Kamene alebo niečo iné?

Otázka: Pred mnohými rokmi sme bývali na malom meste v dome, kde sme zažili mnoho vzácnych javov, napríklad tento:

Ten dom, kde sme žili, slúžil zároveň ako miestny obchod, a preto sa v ňom nachádzalo mnoho druhov tovaru. Chudobným ľuďom, ktorí nemali dosť peňazí na každodenné žitie, bol tovar predávaný na dlh. Dostávali dlžobné lístky, ktoré mali zaplatiť na konci každého týždňa. Avšak pretože väčšina z nich pila veľa alkoholu, tak väčšinu peňazí utratili a dlhovali tak za veľa týždňov, čím svojím rodinám spôsobovali veľké dráma. Jeden z dlžníkov, ktorý odmietal zaplatiť, bol známy svojou znalosťou čarodejníctva a príležitostne sa tým chválil. Svojim veriteľom hrozil, že ak po ňom budú naďalej chcieť peniaze, tak toho budú ľutovať.

Jednej noci stál tento muž asi tak sto metrov od obchodu. Zrazu sme v našom dome, ktorý bol hneď pri obchode, počuli hluk - akoby kamene narážali na steny a strechu. Zdalo sa, akoby dav ľudí hádzal obrie kamene s veľkou silou, až to vyzeralo, že sa dom zrúti. Jeden z mojich blízkych sa odvážil pozrieť sa z okna a videl toho černokňažníka, ako má uprený pohľad na dom. Vyzeralo to, akoby hádzal svojimi očami oheň na dom a s ironickým úsmevom a s veľkými gestami vyslovoval nejaké nezrozumiteľné slová. Za chvíľu sa zdalo, že sa okolo nahromadilo toľko kameňov, že vyjsť z domu by bolo nemožné. Keď potom tento jedinec odišiel, tak všetok hluk zmizol a všetko zostalo pokojné a tiché.

Po chvíli sme vyšli von, aby sme sa pozreli, čo sa stalo. Avšak k nášmu veľkému prekvapeniu sme nenašli ani zrnko piesku navyše. Tento jav vzbudil strach v miestnych ľuďoch, ktorí sa potom tohto muža obávali. Majster, objasníme nám, čo sa skutočne stalo?

Samael Aun Weor: Veľmi rád odpoviem Vašu otázku. Je zrejmé, že išlo o černokňažníka, jedinca s nebezpečnými schopnosťami. Vyslovoval magické slová, ktorými ovládal isté temné sily. Je jasné, že sa ľudia museli báť tohto javu. Je isté, že neznáme prízraky môžu hádzať takéto kamene. Tieto kamene sa pohybovali v štvrtej dimenzii a dokonca mohli byť na chvíľu viditeľné, než opäť zmizli a vrátili sa na svoje pôvodné miesto. Nezabúdajme, že vo štvrtej dimenzii sa všetko vracia na svoje pôvodné miesto. A preto, keď prízrak hádže kamene zo štvrtej dimenzie, aby ich zviditeľnil vo fyzickom svete, tak sa následne tieto kamene musia vrátiť na miesto, odkiaľ vzišli.

V tejto súvislosti si spomínam na prípad jedného pána, ktorého meno by som nerád spomínal. Bol to tiež černokňažník, ktorý so sebou nosil mincu v hodnote päťdesiat centov. Bol schopný piť alkohol celú noc v niekoľkých krčmách iba s touto mincou. Ľudia, ktorí sa pohybovali po tomto meste, hovorili, že tento muž normálne vošiel do obchodu a požiadal o pivo, chleba alebo čokoľvek iné a potom zaplatil touto mincou. Ohromujúce je, že keď tento muž opustil obchod, tak zavolal na svoju mincu ženským menom (ktoré si už nepamätám) a minca sa vrátila do jeho vrecka. Tento pán bol černokňažník a pre prežitie potreboval iba túto mincu. Bezpochyby mal obrovské psychické schopnosti a bol schopný ovládať istých démonov, ktorí ho počúvali.

Otázka: V meste, kde sme bývali, som od jedného starého muža počul rozprávanie o zvláštnych udalostiach, ktoré sa diali v okolí. Raz rozprával o roľníkovi, ktorý sa dostal do konfliktu so splnomocnencom pre túto oblasť. Počas sporu došlo až na mačety a roľník splnomocnenca zabil. Potom ho pochoval do zeme a miesto prikryl tŕstím od rieky. Po niekoľkých dňoch sa susedia dozvedeli, že roľník je každú noc vláčený mŕtvolou (podľa tvrdenia onoho roľníka). Niektorí ľudia dokonca počuli, že roľník sa s mŕtvolou rozpráva a že prosí o milosť a odpustenie za vraždu. A tak sa susedia rozhodli roľníka vypočúvať a on im priznal, že tá mŕtvola je zmiznutý splnomocnenec. Roľník tiež povedal, že sa mŕtvola nachádza v zemi pod tŕstím. Následne bola mŕtvola nájdená v značnom rozklade. Roľník potom zorganizoval slávnosť a mŕtvy muž ho potom prestal obťažovať. Majster, je možné, aby sa toto naozaj stalo?

Samael Aun Weor: Drahý priateľu, to je pozoruhodný príbeh. Pevne verím, že je možné, aby sa osobnosť mŕtveho muža zviditeľnila a zhmotnila pred tým, než sa nadobro rozloží.

Rád by som zopakoval, že to je osobnosť mŕtveho, a nie jeho duša alebo duch, čo sa zviditeľní a zhmotní vo fyzickom svete. Pretože osobnosť je takmer fyzického charakteru, tak sa môže zjaviť v trojrozmernom svete, najmä v prvých dňoch po smrti. To vysvetľuje príbeh, ktorý ste rozprával. Je zrejmé, že pomstychtivé prízraky je možné odohnať modlitbami a rituálmi.

Krv má nepochybne veľmi zvláštnu magnetickú schopnosť. Preto Goethe povedal: "Krv, krv je jedinečná" a Frederich Nietzche vyhlásil: "Píš krvou a tak spoznáš, že krv je duch."

Medzi vrahom a obeťou existuje istý vzťah, a to práve vďaka krvi. A preto, vyliatie tejto životnej tekutiny znamená, že sa obeť môže zjaviť alebo aj zhmotniť svojmu vrahovi.

Na východe existujú sekty čiernej mágie, ktoré vyvolávajú mŕtvych. Fanatici z týchto siekt tancujú besnejšie a besnejšie a zraňujú sa pritom dýkami. Dôjde k preliatiu krvi a vďaka tomu sa vyvolaní démoni zhmotnia vo fyzickom svete. Je zrejmé, že títo černokňažníci sú na ceste do pekiel a kandidáti pre druhú smrť.

Poznám mnoho úžasných prípadov zhmotnenia. Veľmi dávno, keď ma navštívil tu v Mexiku majster Garda Kuichines (Julio Medina), tak sme boli svedkami jedného z týchto neobyčajných prípadov. Raz sme takto kráčali po ulici 5. mája, keď sme uvideli môjho kamaráta - právnika, ktorého meno nechcem spomínať. Zaujímal sa a praktizoval Hatha Jogu. Prišli sme k nemu a ja som si s ním potriasol rukou, pretože to bol môj priateľ. A všetci traja sme sa potom začali na rohu ulice rozprávať. Aby okoloidúci nenarazili do môjho priateľa, tak ho museli obchádzať. Potom sme sa rozlúčili a môj priateľ pokračoval smerom k ulici Alameda Central. Mal na sebe biely klobúk s čiernym pruhom, čo bolo veľmi zvláštne, pretože za celý život taký klobúk nikdy nenosil.

Vysvetlil som Juliusovi Medinovi, prečo som ho nepredstavil svojmu priateľovi. Môj priateľ totiž praktizoval Hatha Jogu, tak som predpokladal, že by nemali veľa spoločného. Povedal som Juliusovi, že môj priateľ je sudcom a že pred nejakým časom s nami študoval gnózu. Potom sme šli ďalej.

O mnoho dní neskôr som stretol svojho priateľa Alejandra Salasa Linaresa v meste zvanom Santiago de Tepalcatlalpan. Rozprával som mu o svojom stretnutí s právnikom. K môjmu veľkému prekvapeniu mi však môj priateľ povedal, že právnik, ktorého som stretol na ulici 5. mája už je nejaký čas mŕtvy. Môj priateľ mi povedal veľmi dôrazne: "Stretol si mŕtvolu, hovoril si s mŕtvym človekom."

V ten deň, keď som ho stretol, tento muž totiž zomrel v automobilovej nehode na severe krajiny, ďaleko od hlavného mesta Mexika.

Ako je iste zrejmé, toto je prípad zhmotnenia. Myslím, že osobnosť mŕtveho sa zviditeľnila a zhmotnila uprostred dňa pred mnohými ľuďmi a pod holým nebom.

Otázka: Majster, prečo ste nepoznal, že sa jedná o mŕtvolu, keď ste si s ním potriasol rukou?

Samael Aun Weor: Milá mladá pani, osobnosť mŕtveho je natoľko podobná osobe, ktorá žila, že, úprimne povedané, ťažko spoznáte rozdiel medzi živým a mŕtvym. Avšak si vybavujem chlad, ktorý som cítil z jeho ruky - chlad, ktorý pochádzal z mŕtveho tela. Ten muž tiež hovoril hlasom, ktorý znel trochu morbídne. Trochu som cítil smrť. Pripadal mi, ako by bol mŕtvy a v tom som sa nemýlil.

Avšak keď hovorím o tom, že osobnosť mŕtveho sa môže zhmotniť, tak nevylučujem, že by sa duša mŕtvych tiež mohla zhmotniť v trojrozmernom svete bez akéhokoľvek spojenia s osobnosťou mŕtveho.

Otázka: Jedného dňa, jedna moja priateľka mi rozprávala o tom, ako jej otec zomrel a jej sestra u toho nebola, takže potom mohla navštíviť len jeho hrob. Od tej doby spávala v jeho spálni každú noc a prosila ho, aby sa jej zjavil a ona ho mohla vidieť. Jednej noci, keď zaspávala, tak zrazu uvidela ruku, ako je opretá o kus nábytku. Vykríkla strachom a potom počula hlas, ktorý jej hovoril: "Neboj sa Mária, to som ja, tvoj otec. Chcel som zistiť, či ma dokážeš uvidieť celého, ale pretože vidím, že toho nie si schopná, tak odchádzam. Prosím, už ma nevolaj. Nechaj ma odpočívať v pokoji."

Majster, poviete nám, či to bola duša alebo osobnosť mŕtveho, ktorá sa zviditeľnila a zhmotnila?

Samael Aun Weor: Táto otázka od prítomnej dámy je vskutku fascinujúca. Rád by som Vám povedal, priatelia, že osobnosť mŕtveho žije obvykle na cintoríne, hoci občas unikne z hrobu, aby sa niekde zviditeľnila alebo niekoho navštívila. Avšak je nesporné, že v tomto prípade to nebola osobnosť, ktorá sa zhmotnila, ale jeho duša. Možno tak usudzovať z jeho slov a dobrého úsudku.

Táto kapitola je z knihy "Neuveriteľné záhady," napísaná Samaelom Aun Weorom