Blíženci

Gnostická veda sa priamo zaoberá vývojom nášho vnútorného Ja. Koncept seba je veľmi diskutovaný medzi náboženstvami, teológmi a filozofmi. Gnóza sa netýka diskusie, ale praktických skúseností, priamych poznatkov.

Študent, ktorý sa zúčastňuje týchto štúdií, sa stretne s pojmom seba, teóriou seba, ktorá zahŕňa myšlienky, ktoré sa na povrchu môžu javiť rozporuplné. V rôznych svetových náboženstvách objavujeme mnohé pojmy o povahe seba, o charaktere mysle. V niektorých školách sa predpokladá, že neexistuje vlastné ja. V iných, že Ja je duša, alebo v niektorých, že Ja je Atman. V niektorých sa ja vidí ako nemenné, trvalé, zatiaľ čo v iných, že ja ani len neexistuje.

Prostredníctvom tejto vedy o Gnóze sa študent snaží zažiť skutočnú podstatu mysle, alebo inými slovami skutočnú podstatu seba. Začíname s našim vlastným bezprostredným priamym vnímaním toho, čo nazývame "seba" alebo "ja". Najzákladnejšia prax, ktorú sa študent učí, sa v tejto tradícii nazýva sebapozorovanie a samozrejme viete, že sebapozorovanie sa odzrkadľuje v mnohých iných tradíciách, ktoré sa nazývajú bdelosť, vedomie, plnosť mysle.

Aby študent pochopil povahu seba, sebapozorovanie je nevyhnutnosťou. Pochopiť niečo dokážete len vtedy, keď to môžete zažiť, keď to môžete vidieť. Takže, sebapozorovať, znamená bdelo, pozorne analyzovať, zostať vedomí, bdelí nad našimi skúsenosťami z každého okamihu.

Začínajúci študent, rovnako ako tí, ktorí už dlhšiu dobu skúmajú túto vedu, objavuje obrovské prekážky, ktoré bránia rozvoju Sebapozorovania. Zvyčajne sa študent obracia na tieto prekážky mimo seba a hovorí: "Život je príliš tvrdý, moja práca je príliš náročná, môj učiteľ nie je dosť dobrý, nemám školu alebo knihy, nemám príležitosť, nemám silu." To sú všetko výhovorky, ospravedlnenia alebo inými slovami to, čo nazývame "rétorika ega".

Pozorovať seba samého vyžaduje len schopnosť venovať pozornosť. Všetci máme túto schopnosť. Problém je v tom, že naša pozornosť nie je vyškolená.

Keď analyzujeme naše skúsenosti z tohto dňa, môžeme objaviť hlavné príčiny našich ťažkostí. Pozorovať sa teraz, v tomto momente si vyžaduje vedomú vôľu a vedomá vôľa je nielen základom gnostickej praxe, je to cieľ. Vedomá vôľa znamená mať zámer, motiváciu, konať, pod vedením vedomia. Môžete tiež povedať pod vedením svedomia. Pozrite sa na seba, keď prijímate vnemy života. Počas tohto momentu, čo sa vo vašom živote rozvíja? Keď je zvuk môjho hlasu interpretovaný vašimi zmyslami a vašim chápaním, aký je výsledok? Čo je tam presadzované? Čo je stimulované vo vašom vlastnom myslení?

Všimli ste si asociačnú myšlienku, mechanickú asociáciu?

Ak začnem hovoriť o škole, začne vaša myseľ mechanicky spájať moje slová so spomienkou na školu, ktorú ste navštevovali, a tá spomienka, obsahuje určité druhy myšlienok, určité druhy pocitov a určité druhy impulzov?

Všimnite si, ako pri diskusii o škole, pri spomínaní, pri stimulácii mysle súvisiacej s týmto konceptom alebo myšlienkou školy, ako tento dojem vytvára vibrácie, ktoré sa rozširujú v celej vašej psychike, a to nielen ako zvukový vnem, ale ako stimulant pre myšlienky, pre spomienky, ako stimulant pre city a dokonca aj ako stimulant pre fyzické pocity.

Ak začneme hovoriť o bolestivej spomienke, zo samotnej mysle vyvstáva úplne nová séria dojmov. Zvyčajne hovoríme o dojmoch, že prichádzajú zvonku, vnikajú, ale spomienky, myšlienky a pocity, ktoré vychádzajú z vnútra mysle, tiež vytvárajú dojmy, ktoré prinášajú výsledky.

Táto pozornosť vašej mysle je sama osebe začiatkom vedy o Gnóze. Gnostický študent sa snaží o dokonalé sebauvedomenie, sebapoznanie. Sebapoznanie sa rodí zo sebapozorovania a sebapamätania.

Čo sa deje, keď sledujete televíziu? Keď sedíte na stoličke, pohovke alebo posteli, aby ste sa mohli pozerať na televíziu, viete, čo sa deje? Ste si vedomí transformácie, ktorá sa odohráva vo vašej psychike? Uvedomujete si, že ostanete unesení/fascinovaní?

Fascinácia je stav, v ktorom zabúdame na seba, a je to ľahko vidieť v tom, ako sledujeme filmy a televíziu. Keď sledujeme film alebo televíznu show, dojmy, ktoré prichádzajú prostredníctvom našich senzorických orgánov, stimulujú stav vedomia, v ktorom zabúdame na seba. Stotožňujeme sa s príbehom, s obrazmi, s pocitmi, ktoré vznikajú. Stotožňovanie je forma spánku.

V predchádzajúcej prednáške sme diskutovali o štyroch stavoch vedomia. Prvé dve, Ekasia a Pistis, sú stavy spánku. V Ekasii fyzické telo spí a je neaktívne, zatiaľ čo naše vedomie uniká a sníva, a v Pistis je naše fyzické telo bdelé a aktívne, ale naše Vedomie stále sníva.

Pri sledovaní televízie alebo filmu zabúdame na seba. Zabúdame, ako sedíme, zabúdame na naše okolie, zabúdame na nášho vlastného vnútorného Boha. Ostaneme tak pohrúžení do akýchkoľvek záberov, na ktoré sa pozeráme, akéhokoľvek príbehu, ktorý sledujeme, že začneme cítiť to, čo cítia postavy, začneme sa obávať toho, čoho sa obávajú postavy, začneme túžiť po tom, po čom túžia postavy. Je to stav psychického spánku, hlboké bezvedomie.

Fascinácia je stav vedomia, ktorý spôsobuje utrpenie. Je to forma snívania. Bohužiaľ, ľudstvo si veľmi silno navyklo na tento spôsob správania. Fakticky môžeme povedať, že ľudstvo je závislé na pocite psychického spánku, byť pohlcovaní snami a fantáziami. Závislosť pramení z nášho vlastného mylného chápania a mylných predstáv o živote a o sebe. Závislosť má korene v túžbe. Výsledkom je, že zostávame spiaci a že naďalej vytvárame príčiny utrpenia sebe aj iným.

V bežnom živote, počas každodenného života, táto forma psychického spánku pretrváva, ale je o niečo jemnejšia. Namiesto toho, aby sme sa stotožňovali s televíznou obrazovkou, stotožňujeme sa s tým, čo premieta naša vlastná myseľ. V prípade televíznej obrazovky alebo filmu túto projekciu vytvára vonkajší faktor. Ale hneď ako odídeme od televízie alebo filmu, keď začneme prežívať náš každodenný život, premietanie predstáv pokračuje, ale vo vnútri, a premietač je naša vlastná myseľ, premieta obrazy podvedomia, nevedomia a infravedomia, ktoré pretrvávajú v hypnotizovaniu našej podstaty, alebo nášho slobodného vedomia.

V budhizme často hovoríme o budhovskej podstate, alebo o "esencii". Hovoríme podstata v tom zmysle, že ide o prvok, ktorý nie je plne rozvinutý. Ďalší termín, ktorý môžete použiť, je embryo, semeno alebo zárodok. Je to latentný potenciál. V budhizme existuje celý rad termínov pre tento istý prvok. V niektorých školách budete počuť o buddhate a tento výraz je v skutočnosti odvodený z dlhšieho termínu Buddhadatu, čo je jasnejšia súvzťažnosť s podstatou. Buddhadatu znamená "podstata Budhu", alebo embryo, semeno. V niektorých ďalších školách, obzvlášť v školách Mahayany, budete počuť o Tathagatagarba alebo Tathagatadatu, a Tathagatagarba tiež má podobný význam, "garba" znamená semeno alebo podstata. Existuje tu aj určitá asociácia s termínom "matrica", čo znamená sieť vnútornej spojitosti. Všetky tieto pojmy však poukazujú na rovnaký prvok.

A teraz, niektorí nesprávne interpretujú a nesprávne chápu budhizmus, keďže tvrdia, že ​​neexistuje žiadne Ja. To v skutočnosti nie je to, čo Budha učil. To, čo učil, je, že to, čo si ľudia myslia, že je Ja, nie je Ja. A učil, že Ja je prázdne od skutočnej existencie. Ale aby sme pochopili, čo to znamená, musíme meditovať, aby sme to zažili, lebo inak to interpretujeme tak, že hovoríme, že Ja neexistuje. My existujeme, máme "ja", ale nie tak, ako si to myslíme.

Budha Šákjamuni učil, že všetci máme budhovskú prirodzenosť, čo je tá istá podstata. Buddhadatu vyjadruje budhovskú prirodzenosť, embryo Budhu, semeno, podstatu, základnú príčinu Budhovstva a to, čo učil Budha Shakyamuni, bolo, že všetky vnímajúce bytosti majú potenciál stať sa Budhom, alebo inými slovami, prebudená, osvietená bytosť, plne rozvinutá. Ale to semeno, tá budhovská prirodzenosť je skrytá.

Budha Maitreya dal krásne učenie o budhovskej prirodzenosti, ktorá je v Písme nazývaná Mahayana Utaratantrashastra, čo v podstate je o budhovskej prirodzenosti. V tomto Písme Maitreya používa analógie na vyjadrenie povahy Budhaty alebo Podstaty. V jednej z nich uvádza príklad. Predstavte si chudobného človeka, ktorý žije v chatrči, veľmi chudobnom dome. Nuž a tento človek by nemal ani poňatia o tom, čo je zakopané pod jeho domom, pretože nie je schopný vidieť cez Zem, ale Budha to vidí. Budha by vedel, že pod domom toho človeka je zakopaný cenný poklad, ale tento človek, ktorý verí iba svojim fyzickým zmyslom, nemá tušenie, preto žije v chudobe a utrpení. Teraz je samozrejme úlohou tohto Budhu, tohto Boha, poučiť toho človeka, aby sa pozrel vo svojom vlastnom dome, vykopal zem, aby objavil tento poklad. Samozrejme, ten poklad je budhovská prirodzenosť, ktorá je skrytá, ktorá je zahrabaná.

V ďalšom príklade Maitreya vysvetľuje, že budhovská prirodzenosť je ako zlato, ktoré je zabalené do špinavých, smradľavých handier, povaľujúcich sa v hromade odpadu, a okoloidúci by nemal ani tušenie, že v tej hromade odpadkov je kus zlata, ale Budha by to vedel. Budha by poučil okoloidúceho, aby sa pohrabal v tých smetiach a zašpinil si ruky, aby našiel zlato. Úkon hrabania sa v zemi, preberania odpadkov je Sebapozorovanie, Meditácia, Seba-analýza. Odpad je naša vlastná myseľ, naše vlastné sužujúce emócie. Zem je naše vlastné ja, naše vlastné telo, naše vlastné štyri telá hriechu, inými slovami, ego.

Maitreya tiež hovorí v tom istom písme, že môžete preskúmať celý vesmír hľadajúc prirodzenosť svojej vlastnej mysle alebo seba, a nikdy ju nenájdete. Je to preto, že prirodzenosť Budhu sa nachádza iba vo vnútri, a že budhovská prirodzenosť sa realizuje, objavuje len introspekciou, vnútorným videním, sebapozorovaním.

Čo to má do činenia s Blížencami? Astrologické znamenie Blížencov názorne ukazuje funkciu duality. Keď pozorujete astrologické znamenie Blížencov, uvidíte dva stĺpce alebo dve tyče umiestnené vedľa seba. Toto samozrejme znázorňuje dvoch bratov, dvojčatá, ktorí pracujú spoločne, a toto znázorňuje základnú os prírody. Medzi Grékmi sú znázornení v mytologickom príbehu Castor a Pollux, ktorí boli dvoma bratmi. Ich príbeh, ktorý je dosť zapletený a podrobný, v podstate zobrazuje týchto dvoch bratov prechádzajúcich rôznymi typmi skúseností, no najdôležitejšie je, že jeden zomrie, zatiaľ čo druhý žije, musia však spolupracovať, aby udržali svoju vzájomnú existenciu. Tento príbeh alegoricky vysvetľuje, ako fungujú energie v prírode.

Príroda je zostavená z hmoty a energie. Hmota sa stáva energiou a energia sa stáva hmotou. Toto je dôležité pochopiť. Vedomie, ktoré máme, je energia. Túžba pochopiť tú energiu, pochopiť Boha, pochopiť vedomie, je energiou. Táto energia vstúpila do hmoty, čo je naše vlastné fyzické telo. Castor a Pollux symbolizujú transformáciu energie na hmotu a hmoty na energiu. Tiež symbolizujú iné aspekty prírody, ako je evolúcia a úpadok, spôsob, akým energie stúpajú a klesajú, alebo sa vyvíjajú a degenerujú. Symbolizujú pôrod a smrť, dva aspekty tej istej funkcie.

Všetky tieto sily, všetky tieto zákony, ktoré riadia prírodu, ovplyvňujú vývoj nášho vedomia. Hviezdny vplyv Blížencov je vplyv danej inteligencie, ktorá nám poskytuje určitú energiu, energiu, ktorá môže byť použitá buď na to, aby sme sa vyvinuli alebo sa zvrhli.

Budhovská prirodzenosť spoznáva samu seba, keď je zadovážená energiou; inými slovami, keď ju používate. Ak sa budhovská prirodzenosť ignoruje, tak zostáva spiaca, zbavená energie, čo znamená, že upadá, degeneruje alebo zostáva skrytá, zostáva latentná, stratená. Energie, ktoré prijímame, hviezdne vplyvy, energetické vplyvy, sú ovládané našou psychikou a našou fyziológiou v súlade s našimi činnosťami, takže, ako sa správame, tak využívame tieto energie, transformujeme ich. Toto je ten problém.

S tým akí sme teraz, tackajúci sa životom, spiaci, zasnívaní, uchvátení, fantazírujúci, stotožňovaní, poháňaní pýchou, strachom, hnevom, berieme tieto energie a sily a meníme ich na ego, na túžbu a používame ich v súlade s túžbou. Tým pádom je stav spánku posilnený.

Koľkokrát počas tejto prednášky ste stratili niť kontinuity môjho prejavu a rozptýlili ste sa svojimi vlastnými myšlienkami a spomienkami?

Buďte k sebe úprimní, pretože tie okamihy rozptýlenia, odchodu do svojej vlastnej psychologickej krajiny sú presne to, čo musíte na sebe vidieť, aby ste pochopili, čo je Gnóza. Ak sa vyhýbate priznaniu svojho ospalého stavu, nikdy sa nemôžete prebudiť. Jediný, kto sa môže prebudiť, je ten, kto uzná, že spí, pretože ak si myslíte, že ste prebudení, prečo by ste sa pokúšali zmeniť?

Energie, ktoré v každom okamihu prijímame a spracovávame, musia byť riadené, musíme ich urobiť vedomými. A robíme to tým, že sa učíme ako pozorovať, ako sa stať uvedomelí, ako zužitkovať silu budhovskej prirodzenosti alebo podstaty. Inými slovami, musíme sa naučiť, ako venovať pozornosť, musíme si pamätať sami seba. Nie je to niečo, čo dostaneme len tak, lusknutím. Vyžaduje to veľa úsilia a sebaanalýzy a snaženia sa v každom okamihu. Prebudíme sa iba vtedy, keď si uvedomíme, že spíme a uvedomiť si svoje spanie vyžaduje, aby ste sa prebudili. Neexistuje ľahká odpoveď, neexistuje žiadna magická pilulka. Existuje len nefalšované, super úsilie na udržanie neustáleho stavu pozornosti.

Začneme tým, že sa snažíme analyzovať, ako spíme, pozorujeme, ako spíme, snažíme sa udržiavať nepretržité vedomie sami seba. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je začať analyzovať všetky dojmy, ktoré dostávame, vnútorné i vonkajšie, a začať sa spytovať nielen ako tieto dojmy prichádzajú k nám, ale ako na ne reagujeme. V tomto učení existuje cvičenie, ktoré študujeme, nazývané Kľúč Solu alebo S.O.L.. Samozrejme, v latinských jazykoch sol sa vzťahuje na slnko a keďže tu ide o slnečné učenie, má to samozrejme význam. Ale, v skutočnosti každé z týchto písmen predstavuje zložku tejto praxe. Sú to Subjekt, Objekt a Lokalita.

Prvý, subjekt, nás vyzýva, aby sme venovali pozornosť akémukoľvek danému javu, akémukoľvek danému dojmu, tomu, čo sa pred nami môže zjaviť, aby sme si to uvedomili. Objekt je podobný, aby sme sa pozerali na objekty, pozerali hlbšie na zjavenia, ktoré sú stimulované a vznikajúce. Lokalita, aby sme sa pýtali, kde sme.

Napríklad, zrazu som si uvedomil, že nevenujem pozornosť. Okamžite by som mal začať toto cvičenie. Subjekt: dobre, na jednej úrovni som subjektom, takže si potrebujem uvedomiť sám seba, mať na pamäti, že som vedomie vo fyzickom tele a musím sa pozerať na všetky fenomény, ktoré sa predo mnou objavujú, pozerať sa na ne, ako keby som ich nikdy predtým nevidel, pozerať sa na ne s pocitom spochybnenia toho, čo vidím. Ďalej by som sa mal pýtať, kde som, a prečo som tu.

Čo si môžete všimnúť v tomto cvičení, ak ho používate, je to, že podporuje rozdelenie pozornosti. Toto pomáha rozvíjať veľmi dôležitú kvalitu vedomia, posilňovať ju, ktorá je pre nás potrebná k rastu. Toto je rozdiel medzi pozorovateľom a pozorovaným.

K praxi S.O.L. môžeme dať množstvo vysvetlení a rôzne interpretácie, pretože je sama o sebe nástrojom na aktiváciu vedomia. Môžete počuť a ​​čítať nielen o tom, ako majster Samael vysvetlil prax trochu odlišne v rôznych časoch, ale aj ako ju rôzni inštruktori vysvetľujú trochu inak. No pointa je zhodná: Zobuď sa, dávaj pozor, všímaj si, kde si a čo robíš, venuj dôkladnú pozornosť momentu.

Na čo sa zameriava a poukazuje, je rozvinúť rozdielnosť, rozlíšenie, pochopenie pozorovateľa a pozorovaného, ​​spoznať, že existuje rozdiel, učiť sa mať zmysel vnútorného oddelenia. Fascinácia, stotožňovanie, denné snívanie sa deje, pretože zabúdame na seba,  sme vstrebaní v snoch, vo fantázii. Táto prax nám pomáha oddeliť sa od snov a presunúť ťažisko do vedomia, stať sa viac vedomí, dôkladnejšie pozorní a prebudení.

Tretí aspekt S.O.L. je lokalita, v ňom sa pýtame: "Kde som?" To má väčší dopad a dôležitosť, než sa zdá na prvý dojem. Keď sa pýtame, kde sme, musíme sa skutočne pozerať na naše okolie, akoby sme ho nikdy predtým nevideli a venovať pozornosť detailom.

Nie je to len zaujímavé cvičenie. To, čo robíte v tejto praxi, je výcvik vášho vedomia k práci. Spomeňte si, keď ste boli dieťa, všetko bolo nové, každý zážitok mal takú vitalitu, živú a nadýchanú kvalitu, ktorá sa stráca, keď začleňujeme stále viac nášho ega. Prax SOL pomáha obnoviť túto schopnosť vedomia, vidieť veci tak, ako keby boli nové.

Keď sa pýtame, kde sme a čo vidíme, trénujeme vedomie, aby sme ho prebudili. Je potrebné pretrvávať v tejto praxi po celý čas, v každom okamihu, celý deň: nie mechanicky, nie len povedať: "Dobre, kde som, čo vidím, na čo sa pozerám?" To nefunguje. Musí to byť úprimné, musí to byť skutočné. Musí to byť veľmi pozorné. Ak neustále vyvíjate vedomé úsilie, potom to vedomie začne robiť samo. Rovnakým spôsobom, ako sa naučíte chodiť, a rovnakým spôsobom, ako sa naučíte písať, môžete trénovať vedomie, aby venovalo pozornosť, ale krásne, a zázračne, vedomie to začne robiť v noci a vy to začnete robiť, kým vaše fyzické telo spí a budete sa prebúdzať vo sne a pýtať sa, kde ste a čo vidíte. Uvedomíte si sen. Je to jedinečný dar, že vplyv blížencov v súčasnosti podnecuje ľudstvo.

Blíženci, samozrejme, sú v dome Merkúra, čo je vzdušné znamenie. Inteligentné bytosti Merkúra, všetky hierarchie súvisiace s týmto lúčom poskytujú v týchto chvíľach energiu, vedenie a pomoc tomuto ľudstvu prebudiť Vedomie a konkrétne, prebudiť Vedomie vo svete Hod, astrálnej roviny. Je to krásna príležitosť, ktorú máme všetci, aby sme tieto sily využili, ale všetci musíme pracovať, aby sme ju dostali. Nič nie je dané zadarmo. Musíme si tento dar zaslúžiť. V mnohých učeniach, ktoré študujeme v Gnóze, v mnohých knihách, sú doslova stovky praktík, z ktorých mnohé sa týkajú rozvoja schopnosti prebudiť vedomie v astrálnej rovine. Takáto skúsenosť nevzniká mechanicky. Nie je náhodná. Spočíva skôr v príčinách a podmienkach. Musíme vytvoriť príčiny a podmienky na prebudenie vedomia. Ak chcete prebudiť svoje vedomie v astrálnej rovine, v mentálnej rovine, v príčinnej, budhistickej a Atmickej a mimo nej, musíte sa najprv prebudiť tu. Vedomie máme vo vnútri. Musíme ho prebudiť teraz, nie zajtra, ale v tomto momente, aby sme ho aktivovali, aby fungovalo tak, ako by malo, aby sme využili všetku pomoc, ktorá prichádza z nášho vlastného Bytia a od všetkých súcitných bohov, anjelov, Budhov, všetkých tých inteligencií, ktoré poskytujú svoju pomoc. Ale všetka tá pomoc je zbytočná, ak nepoužívame naše vedomie v každom okamihu.

V týchto chvíľach sa presúvame dnu a von zo snového stavu počas dňa, po celý deň. Niektorí z nás spávajú celý deň, nikdy nemáme ani chvíľku pozornosti či uvedomenia. Táto úroveň spánku je charakterizovaná neustálym pohybom z jednej starosti do druhej, z jednej fantázie na inú, jednej spomienky do druhej, zo sna, túžby, nádeje. Nikdy nie sme naozaj tu. Nikdy nie sme naozaj v našom tele, zažívajúc, aké to je, byť v tele a vedome vnímať dojmy života. Zriedkakedy máme túto skúsenosť ako dospelí, aj keď ju máme ako deti. Ale s postupným začleňovaním ega, táto skúsenosť sa stáva menej bežnou, až kým nakoniec nie sme v stave spánku po celý čas.

Existuje dobré opatrenie, ktoré na sebe môžete uplatniť, aby ste mohli posúdiť svoj vlastný vedomý vývoj, ale nebude sa vám páčiť. Poviem vám, čo to je, ale poviem vám, že teraz sa vám nebude páčiť. Čo sa stane, keď idete v noci spať, čo sa stane, keď si zdriemnete? Úplne o sebe stratíte vedomie? Prebudíte sa o niečo neskôr zo spánku, bez akejkoľvek spomienky na to, čo sa stalo od chvíle, kedy ste šli spať alebo nejaký matný, nejasný, zahmlený obraz, ktorý zrejme zmizne z pamäti do niekoľkých minút?

Pochopte, že vedomie je večné, vedomie nezomrie. Je to energia. Einstein poukázal na to, že energiu nemôžete zničiť. Môžete ju zmeniť, ale nemôžete ju zničiť. Energia vedomia nezomiera. Bytie, Boh vo vnútri nezomrie, ale ani sa nenarodil. Rozpína časť seba, vedomie, do hmoty a tá jeho časť, ktorá je s nami, je Podstata, Buddhata.

Keď fyzicky spíme a snívame, vedomie je tam, ale spí. Je zahrabané v tej hromade odpadu. Keď nemáme žiadne vedomie sledujúce okolité dianie, v čase keď naše fyzické telo spí, potom rovnako, presne tak isto, bude prebiehať naša smrť. Existuje iba jeden malý rozdiel medzi vaším spánkom v noci a smrťou vášho fyzického tela. Ten rozdiel je, že spojenie medzi tým telom a vašim vedomím je prerušené. Inak sú spánok a smrť rovnaké. Preto v gréckej mytológii, Spánok a Smrť sú bratia.

Preto je Snová Joga taká dôležitá. Preto Hierarchie Merkúra, ktoré pracujú prostredníctvom Blížencov, učia ľudstvo ako prebudiť vedomie mimo tela, ako využívať bdelý a pozorný stav, zatiaľ čo, ako to nazývame, "snívame". Cieľom je vlastne nie snívať, ale byť prebudený v tele a mimo tela. Samael Aun Weor veľmi výslovne uviedol: "Prebudená osoba už nesníva".

Teraz môžete povedať: "No, nepamätám si žiadne sny ..." To neznamená, že ste prebudení, znamená to, že ste hlboko spali. Po prvé, musíte si začať uvedomovať svoje sny, spoznať ich, zistiť, odkiaľ pochádzajú a čo ich vytvára. Potom musíme odstrániť tie príčiny. Keď sú odstránené všetky príčiny snov, ste prebudení, ste Budha, dosiahli ste osvietenie. Osvietiť: "mať svetlo."

Takže začíname fyzicky, keď sme tu v tele, trénujeme vedomie, aby bolo prebudené, venovalo pozornosť v každom okamihu a spochybňovali všetko, čo vnímame, vnútorné aj vonkajšie. Samael Aun Weor to uviedol v zmysle Pozorovateľ a pozorované. Uvedomte si vedomie v nás: toto je pozorovateľ, to, čo venuje pozornosť. Toto musí byť aktívne. Aktívne venujte pozornosť.

Možno viete, že práve teraz sedíte, ale to neznamená, že tomu venujete pozornosť alebo že to pozorujete.

Možno viete, že máte oči, ale to neznamená, že pozorujete svoje oči, alebo že ste si vedomí toho, že cez vaše oči prijímate dojmy.

Možno viete, že počujete, ale to neznamená, že pozorujete, ako zvuk prechádza do uší a ako sa tento zvuk prekladá.

Takže ostražitosť je veľmi aktívna, veľmi pozorná a môžete sa začať cítiť unavení. Môžete sa začať cítiť vyčerpaní snahou byť pozorní. Vlastne to je dobré znamenie. Dôvodom je, že naše vedomie je veľmi slabé. Doteraz sme ho nepoužívali. Je naozaj ako malé dieťa. Vedomie, ktoré máme, nie je vyspelé, vzhľadom na to, ako teraz žijeme, ako sme teraz vzdelaní. Musíme vedome pestovať a rozvíjať vedomie, podstatu. Ale aké je v nás práve teraz, je ako malé dieťa. Nemá žiadnu koordináciu. Má veľmi málo energie. Je veľmi malé a krehké a ľahko sa unaví. Plače. Má veľa túžob. Potrebuje potravu, potrebuje výživu, potrebuje lásku.

Bohužiaľ, kvôli našim vlastným nesprávnym činom sme uväznili našu budhovskú prirodzenosť v hromade špiny, našom egu, čo je mimochodom ten neprestajný komentár, ktorý práve teraz počujete vo vašej mysli. Tento nepretržitý komentár nie je Vaším Vedomím. Je to vaša myseľ, ktorá blokuje vedomie. Vrava, ktorá stále prebieha, nie je vedomím. Je to táranie, čo sú hlasy ega. Niekedy to znie dobre, niekedy zle, a niekedy aj neutrálne, ale nemýľte si ten utáraný hlas s vedomím, nie je ním.

Tréningom vedomia, aby sme boli pozorní a vedomí, musíme bojovať v každom okamihu. Ten boj sa učí ako rozlišovať javy. Najprv si uvedomiť rozlíšenie medzi pozorovateľom a pozorovaným, poznať rozdiel. Vedomie pozoruje javy. Musíte to sami vidieť, cítiť to, objaviť, "Kde je to Vedomie vo mne?" Čo to je? "A kým ste si toho vedomí, musíte si byť vedomí aj toho, čo je mimo vedomia. Nuž, pozorovateľ je samotnou podstatou, musíme ho však tiež pozorovať, musíme pozorovať pozorovateľa. Musí dôjsť k rozdeleniu pozornosti a to je vyčerpávajúce. Sú to svaly, ktoré musíme vyvinúť, svaly, ktoré je veľmi ťažké posilniť. Tieto svaly posilňujeme neustálym pozorovaním pozorovateľa a meditáciou.

Meditácia je hlavné cvičenie, hlavná prax, ktorú používame na rozvoj vedomia. Meditácia je prax, v ktorej sa najprv učíme sústrediť sa, potom si predstavovať a po tretie, pochopiť. Táto séria krokov nám dáva väčšiu silu pozorovať sa. Podobne, keď sa počas dňa pozorujeme, rozvíjame väčšiu schopnosť meditovať. To je dôvod, prečo hovoríme, že sebapozorovanie a meditácia sú naozaj to isté, v tom zmysle, že sú obidve činnosti vedomej pozornosti usmerňované vôľou. To neznamená, že by ste sa mali počas dňa iba pozorovať a nemeditovať. Potrebujete oboje.

Keď sa počas dňa pozorujete, učíte sa používať vedomie uprostred bojového poľa života, zatiaľ čo sa objavujú rozličné dojmy, vnútorné i vonkajšie. Potrebujeme túto schopnosť. Potrebujeme aj schopnosť používať vedomie, keď je izolované; keď všetky tie dojmy nevznikajú, môžeme vstúpiť do ticha. Takže musíme mať obe.

"Pozorované" sú všetky javy. To zahŕňa samotnú podstatu. To zahŕňa fyzické telo, rovnako ako naše tri mozgy. Zahŕňa to našu myseľ a zahŕňa to aj vonkajší svet. Vyzerá to teraz ako výzva?

V syntéze, gnostický študent sa musí naučiť súčasne pozorovať všetko, všetko, nielen všetky dojmy, ktoré prichádzajú zvonku, ale aj všetky tie, ktoré vznikajú vo vnútri a ako ich vnímame. Celá táto séria, celá táto kolekcia musí byť udržiavaná neustále v našej oblasti vedomého vnímania. Teraz je to pre nás veľmi ťažké, a mohli by ste povedať, že to je nemožné, ale nie je. V skutočnosti je to potrebné a nikto vás nemôže naučiť, ako to urobiť. Nikto to za vás nemôže urobiť. Môžete dostať indície. Môžete dostať pomoc. Môžete získať stopy, ale nakoniec sa to musíte naučiť sami. Nemôžete sa spoliehať na niečo alebo niekoho, len na svoje vlastné vedomie. To je dôvod, prečo Budha povedal: "Nikoho nemôžem zachrániť, z nikoho nemôžem urobiť Budhu, musíte to urobiť sami." Pomoc, ktorú môžete získať, pochádza od Krista a Kristus je súcitnou energiou, nie človekom, silou, ktorú nám dáva vo vnútri, ale musí sa v nás zrodiť.

Začneme študovaním náuk, študovaním seba, učením, ako používať vedomie. Ak presadíte hoci len malé percento schopnosti vnímať pozorovateľa a pozorované vedome a pozorne, môžete naozaj začať chápať myseľ. Nie chápať z hľadiska intelektu alebo schopnosťou onálepkovať ju.

Každý z nás si môže byť vedomý diskurzívnej myšlienky alebo roztržitej emócie alebo sužujúceho pocitu, ako je hnev. Všetci môžeme cítiť hnev a povedať: "Toto je môj hnev." Toto nie je pochopenie, ani to nie je uvedomenie, ani pozornosť. Je to len nálepka.

Nespadnite do pasce, že budete veriť, že použitie nálepky na psychologický prvok je totožné s porozumením. V skutočnosti môže použitie nálepiek na psychologické prvky okamžite zastaviť naše porozumenie, pretože potom začneme vidieť len nálepku, nie samotný prvok. Toto je to isté, ako keď "viete", že teraz sedíte, ale nepozorujete to. Ak elementu dáte nálepku "pýcha", potom uvidíte iba súbor myšlienok, pocitov a impulzov ako nálepku, a nie to, čo sa z okamihu na okamih skutočne vynára.

Prebúdzať vedomie, využívať vedomie, je pozorovať. Keď máte nejaký pocit, musíte sledovať ten pocit. Musíte pozorovať ten pocit. Začínajúci študent, dokonca aj niektorí pokročilí študenti, môžu ľahko urobiť chybu - posudzovať pocit a potláčať ho. Takže môžeme počuť: "No, hnev nie je dobrý." Tak akonáhle pocítime vznik niečoho ako hnev, potláčame to. Toto je chyba. Existuje druh vyrovnávacieho aktu, ktorý sa musíme naučiť, čo je schopnosť sledovať alebo pozorovať to, čo vzniká, bez toho, aby sme to potláčali, takže na to nereagujeme ani sa tomu nevyhýbame.

No, toto je v úplnom kontraste s tým, ako funguje naša myseľ mechanicky. Táto os Blížencov, jedna z dualít, ktorú môže stimulovať v jej "negatívnom aspekte", je kyvadlo túžob mysle.

U človeka, ktorý sa touto vedou, štúdiom a cvičením nezaoberá, nepraktizuje ho, to vyzerá nasledovne: Dojem zasiahne vedomie, myseľ a on reaguje. Táto reakcia sa odohráva a prechádza širokou škálou.

Predstavme si vodorovnú čiaru, kde sa nachádza celá škála vlastností. Na jednej strane, úplne na konci, sú všetky vlastnosti súvisiace s averziou, s niečím, čomu sa chceme vyhnúť. Kým na opačnom konci sú všetky tie vlastnosti, ktoré si želáme, po ktorých túžime, ktoré chceme. A v strede sú všetky tie veci, ku ktorým sme ľahostajní. Takže máme túto škálu vlastností.

Napríklad, vidíme nejakú osobu na ulici a do nás vstupuje dojem. Keď nevenujeme pozornosť, tento dojem stimuluje určitú časť mysle, ktorá sa tam nachádza. Takže môžeme cítiť odpor voči tejto osobe, môžeme cítiť túžbu po nej, alebo sa môžeme cítiť ľahostajne. Nič z toho nie je vedomé. Jedná sa o mechanické reakcie stimulované v mysli a toto sa deje po celý deň.

Každá reakcia, kdekoľvek sa vyskytne pozdĺž tejto línie, je transformáciou energie. Energie, ktoré sú v nás a tie, ktoré prichádzajú, sú transformované a asimilované podľa reakcie, ktorú vytvára myseľ.

Ak vidíme človeka a cítime k nemu sexuálnu túžbu, energia dojmu kombinovaná s energiami v našom vnútri kŕmi tú túžbu a stimuluje ju, čím ju posilňuje.

Ak cítime závisť, ako, že chceme to, čo majú druhí, potom stimulujeme túto závisť, živíme ju, posilňujeme ju.

Ak cítime pýchu, že sme lepší ako táto osoba, potom stimulujeme, živíme a posilňujeme túto pýchu.

Takíto sme normálne, ale tu poviem nenormálne. Neustále v priebehu dňa a noci, keď spíme, keď zažívame dojmy, všetky tieto energie sú transformované a vstrebávané egom. Toto je vplyv súvisiaci s Merkúrom, súvisiaci s mysľou, súvisiaci s Blížencami. Je to táto dualita kyvadla, ktorá sa v nás momentálne vyskytuje. Riešením je venovať pozornosť, uvedomiť si dojmy, ktoré vstupujú do zmyslov, pozorovať ich a začať vedomú kontrolu nad mysľou.

Ďalší príklad: znova kráčame po ulici a vidíme nejakú osobu a cítime odpor. Povedzme, že vidíme nejakú osobu, o ktorej sa domnievame, že je horšia, podradnejšia ako my. Musíme pozorovať tento pocit. Musíme ho analyzovať. Nevyhýbajte sa mu, nepotláčajte ho a neriaďte sa ním. Zostaňte ľahostajní, zostaňte pozorní, pozorujte tie pocity. Toto je prvý krok, aby sme ostali vedomí. Jednoducho len sledujte. Neskôr urobte to isté v Meditácii.

Neskôr počas dňa sedíte, oddychujete, zatvoríte oči a retrospektívne vyhodnocujete rôzne udalosti zo dňa, ktoré považujete za dôležité, veci, ktoré musíte pochopiť. Všetko, čo musíte urobiť, je pozorovať ich. Znovu si premietate tú scénu a sledujete ju vo svojej mysli, ale všimnite si niečo dôležité: Vaša myseľ sa pokúsi zmeniť to. Vaša myseľ sa pokúsi upraviť tú spomienku, pokúsiť sa ju zmeniť a podporiť ego. Dôjde tam k mnohým drobným veciam, a rozvoj pozornosti je kľúčom k tomu, aby sme prestali robiť chyby.

V tomto procese, tak v každodenných skúsenostiach, ako aj v meditácii, to, čo hľadáte, je vstúpiť do tretieho stavu vedomia, čo je sebapamätanie: stav hlbokej vedomej pozornosti v kombinácii s úctivým pamätaním na Boha (božstvo). Inými slovami, v tej skúsenosti, keď  vidíme na ulici osobu, ktorú považujeme za podradnejšiu, ak pamätáme na Boha, naše vlastné Bytie, nášho vnútorného Budhu, ako môžeme cítiť pýchu? Ako sa môžeme cítiť lepší ako táto osoba, ktorá má tiež vo vnútri Boha? Podobne, ak vidíme ďalšiu osobu na ulici a cítime chtivosť, žiadostivosť, túžbu po tejto osobe, ak pamätáme na Boha, potom budeme cítiť výčitky svedomia, ľútosť. Potom si uvedomíme, že tá osoba je dieťa Božie, rovnako ako my. Môžeme napríklad vidieť túto osobu, po ktorej túžime a pamätajúc na Boha, v tom momente, pozorovaním sami seba a videním tejto žiadostivosti čím naozaj je, môžeme si uvedomiť, že žiadostivosť je túžba po vzhľade, po vzrušujúcom zážitku, avšak to je pominuteľné, to je prechodné, to je ilúzia.

Vo všetkých skúsenostiach v živote, tým, že sa naučíme, ako používať tretí stav vedomia, čo je byť v stave sebapozorovania a sebapamänia, začíname pracovať s Tao. Tao je tretí stav. Je to stav hlbokej pozornosti, stav, v ktorom sa naučíme venovať pozornosť všetkému, aké to je, nesnažiac sa meniť dojmy, ale pochopiť ich.

Tao alebo tretí stav prekračuje dualitu mysle. Byť v treťom stave vedomia presahuje túžbu a averziu. V skutočnosti prekračuje evolúciu a devolúciu. Je za narodením a smrťou. To je dôvod, prečo sa hovorí, že Tao "je, bolo, a vždy bude." Je to stav absolútnej existencie. Pamätajte, že prostredníctvom tretieho stavu vedomia, vstupujeme do dverí hore po vertikálnej ceste, úrovní Bytia. Ide o to, že keď sa naučíme vedome zvládať duality života, všetky duálne sily prírody, v sebe, prekonáme tieto duality.

Ďalším príkladom je muž a žena. Blíženci, samozrejme, sa typicky považujú za dvojčatá a sú zvyčajne vyobrazení ako dvaja muži, ale v skutočnosti má tento symbol mnoho významov. Dva stĺpce blížencov môžu predstavovať dva stĺpy chrámu. Dve duše Atmana, Budhu a Manas, alebo inými slovami ľudská duša a duchovná duša. Tieto dva piliere môžu tiež predstavovať astrálne telo a duševné telo. Môžu tiež reprezentovať nás a nášho dvojníka, čo je jedno z veľkých okultných tajomstiev. Môže to tiež predstavovať nás a naše astrálne telo. Existuje veľa dvojníkov, veľa dvojičiek, veľa párov, ale v každom prípade rozvoj vedomia nastáva, keď sú páry vyrovnané, vyvážené. Vidíme to samozrejme aj keď skúmame povahu Daath.

Daath je Strom poznania dobra a zla, alebo inými slovami, dvoch faktorov, ktoré sa navzájom polarizujú alebo sú v protiklade, ale veda o Daath je cesta k vyrovnaniu týchto dvoch síl. No a keď sú tieto dve sily v rovnováhe, existuje tretia forma, ktorá je treťou silou.

Podobne, máme v sebe myseľ a srdce, intelekt a srdce. Rodení Blíženci, keďže je to vzdušné znamenie spojené s merkúrom, dostávajú silný popud alebo vplyv na myseľ, takže majú tendenciu byť trochu intelektuálni, alebo skôr sa pokúšajú riešiť všetko hlavou, čo týmto  ľudom vytvára veľa problémov. Potrebujú sa naučiť vyrovnať myseľ so srdcom, naučiť sa cítiť hlavou a myslieť srdcom. Skutočne, všetci sa to musíme naučiť, ale platí to najmä pre rodených Blížencov. Rovnováha srdca a mysle nemôže nastať, pokiaľ nie je prítomná tretia sila. Viete, čo je tretia sila? Vedomie.

Preto vidíme veľa študentov náboženstiev, študentov gnózy, ktorí bojujú a sú vždy v rozpore medzi pocitmi, ktoré majú, myšlienkami, ktoré majú, nápadmi, ktoré majú. Vždy je v nich boj. Priťahuje ich gnóza, ale majú rozpor vo svojich teóriách a predstavách o nej. Tento rozpor v nich sa deje, pretože sa neučia prebúdzať vedomie, neučia sa, ako venovať pozornosť, neučia sa, ako meditovať.

Myseľ a srdce sa dostanú do rovnováhy, keď sa rozvinie vedomie. Potom sú tieto dve, srdce a myseľ, prirodzene vyvážené. A tie tri sú posilnené, živené a opevnené transmutáciou.

Takže sa môžete stretnúť so študentmi, ktorí majú tento rozpor, ktorí môžu transmutovať svoju energiu, môžu študovať gnózu, môžu mať veľa dobrých myšlienok o gnóze, emocionálne sa môžu javiť veľmi úprimní, ale vždy sú v rozpore. Vždy bojujú, v sebe a s ostatnými, bojujú vonku, bojujú s myšlienkami alebo teóriami.

Existujú napríklad študenti, ktorí môžu už roky študovať gnózu, ale napriek tomu, naďalej zostávajú v hlbokom rozpore o týchto štúdiách, o meditácii, nechápajúc, čo to je alebo ako to robiť. Toto je veľmi bolestná skúsenosť. Tento problém vzniká jednoducho preto, že táto osoba kladie príliš veľký význam buď na srdce, alebo na myseľ. V skutočnosti sa musia naučiť vyrovnávať myseľ a srdce v pôsobnosti vedomia. Nie je to niečo, čo ich môže niekto naučiť, ani nie je možné to za nich urobiť. Každý z nás musí dospieť k tomuto pochopeniu sám a to je bolestivé. To je ťažké. To je dôvod, prečo opakovane zdôrazňujeme, aby ste meditovali, praktikovali.

Všimnite si a pozorujte na sebe, ako ochotne strávite jednu alebo dve hodiny denne sledujúc televíziu, ale nie ste ochotní meditovať. Všimnite si, aký vzdor cítite k praktizovaniu meditácie, ale ste veľmi ochotní a nadšení sledovať televíziu, pozerať filmy, alebo klebetiť, alebo čítať časopisy. Prečo? Čo to vytvára? Čo kŕmite svojim správaním? Čo posilňujete svojim správaním?

Keď skúmame toto cvičenie SOL, učíme sa ako oddeliť vedomie a pozorovať.

Indický tantrický majster Padmasambhava, ktorý priniesol tantrizmus do Indie, učil niečo veľmi podobné ako majster Samael Aun Weor.

Skutočne dôkladne prevádzané cvičenie SOL, vedie vedomie k tomu, aby pochopilo, že všetky javy sú vytvárané mysľou. Ak máte strasti alebo rozpor s meditáciou, nie je to chyba inštruktora. Nie je to chyba vašej školy, ani chyba dnešnej doby v ktorej žijete. Vyplýva to z vašej vlastnej mysle.

Ak máte túžbu sledovať televíziu, tá vzniká vo vašej mysli.

Ak máte konflikt so svojím šéfom, so svojím priateľom, ten taktiež vzniká vo vašej mysli.

Rozvoj pozornosti a vedomia by vás mal viesť k tomuto pochopeniu: nikdy neobviňovať, nikdy neprisudzovať zodpovednosť vonkajšiemu svetu, pochopiť, že správny pohľad vníma prirodzenú povahu všetkých vecí ako prázdnu od nezávislej existencie a pominuteľnú. Tým môžeme znížiť naše vlastné utrpenie a začať konať správnym spôsobom.

Takže to, čo potrebujeme urobiť, je v syntéze, naučiť sa prebúdzať vedomie práve teraz, v tomto okamihu, aby sme si uvedomili tento konflikt túžby a averzie vo vnútri nás a pozorovali to.

Dám vám ešte jednu malú indíciu o vedomí, ktoré máme vo vnútri, pretože naozaj, ak to nebudete chápať, gnóza zostane pre vás vždy záhadou. Vedomie je to, čo musíme rozvíjať, a aby ste to mohli robiť, musíte vedieť, čo to je. Musíte ho vedieť v sebe nájsť a pracovať s ním. Budha Maitreya povedal:

Ak by nebola prítomná budhovská prirodzenosť, nebol by súcit kvôli utrpeniu. Nebola by túžba po Nirváne, ani snaha a oddanosť tomuto cieľu.

Túžba poznať Boha, túžbu zažívať pravdu je túžba vedomia alebo budhovskej prirodzenosti, podstaty. Keď komplikujeme túto túžbu tým, že budeme príliš intelektuálni alebo fanatickí, môžeme si vytvárať problémy. Túžba, ktorú vedomie má, budhata , musí byť živená praktickými skúsenosťami. Naliehavá potreba študenta študovať gnózu, hltať ju, napratávať sa knihami, prednáškami a všetkým možným, môže vytvoriť komplikáciu. Potrebujeme študovať. Potrebujeme čítať, ale musíme to praktizovať. Štúdium bez praxe vytvára utrpenie. Ak mi neveríte, pozrite sa na študentov, ktorí študujú, ale nepraktizujú.

To je jeden spôsob, ktorým musíme vyrovnať srdce a myseľ s vedomím. Srdce má tú túžbu, vedieť, čo je gnóza, vedieť, čo znamená nirvána, vedieť, čo je Boh, zažívať astrálne roviny, rozprávať sa s anjelom alebo bohom. Táto túžba je súčasťou Buddhaty, ktorá túži zjednotiť sa s Bohom.

Je tu aj túžba Buddhaty, ktorá vyplýva z mysle, túžba po pochopení, pochopiť, prečo je život taký aký je, rozumieť zákonom, ktoré riadia planéty a slnká, prečo máme fyzické telo, prečo zomierame.

Ak len podnietime tieto túžby v srdci a mysli, ale nepraktizujeme, zostaneme pred dverami gnózy.

Týmto môžu trpieť najmä rodení blíženci, pretože sa môžu stať príliš intelektuálni alebo fanatickí. Majú tento dvojitý aspekt a odpoveď znova znie: meditovať, praktizovať, naučiť sa ako byť pozorný, naučiť sa ako byť vedomý. V istom zmysle to znamená, že sa musíme stať špiónom samých seba, aby sme vždy sledovali naše vlastné ja.

Existuje celý rad praktík, ktoré študujeme v týchto učeniach. Samozrejme, dnes sme značne veľa hovorili o sebapozorovaní a sebapamätaní. Existuje množstvo praktík, ktoré môžeme začať študovať, rozvíjať vlastné schopnosti meditáciou. Ale vo vzťahu k Blížencom je zameranie obzvlášť spojené s uvedomovaním v snovom stave. Samozrejme, to začína fyzicky, prestať snívať fyzicky, byť pozorný, vedomý, ale musíme sa naučiť aj stať sa vedomí, keď prechádzame medzi prvými dvoma stavmi vedomia. Inými slovami, keď fyzické telo spí, musíme si to uvedomiť. Každá osoba dokáže rozvinúť schopnosť zostať vedomá, keď fyzické telo ide spať, a robíte to tým, že sa o to snažíte. Takže dnes večer, keď ste pripravení na spánok, ležte a modlite sa zo srdca a žiadajte svoje vlastná vnútorné Bytie, svojho vlastného Budhu, svoju vlastnú Božskú Matku o pomoc. Môžete sa tiež modliť k tým inteligenciám, ktoré sa vzťahujú k Blížencom a Merkúru, aby vám pomohli. Existuje mantra, ktorú môžete použiť, ak chcete: nahlas odriekajte mantru Rusti a predlžujte samohlásky. Ak ste v prítomnosti iných ľudí, môžete to robiť potichu vo svojej mysli.

Nestačí len opakovať mantru. Musíte byť pozorní. Musíte byť bdelí. Musíte využívať vedomie. Nestačí len ležať a vydávať zvuky. Ak nepoužívate svoje vedomie, nemôžete ho prebudiť. Vedomie sa neprebudí žiadnymi mechanickými prostriedkami. Neexistuje žiadna droga, žiadny trik, žiadna skratka. Mantry pomáhajú. Priťahujú a sústreďujú energiu. Stimulujú psychické centrá. Môžu otvoriť dvere, ale aby ste prešli dverami, musíte byť prebudení. Tu nie je žiadna náhoda. Je tu len vedomá vôľa.

Teraz, skutočnou výzvou sa stáva naučiť sa, ako to urobiť bez túžby. Ak ležíte vo svojej posteli a začínate robiť mantru, ale cítite veľa túžby mať takýto zážitok, pravdepodobne nebudete. Táto túžba môže byť egoistická. Podobne, ak máte pocit veľkého strachu, zážitok sa nestane, pretože strach je túžba. Je to len averzia.

Prostredníctvom praktických skúseností môžeme potvrdiť, že ten, kto sa naučí vstúpiť do astrálnej roviny, je ten, kto vie, ako mať rovnováhu v srdci a mysli. Byť vyrovnaný znamená nemať túžbu ani odpor: byť v pokoji. Vyrovnanosť je prirodzenou vlastnosťou slobodného vedomia.

Blíženci sú symbolom dvoch stĺpcov, ktorých schopnosťou je sila spojenia alebo bratstva, harmónie; už sme hovorili o harmónii srdca a mysle. Táto harmónia je rovnováha, vyváženosť alebo vyrovnanosť. Tieto sily, ktoré pracujú prostredníctvom vplyvu Blížencov, nám môžu pomôcť v našom rozvoji a chápaní vyváženosti. Takže keď vyskúšate túto prax, ak máte pocit strachu, len sa zamyslite: Každú noc, keď spíte, idete do astrálnej roviny, len o tom neviete. Toho by ste sa mali báť, pretože chodíte do oblastí a nemáte vedomie o tom. To, čo sa teraz snažíte urobiť, je uvedomiť si to a prevziať kontrolu. Ak cítite žiadosť alebo túžbu, ktorá je veľmi silná, uvažujte podobným spôsobom. "Prečo by som mal cítiť túžbu po niečom, čo je prirodzené? Ak Boh chce, aby som to mal, potom mi to dá." Buďte pokojní. Buďte zmierení a zážitky sa rozvinú prirodzene.

Otázky a odpovede

Otázka: Aká je ďalšia ríša za astrálnou rovinou?

Odpoveď: No, odpovedať na túto otázku si vyžaduje trochu detailnosti. Možno sa opýtam ja vás. Čo tým myslíte?

Otázka: Existuje v spánku vyššia ríša, do ktorej sa môžete dostať?

Odpoveď: Áno, existuje mnoho oblastí a mnoho úrovní. Ďalší vhodný spôsob, ako sa na to pozerať, je z hľadiska dimenzií. Tento fyzický svet nazývame treťou dimenziou, pretože vnímame dĺžku, šírku a výšku. Existujú však aj iné dimenzie, ktoré siahajú pod a nad túto. Najskôr by ste si mali všimnúť, že aj v tomto fyzickom svete existuje mnoho úrovní, z ktorých väčšinu nedokážeme vnímať ľahko. Napríklad veľmi malé (ako sú atómy), ktoré vyžadujú použitie nástrojov na videnie, alebo veľmi veľké (ako sú planéty), alebo veľmi vzdialené. Ale to isté platí o iných dimenziách, ako je astrálna rovina. Majú tiež rôzne úrovne, rôzne aspekty.

Keď snívate, keď ste mimo fyzického tela, väčšinu času ste v tom, čo nazývame astrálnou rovinou, ale je to naozaj len malý kúsok z nej. Je to vlastne vaša myseľ. Je to vlastný uzavretý malý svet vlastnej mysle, ktorý je vo vnútri astrálnej roviny. V hebrejčine to nazývame "Klipoth". Sú to nevedomé, podvedomé a infravedomé úrovne vašej mysle, ktoré sú znázornené na Strome života menším stromom, a na ňom je deväť úrovní, takže to ide dosť hlboko. V našich snoch sme zvyčajne v prvých úrovniach, čo nazývame Limbo. Avšak, viac znepokojujúce sny, nočné mory, sa odohrávajú v hlbších úrovniach.

Je dôležité zdôrazniť, že práve tu zažívame väčšinu našich snov. Sny sú živé skúsenosti. Len si toho nie sme vedomí. Niektorí ľudia sú, takže stále počujeme o lucídnom snívaní, alebo o mimotelových zážitkoch, alebo o zážitkoch blízko smrti. Toto všetko sú v skutočnosti rovnaké javy s nepatrnými rozdielmi. Sú to zážitky vedomia z iných úrovní prírody, ktoré existujú v nás, ako aj mimo nás. Sen je skúsenosťou našej vlastnej mysle, ktorá je skutočná, ale ktorá je prázdna nezávislej existencie, alebo inými slovami, nie je skutočná. Aby ste to pochopili, potrebujete meditáciu a skúsenosti.

Keď fyzicky snívame, v priebehu dňa, vytvárame naše sny v mysli, takže sa zdajú byť menej zreteľné. Keď vystúpime z fyzického tela, využívajúc to, čo ľudia nazývajú astrálne telo, tieto skúsenosti sa zdajú veľmi reálne. Preto si zvyčajne neuvedomujeme, že snívame, pretože si myslíme, že je to skutočné. Takže sa môžete ráno zobudiť a opýtať sa: "Prečo sa mi snívalo, že som mal rozhovor o filozofii s ježkom?" Pretože ste snívali a mysleli ste, že je to skutočné. Vaše vedomie bolo tak spiace, uchvátené, stotožnené, že ste si neuvedomili, že ste v limbe, svojom vlastnom psychologickom limbe. A deje sa to preto, že to robíme po celý deň, tak fascinovaní životom, majetkom, túžbami.

V našom snovom svete otvorene vyjadrujeme všetky naše fantázie, všetky naše túžby, všetky naše sny. Opakujeme predošlé skúsenosti a prejavujeme naše túžby a predvádzame ich. Takže ak sa na človeka hneváte, môže sa vám snívať o tom, že mu ubližujete. Je to prejavená túžba, ale neuvedomujete si to, pretože snívate.

Cieľom duchovného ašpiranta je prebudiť vedomie, pretože tieto skúsenosti sú skutočné. Sú to skutočné, živé skúsenosti hmoty a energie. Je to úplne odlišné od fyzickej hmoty. Napriek tomu, príčina a následok stále platí, karma stále platí. Čo robíte vo svojich snoch, má karmické dôsledky. Len preto, že snívate, vás nezbavuje zákona. To vám nedáva imunitu voči následkom vašich činov. Ste stále zodpovední, pretože tieto prvky sú vo vás a konajú. "Neznalosť zákona neospravedlňuje," je to, čo sa hovorí, a je to pravda. Takže toto sa stáva naliehavou nutnosťou, pretože deň za dňom, okamih za okamihom, denné snívanie a fantazírovanie vytvára karmu.

Otázka: Môžete nám vysvetliť viac o tajomstve dvojníka?

Odpoveď: Dvojník. Nuž, je tu veľmi podivná a tajomná skutočnosť, že každý z nás má protiklad. Máme dvojníka. Máme zrkadlový náprotivok. Osobne o ňom moc nehovorím, pretože sa mi zdá, že to môže byť príčinou veľkého skepticizmu v študentovi a môže to stimulovať príliš veľa fantázie alebo starostí. V zásade sa v ezoterických tradíciách rozumie, že každý z nás má nejaký druh dvojčaťa, dvojníka alebo náprotivok. Napríklad Budha Shakyamuni mal svojho brata, ktorý sa volá Devadata. Volajú ho: "Kráľ pekla." On je naozaj len dvojník alebo náprotivok Budhu. Takže v okultizme sa rozumie, že každý z nás má dvojníka.

Otázka: Čo máte robiť, keď sa snažíte niečo robiť, napr. umývať riad a udržiavať vedomie?

Odpoveď: Veľmi dobrá otázka. Myslím, že pochopiť odpoveď na túto otázku si vyžaduje dve veci, a to trochu bystrosti mysle alebo intuície a trochu praktických skúseností. V prvom rade, čokoľvek robíme, mali by sme robiť len to. To je veľmi dôležité. Je ťažké plne vyjadriť aké dôležité je robiť len to, čo robíte, bez rozptýlenia. Dôvod toho pochopíte, keď to urobíte. Obvykle, keď robíme akúkoľvek vec, povedzme, že umývame riad, nerobíme len túto vec, ale premýšľame o iných veciach, ako sú účty alebo práca. To isté platí, aj keď si v noci ľahneme spať, nie sme tam len na to, aby sme mohli spať. Myslíme na zajtrajšok. Rozmýšľame o tom, čo sa stalo dnes, atď.

Hlavným zmyslom našich štúdií je získať vedomú kontrolu nad mysľou. Nemôžete však myseľ nútiť. Môžete ju umlčať len prirodzeným spôsobom. Zmĺkne sama. To je dôvod, prečo hovorím, že to vyžaduje trochu intuície a praktických skúseností. Keď sa naučíte venovať pozornosť, vedome smerovať pozornosť, to, čo sa naučíte využívať, je vedomie, nie myseľ, ale pletieme si to. Zvyčajne si myslíme, že myseľ je vedomie a práve tu začínajú problémy pre viacerých študentov.

V tradícii Dzogchen to veľmi dobre vyjadrujú. Jeden inštruktor povedal: "Naučte sa byť neustále pozorní. Či vám prichádzajú na um myšlienky alebo nie, vy musíte byť stále v stave ostražitosti a všetko pozorovať. Nenechajte sa rozptýliť myšlienkami a zostávajte počas pozorovania stále rovnakí."

To isté platí, keď umývate riad. Len umývajte riad. Vykonávajte svoju činnosť, či myšlienky prichádzajú alebo nie. Vidíte ten jemný rozdiel? Je to otázka toho, ako venujete pozornosť. Spravidla si tak vštepujeme, že "musíme utíšiť myseľ", že volíme násilný prístup, ktorý nefunguje. V skutočnosti vytvára viac problémov, ktoré sa veľmi ťažko riešia. Takže hneď od začiatku, nezabudnite na myseľ.

Nenúťte myseľ, aby bola pokojná. Za prvé, je to nemožné. Nuž, môžete sa snažiť a tlačiť a naliehať a nadobúdať dojem, že začína byť pokojná, ale to je klam, ilúzia. Hlbšie úrovne sú v ešte horšom stave ako predtým, pretože niečo silíte, niečo potláčate. To môže začať spôsobovať veľké ťažkosti.

Namiesto toho sa zamerajte na to, aby ste sa naučili venovať pozornosť bez ohľadu na to, čo sa deje, bez ohľadu na to, čo sa objavuje, bez ohľadu na to, čo mizne. Takže, keď umývate riad, venujte pozornosť tomu aktu, "umývam riad." Nemusíte o ničom premýšľať. Len sa pri tom sledujete, potom si všimnete ako sa objavujú nejaké myšlienky. Spomeňte si na citát, ktorý som čítal od Padmasambhavu, hovorí: "Všímajte si, odkiaľ pramenia myšlienky". Len pozorujete.

"Príde vám na um myšlienka... Jano a jeho problém, a to a ono." Stačí si to všimnúť a pozorovať, ako tá myšlienka chvíľu viazne vo vašej mysli a potom zmizne, ale po celý čas zostávajte vedome pozorní.

Zvyčajne sa stáva, že sa vynorí myšlienka a my sa s ňou stotožníme. Začneme o nej premýšľať. Začneme cítiť, čo táto myšlienka stimuluje. Začneme ju živiť a nasledovať ju: "Možno by som mal urobiť toto, možno by som mal ísť sem, možno by som sa mal porozprávať s tým a s tým." Začneme sa stotožňovať. Ideme spať a po chvíli alebo dvoch si ani neuvedomujeme, čo robíme, že umývame riady. Predstavujeme si totiž Jana a to, čo sa stalo a čo musíme povedať a urobiť. Hlboko spíme, snívame. Majster Samael Aun Weor povedal: "Stačí len okamih zabudnutia, aby sme začali snívať." Akoby "luskol", a snívaš.

Otázka: Rozprávajte trochu o tom, ako sa môže myseľ stotožniť s hádkami iných alebo inými vecami zvonku.

Odpoveď: Je pre nás ľahké sa stotožniť. Dokonca aj s vonkajšími vecami, ktoré pozorujeme, sa môžeme zapliesť a stotožniť vo svojej mysli. Existuje veľa príkladov, ktoré Majster uvádza vo svojich knihách, ale myslím, že najdôležitejšie je pozrieť sa na vlastný život a zistiť, aké sú to veci, ktoré nás vedú k strate vedomia o sebe samých. Musíme dozrieť, vedome hovoriac. Táto zrelosť nastáva, keď začneme rozpoznávať vlastné správanie a skúmať, prečo sme sa rozhodli robiť to, čo robíme. Veľmi rýchlo sa nechávame vtiahnuť do vecí, ktoré pôvodne neboli našim zámerom, takže ako príklad, môžeme vidieť dvoch ľudí hádať sa, čo sa nás netýka, ale môžeme sa zapojiť psychologicky tým, že sa akokoľvek stotožňujeme s tým, čo oni prežívajú. Týmto spôsobom môžeme zapríčiniť veľa zbytočného utrpenia sebe, ako aj iným. Existujú početné príklady toho, ako spíme, ale ide o to, že sa musíme naučiť nerobiť súčasne viac vecí, ale každú samostatne a ako jej venovať pozornosť. Na otázku, či nás niečo povzbudzuje k tomu, aby sme konali, musíme sa spýtať, odkiaľ prichádza tá stimulácia, odkiaľ prichádza ten impulz. Je to vedomé alebo mechanické? Nie je to ľahký boj, a nie je to krátky boj, takže každý deň musíme pozorovať a venovať pozornosť, neumlčiavať myseľ, neodmietať prijať to, čo sa vynára, ale pozorovať to.

Otázka: No, to vyzerá, že fakticky nemôžem povedať svoj názor na niečo. Povedzme, že mám rád určitý typ hudby, zatiaľ čo iný nie, je na tom niečo zlé?

Odpoveď: To musíte zistiť sami, podľa charakteru každej skúsenosti. Je však veľmi dôležité, aby ste sa spytovali, akým spôsobom čokoľvek robíte. S každou skúsenosťou, ktorá vzniká, s každým dojmom, ktorý pozorujete, musíte spytovať svoje reakcie, musíte spytovať svoje nutkanie niečo povedať. Tu som, podnecovaný týmto dojmom z hudby alebo speváka, a mám túto frázu, ktorá kypí, ktorú chcem povedať, ale prečo, prečo to chcem povedať? Je to prospešné niekomu inému, je to moja hrdosť, je to môj hnev, je to sarkazmus? Je to niečo vedomé alebo nie? Takže to znamená, že sa musíme stať pasívnejší ako osobnosť a aktívnejší ako vedomie. Bohužiaľ sme tak mechanickí, že hovoríme veci, a nevieme, prečo ich hovoríme, a veľa z toho, čo hovoríme, opakujeme názor niekoho iného. To je zvláštnosť ľudí tejto doby. Ľudia reprodukujú názor niekoho iného a potom bojujú, aby ho bránili, ako keby bol ich vlastný. Často nevedia, prečo tomu veria, alebo to hovoria. Tam nie je reálne vedomé pochopenie tohto názoru, myšlienky alebo vyhlásenia.

Otázka: Keď poviete, že osobnosť je pasívna, nenálepkujete ju v tomto zmysle?

Odpoveď: Nie. Osobnosť, ktorá je pasívna, je v stave nečinnosti. Keď je vaša osobnosť aktívna, znamená to, že tvár, imidž, maska, ktorú používate na interakciu s ostatnými, je veľmi aktívna. A tak sa vlastnosti vašej výchovy, vášho tréningu, vašej formy prejavu, vášho druhu kultúrnych vplyvov, ktoré máte, stávajú veľmi aktívnymi. Takže napríklad hudba; možno budete počuť speváka alebo hudbu a nebude sa vám to páčiť, ale môže to byť vaša osobnosť, kto nemá rád tento typ hudby. To nemá žiadny dôsledok na vedomú hodnotu hudby, takže ak ste boli vychovaní v Latinskej Amerike, potom máte kultúrnu hodnotu alebo osobnosť, ktorá má rada hudbu z Latinskej Ameriky. Ale ak počujete hudbu z Číny, môžete povedať "fuj", a nemať ju radi. To neznamená, že ide o vedomú reakciu, môže to byť reakcia osobnosti. Naproti tomu človek, ktorý je vedomý, pozorný a bdelý, môže byť schopný vnímať vedomé hodnoty tejto hudby a naučiť sa ju oceniť. Ak v tej hudbe sú nejaké vedomé hodnoty. Chápete ma? Podstatou je, že vedomie len je, zatiaľ čo páči a nepáči sú reakcie mysle. Túžba a odpor, mám a nemám rád.

Otázka: Čo robíte, keď sa objaví niečo, čo sa zaoberá buď túžbou alebo odporom, keď to pozorujete. Prejavujete to len pri sledovaní samého seba? Nie som si istý, ako sa s tým vyrovnať po tom, ako som to pozoroval.

Odpoveď: No, cieľom tohto procesu je rozvíjať schopnosť konať intuitívne. Intuitívne konanie je to, čo nás vedie k prebudeniu vedomia a intuitívne akcie sú oslobodené od dobra a zla, áno a nie. Ak chcete konať intuitívne, musíte mať schopnosť počuť intuíciu a rozpoznať ju, takže musíte mať rozlišovaciu schopnosť. Všetci máme nejakú rozlišovaciu schopnosť, ak  máme inkarnovaný istý stupeň slobodného Vedomia a prvé znamenie, ktoré som spomenul, je to, že by sme mali mať kvalitu výčitky svedomia, keď robíme niečo zlé. Práve tam viete. Ak robíte niečo a uvedomíte si sami seba a cítite kvalitu výčitky, prestaňte, zastavte ho. To neznamená potláčať to, čo sa vyskytuje vo vašich troch mozgoch. Znamená to zastaviť tú činnosť a pozorovať sa. Napríklad, môžete sa ocitnúť vo vášnivej diskusii a potom si to uvedomíte; mali by ste prestať hovoriť. Mali by ste byť ticho, čo znamená ukončiť tú činnosť, ale potom by ste mali pozorovať hnev. Všimnite si, aké to je, pretože hnev je stav utrpenia. Je to veľmi bolestivé, takže by ste to mali pozorovať. Potlačiť to znamená, že sa tomu vyhnete. Mohli by ste sa dostať z tej situácie, možno sa vyhnúť tej osobe, možno sa pokúsiť zakryť to a povedať "Oh, nie, prepáč, nemyslel som to tak. Poďme si dať zmrzlinu a hoďme všetko za hlavu." Nesprávne; musíte pozorovať svoj hnev. Musíte pochopiť svoje pocity. To nedokážete, ak sa im vyhnete, ani keď sa im oddáte.

No, existujú prípady, v ktorých je potrebné, aby sme nahradili túto nižšiu emóciu vyššou emóciou. Napríklad, ten hnev môže byť taký silný, že ho nedokážeme ovládať. V takom prípade je dobré poprechádzať sa, dať si zmrzlinu, nerozmýšľať. V tomto prípade sa nejedná o potlačenie. Viem, že to môže znieť rovnako ako potlačenie, ale tak tomu nie je. Je medzi nimi nepatrný rozdiel. Nevyhýbate sa tomu v sebe. Privolávate vyššiu kvalitu, môžete počúvať relaxačnú hudbu, chvíľku pracovať vo vašej záhrade. Len pokým sa to rozčúlenie upokojí natoľko, že ste schopní to ovládať, potom by ste mali meditovať. Potom by ste mali začať premýšľať o tejto udalosti a analyzovať ju. Neutekajte od toho a nenechajte to tak, pretože ak to urobíte, zostane to tam, nevyriešené, pravdepodobne sa to zhorší a bude vás to nahlodávať zvnútra.

Takže táto práca si vyžaduje veľkú dávku delikátnosti a veľkú dávku opatrnosti. Každá situácia bude vyžadovať trochu iný manažment, a to je niečo, čo len vy môžete definovať. Je to intuitívne; vaše Bytie vás môže viesť, ale musíte počúvať túto kvalitu intuície. "Čo tu vlastne musím urobiť," cíťte to. Nehľadajte logické vysvetlenie. Nevyvodzujte závery. Dôverujte pocitu, ktorý vám môže dať vaše Bytie. Zostávajte s touto kvalitou pozornosti. Na začiatku to vyžaduje toľko úsilia, toľko opatrnosti na to, aby ste sa to naučili, a neskôr to vyžaduje ešte viac, pretože sa začnete zaoberať ešte jemnejšími a rafinovanejšími egami, z ktorých môžete mať pocit, že sa jedná o intuíciu, ale nie tak tomu nie je. Takže takýmto spôsobom to nebude jednoduchšie. Je to niečo, čo budete musieť zažiť. Staňte sa vedomí sami seba a cíťte, čo je správne, cíťte, čo je zlé. Vaše vedomie vám to môže povedať, iba ak ho počúvate, a povie vám to prostredníctvom predtuchy, len "zmyslom". Možno neviete prečo, nemusíte mať dobrý dôvod, ale budete to cítiť, ak budete načúvať. To vyžaduje schopnosť dôverovať vašej intuícii, dôverovať vášmu vedomiu. Často sa to zdá byť v rozpore s tým, čo vám hovorí vaša myseľ. Takže pravdepodobne sa u seba a u iných študentov, ktorí majú konflikt, stretnete s pocitom, že je niečo správne, mysliac si, že je to zlé. Je to veľmi bežné. Opäť, myseľ bojuje so srdcom. Rovnováha nastáva meditáciou s vedomím.

Otázka: Mám svoj obľúbený tím a fandím im. No na základe vášho výkladu si teraz myslím, že sledovanie športu už pre mňa nepripadá v úvahu.

Odpoveď: Prečo nie? Môžete sledovať šport. Niečo vám poviem. Gnóza nie je o opustení alebo zmene vašich fyzických návykov. Je o ich pochopení a robení lepších rozhodnutí. Môžete sledovať športy, ale sledujte ich pozorne, vidíte? Dôvod, prečo to takto uvádzam, je to, že ak máte veľmi radi  šport alebo ak je šport veľkou súčasťou vášho života, znamená to, že veľká časť vašej mysle je do toho celkom zabraná a ak sa vyhnete športom, potom nebudete chápať tú časť seba. Budete sa tomu vyhýbať. Takže, pozerajte sa na to, ale pozorne to sledujte a sledujte, kým to nepochopíte. Nakoniec možno zistíte, že môžete sledovať šport a nestotožňovať sa a užívať si ho naďalej. Možno zistíte, že ho už nepotrebujete. To záleží na vašom vlastnom vývoji. Podobné výsledky sa môžu vyskytnúť pri hudbe. Všetci hovoríme o tom, ako je klasická hudba užitočná alebo dobrá, ale mnohí ľudia sa s ňou stotožňujú a je to pre nich veľmi egoistická vec, ktorá je škodlivá. Takže to neznamená, že by ju mali prestať počúvať. Znamená to, že by ju mali iba počúvať vedome a učiť sa rozoznávať a rozlišovať. Iní nenávidia klasickú hudbu. Ale ak sa jednoducho naučia počúvať s vedomím, bez mentálnych alebo emocionálnych filtrov, zažijú, prečo je klasická hudba dobrá pre dušu.

Gnóza je v skúsenosti každého okamihu. Musíme transformovať naše skúsenosti  každého okamihu. Gnózu nenájdete tým, že sa vyhýbate veciam. Nájdete ju tým, že ich premeníte. Tu je ďalší príklad. Majster Padmasambhava je veľký tantrický majster, ktorý má rozsiahle vedomosti o mnohých umeniach a vedách Gnózy a počas určitých etáp svojho vývoja  meditovával na kremačných pohrebiskách. Teraz by väčšina z nás povedala nielen, že je to nechutné, je to nezdravé. Prečo by ste chodili na kremačné pohrebisko? Je tam toľko špiny, toľko príčin choroby. Naše celé bytie alebo pocit seba by túto myšlienku odmietli. Ale pre neho existovali vedomé hodnoty, ktoré dokázal rozvíjať prostredníctvom tejto skúsenosti. Takže ide o to, aby sme sa pokúsili transformovať náš doterajší život a pracovať s praktickými faktami nášho života.

Takže, určité druhy správania musíme zastaviť: smilstvo, samozrejme. Nikoho by sme nemali zabíjať. Nemali by sme robiť nič, čo je škodlivé. To je zrejmé, takže z tohto pohľadu začneme hovoriť: "Ok, aké ďalšie aktivity, ktorými sa teraz zaoberám, sú škodlivé, mal by som ich zastaviť?" Musíte analyzovať. Možno máte radi čítanie kníh. To neznamená, že musíte prestať čítať knihy, ale namiesto toho musíte čítať vedome. Možno sa váš vkus zmení. A čo televízia? To je na vás. Niektorí ľudia musia úplne prestať. Niektorí ľudia sú s ňou tak stotožnení, že ak ju úplne zavrhnú, ich problémy sa vlastne zhoršia. Toto je jedna vec, ktorú Majster hovorí v základnom vzdelávaní: Ak úplne potláčate správanie, neriešite ho. Môžete ho v skutočnosti zhoršiť. Musíte ho pochopiť. Takže to neznamená, že by ste mali úplne odstúpiť od správania. Niektorí študenti odstúpia od určitých druhov správania a potláčajú a ignorujú ich. Dôjde len k tomu, že túžba po tej skúsenosti bude silnejšia, takže represia nefunguje, vyhýbanie sa nefunguje.

preložené z anglického originálu: Gemini
prednáška daná gnostickými inštruktormi na www.gnosticteachings.org
služba od vydavatelstva Glorian