Záver

“Moji milovaní bratia a sestry gnostického hnutia: Uzavreli sme tento kurz ezoterického učenia. Rozmýšľal som o ukončení týchto stretnutí, aby som sa nachvíľu stiahol do ústrania, avšak vidím, že tieto stretnutia sú pre nás duchovnou nutnosťou. A preto verím, že by bolo lepšie v týchto stretnutiach i naďalej pokračovať vždy 27. daného mesiaca.”  

Toto som povedal na konci 27. júna v roku 1961 v dome jedného významného vedca. V tom čase som dokončil knihu Dokonalého manželstva, a v rovnakom čase som ukončil kurz sexuálno-ezoterického učenia, o ktorom som prednášal skupine gnostických rozekruciánskych študentov.

Dôvod prečo som rozmýšľal o ukončení týchto ezoterických stretnutí v Mexiku bol ten, že som bol sklamaný. Na začiatku boli stretnutia plné ľudí. Každý si užíval študovania mystérií sexu a cestu dokonalého manželstva. No potom, ako čas bežal, ľudia už viac neboli zaujatí dokonalým manželstvom alebo sexuálnou mágiou.

Po dvoch rokoch, ezoterici navštevujúci tieto stretnutia by mohli byť spočítaní na prstoch jednej ruky. A preto, za takýchto podmienok som sa rozhodol, že nemá význam pokračovať v týchto prednáškach. Mojím zámerom bolo ukončiť tieto prednášky a stretnutia ešte v ten samý večer. Avšak tej noci sa udialo niečo výnimočné. Bol som naplnený ohromnou, veľkolepou a jemnou láskou. Srdce sa mi naplnilo bolesťou pri spomienke na myšlienku zanechať ich osamote. A práve vtedy som sa rozhodol neukončiť tieto stretnutia a pokračovať i s pár študentmi. Keď som sa vrátil domov, dostal som telepatickú správu z chrámu Čapultepek. Bolo mi prikázané, aby som okamžite opustil dom a vydal sa do Čapultepeckého lesa.

Poslúchol som príkaz a opustil som dom smerom k úžasnému lesu, o ktorom majster Huirakoča hovoril vo svojej novele Ružový kríž.

Čapultepek

Chrám Čapultepek so svojimi tisíckami malých svetiel žiaril úžasne. Cesty lemované stromami a hlavné schodisko boli opustené a dvere hermeticky zamknuté. Vstúpiť do Čapultepeckého lesa počas nočných hodín je náročné, pretože stráže a policajti sú v strehu a pozorní. A preto, ak by sa nejaký gnostický, rozekruciánsky študent rozhodol vstúpiť do tohto lesa, mohol by byť považovaný za zlodeja.

Zanietenosť stráží je veľká, pretože v chráme Čapultepeka sú ohromné poklady. Len si spomeňme na stolný riad Cisára Maximiliána, celý z čistého zlata a všetky koloniálne poklady nachádzajúce sa v hale paláca. Čapultepek je najveľkolepejší palác v Mexiku.

Rozprávať o tom, ako som bol schopný v noci sa dostať do Čapultepeckého lesa nie je dôležité. Skutočnosť je ale tá, že som tam vstúpil, to je všetko. Kráčal som si alejou okolo Čapultepeckého kopca, pokračujúc smerom k fontánam, ktoré boli skonštruované prezidentom Maderom. Cesta bola opustená a noc tmavá… Nejaký čas som strávil tým, že som čakal na vopred dohodnutý signál. Prišlo mi to ako veľmi dlhý čas, no napokon predsa len niekto prišiel, prehovoril ku mne a všetko bolo dohodnuté.

Najvyšší adept chrámu mi povedal nech vstúpim, a tak, bez formality som vstúpil dovnútra. Chrám sa nachádza vo vnútri Čapultepeckého kopca. V dávnych časoch bol tento chrám viditeľný Aztékom, ale potom, s príchodom španielov sa chrám presunul do džin stavu. Ríša svetla a viery Aztékov sa nachádza vo vnútri chrámu.

Dvaja strážnici s vytasenými mečmi strážia vstup, a tak bez najvyššieho nariadenia, je nemožné vstúpiť dnu.

Bola to pre mňa noc nevýslovného šťastia. Chrám bol naplnený čistučkým bielym svetlom. Bolo to svetlo plné života a Ducha. Svetlo, ktorého lúče nevrhali vôbec žiadne tiene. Toto svetlo prichádzalo z kalichu chrámu. Duša zabalená týmto svetlom sa cíti naplnená naozaj neopísateľným šťastím.

So mnou vstúpil do chrámu aj anjel, ktorý sa následne posadil. Najvyšší adept chrámu nám ukázal pár naozaj nádherných obrazov, ktoré boli plné života a pohybu. Tieto obrazy sa v bielych lóžach vyskytujú v hojnom množstve. Franz Hartmann už komentoval vo svojej knihe s názvom S Adeptmi o týchto typoch obrazov, ktoré videl v rozekruciánskom chráme Bohémie. Postavy v týchto typoch obrazov sú plné pohybu a života. Toto sa nazýva kráľovským umením prírody.

Najvyšší adept chrámu si povšimol náš obdiv pre tieto maľby a preto mňa i anjela následne oslovil, “Máte zakázané dotýkať sa týchto malieb.” Anjel verne poslúchol príkaz. Ja som však úprimne povedané, cítil pokušenie dotknúť sa ich... Boli také nádherné... Majstrovo dôrazne napomenutie v pravý okamih, bolo dostačujúce, “Pane, už som Vám povedal, že máte zakázané sa ich dotýkať.”

Svoju nerozvážnosť som ospravedlnil tým, že som povedal, “Samozrejme, že sa ich neplánujem dotknúť.”

V tej noci žiaril chrám neopísateľnou krásou. Strop a steny boli z čistého zlata. Takú krásu je nemožné opísať ľudskými slovami. Napriek tomu ma však niečo veľmi prekvapilo. Keďže som toho toľko počul o teozofii, rozekruciánstve, hermetizme, joge atď., tak som bol vskutku prekvapený, že tu, uprostred gnosticko-rozekruciánskeho chrámu v džin stave, kde som mal tú česť sa momentálne nachádzať, sa okrem mňa nachádzala iba hŕstka dám a pánov, ktorí, tak ako ja, boli taktiež pozvaní na toto stretnutie.

Pamätám si posluchárne niektorých profesorov okultizmu, vždy naplnené tisíckami ľudí. Pamätám si pozemské chrámy, naplnené tisíckami ľudských bytostí. Pamätám si takzvané rozekruciánske lóže, so svojimi miliónmi členov. Avšak tu a teraz, v strede autentického chrámu bielej lóže, tých pár, ktorí boli prítomní, by sa dalo zrátať na prstoch jednej ruky. Zrazu mi to všetko došlo. Najprv na naše ezoterické stretnutia prichádzalo mnoho ľudí. No postupne, ako plynul čas, počet ľudí, ktorí sa zúčastňovali sa viditeľne znížil. A teraz chodilo už len pár tých, ktorí boli naozaj hladní po múdrosti a láske. Keď som toto pochopil, spontánne som vykríkol, “Chrámy, lóže a školy sveta sú vždy naplnené mnohými ľuďmi, pretože Satan ich zviedol. Avšak pár je tých, ktorí prichádzajú do chrámov pravej božskej múdrosti.” Toto som povedal hlasom, ktorý ma samotného udivil. Pri tomto svojom prejave som si všimol, ako najvyšší adept chrámu so súhlasom pritakával.

Potom dodal, “Presne takto to je, Satan ich zviedol.” Okamžite po potvrdení mojich slov, prikázal anjelovi, aby vyšiel na chór a zaspieval. Anjel poslúchol a následne začal spievať históriu storočí v opere.

Anjel sa mentálne presunul do času budúcnosti piateho kola planetárnej evolúcie.

Kozmické veky alebo cykly

V budúcom veku, fyzicko-chemická Zem nebude nič viac ako mŕtvola, nový mesiac. V tom čase sa všetok život bude vyvíjať v éterickej rovine alebo inak povedané éterickej oblasti našej Zeme. Sedem hlavných rás z mäsa a kostí už viac nebude existovať. Tieto rasy budú vyhynuté.

Anjel spieval hlasom tak neopísateľným a sladkým, že pripomínal Mozartovu operu, Čarovnú flautu. Moje celé bytie sa dostalo do extázy. Počuť spievať anjela je niečo, na čo nikdy v živote nezabudnete.

Anjel, mentálne umiestnený v budúcej Zemi piateho kola, vyrozprával v opere históriu pozemskej evolúcie. Spomenul všetkých prorokov, ktorí boli poslaní na Zem. S melodickým hlasom vyrozprával históriu siedmych hlavných rás sveta, apokalypsu súčasnej piatej hlavnej rasy, kontinenty, ktoré existovali v minulosti a ich celkovú skazu, obrovské kataklizmy Zeme, veľké vojny, nadľudské snahy, ktoré vynaložili veľkí avatari, aby zachránili ľudstvo, ukrižovanie mučeníka Golgoty, atď. Následne so zármutkom nariekal nad tým, že iba pár ľuďom sa podarilo zachrániť. Iba pár ľudí sa dokázalo narodiť ako anjeli. Zvyšok, veľká časť ľudských bytostí, bola pohltená priepasťou. A tak, z miliárd duší, ktoré vstúpili do evolúcie a devolúcie na planéte Zem, iba hŕstke sa podarilo vyvinúť do anjelského stavu.

“Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.” – Matúš 22:14

Táto pasáž tejto nevýslovne nádhernej opery ma hlboko dojala a zároveň ohromila. Úprimne povedané, ja som si myslel, že prípad pár zachránených bytostí a veľkej časti stratených sa vzťahuje iba na Zem, a na predchádzajúcu mahá-mavantaru, na Zem-mesiac. Skutočne som si myslel, že zvyšok svetov je iný. Anjel poukázal na túto chybu keď povedal, “A toto, čo sa udialo na Zemi, sa bude vždy opakovať vo všetkých svetoch nekonečného vesmíru.” Keď anjel dokončil svoju neopísateľne nádhernú pieseň, pochopil som prečo tak veľa ľudí navštevovalo moje stretnutia a prečo z tých mnohých so mnou zostalo iba pár. Teraz som odhodlaný pokračovať s touto hŕstkou. Už ma nezaujíma miestnosť plná ľudí. Naozaj mnoho je tých, ktorých začne, ale málo je tých, ktorí prídu do cieľa.

Dokonalé manželstvo je cesta na hrane noža. Pridružiť sa k nejakej škole, lóži, rádu, je niečo veľmi jednoduché. Študovať jogu, hermetizmus, filozofiu, astrológiu, je naozaj pekné a ľahké. Avšak narodiť sa ako anjel je niečo ohromne náročné.

Anjel sa musí narodiť zo sexuálneho semienka, a práve to je tá náročná časť. Pšeničné semienko klíči jednoducho. Samozrejme že mnoho semienok je stratených, ale väčšina z nich vyklíči a stanú sa z nich pšeničné klasy, ktoré následne dajú ľuďom zrno.

Zasiať kukuričné semiačka je niečo veľmi jednoduché. Mnoho semienok je stratených, no veľká väčšina nie. Mnohé z nich vyklíčia a vyrastie z nich kukurica. Najnáročnejšie je semienko anjelov. Toto semienko si nosí človek v sexuálnych žľazách, ktoré však iba zriedkakedy vyklíči.

Túto knihu uzatvárame výrokom, že iba s dokonalým manželstvom môžeme dosiahnuť vyklíčenie tohto semienka a dať zrod ovociu. Týmto ovocím je anjel. V tomto spočíva problém a náročnosť.

Ľudia si myslia, že tým, že patria do tej alebo tamtej viery, toho alebo tamtoho náboženstva, tej alebo tamtej sekty, že sú už zachránení. Samozrejme, že toto je hlúposť. Semiačko nikdy nevyklíči len kvôli tomu, čomu niekto verí alebo prestane veriť. Hmyz sa nikdy nemôže zrodiť na základe toho, čo si človek myslí, alebo nemyslí. Človek sa nikdy nemôže zrodiť z teórie. Toto je čisto sexuálna záležitosť a anjel v tomto nie je žiadnou výnimkou.

Členovia všetkých náboženstiev, škôl, siekt a vier hovoria, “Mnoho je povolaných, ale iba pár vyvolených.” Ľudia z celého sveta opakujú a tvrdia (akoby to bolo normálne), že oni sú tí vyvolení. Nikto sa nepovažuje za strateného. Veria, že s ich vierou, teóriou, štúdiou, atď. sú už zachránení. Avšak toto je nepravdivé a absurdné, pretože problém narodenia nemôže byť výsledkom vier, teórií, alebo konceptov. Realita je však iná. Narodiť sa je úplne sexuálny problém.

Sexuálna mágia je učená v ezoterickom srdci veľkých náboženstiev. Bohužiaľ, ľudia neskúmajú, nebádajú. To je problém.

Ľudia nemajú radi sexuálnu mágiu, pretože to znamená obetovanie seba, svojich zvieracích vášní. Veľmi málo je tých, ktorí naozaj dokážu vytrvať v sexuálnej mágii. Mnohí začnú zo zvedavosti, avšak po pár dňoch to nemôžu zniesť a potom prepadnú smilneniu. Toto sú slabosi, ktorí potom všade rozprávajú, aká je sexuálna mágia škodlivá. Toto sú zdegenerované semiačka, ktoré nikdy nevyklíčia.

Sex je cesta, ktorá vedie ľudské bytosti k úplnému oslobodeniu. Ak si niekto myslí, že existuje iná cesta pre realizáciu Bytia, tak sa očividne mýli. Toto je zákon, ktorý platí pre všetky kontinenty, svety a vesmíry.

Teraz budeme trochu hovoriť o Seléné. Niet pochýb o tom, že súčasný mesiac je mŕtvy. Avšak predtým ako zomrel, bol to svet, ktorý mal veľmi nádherné moria, bujnú vegetáciu, rôzne typy ľudí, atď. Bohužiaľ lunárne masy sa stali démonmi. Iba malá hŕstka ľudských stvorení dosiahla skutočného majstrovstva.

Seléné, Mesiac planéty Zem

Na našej planéte Zem bude výsledok rovnaký. Iba z malej skupiny ľudí sa zrodia anjeli. Bez strachu, že by sme sa mýlili môžeme povedať, že ľudstvo na Zemi bude pohltené priepasťou.

Teozofisti sú na omyle, keď tvrdia, že ľudské bytosti dosiahnu vyslobodenie. Tento koncept nie je akceptovaný bielou lóžou, pretože je to omyl.

Tí, ktorí si myslia, že vierou v niečo budú zachránení, sú na omyle. Tento koncept je nepravdivý. Tí, ktorí veria, že pránajámou a filozofiou sa môžu zachrániť, sú na omyle. Nikto sa nemôže zachrániť bez toho, aby sa narodil, a nikto sa nemôže narodiť bez sexu.

Túto knihu som dopísal s ohromným zármutkom. Je poľutovaniahodné, že priepasť pohltí tak veľa ľudí. Tieto riadky píšem s bolesťou, pretože viem, že ľudstvo neakceptuje dokonalé manželstvo. Túto knihu uzatváram úplne presvedčený, že tých, ktorí vedia ako ju využiť, je naozaj málo. Ľudia nemajú radi tieto veci. Každý si myslí, že práve jeho viera, náboženstvo, spolok, alebo škola ho zachráni, a neexistuje žiadny spôsob, akým by sme takýchto ľudí presvedčili, že sa mýlia. V budúcnosti piateho kola, všetci tí, ktorí neprijmú dokonalé manželstvo, sa stanú démonmi, t.j. obyvateľmi priepasti. V budúcnosti piateho kola, tí, ktorí príjmu dokonalé manželstvo, budú anjelmi.

Práve sa nachádzame na konci árijskej hlavnej rasy. Začíname žiť Apokalypsu Svätého Jána. Milióny ľudských bytostí vstupujú do priepasti. Títo úbohí ľudia vstupujú do priepasti v
presvedčení, že si vedú veľmi dobre. Veria, že už sú vyvolení a ich viera ich zachránila. To je to, čomu veria a neexistuje žiadny spôsob, ako by sme im dokázali opak. Takto sa ponoria do priepasti, kde sa po miliónoch rokoch pomaly rozpadnú na kozmický prach. Toto je druhá smrť.

Túto knihu uzatvárame tvrdením: Iba ten, kto sa stane anjelom sa zachráni. Anjel sa musí narodiť vo vnútri nás. Narodiť sa je úplne sexuálny problém, a jediná cesta, ktorá k tomu vedie, je cesta dokonalého manželstva.

Samael Aun Weor

Táto kapitola je z knihy "Dokonalé manželstvo," napísaná Samaelom Aun Weorom