Samoľúbosť

Veľa sa hovorí o ženskej márnivosti. Naozaj, márnivosť je žijúcim prejavom samoľúbosti.

Žena ktorá sa šialene pred zrkadlom zbožňuje, uctieva, je úplná narcistka. Žena sa skrášľuje najlepšie, ako dokáže, maľuje sa, natáča si vlasy, atď. Toto robí zámerne, aby ostatní povedali, “Si nádherná, si krásna, si božská, atď.

“Ja“ sa vždy teší obdivu ostatných; toto je dôvod, prečo sa skrášľuje. “Ja“ verí, že je krásne, čisté, nevýslovné, sväté, cnostné, atď. Nikto si o sebe nemyslí, že je zlý; všetci ľudia sa považujú za dobrých a spravodlivých.

Samoľúbosť je niečo strašné. Napríklad, fanatici materializmu neakceptujú vyššie dimenzie priestoru, kvôli svojej samoľúbosti. Majú sa príliš radi, a ako obyčajne požadujú, aby sa vyššie dimenzie priestoru a ultra-vnímateľného života, podriadili ich osobným rozmarom. Nie sú schopní ísť za hranice svojich úzkych kritérií a teórií, za hranice svojho milovaného ega a svojich duševných zásad.

Fyzická smrť nerieši fatálny problém ega. Iba psychologická smrť “ja,“ dokáže vyriešiť problém ľudskej bolesti. Avšak “ja“ sa má veľmi rado a v žiadnom prípade nechce zomrieť. Pokiaľ bude existovať “ja,“ koleso Samsáry (fatálne koleso ľudskej tragédie) sa bude točiť.

Keď sme naozaj zaľúbený, tak sa zriekame “ja.“ V živote je veľmi zriedkavé nájsť niekoho, kto je skutočne zaľúbený. Všetci sú vášniví, a to nie je láska. Ľudia sa rozvášnia, keď stretnú niekoho, kto sa im páči. Objavia, že tá druhá osoba má rovnaké chyby, vlastnosti a defekty, a toto im slúži ako zrkadlo, aby sa mohli úplne rozjímať. Áno, nie sú zaľúbení do milovaného, sú iba zaľúbení do seba. Užívajú si, keď sa vidia v zrkadle (ich milovaný). Toto je spôsob, akým sa stretnú a potom predpokladajú, že sú zaľúbení. “Ja“ si užíva, keď sa vidí v zrkadle alebo je šťastné, keď sa vidí v osobe, ktorá má rovnaké vlastnosti, cnosti a defekty.

Kazatelia hovoria veľa o pravde, ale je možné poznať pravdu, keď v nás existuje samoľúbosť?

Iba zbavením sa samoľúbosti, iba tým, že myseľ bude bez predpokladov, môžeme v neprítomnosti “ja“ zažiť to, čo je pravda.

Mnohí budú túto knihu Revolúcia Dialektiky kritizovať. Ako zvyčajne pseudo-múdri ľudia sa budú smiať na týchto revolučných výrokoch, pretože toto učenie je pre nich zločin, vzhľadom na to, že sa nezhoduje s ich “duševnými predpokladmi“ a komplikovanými teóriami, ktoré majú vo svojich spomienkach.

Učené (erudované) osoby nie sú schopné počúvania revolučnej psychológie so spontánnou mysľou, bez duševných predpokladov, teórií, predsudkov, atď. Nie sú schopní otvoriť sa tomu, čo je nové, s ucelenou mysľou, s mysľou, ktorá nie je rozdelená zápasom protikladov.

Učení ľudia len počúvajú, aby si to mohli porovnať s predpokladmi uloženými vo svojej pamäti. Učení ľudia len počúvajú, aby si to mohli preložiť podľa svojho vlastného jazyka predsudkov a predpojatostí, a aby mohli prísť k záveru, že učenie revolúcie dialektiky je fantázia. Takýto sú vždy. Ich mysle sú už také zdegenerované, že nie sú schopní objaviť nič nové.

Učené “ja“ so svojou aroganciou chce, aby sa všetko zhodovalo s jeho teóriami a mentálnymi predpokladmi. Učené “ja“ chce, aby boli všetky jeho rozmary vyplnené a chce, aby kozmos vo svojej celistvosti bol podrobený jeho laboratórnym experimentom.

Ego opovrhuje každým, kto zraní jeho samoľúbosť. Ego zbožňuje svoje teórie a predpojatosti. 

Mnoho krát niekým opovrhujeme bez akéhokoľvek dôvodu. Prečo? Jednoducho pretože tá osoba zosobňuje niektoré chyby, ktoré v sebe nosíme dobre ukryté a nepáči sa nám, keď ich tá osoba vystavuje. Vlastne hlboko v nás nosíme chyby, za ktoré viníme iných.

Nikto nie je v tomto svete dokonalý; všetci sme urobení z jedného cesta. Každý z nás nie je ničím iným, iba slimákom v náručí Veľkej Reality.

Ten, ktorý nemá defekt v určitej oblasti, má ho v inej oblasti. Niektorí neprahnú po peniazoch, ale prahnú po sláve, pocte, milostných románikoch, atď. Ďalší nepáchajú cudzoložstvo s manželkou niekoho iného, ale radujú sa, keď v mene univerzálneho bratstva menia náuky a miešajú vyznania.

Niektorí nežiarlia na svoje manželky/ov, ale žiarlia na priateľstvo, vyznanie, sekty, vecí apod. Takýto sú ľudia, vždy robení z rovnakého cesta. Neexistuje osoba, ktorá by sa nezbožňovala. Počuli sme jednotlivcov, ktorí majú radosť, keď môžu o sebe hodiny a hodiny hovoriť, o svojich zázrakoch, o svojom talente, o svojich cnostiach, atď.

Ego miluje seba natoľko, že závidí ostatných blaho. Ženy sa skrášľujú mnohými vecami, čiastočne z márnivosti a čiastočne, aby vzbudili žiarlivosť u druhých žien. Závidia si navzájom. Všetky závidia druhej šaty, krásny náhrdelník, atď. Všetky sa zdobia a nechcú sa vidieť menej ako druhé. Sú to 100 percentné narcistky.

Niektorí pseudo-okultisti alebo bratia z mnohých siekt sa skrášľujú natoľko, že si o sebe začali myslieť, že sú horou pokory a svätosti. Sú hrdí na svoju vlastnú pokornosť. Sú hrozne arogantní.

Neexistuje pseudo-okultista, mladší brat alebo sestra, ktorí  hlboko vo svojom vnútri nepredpokladá, svätosť, nádheru a duchovnú krásu.

Žiadny pseudo-okultistickí bratia alebo sestry si o sebe nemyslia, že sú zlí alebo perverzní; všetci sa domnievajú, že sú svätcami, dokonalými, napriek tomu, že nie len že sú zlí, ale aj perverzní.

Milované ego sa príliš zbožňuje a predpokladá, aj keď to nehovorí, že je dobré a dokonalé.

- vyňaté z Revolúcie Dialektiky (Revolution of Dialectic, 1983), napísanej Samaelom Aun Weorom

- preložené z anglického originálu: Self-esteem