto: Zakaždým, keď tohto človeka stretnete, tak si uvedomíte, že to čo hovorí, je iba preto, lebo trpí. Táto osoba má v sebe mnoho hnevu, veľa pýchy, veľa bolesti, ktorú vyjadruje prostredníctvom svojich slov. "Prečo by som sa mal na neho hnevať? Mal by som s nim súcitiť a mať ho rád." To je vedomé poznanie. A ak sa z tohto vedomého poznania stane hlboké vedomé poznanie, potom bez ohľadu na to, čo takýto človek bude hovoriť, vy sa vždy budete usmievať, budete ho mať ho rád a budete s ním jednať s najväčšou láskavosťou a starostlivosťou, s akou by ste jednali s akoukoľvek osobou, pretože viete, že je v ňom Bytie, Boh, ktorý má túto ľudskú dušu, ktorá trpí v bolesti a potrebuje pomoc.

To je vedomé poznanie. To isté sa deje s každým egom, ktoré v sebe máme. To je spôsob, ako to transformovať: pozorovaním, analýzou, uvoľnením, trpezlivosťou, žiadnou reakciou, ale miesto toho vedomím poznaním. To isté platí pre sexuálnu žiadostivosť, hnev, pýchu, chamtivosť, proste všetko. Samozrejme, že toto sa nám nepodarí cez noc, ale postupne skúškou za skúškou, udalosťou za udalosťou, transformáciou.

Vidíte cieľ? Chápete cieľu tejto transformácie? Cieľom je stať sa dobrým človekom. Nie niekto, kto to predstiera, nie niekto, kto sa snaží správať ako dobrý človek a ktorý predvádza dobrú show, ale niekto, kto má naozaj skutočnú múdrosť: pradžná. Inými slovami, tento postoj, ktorý som práve teraz vysvetlil, je spôsob, ako by sa Kristus mal vyjadrovať skrze dušu. Táto múdrosť Krista, pradžná je kristická múdrosť. Tento postoj milovať jeden druhého, bez reakcií, bez toho, aby sme sa rozčuľovali, to je Kristický spôsob. Môžete sa nazývať budhistom, gnostikom alebo moslimom, ale ak máte tento postoj vo svojich činoch, tak ukazujete Kristovu lásku.

Kristus nie je človek, je to energia. Naším cieľom je stať sa dušou, Diamantovou dušou, ktorá odráža a prenáša toto svetlo bez akéhokoľvek filtra; žiadne ego, žiadna pýcha, žiadna závisť, žiadne obžerstvo, žiadna sexuálna žiadostivosť, vôbec nič z toho. Aby potom všetko, čo robíme, cítime, myslíme a hovoríme, bolo kristické. Toto prichádza skrze vedomé poznanie: pradžná. To je skutočný duchovný zážitok.

Otázka: Aký je rozdiel medzi vnútorným táraním a myšlienkami?

Odpoveď: Z hľadiska gnostickej alebo budhistickej psychológie v tom nie je naozaj žiadny rozdiel. Vnútorný myšlienkový proces a všetko čo k tomu patrí, sú vibrácie v mysli, ktoré sú niečím spôsobené. Vnútorné táranie, vnútorné myšlienky, spomienky, všetky rôzne veci, ktoré pretekajú mysľou, sú len vibrácie energie.

To, čo robí rozdiel, je to, čo ich produkuje. Ak sa jedná o vedomé myšlienky, to je jedna vec, pretože Boh je veľmi inteligentný. Náš vnútorný Boh, náš vnútorný Budha má veľmi krásne myšlienky, aj keď samozrejme on myslieť nemusí. Na všetkých úrovniach Stromu života existujú myšlienky. My však v sebe musíme vidieť: sú tieto myšlienky kristické, budhické, átmické alebo klipotické? To je otázka, ktorú si človek dokáže zodpovedať iba skrze analýzu.

Toto je siedma a zároveň posledná časť kurzu s názvom Palivo pre duchovný zážitok

preložené z anglického originálu: Liberation
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian